Siedma kapitola
Prechádzame k druhej mahá časti Bhagavad Gíty. Konkrétne k siedmej kapitole. Je to veľmi dôležitá kapitola. Už od samotného začiatku sa tu hovorí veľmi veľa. Preto rozmýšľam ako to urobíme dnes. Dnes neprejdeme veľa veršov, aby sa nám to nepoplietlo.
Všeobecne o druhej mahá časti a siedmej kapitole
Na začiatok vám poviem všeobecne o druhej mahá časti a trochu vám porozprávam o siedmej kapitole. Pamätáme si, že Bhagavad Gíta sa skladá z troch mahá častí. Prvá mahá časť popisuje rôzne duchovné praktiky. Na konci prvej mahá časti sa robí záver, že je bhakti najlepšia. Môže vzniknúť otázka, že o čom sa bude hovoriť v druhej mahá časti.
Druhá mahá časť hovorí o bhakti a Krišnovi. Druhá mahá časť nám pomaličky začína popisovať Krišnu.
To je veľmi dôležité, pretože som si všimol, že keď preberáme druhú mahá časť, tak nie je vždy očividné, ako postupne získavame poznanie o Krišnovi. Preto po tom ako prejdeme nejakú z kapitol, tak si môžeme položiť otázku, že čo nové sme sa dozvedeli o Krišnovi. Pretože ak nerozumieme čo nové sme zistili o Krišnovi, tak to znamená, že tá kapitola nám ušla. Výnimkou je ôsma kapitola, pretože tá je taký prídavok k siedmej kapitole. Preto sú rôzne úrovne porozumenia Krišnu. Je úroveň siedmej kapitoly, potom deviatej, desiatej, jedenástej a úroveň dvanástej kapitoly. Ak uvidíme tieto úrovne, tak to bude veľmi, veľmi dobré. Pretože nanešťastie, keď sa opýtate väčšiny oddaných, tak nie sú schopní odpovedať na túto otázku, aj keď študovali bhakti šástry. Je to veľmi dôležitá vec, ale často zostáva nepochopená.
Prvá mahá časť popisuje rôzne duchovné praktiky a robí sa záver, že najlepšia duchovná praktika je bhakti. Preto tu v druhej mahá časti je popísaná bhakti a Krišna ako objekt nášho uctievania. Veľmi dôležitá je aj poznámka, že tam ide aj postupné prehlbovanie nášho pochopenia Krišnu. Druhá mahá časť začína siedmou a končí dvanástou kapitolou.
Rada.
Ak sa chce niekto učiť celú kapitolu Bhagavad Gíty, tak odporúčam aby sa začať učiť siedmu. Šríla Prabhupáda najčastejšie cituje verše zo siedmej kapitoly. Pre mňa je siedma kapitola veľmi dôležitá a veľmi špeciálna. Dala mi odpovede na niektoré otázky, ktoré boli pre mňa nepochopiteľné a ktoré ma trápili.
Siedma kapitola – teória osobnosti
V siedmej kapitole sa formuje teória osobnosti a to je veľmi dôležité. Často hovoríme, že Krišna je najvyššia Božská Osobnosť. No často je nepochopiteľné čo to je osobnosť. Tu je poskytnuté filozofické pochopenie toho, čo je osobnosť. Preto sa tejto téme budeme venovať. Často hovorím o teórii osobnosti a už určite máte nejaké materiály na túto tému. Hovorí sa, že teóriou osobnosti sa začína naše vzdelávanie. Veľa som o tom hovoril na Išopanišáde, tam sa taktiež hovorí o teórii osobnosti a v Bhagavad Gíte je to siedma kapitola.
Názov siedmej kapitoly
Porozprávame sa o názve siedmej kapitoly. Siedma kapitola sa nazýva v slovenčine Poznanie o Absolútnom. V ruštine sa tlačili rôzne preklady. Tam je názov siedmej kapitoly podobný, ale predsa sa líši. V angličtine to je poznanie Absolútneho. Ako chápete tento názov? potrebujem lepšie pochopiť zmysel toho názvu, pretože v ruštine je to podobné, ale predsa sa to líši.
Publikum: Poznanie to je niečo ako gjána, aspoň tak to znie v slovenčine.
