Bhagavad-gíta seminár, 37. časť – prvých 6 kapitol – opakovanie

Dnes je výnimočná udalosť. Budeme si pripomínať všetky kapitoly Bhagavad Gíty, ktorým sme sa venovali. Času uplynulo veľmi veľa, takže sa mohlo niečo pozabudnúť. Preto, ak si niečo budete pamätať, tak to bude veľmi dobré. Kto chce povedať to, čo si zapamätal?

Publikum: Mal by som otázku. Zaujala ma časť v predminulej prednáške, kde prabhu hovoril, že Arjunovi dáva Krišna na výber nech si vyberie tú yogu, ktorá mu sedí podľa jeho schopností. Tak mi napadlo, či to tak je aj v prípade začínajúceho bhaktu. Že si nejak zadefinuje svoj aktuálny stav, že ktorú yogu je schopný vykonávať? Ako keby taký kompas, aby si nemyslel, že robí niečo, čo nerobí. 

Surdas prabhu: Samozrejme, aj v bhakti yoge sú rôzne úrovne. Veľmi zaujímavo o tom hovorí Bhagavad Gíta. Bohužiaľ sme sa ešte nedostali k tej kapitole. V skutočnosti je to dvanásta kapitola. Je výnimočná. Rovnako ako šiesta kapitola, je to posledná kapitola danej mahá časti. 

Prvá mahá časť

Najdôležitejší záverečný verš je štyridsiatysiedmy verš šiestej kapitoly. Tento verš zhŕňa podstatu všetkých šiestich častí. Ak sa vás niekto opýta o čom je prvých šesť kapitol, tak o tom hovorí posledný verš šiestej kapitoly.

Porovnáva rôzne cesty

Diskusia medzi Krišnom a Arjunom, ktorá cesta je lepšia. Záver je posledný verš šiestej kapitoly. Bhakti yoga je najlepšia.

Druhá mahá časť už popisuje samotnú bhakti yogu. V poslednej kapitole druhej mahá časti je odpoveď na vašu otázku. Hovorí sa tam, že sú rôzne duchovné cesty. Priame a nepriame. Myslím si, že to je ôsmy, deviaty a desiaty verš, už si nepamätám. Pre priamu cestu, alebo nepriamu cestu bhakti. 

Ôsmy verš popisuje najvyššiu bhakti, ktorú si môžeme predstaviť. Najvyššia bhakti už zahŕňa to, že oddaný už tam má emócie.

Deviaty verš popisuje bhakti, v ktorej ešte nie sú emócie. Každopádne oddaný tam aktívne koná. 

Desiaty verš popisuje človeka, ktorý z nejakých dôvodov nemôže intenzívne praktikovať bhakti. Súhlasí s Krišnom, súhlasí s bhakti, ale kvôli nejakým dôvodom a obvykle je to karma, nemôže praktikovať ako v predchádzajúcich veršoch. Vtedy s niečim pomáha, robí pre Krišnu to, čo môže robiť.

Dôležité je tu to, že keď človek robí prax desiateho verša, tak časom prejde do vyššieho štádia. Krišna to sľubuje. Človek sa tomu jednoducho venuje, robí niečo pre bhakti, pre oddaných a časom prejde na vyššiu úroveň. Takáto vec neexistuje na iných duchovných cestách, preto ich môžeme označiť ako nepriame cesty. Tak sa to dá preložiť. 

Ak človek praktikuje nejakú druhú prax, napríklad jnánu, alebo dhyánu, tak nie je žiadna garancia, že prejde na vyšší stupeň. 

Bhakti je natoľko dobrá, že aj keď človek trošku niečo robí, tak Krišna mu sľubuje to, že sa bude vedieť povzniesť na vyššiu úroveň. Preto treba robiť to, čo sa vám darí robiť a bude dobre. 

Publikum: Ten desiaty verš odkazuje na karma yogu?

Surdas prabhu: Ako to povedať. Bol by som opatrný s týmito termínmi. Tu radšej nebudeme používať termín karma yoga. Zmysel desiateho veršu je v tom, že človek robí to, čo môže v danej situácii robiť pre Krišnu. Všeobecne tému karma yogy ešte teraz nebudeme preberať. Podľa môjho plánu sa to posnažím dobre vysvetliť v dvanástej kapitole. Pretože tam bude dhyána, jnána atď.

