Pokračujeme v preberaní druhej kapitoly Bhagavad Gíty. Naposledy sme preberali definíciu karma-yogy. Teraz budeme pokračovať. V nasledujúcich troch veršoch sa vysvetľuje ako pracuje karma-yoga.
Mechanizmus karma yogy
Bhagavad Gíta 2.49
dūreṇa hy avaraṁ karma
buddhi-yogād dhanañ-jaya
buddhau śaranam anviccha
kṛpaṇāḥ phala-hetavaḥ
Ó, Dhanañjaya, pomocou oddanej služby sa zbav všetkých plodonosných činností a s týmto vedomím sa Mi odovzdaj. Poľutovaniahodní sú sebci, ktorí si chcú užívať plody svojej práce.
Bhagavad Gíta 2.50
buddhi-yukto jahātīha
ubhe sukṛta-duṣkṛte
tasmād yogāya yujyasva
yogaḥ karmasu kauśalam
Človek zapojený v oddanej službe sa zbavuje dobrých i zlých činov už v tomto živote. Preto sa usiluj vykonávať yogu, ktorá je vrcholom umenia všetkých činností.
Bhagavad Gíta 2.51
karma-jaṁ buddhi-yuktā hi
phalaṁ tyaktvā manīṣiṇaḥ
janma-bandha-vinirmuktāḥ
padaṁ gacchanty anāmayam
Vďaka tejto oddanej službe Bohu sa veľkí svätci alebo oddaní zbavujú výsledkov činov v hmotnom svete. Tak sa vyslobodzujú z kolobehu rodenia a smrti a dosahujú stav mimo všetkých utrpení (návratom k Bohu).
Opisuje sa tu mechanizmus ako pracuje karma-yoga. V štyridsiatom deviatom verši sa hovorí, že je veľmi dôležité nebyť pripútaný k výsledkom svojej práce. Ak nie sme pripútaní k výsledkom svojej činnosti, tak sa vtedy deje čo?
Publikum: Nedostaneme karmu.
Surdas prabhu: Áno nedostaneme, ale je potrebný konkrétny mechanizmus.
Publikum: Keď sa stotožňujeme s tým čo robíme, že sme konateľ, tak nám potom Krišna k tomu pridelí karmu.
Surdas prabhu: V skutočnosti je vysvetlenie veľmi jednoduché. Keď vysvetľujem tieto verše, tak ich vysvetľujem najmä na kurze bhakti šástry. Hovorím im, že na konci kurzu bude skúška. Ak je študent pripútaný k výsledku skúšky, tak bude opisovať. Ak nie je študent pripútaný k výsledku, tak nebude opisovať. Preto obyčajne hovorím študentom, že keď celý život na skúškach opisovali, tak nech prosím urobia experiment a raz v živote nebudú opisovať.
Vyskúšajte napísať skúšku bez pripútania k výsledku skúšky. Poviem vám tajomstvo. Ak človek skladá skúšku, tak vždy dostane dobrú známku. Ak niečomu nerozumie, tak sa tomu ešte spoločne venujeme. Nebude nič také, že dostane zlú známku a bude to pre neho problém. Je zaujímavé ponúknuť študentom urobiť takýto experiment, nebyť pripútaný k výsledku a získať to, čo by mali získať. Môžeme povedať, že ak nie je človek pripútaný k výsledku činnosti, tak nebude hrešiť a bude správne konať.
Aký bude výsledok u človeka, ktorý postupuje správne? V takomto prípade nebude mať ani zlé, ani dobré výsledky. Pretože tie výsledky, ktoré dostane, nebudú ani zlé, ani dobré, budú správne pre toho človeka. Ak je človek schopný konať správne, tak sa vytrháva z kolobehu rodenia a smrti. Tieto tri verše sa venujú popisu tohto. Takýmto spôsobom človek, ktorý zamestnáva svoju povahu a zamestnáva ju správnym spôsobom, spája ju s Krišnom, tak sa vytrháva z kolobehu rodenia a smrti. Týmto spôsobom je v týchto troch veršoch popísaný mechanizmus ako pracuje karma-yoga.
Je potrebné pochopiť hlavný záver. Ak nie sme pripútaní k výsledkom, tak postupujeme správne a ak postupujeme správne, tak sa oslobodzujeme.