Surdas prabhu: Prvý význam: Máme vedomosti o aute. Vieme, že to je dopravný prostriedok. Vieme, že sa líši od lietadla a od druhého auta. Od nákladného auta, od autobusu.
Druhý význam: Poznanie je nejaký proces, keď sa niečo dozvedám o tomto aute. V ruštine môžeme povedať vedomosti a poznanie. Poznanie predpokladá nejaký proces. Vedomosť predpokladá nejakú informáciu o niečom. Ako to je preložené do slovenčiny? Ako predstava informácie, alebo predstava procesu?
Publikum: Ako súbor informácii. Inak by to bolo spoznávanie Absolútneho.
Surdas prabhu: Ok. Pretože v Ruštine to bol najskôr jeden význam a potom druhý. Tým pádom máte dobrý preklad.
Máme názov kapitoly a teraz porozmýšľajme o čom je táto kapitola a čo by tam malo byť popísané? Otvárate knihu a tam je obsah. Sú tam kapitoly a názvy kapitol. Názvy kapitol sa dávajú preto, aby bolo pochopiteľné o čom je kapitola. Ak máme názov tejto kapitoly, tak nejakú predstavu už o tej kapitole máme. Názov tejto kapitoly je veľmi dôležitý a preto by som chcel začať vysvetľovať siedmu kapitolu, vysvetlením názvu, pretože obsahuje kľúč. Môžeme zabudnúť o čom je siedma kapitola, pretože pamäť je v Kali yuge u všetkých slabá. No keď si prečítame názov, tak si hneď spomenieme o čom to je. O čom má byť táto kapitola?
Publikum: Má to byť asi esencia nejakého absolútneho poznania.
Surdas prabhu: Áno. Presne tak a v čom je podstata?
Publikum: Že Krišna je to absolútno.
Surdas prabhu: Áno. Presne tak. Pretože keď hovoríme absolútne, tak sa má na mysli tri veci. Brahman, Paramátma, Bhagaván. Bhagaván označuje Najvyššiu Božskú Osobnosť. To, že absolútno sú tri veci, tak o tom sa hovorí v Šrímad Bhágavatame, v prvej kapitole, prvom speve. Takýmto spôsobom, keď človek hovorí absolútno, tak nie je pochopiteľné o čom hovorí, pretože absolútno je Brahman, aj Paramátma, aj Bhagaván. Ak napríklad človek hovorí, že treba prísť k absolútnemu, čo sa má na mysli? Treba prísť k impersonálnemu Brahmanu? Pretože impersonalisti prichádzajú k absolútnemu. Brahman, to je absolútno. Idea Dhyána-yogy. Čítali sme ako yogíni sedia v pozícii lotosu, tiež prichádzajú k absolútnemu, k Paramátme. To je problém. Preto keď sa hovorí o absolútne, tak nie je pochopiteľné o akom absolútne je reč. Pretože absolútnym môže byť aj Brahman, Paramátma aj Bhagaván. Človek môže povedať, že komunikoval s absolútnom, no nie je pochopiteľné s kým komunikoval, pretože mohol komunikovať s Brahmanom, Paramátmou a Krišnom.
Publikum: Ale odpovedať mu môže len Krišna nie?
Surdas prabhu: S Paramátmou sa dá tiež komunikovať, pretože napríklad je taký termín čaitya guru a to je Paramátma.
Publikum: Ale ona už je osobná nie?
Surdas prabhu: Ak budeme navzájom porovnávať Brahman a Paramátmu, uvidíme, že Paramátma má v porovnaní s Brahmanom osobné vlastnosti. Ak však budeme porovnávať Paramátmu a Krišnu, tak budeme Paramátmu vnímať ako tú, ktorá má neosobné vlastnosti. V tom spočíva paradox vnímania Paramátmy a určovania toho, či je osobná, alebo neosobná.
Publikum: Keď oddaný bhakta komunikuje s Paramátmou, tak mu odpovedá Bhagaván?
Surdas prabhu: Môže mu odpovedať Paramátma.
Publikum: Akú má podobu?
Surdas prabhu: To je dobrá otázka, on môže vidieť tú podobu, alebo ju nemusí vidieť.
Publikum: Ale počuje hlas. A hlas môže vydávať iba osoba.
Surdas prabhu: Paramátma tiež môže rozprávať. Čaitya guru.