Krišna to volá priama cesta. Osobitosť priamej cesty je v tom, že človek z jedného stupňa prechádza na druhý. Z desiateho veršu na deviaty a z deviateho na ôsmy.

To, čo môže robiť človek pre bhakti, tak to nech aj robí. 

Publikum: Ako sa dá zistiť na akej úrovni sa človek nachádza, ktoré lekcie urobil a ktoré nie?

Surdas prabhu: Na akej úrovni je človek. V prvom rade sám uvidí, kde sa cíti pohodlnejšie. Človek sa cíti bezpečne v určitej situácii. Tam kde sa cíti bezpečnejšie a pohodlnejšie, tak tá úroveň mu zodpovedá. Je pochopiteľné, že na niektorej úrovni musí človek vynakladať úsilie. Napríklad športovec. Športovec je nervózny, keď nešportuje. Pre niekoho iného to môže byť ťažká úroveň. Preto je samozrejme lepšie, keď sami vyskúšame rôzne varianty a pochopíme, kde sa cítime lepšie. 

Ak už nemáte otázky, tak len jednoducho povedzte, čo ste si zapamätali z týchto kapitol.

Čo si pamätáte z prvej kapitoly?

Publikum: To, že Arjuna nechcel zabíjať svojich príbuzných. 

Surdas prabhu: Áno, to je začiatok Bhagavad Gíty.

Publikum: Že aj taký veľký oddaný ako Arjuna má veľké pochybnosti.

Surdas prabhu: Áno. A prečo ich má?

Publikum: Lebo chce, aby mu ich Krišna rozbil.

Surdas prabhu: Áno, Krišna ho umiestnil do takej situácie. Ešte jeden moment tam bol, že Arjuna sa pozrel na svojich protivníkov a znečistil sa ich nastavením mysle. Pretože mali démonské nastavenie. V čom bol problém? Nemal na nich Arjuna pozerať?

Publikum: Problém je asi v tom, že k nim mal prílišný súcit a zabudol na Boha.

Surdas prabhu: No, áno. Problém je v tom, že na nich pozeral s otvoreným srdcom. Do otvoreného srdca mu dali svoje anarthy.

Najdôležitejšie je, aké boli dôvody proti účasti v bitke?

Publikum: Súcit, neželaný pôžitok, strach z hriechu a rozvrat dharmy.

Surdas prabhu: Áno, štyri dôvody. Veľmi dobre. Vidíte, nebolo to také strašné. Spomenuli sme si na prvú kapitolu. 

Publikum: Čiže z toho plynie ponaučenie, že človek nemá otvárať srdce zlým ľuďom? 

Surdas prabhu: Zlým ľuďom nemá.

Publikum: Lebo prenesú na neho svoje anarthy?

Surdas prabhu: Treba byť opatrný. Mali by sme sa združovať s inými ľuďmi, ale treba byť veľmi opatrný pri otváraní svojho srdca. Človek ale nemôže žiť bez toho, aby otváral svoje srdce. A čo má teda robiť? Najdôležitejšie je kamarátiť sa s vaišnavami, oddanými. Preto je dôležitá komunita oddaných. Pretože žiť v komunite, kde nemôžete otvoriť svoje srdce, je peklo. Preto sa stretávame, spievame, združujeme sa jeden s druhým. To nás robí silnejšími pred inými ľuďmi. 

Spomenuli sme si najdôležitejšie veci k prvej kapitole. Tiež by sme si mohli spomenúť na zlé slová, čo hovoril Duryodhana.

Čo si pamätáte z druhej kapitoly?

Surdas prabhu: Čo bolo najzaujímavejšie v druhej kapitole? Je veľmi veľká, väčšia je od nej len osemnásta kapitola.

Publikum: Krišna začína Arjunovi vyčítať, že bol zbabelý. Začína mu vysvetľovať náuku o duši.

Surdas prabhu: Áno. To vysvetlenie vedy o duši je odpoveď na ktorý argument?

Publikum: Na prvý.

Surdas prabhu: Áno. Tu to je všetko jednoduché. Ako Arjuna sformuloval argumenty, tak na nich aj Krišna odpovedá. Prečo začal Krišna všetko toto hovoriť Arjunovi? Čo bolo v siedmom verši? Kārpaṇya-doṣopahata-svabhāvaḥ pṛcchāmi tvāṁ dharma-sammūḍha-cetāḥ yac chreyaḥ syān niścitaṁ brūhi tan me śiṣyas te ’haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam. 