Publikum: Bolo povedané, že ten kto je k tomu pripútaný, tak podvádza? To je povedané metaforicky, alebo doslovne, keď píše písomku a opisuje?
Surdas prabhu: Ja som dal príklad študenta, ktorý je pripútaný k výsledku, opisuje na písomke a to je hriech. Môže získať dobrú známku, certifikát, ale nebude dobrým odborníkom.
Príklad: Zubár, ktorý opisoval počas skúšky a dostal veľmi dobru známku. Povedali mu, ty si veľmi dobrý zubár, môžeš liečiť ľudí. Chcete si dať liečiť zuby zubárom, ktorý opisoval na skúške?
Publikum: Ja skôr nechápem ten mechanizmus, že prečo tá pripútanosť vedie k tomu podvádzaniu. Lebo z mojej skúsenosti v škole boli nejakí jednotkári, oni boli pripútaní, aby mali samé jednotky, ale nikdy neodpisovali. Skôr odpisovali a podvádzali tí, ktorí boli nezodpovední.
Surdas prabhu: Tí, ktorí boli nezodpovední a opisovali, konali zle. No jednotkári, ktorí sa bifľovali oni postupovali lepšie, ale tiež postupovali zle, pretože boli pripútaní k výsledkom.
Príklad: Poviem vám pravdu, túto historku mi povedali včera. Hovorili mi o jednom mladom človeku, ktorý študoval na univerzite a bifľoval sa. Začal pracovať pre jednu spoločnosť. Povedali mu, aby sa naučil ako pracuje jeden program. Keď sa to naučil, tak mu povedali, že to nepochopil. U toho človeka začala hystéria, začal sa urážať a napriek tomu, že to bol mladý muž, tak sa začal urážať a správať sa ako nejaká slabá žena. Nebol pripravený na to, že mu povedia, že niečo neovláda. Pretože sa celé štúdium na univerzite bifľoval a zvykol si, že je dobrý, vždy postupuje správne a začal sa cítiť ako superčlovek. Tento pokus o snahu bifľovať sa ho priviedla k tomu, že nebol schopný vypočuť kritické napomenutie svojich kolegov v práci.
Je veľmi dôležité byť spôsobilý vypočuť si kritiku. Vedieť prijať kritiku. Vedieť sa ospravedlniť. Je to dôležité. No tí, ktorí sa bifľujú, nemajú tieto návyky a to je zlé. Pretože oni sa usilujú o to, aby vyzerali dobre. Môžeme byť dobrí, alebo sa môžeme tváriť, že sme dobrí. Pre nás je dôležité byť dobrým človekom a nevytvárať zdanie, že sme dobrý človek. Zvyčajne sa u tých, ktorí sa bifľujú, vytvára nesprávne pochopenie, že oni chcú vyzerať a nie byť. To je ten problém.
Publikum: Potom je ešte jedna kategória študentov, ktorí sa nebiflia, ale sa to úprimne učia. Tiež dostanú jednotku. Nejde im len o tú známku. Ide im o to, aby dobre vedeli učivo. Aby bol dobrý zubár, zarobil veľa peňazí. On je pripútaný k výsledkom, ale nepodvádza.
Surdas prabhu: To už je lepšie. Pretože pozrite. Oddaní často používajú taký výraz – byť pripútaný k výsledkom. Všimol som si, že viacerí nerozumejú čo znamená tento výraz. Je úplne prirodzené pre človeka byť pripútaný k výsledku. Tu je dôležité niečo trochu iné. Tu je dôležité to, že človek koná správnym spôsobom. Ak človek koná správnym spôsobom, tak to znamená, že nie je pripútaný k výsledku. To je dôležité. Dôležitá je schopnosť správne konať. Čo sa týka príkladu so študentmi, ak sa študent bifľuje na to, aby sa vydával za niekoho iného, chce ukázať, že jeho kvalifikácia je vyššie ako naozaj je, tak to je problém. Ak chce, aby mal vysokú kvalifikáciu, ale nebude to robiť tak, aby si iní mysleli, že je jeho kvalifikácia vyššie ako naozaj je, tak to je nepripútanosť k výsledku. Netreba si myslieť, že musí byť úplná absencia pripútanosti k výsledku. Je pochopiteľné, že človek chce, aby výsledok jeho činnosti bol dobrý. No ak koná v súlade so svojou povinnosťou a nepodvádza na to, aby získal lepší výsledok, tak to je nepripútanosť k výsledku.