Publikum: Čaitya to je guru v srdci?
Surdas prabhu: To je Paramátma.
Publikum: Čo mu chýba k osobnosti?
Surdas prabhu: To je dobrá otázka. Je to ako v kresťanstve. Sú symboly viery. Existuje taký pojem ako symbol viery a to je trojica. Boh otec, duch, syn. Je to ako celok, ale existujú aj odlišnosti. Sú rôzne aspekty absolútna. Paramátma je aspektom absolútna. Čo chýba Paramátme, aby sa stala osobnosťou? To je taká otázka, ako keby sme sa opýtali čo chýba Bohu synovi, aby sa stal Bohom otcom. Alebo, čo chýba duchu svätému, aby sa stal Bohom otcom. Rozumiete?
Publikum: Ja vidím taký večný konflikt medzi personalistami a impersonalistami. Takže Paramátma je niečo také nepochopiteľné, čo je medzi nimi?
Surdas prabhu: Áno. O Paramátme sa hovorí v Bhagavad Gíte 6.7, paramātmā samāhitaḥ.
Bhagavad gíta 6.7
jitātmanaḥ praśāntasya
paramātmā samāhitaḥ
śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu
tathā mānāpamānayoḥ
Človek, ktorý ovládol svoju myseľ a našiel tak pokoj, dosiahol už Naddušu a neovplyvňujú ho radosti ani trápenia, chlad ani horúčava, pocty ani opovrhnutie.
Môže komunikovať s Paramátmou.
Publikum: A čo keby to bolo zamenené, že nie Paramátma, ale Brahman v tom verši.
Surdas prabhu: Na komunikáciu s Brahmanom postačí nižšia kvalifikácia.
Publikum: Tiež už ho netrápia radosti, ani trápenia?
Surdas prabhu: Pozrite, keď popisujete kvalifikáciu impersonalistov, tak to je ich maximálna kvalifikácia. A to je minimálna kvalifikácia na pochopenie Paramátmy. Tam kde končí Brahman, tam začína Paramátma a tam kde končí Paramátma, tam začína Krišna.
V Bhagavad Gíte sa nehovorí o Brahmane. Poviem vám tajomstvo o Bhagavad Gíte. Tajomstvo je v tom, že oficiálne sa v Bhagavad Gíte hovorí o Paramátme. Môže sa nám to zdať prekvapujúce a to kvôli komentáru Šrílu Prabhupádu. Šríla Prabhupáda, aby sme sa nepoplietli, tak nám vysvetľuje čo v skutočnosti obsahuje Bhagavad Gíta. O tom čo vám teraz hovorím, tak k tomu sa dostaneme v osemnástej kapitole. Tam vám ukážem ako to funguje, ale teraz je lepšie, aby som vás neplietol, tak na to tajomstvo zatiaľ zabudnite. Potom to pochopíte ľahšie, teraz by sa to ťažko chápalo.
Čo znamená poznanie Absolútneho? Znamená to, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť.
Publikum: A tí, ktorí nepoznajú to tajomstvo, tak pre nich to je poznanie Paramátmy?
Surdas prabhu: Áno, pre nich to bude poznanie Paramátmy.
Publikum: V názve kapitoly je to tiež také zašifrované.
Surdas prabhu: Preto sa veľmi rád pýtam na názvy kapitol. Všimol som si, že nikto z prednášajúcich sa nevenuje vysvetľovaniu názvov kapitol. Koľko krát som počúval lekcie a nikto nevysvetľuje názvy kapitol, ale je to veľmi dôležité. Je to veľmi dôležitá nápoveda a obsahuje kľúč k chápaniu obsahu. Otvorím Bhagavad Gítu, pozerám obsah, pozriem si, že siedma kapitola má tento názov a rozumiem tomu o čom je táto kapitola. Rozumiem, že absolútny je Brahman, Paramátma, Bhagaván. Tiež viem, že sa tu bude hovoriť o tom, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť. Preto ak čítame názov siedmej kapitoly, tak by sme mali vedieť vysvetliť, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť.
Publikum: Prečo Krišna nazval tie kapitoly tak skryto? Aby to pritiahlo širšie publikum?