Publikum: Aby sa mu odovzdal ako učiteľovi. 

Surdas prabhu: Áno. Pozrite, zaujímavé, hovorili sme, že Krišna kritizoval Arjunu a Arjuna bol natoľko silný, že priznal, že má Krišna pravdu. Na začiatku hovoril nie, že je dobrý a potom povedal, že má Krišna pravdu. V druhej kapitole na začiatku bolo ešte to, že sa odovzdal Krišnovi. Arjuna nebol fanatik. A čím sa prejavilo to, že nebol fanatikom?

Publikum: Opýtal sa Krišnu čo bude lepšie?

Surdas prabhu: Áno. Čo je lepšie a priamo povedal Krišnovi, že nebude bojovať. Povedal čo má na srdci. Nezačal sa pretvarovať. Pretože, ak sa žiak pretvaruje, tak mu guru nemôže pomôcť. To je zaujímavý moment. Dajú sa vyjadrovať svoje pochybnosti, to je v poriadku. Krišnovi sa to zapáčilo a začal mu vysvetľovať vedu o duši.

Čo ďalej povedal Krišna? Dôvod bol pôžitok? To znamená, že druhý argument bol o tom ako získať pôžitok. Verše tridsať jedna až tridsať osem. Ako teda získať pôžitok?

Publikum: On mu vtedy vysvetľoval, že má konať bez pripútanosti k výsledkom.

Surdas prabhu: Áno. Ma robiť svoju dharmu. Ak človek vykonáva dharmu, tak získava pôžitok. To je hlavná myšlienka. Takto Krišna odpovedal Arjunovi na druhý argument.

Aký nasledujúci dôvod vyvrátil Krišna? Bol to hriech. Ako to vyvrátil? Popísal mu yogu, ktorá nemá hriechy. A to je budhi yoga. Čo bolo ďalej? Arjunovi sa to páčilo, ale dostali sme prvú otázku Arjunu. Arjuna si myslel, že budhi jogín je ten, čo nerobí nič. Povedal Krišnovi, aby mu povedal niečo o budhi jogínovi. Krišna mu začal vysvetľovať ako sedí, chodí, rozpráva. 

No vidíte, spomenuli sme si spolu najdôležitejšie momenty druhej kapitoly. Je to veľmi rozsiahla kapitola.

Prečo Krišna neodpovedal na štvrtý argument Arjunu?

Publikum: Lebo Arjuna nepochopil a neprijal ten tretí argument.

Surdas prabhu: Arjuna pochopil tretí argument po svojom. On mu skrátka nedovolil hovoriť ďalej. Krišna nemohol povedať o štvrtom argumente, pretože Arjuna ho požiadal, aby hovoril o budhi yoge.

Čo si pamätáte z tretej kapitoly?

Surdas prabhu: To, že Arjuna nepochopil tému budhi yogy, to sme pochopili v tretej kapitole. O čom je tretia kapitola?

Publikum: Arjuna sa pýta, keď je poznanie väčšie ako čin, tak prečo ho nabáda, aby bojoval. 

Surdas prabhu: Áno. To znamená, že v tretej kapitole Krišna vysvetľuje, že bojovať, činnosť, nie je hriech. Taktiež v tretej kapitole odpovedá na štvrtý argument. Čo si ešte pamätáte? Povedali sme to najdôležitejšie. 

Publikum: Ešte princíp yajne, obete.

Surdas prabhu: Áno. Aké tam boli princípy?

Publikum: To, čo sa robí pre Višnua, to oslobodzuje.

Surdas prabhu: Áno, presne. yajñārthāt karmaṇo ’nyatra loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ tad-arthaṁ karma kaunteya mukta-saṅgaḥ samācara. To je veľmi dôležitý verš. Ešte sa tam popisovala definícia zlodeja. Kto je zlodej?

Publikum: Ten, kto nevracia naspäť.

Surdas prabhu: Áno. Ten kto niečo od spoločnosti berie, ale nevracia naspäť, nerobí svoju dharmu. Čím je ešte známa tretia kapitola? Na úplnom konci sa Arjuna pýta na žiadostivosť. Na základe toho sme hovorili o molekule chuti.

Publikum: Ešte sme spomínali tri zákopy. Že v mysli je tá žiadostivosť najsilnejšia. 

Surdas prabhu: Áno. V podstate sme všetko zaujímavé spomenuli.

Čo si pamätáte zo štvrtej kapitoly?

Surdas prabhu: O čom sa hovorilo v štvrtej kapitole?

Publikum: O guruovi, parampare, poznaní, yajni. O tom, ako sa má správať žiak a ako učiteľ. Ich vlastnosti. 

Surdas prabhu: Áno.

Publikum: Že žiak sa musí stále pýtať a slúžiť.

Surdas prabhu: To je 4.34 a 4.35, nasledujúci verš ukazuje ako sa žiak naučil. Ako sa dá pochopiť, že sa žiak niečo naučil?

Publikum: To že to prenáša do praxe? 

Surdas prabhu: Áno, no tam sa popisuje konkrétny príznak.

Publikum: Tam bol nejaký indikátor, že podľa vzťahu. Aký máme vzťah voči ostatným ľuďom a blízkym ľuďom, že si plníme tie povinnosti. Keď si plníme povinnosti iba podľa nejakej etikety, tak to je na materiálnej úrovni, a až keď pochopíme, že máme plniť povinnosti v tom vzťahu, ktoré sú korektné s Bohom, tak až vtedy začína duchovná prax.

Surdas prabhu: Áno. Ešte pripomeniem, že žiak vidí, že sú všetky živé bytosti spojené s Krišnom. Tam je obsiahnuté poznanie o Krišnovi a to je to, že nás Krišna ľúbi. 

Publikum: Že je náš najdrahší priateľ.

Surdas prabhu: To je podrobne rozpísané v piatej kapitole. Hovorí sa tam, že Krišna pre nás urobí všetko, ale myšlienka je taká istá. Na štvrtú kapitolu sme si spomenuli.

Čo si pamätáte z piatej kapitoly?

Publikum: Tu už Arjuna pochopil, že konať nie je hriešne a teraz sa pýta či má konať bez pripútanosti, alebo sa úplne zriecť činov.

Surdas prabhu: Áno. Inými slovami hovorí, že rozumie, že činnosť nie je hriešna, ale chce ísť cestou nečinnosti. A čo mu vysvetľuje Krišna?

Publikum: Že sa nečinnosťou neočistí, a že sa nemá zrieknuť činností, ale toho ega.

Surdas prabhu: Áno. V piatej kapitole sa popisuje to, ako činnosť privádza k formulke mieru a táto činnosť má tri etapy. Do stretnutia s Bohom, proces stretnutia s Bohom, po stretnutí s Bohom. Do stretnutia s Bohom sa s ním čo deje? Očista od hriechu, je tam prirovnanie k lotosu.

Potom ďalej je stretnutie s Bohom. Ako postupne Arjuna začína vidieť, že za pravidlami Boha najskôr stoja guny materiálnej prírody a potom samotný Boh. Je tam prirovnanie k slnku, ktoré vyjde a všetko naokolo osvetlí. Slnko znamená, že oddaný už uvidel Boha.

Potom je po stretnutí s Bohom. Popisuje sa tam, ako mu oddaný s veľkou radosťou slúži a končí to formulou mieru.

Čo si pamätáte zo šiestej kapitoly?

Publikum: Je o tom, kto je skutočný sannyasí.

Surdas prabhu: Áno. Popisuje sa tam teória yogy, ako je usporiadaná yoga. Krišna veľmi podrobne popísal Arjunovi cestu nečinnosti. Čo mu povedal Arjuna?

Publikum: Že je to pre neho ťažké.

Surdas prabhu: Áno. Že to nemôže praktikovať. Čo mu na to Krišna odpovedal?

Publikum: Že sa to dá praktikovať odhodlaním a odpútanosťou.

Surdas prabhu: Áno. Poradil mu, aby si vybral yogu, a aby sa pozrel na prax a odriekanie, abhyásu a vairágyu. Čo môže robiť a čoho sa môže vzdať. Abhyása je prax a vairágya je odriekanie. Arjuna sa trápi čo sa stane, keď sa mu to nepodarí. Krišna mu vysvetľuje čo sa stane, keď sa mu to nepodarí. Hlavná myšlienka je, že zlo nikdy neporazí dobro. 

Toto je v princípe šesť kapitol. Ak sú nejaké otázky, tak môžete položiť, a ak nie, tak môžu jednoducho oddaní hovoriť čo si zapamätali, alebo čo je pre nich najpraktickejšie.

Publikum: Mne sa veľmi páčilo ohľadom témy o guruovi, že žiak má byť s guruom v úctivom, ale priateľskom vzťahu. 