Surdas prabhu: Môžem vám vyzradiť ešte jedno tajomstvo. Kedysi nebola Bhagavad Gíta rozdelená na kapitoly. Vyāsadéva ju nedelil na kapitoly. Rozdelenie prišlo neskôr. Neviem kto to urobil. Taktiež neviem kto dal tradičné názvy kapitol. Tradičný názov siedmej kapitoly dal Višvanátha Čakravartí Thákur a nazýva sa gjána-vigjána yoga. Tento názov čo máme dnes nám dal Šríla Prabhupáda. Ak by to Šríla Prabhupáda nazval gjána-vigjána yoga, tak by sa to ťažšie vysvetľovalo. Viem to vysvetliť, ale pre iných by to bolo ťažšie pochopiteľné. Poznanie Absolútneho je ľahšie pochopiť.
Absolútny má tri aspekty: Brahman, Paramátma, Bhagávan. Bhagaván je najvyšší aspekt Absolútnej Osobnosti. To je osobný aspekt. Impersonalisti tiež považujú Bhagavána za Absolútneho. Ale za najvyšší aspekt považujú Brahman. Tu v Bhagavad Gíte, v siedmej kapitole sa hovorí, že najvyšší aspekt je Bhagaván.
Keď počúvame, tak už to je bhakti
Bhagavad gíta 7.1
śrī-bhagavān uvāca
mayy āsakta-manāḥ pārtha
yogaṁ yuñjan mad-āśrayaḥ
asaṁśayaṁ samagraṁ māṁ
yathā jñāsyasi tac chṛṇu
Vznešený riekol: „Počuj, ó, syn Pṛthy, ako Ma môžeš plne spoznať, ak budeš vykonávať yogu plne si Ma vedomý, s mysľou na Mňa uprenou a zbavený akýchkoľvek pochybností.
Pozrieme sa ako je tento verš spojený s predchádzajúcou kapitolou. V predošlom verši sa hovorilo, že bhakti-yogín je najlepší. Tu Krišna hovorí, nech počúva pokračovanie o bhakti-yogínovi. V sanskrite tu je tac chṛṇu. To znamená „počúvaj ma“. Krišna mu navrhuje počúvať pokračovanie o bhakti-yogínovi. My sme spolu hovorili, že druhá mahá časť popisuje bhakti. Preto Krišna hovorí, že teraz bude hovoriť podrobnejšie o bhakti. O tomto píše Šríla Prabhupáda v komentáre. Popisuje, že oddaná služba má deväť procesov. Šrávanam, kírtanam, smaranam, pada sévanam, arčanam, atď. Šríla Prabhupáda hovorí, že úplne prvým a najdôležitejším je šrávanam.
Od prvého verša Arjuna začína proces bhakti. Pretože začína počúvať – šrávanam. To je veľmi dôležité, pretože občas je ťažké niečo robiť. Pre človeka môže byť ťažké robiť arčanam – klaňanie sa Božstvám. No šrávanam je počúvanie a jednoduchým počúvaním už sa venujeme oddanej službe. Keď počúvame Krišnu, počúvame Bhagavad Gítu, tak to je už oddaná služba. Ako povedal minule Jozef, že je pre neho zložité byť oddaný. No počúvať môže. Keď počúva, tak už je oddaný.
Publikum: Aj Bhaktisiddhanta Mahárádž pochválil Šrílu Prabhupádu, že počúva a neodchádza.
Surdas prabhu: Áno. Bol príbeh s Madhváčaryom. Jeho veľmi pozorne počúval býk, ktorý vozil jeho knihy. Svojim žiakom hovoril, že ho býk počúva oveľa pozornejšie ako oni. Keď býk zomrel, tak sa stal veľmi známym žiakom Madhváčaryu. Keď počúvame, tak to už je bhakti. V tomto spočíva podstata prvého verša. Krišna z jednej strany hovorí, že začne hovoriť o bhakti a z druhej strany povedal – počúvaj ma. Doteraz mu Krišna nehovoril, aby Ho počúval. Od prvého verša sa začalo bhakti.
Ak budete praktizovať túto metodiku, tak nič neostane nepochopené a nedostupné v tomto svete
Bhagavad gíta 7.2
jñānaṁ te ’haṁ sa-vijñānam
idaṁ vakṣyāmy aśeṣataḥ
yaj jñātvā neha bhūyo ’nyaj
jñātavyam avaśiṣyate
Teraz ti bezo zvyšku vyjavím hmotné i duchovné poznanie a keď si ho osvojíš, nebude už nič, čo by si mal poznať.
Veľmi zaujímavý verš. Zvyčajne som nepočul normálne vysvetlenie, ale teraz sa pokúsime vysvetliť tento verš. V sanskrite sú slová jñānaṁ te ’haṁ sa-vijñānam. Odtiaľto pochádza ten tradičný názov. Nebudem tento názov vysvetľovať, aby som vás nepoplietol. Chcem vám dať iné vysvetlenie.
Tu sa hovorí o tom, že ten kto pochopí siedmu kapitolu, pochopí všetko. Preberieme siedmu kapitolu a keď skončíme siedmu kapitolu, tak všetci budeme vedieť opravovať autá, programovať, môžete urobiť všetko, lebo budete vedieť všetko. Druhý verš je taká oslava siedmej kapitoly. Počul som veľa lekcii oddaných a keď vysvetľujú tento verš, tak je to také slabé vysvetlenie. Nikto nevie dobre vysvetliť tento sľub Krišnu.
Tu v siedmej kapitole sa dáva teória osobnosti. Osobnosť je ten, kto môže dosiahnuť čokoľvek. Je tam vložená myšlienka toho, ako dosiahnuť čokoľvek. To neznamená to, že keď si prečítate siedmu kapitolu, tak môžete opraviť akýkoľvek počítač a naprogramovať hociktorý program. To znamená, že Krišna vám napovie metodiku, pomocou ktorej môžete dosiahnuť čokoľvek. Je možne, že to dosiahnete za rok, dva, v ďalšom živote. Zmysel je v tom, že ak budete praktizovať túto metodiku, tak nič neostane nepochopené a nedostupné v tomto svete. Treba to chápať takto. Je to jednoduché vysvetlenie. Tie vysvetlenia, ktoré som počul, tak sú dosť zložité a nepochopiteľné.
Publikum: Dá sa to chápať aj tak, že keď pochopíme ten najpôvodnejší princíp, tak nemusíme chápať detaily?
Surdas prabhu: Tak sa to dá tiež pochopiť, ale zmysel je taký, že ak pochopíme tento princíp, tak môžeme pochopiť ako čomukoľvek rozumieť. Pre koho je to dôležite?
Príklad: Rodičia majú malé dieťa a ono nič nevie. Nevie angličtinu, ak sa narodilo na Slovensku. Nevie programovať internetové stránky. No môže sa tú angličtinu naučiť, môže sa naučiť programovať. Rodičia chcú dosiahnuť to, aby ich dieťa mohlo dosiahnuť čokoľvek a na to je potrebné, aby bolo osobnosť. Tato kapitola učí ako sa stať osobnosťou.
Publikum: Stať sa osobnosťou je duchovná kvalita, alebo materiálna?
Surdas prabhu: Aj to, aj to. gjána-vigjána yoga. Môžem vám vysvetliť, ako Šríla Prabhupáda chápe gjána-vigjána yogu.
Šríla Prabhupáda výraz gjána a vigjána používa v troch významoch:
- gjána je teória a vigjána prax. Takto to je najčastejšie.
- gjána sú všeobecné vedomosti a vigjána sú špeciálne vedomosti.
Príklad:
Je všeobecné lekárstvo a nejaké špecifické vedomosti o psychických poruchách, alebo o vírusoch. Gjána, to sú všeobecné lekárske vedomosti a nejaké vírusy, to už je vigjána, nejaké špeciálne vedomosti.
- gjána materiálne vedomosti a vigjána duchovné vedomosti.
Tu v tejto kapitole sa to používa v tomto treťom význame. Osobnosť je ten, kto ovláda aj gjánu aj vigjánu. To je veda o tom, ako sa stať osobnosťou. Ak sa človek stal osobnosťou, tak môže pochopiť čokoľvek.
Publikum: Môže sa stať osobnosťou niekto, kto nemá duchovné poznanie?
Surdas prabhu: Do určitej miery, ale nebude plnou osobnosťou.
Publikum: A naopak? Ak má niekto duchovné poznanie, môže byť osobnosť aj keď nemá hmotné?