Surdas prabhu: Áno. To je téma, ktorá sa vysvetľuje aj v Nektáre oddanosti. V skutočnosti sa s guruom treba skamarátiť. Viśrambhena guroḥ sevā, to je ten verš.

Publikum: Ako sa neinfikovať od ľudí, ktorí žijú sebecky a mať otvorené srdce? Myslím teraz prakticky.

Surdas prabhu: Prijímať prasádam. Šríla Prabhupáda v jednom komentári k šiestej kapitole hovorí, že keď prijímame prasádam, tak sa chránime pred nákazou materiálneho sveta. 

Publikum: Mne sa páči, že je praktické, že keď riešime bhakti yogu, tak všetky ostatné veci zapadnú na svoje miesto. 

Surdas prabhu: Áno. Potom v druhej mahá časti bude bhakti yoga dopodrobna popísaná. Višvanáth Čakravartí Thákur týchto prvých šesť kapitol, túto máha časť nazýva karma yoga. Nasledujúcich šesť nazýva bhakti yoga a zostávajúce jnána yoga. Tam sú popísané rôzne cesty a čo sa dá robiť.

Po tom, ako sme pochopili, že bhakti yoga nemá alternatívu, tak bude Krišna hovoriť o bhakti yoge. Vidíme, že v prvých šiestich kapitolách sa v dobrom „hádal“ s Krišnom. Vyjadril svoje pochybnosti a to na začiatku tretej kapitoly, v piatej kapitole, šiestej kapitole a Krišna mu odpovedal. To je veľmi zaujímavé.

Publikum: Ono to bolo tak, že pred tým rozhovorom to Arjuna všetko chápal správne a potom ho Krišna nejak prekryl, aby to nechápal? 

Surdas prabhu: Krišna dal Arjunu do takej situácie, že ho poplietol a postupne mu vysvetľoval toto poznanie a začínalo mu to byť jasnejšie. Preto je týchto prvých šesť kapitol takých, že má Arjuna pochybnosti. To je vidno v otázkach. V nasledujúcej mahá časti už nemá Arjuna pochybnosti. Prejavuje tam emócie. Druhá mahá časť je viac emočná, podľa toho, čo hovorí Arjuna.

Publikum: A vieme ako asi dlho tento rozhovor trval?

Surdas prabhu: To bol veľmi rýchly rozhovor, jedna muhurta.

Publikum: Celá Bhagavad Gíta?

Surdas prabhu: Áno. 

Publikum: Jedna muhurta je štyridsať osem minút, tak šestnásť minút by trvalo tých šesť kapitol.

Surdas prabhu: Pozrite, v prvej kapitole dosť hovorí Sandžaja. 

Publikum: Môj bod je, že tá úroveň toho zmätenia Arjunu mohla trvať možno iba päť minút. Že nebolo to dlho, že tam hodinu bol taký.

Surdas prabhu: Arjuna sa pýtal Krišnu a snažil sa pochopiť ako má v tejto situácii konať. Pretože on prijal rozhodnutie, že nebude bojovať. Pozorne počúval Krišnu. Krišna ho presvedčil v šiestej kapitole. Arjuna pochopil, že je pre neho najlepšie bojovať. 

Publikum: Nám trvá rok prebrať niečo čo pochopil Arjuna možno za päť minút. 

Surdas prabhu: Áno. Preto je Bhagavad Gíta veľmi koncentrovaná kniha. Upútava pozornosť. Obsahuje sedemsto veršov a sú o všetkom. Najdôležitejšie je, že je vyslovená v krízovej situácii. To nám dáva väčšiu dôveru. Pretože je nám ľahšie pochopiť človeka, ktorý sa nachádza v krízovej situácii. Pretože ak nie je človek v krízovej situácii, tak si môžeme myslieť, že nás nemôže pochopiť. Arjuna bol v krízovej situácii. Je vojak a plakal. Viete si to predstaviť? Aśru-pūrṇākulekṣaṇam. To je v prvom verši druhej kapitoly, oči plné slz. Preto je to pre nás aktuálne.

Publikum: Ktorý verš sa vám páči najviac z týchto šiestich, alebo ktorá kapitola?

Surdas prabhu: Mne sa najviac páči piata kapitola. Inšpiruje ma preto, že je tam popísaný rast oddaného od začiatočnej úrovne, kde málo rozumie, až do formulky mieru. Taktiež sa tam ukazuje ako sa dá vidieť Krišna, preto je moja najobľúbenejšia. Každopádne, každá kapitola je niečím výnimočná.

Čo sa týka veršov, tak verše sú taká nejaká móda, jeden deň je to jeden, druhý deň je to iný. Najviac používam verš zo štvrtej kapitoly. Kiṁ karma kim akarmeti kavayo ’py atra mohitāḥ. Kde Krišna hovorí, že čo je karma a čo nie je karma nevie ani múdry človek. Často pozerám na materiálny svet, na tie udalosti čo sa dejú. Počúvam čo hovoria politici a rozumiem kiṁ karma kim akarmeti kavayo ’py atra mohitāḥ. Že ani múdri ľudia nerozumejú procesom, ktoré sa dejú v materiálnom svete.

V každej kapitole mám svoj najobľúbenejší verš. Keď mám vybrať z týchto šiestich, tak v poslednej dobe najviac rozmýšľam nad ním. To je dobrý nápad. Aj nabudúce si môžeme vybrať nejaký verš a povedať, čím sa vám páči. Som rád, že sme to preberali viac ako rok a najdôležitejšie veci sme si spomenuli. Ako sa hovorí, opakovanie matka múdrosti. Dnes sme si to dobre zopakovali.

Publikum: Mohli by sme sa naučiť naspamäť zopár veršov všetci. To je dobré na kázanie a to by mohlo byť aj v rámci skúšky. Každý by sa mohol aspoň niečo naučiť dobrovoľne, možno nie v sanskrite, ale pokojne po slovensky, možno aj vlastnými slovami a môže povedať keď bude kázať, že je to z Bhagavad Gíty, to kázanie je potom autorizovanejšie. Ako 4.34, alebo formulku mieru. My sme sa na bhakti šástri kedysi museli učiť,  každý sa tam bifľoval tie verše.

Surdas prabhu: Ja vždy dávam dokopy tie verše, ktoré sa mi najviac páčia. Ak chcete zoznam, tak vám to môžem urobiť. Koľko veršov by ste chceli?

Publikum: Môžete dať ľahký level a aj pokročilejší a každý si vyberie podľa seba, či mu stačia základné verše a keď sa niekto cíti, tak sa vie naučiť aj viac. Myslím, že štyri – päť veršov, to je taký základ a osem až desať veršov, to by bol taký vyšší level.

Surdas prabhu: To je dobrý nápad, už som sa nad tým zamyslel. Urobím taký zoznam. Dohodnuté. 

BONUS (verše na naučenie)

Základné

Bhagavad Gíta 2.11
(o tom, že všetko treba robiť v pravý čas; tento verš mnohí nesprávne chápu, preto som o ňom mal veľa prednášok)

śrī-bhagavān uvāca
aśocyān anvaśocas tvaṁ
prajñā-vādāṁś ca bhāṣase
gatāsūn agatāsūṁś ca
nānuśocanti paṇḍitāḥ

Synonymá
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; aśocyān — nie je hodné zármutku; anvaśocaḥ — nariekaš; tvam — ty; prajñā-vādān — učený rozhovor; ca — tiež; bhāṣase — hovoríš; gata — stratený; asūn — život; agata — nestratený; asūn — život; ca — tiež; na — nikdy; anuśocanti — nariekajú; paṇḍitāḥ — učení.

Vznešený riekol: „Zatiaľ, čo prednášaš učené slová, nariekaš nad niečím, čo nie je hodné zármutku. Múdri nesmútia ani nad živými, ani nad mŕtvymi.

Bhagavad Gíta 2.40
(o tom, ako nás chráni aj naša úplne minimálna služba)

nehābhikrama-nāśo ’sti
pratyavāyo na vidyate
sv-alpam apy asya dharmasya
trāyate mahato bhayāt

Synonymá
na — nie je; iha — v tejto yoge; abhikrama — snaha; nāśaḥ — strata; asti — je; pratyavāyaḥ — úbytok; na — nikdy; vidyate — je; su-alpam — malý; api — aj keď; asya — tohto; dharmasya — zamestnania; trāyate — oslobodzuje; mahataḥ — od veľkého; bhayāt — nebezpečenstva.

V tomto úsilí niet straty alebo úbytku a i malý pokrok na tejto ceste môže človeka ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom.