Surdas prabhu: Pozrite, ešte raz. Osobnosť, to je schopnosť rozumieť a preniknúť do všetkého. Napríklad Šrílovi Prabhupádovi kúpili diktafón, aby mohol nahrávať svoje knihy. Do obchodu išiel jeho žiak, mladý človek a on nevedel používať diktafón. Snažil sa to dlho pochopiť. Keď doniesli diktafón Šrílovi Prabhupádovi , tak to pochopil za dve minúty. Žiakovi to trvalo oveľa dlhšie.
V Amerike zažalovali na súde nejaký chrám. Jeho americkí žiaci nevedeli čo majú robiť. Došiel Šríla Prabhupáda, mal viac ako sedemdesiat rokov, nikdy nebol predtým v Amerike, nevedel americké zákony. Išiel na súd a spor vyhral. Ako to pochopiť? Prečo to cudzinec vedel a Američan nevedel čo má robiť? Pretože Šríla Prabhupáda bol osobnosť. Mohol písať knihy ako Šrímad Bhagavatam a tiež mohol pôsobiť aj na súde v Amerike, pretože je osobnosť a osobnosť môže všetko. Preto, ak osobnosť niečo vie a niečo nevie, tak to už je problém. Teória osobnosti je teória dosiahnutia úspechu. Toto je myšlienka druhého verša.
Publikum: Osobnosť je schopná sa naučiť všetko, ale nemusí všetko vedieť? Ale keď chce, tak sa to môže naučiť.
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Lebo máme napríklad áčaryov, napríklad Gaura Kišora das Babaji a on nevedel ani písať ani čítať, ale keď sa ho na niečo opýtali, tak vedel na všetko odpovedať.
Surdas prabhu: Áno. Urobili ste správny záver. Tu sa dáva teória dosiahnutia úspechu. To neznamená, že človek vie všetko, ale môže sa naučiť čokoľvek.
Publikum: To je to isté ako dakša?
Surdas prabhu: Áno, osobnosť, to je človek, ktorý v živote dosahuje úspech. Preto je dôležité pre rodičov, aby veľmi dobre poznali túto siedmu kapitolu, aby naučili svoje deti tiež tomuto talentu, dosiahnuť v živote úspech. Ak používajú vo svojom živote túto technológiu, tak dieťa to pozoruje a učí sa od nich.
Publikum: A čo keď je to dieťa hlúpe?
Surdas prabhu: Aj to sa môže stať, len to bude zložitejšie.
Publikum: No on sa nenaučí veľa vecí, ani keby chcel.
Surdas prabhu: Existujú počiatočné schopnosti a ako ich človek používa. Samozrejme, ak je dieťa choré, tak má tých možností menej.
Publikum: Mne ide o to, predstavte si, že niekto má IQ 80.
Surdas prabhu: Vyberieme ľudí, ktorí majú IQ 80. Tí z nich, ktorí rozumejú teórii osobnosti, oni aj napriek tomu IQ dosiahnu viac, ako tí, ktorí majú IQ 80, ale nerozumejú teórii osobnosti.
Publikum: Osobnosť je niekto, kto využíva svoj potenciál na sto percent.
Surdas prabhu: Nie, viac ako sto, minimum na sto osem.
Publikum: No ak tam je pridaná aj tá duchovná stránka, tak Krišna mu vie zvýšiť aj to IQ? Tým pádom sa ten človek musí ale zlepšovať donekonečna.
Surdas prabhu: Áno. V siedmej kapitole sa opisuje poznanie o tomto. Deviata kapitola sa volá najdôvernejšie poznanie a hovorí sa tam o teórii lásky. Ak chce niekto pochopiť čo je láska, tak sa dočkáte v deviatej kapitole. No siedma kapitola je o úspechu.
Publikum: Ôsma je tiež úspech?
Surdas prabhu: Ôsma je dodatok k siedmej kapitole. Arjuna tam zadá otázku a rozhovor sa uberá inde.
Publikum: A desiata?
Surdas prabhu: V desiatej sa hovorí viac ako o láske. Hovorí sa tam o stimule lásky. Hrubo povedané a primitívne vysvetlenie je, že to je afrodiziakum. Čo vníma človek a do čoho sa zamiluváva.
Zatiaľ žiadne komentáre.