Bhagavad Gíta 2.62-63
(opisuje mechanizmus pádu živej bytosti v hmotnom svete)

dhyāyato viṣayān puṁsaḥ
saṅgas teṣūpajāyate
saṅgāt sañjāyate kāmaḥ
kāmāt krodho ’bhijāyate

krodhād bhavati sammohaḥ
sammohāt smṛti-vibhramaḥ
smṛti-bhraṁśād buddhi-nāśo
buddhi-nāśāt praṇaśyati

Synonymá
dhyāyataḥ — keď rozjíma; viṣayān — zmyslové predmety; puṁsaḥ — osoby; saṅgaḥ — priľnutie; teṣu — k zmyslovým predmetom; upajāyate — povstáva; saṅgāt — priľnutie; sañjāyate — povstane; kāmaḥ — túžba; kāmāt — zo žiadostivosti; krodhaḥ — hnev; abhijāyate — prejaví sa.

krodhāt — z hnevu; bhavati — vzniká; sammohaḥ — úplná ilúzia; sammohāt — z ilúzie; smṛti — pamäť; vibhramaḥ — zmätok; smṛti-bhraṁśāt — po zmätení pamäte; buddhi-nāśaḥ — strata inteligencie; buddhi-nāśāt — a zo straty inteligencie; praṇaśyati — človek poklesne.

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.

Rozšírené

Bhagavad Gíta 5.29
(vzorec mieru)

bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati

Synonymá
bhoktāram — príjemcom; yajña — obetí; tapasām — pokánia a odriekania; sarva-loka — všetkých planét a polobohov; maha-īśvaram — Najvyšším Pánom; su-hṛdam — priaznivcom; sarva — všetkých; bhūtānām — bytostí; jñātvā — takto pozná; mām — Mňa, Kṛṣṇu; śāntim — oslobodenie od hmotných strastí; ṛcchati — dosiahne.

Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokánia, Najvyšším Pánom všetkých planét a polobohov a priateľom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.

Bhagavad Gíta 4.14
(dôverné poznanie o tom, že Boh nás miluje)

na māṁ karmāṇi limpanti
na me karma-phale spṛhā
iti māṁ yo ’bhijānāti
karmabhir na sa badhyate

Synonymá
na — nikdy; mām — Mňa; karmāṇi — všetky druhy činností; limpanti — pôsobia; na — ani; me — Moje; karma-phale — plodonosné činy; spṛhā — túžim; iti — takto; mām — Mňa; yaḥ — ten, kto; abhijānāti — pozná; karmabhiḥ — následky takej činnosti; na — nikdy; saḥ — on; badhyate — bude zapletený.

Činy Ma neovplyvňujú a netúžim ani po ich plodoch. A ten, kto chápe túto pravdu o Mne, sa tiež nezapletie do následkov činov.

Bhagavad Gíta 3.9
(o tom, že akúkoľvek činnosť treba konať ako obetu Bohu)

yajñārthāt karmaṇo ’nyatra
loko ’yaṁ karma-bandhanaḥ
tad-arthaṁ karma kaunteya
mukta-saṅgaḥ samācara

Synonymá
yajña-arthāt — robiť iba pre Yajñu alebo Viṣṇua; karmaṇaḥ — vykonaný čin; anyatra — inak; lokaḥ — tento svet; ayam — tieto; karma-bandhanaḥ — činy pripútavajú; tat — Jeho; artham — kvôli; karma — čin; kaunteya — ó, syn Kuntī; mukta-saṅgaḥ — oslobodený od styku; samācara — rob to dokonale.

Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš.

Bhagavad Gíta 6.40
(o tom, že zlo nikdy neporazí toho, kto koná dobré skutky)

śrī-bhagavān uvāca
pārtha naiveha nāmutra
vināśas tasya vidyate
na hi kalyāṇa-kṛt kaścid
durgatiṁ tāta gacchati

Synonymá
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; pārtha — ó, syn Pṛthy; na eva — nikdy; iha — tu (v tomto svete); na — ani; amutra — v ďalšom živote; vināśaḥ — skaza; tasya — jeho; vidyate — jestvuje; na — nie; hi — určite; kalyāṇa-kṛt — kto koná cnostne; kaścit — každý; durgatim — úpadok; tāta — Môj priateľ; gacchati — kráča.

Najvyšší Pán riekol: „Ó, syn Pṛthy, transcendentalistu, ktorý koná cnostne, nečaká skaza ani v tomto, ani v duchovnom svete, pretože kto činí dobro, Môj priateľ, toho zlo nikdy nepremôže.