Publikum: Ja to chápem ako definíciu sattva guny, áno? Ale z môjho pochopenia sattva guna je stále pripútanosť k výsledkom, ale robí to správne.
Surdas prabhu: Áno, dá sa to tak povedať, to je dobrá myšlienka.
Publikum: Lebo úplne byť odpútaný od výsledkov je len bhakti.
Surdas prabhu: Pozrite. Poviem vám úprimne, že mne sa nepáči ten výraz pripútanosť a nepripútanosť k výsledkom. Pretože väčšinou privádza k nepochopeniu. Ja by som predložil takúto formu – My sa snažíme o dobré výsledky, ale pri tom konáme čestným spôsobom.
Toto by som definoval ako nepripútanosť k výsledku. Oddaný chce tiež dobrý výsledok. Chce uspokojiť Krišnu. Chce uspokojiť Šrílu Prabhupádu. Chce uspokojiť áčáryov. Chce uspokojiť svojich kamarátov, oddaných, no bude konať čestne.
Príklad: Chcem vám povedať o Bhagavad Gíte. Chcem, aby ste pochopili Bhagavad Gítu do väčšej hĺbky. Ak mi dá niekto otázku a poznám odpoveď, tak odpoviem. A vy si môžete povedať že, ó on tak veľa vie. No ak neviem odpoveď na vašu otázku, tak musím povedať čestne, že neviem odpoveď na vašu otázku. A vy si môžete vtedy povedať, fúú on nič nevie. Musím byť na to pripravený. To je nepripútanosť k výsledkom. Musím konať čestne. Ak viem odpoveď, odpoviem. Ak neviem odpoveď, tak by som si nemal vymýšľať. Ak som sa niekde pomýlil a poslucháč ma opravil, tak som povinný povedať, že áno, vy máte pravdu, ja som urobil chybu. To je nepripútanosť k výsledku. No popri tomto všetkom chcem aby všetci lepšie poznali Bhagavad Gítu.
Publikum: Čiže človek aj keď sa materiálne mýli, to nie je až tak dôležité. Ide o ten úmysel, či to robí pre Krišnu.
Surdas prabhu: Áno. Hlavný je jeho úmysel robiť to pre Krišnu a hlavné je vedieť si priznávať svoje chyby.
Publikum: Lebo sú aj materialisti, ktorí sú úspešnými, ktorí si priznávajú chyby. Oni majú všetky dobré materiálne vlastnosti. Môžu byť materiálne čestní, spravodliví, dodržiavajú všetky zákony, ale z pohľadu Véd sú to stále ničomníci.
Surdas prabhu: Poviem tak. Takí materialisti budú mať veľmi dobrú karmu. Pretože tu hovoríme o karma-yoge. Čo je karma-yoga? Keď sa správne veci snažíme spojiť s Krišnom. Oni robia dobre, ale nespájajú to s Krišnom. Často sa deje tak, že im je ľahšie niečo vysvetliť o Krišnovi. Nakoľko oni už postupujú správne, tak im ostáva len to spojiť s Krišnom a to je karma-yoga. Deje sa aj to, že nakoľko sú veľmi k tomu pripútaní, že postupujú správne a nechcú to spájať s Krišnom, tak je to problém. Takým ľudom treba kázať. Môže sa stať, že budú počúvať.
Blížime sa ku koncu tejto časti, ostáva nám päťdesiaty druhý a päťdesiaty tretí verš.
Bhagavad Gíta 2.52
yadā te moha-kalilaṁ
buddhir vyatitariṣyati
tadā gantāsi nirvedaṁ
śrotavyasya śrutasya ca
Až tvoja inteligencia prekoná húštinu klamu, staneš sa ľahostajným ku všetkému, čo už bolo vypočuté, ako i ku všetkému, čo má byť vypočuté.
Bhagavad Gíta 2.53
śruti-vipratipannā te
yadā sthāsyati niścalā
samādhāv acalā buddhis
tadā yogam avāpsyasi
Keď tvoju myseľ viac neznepokojujú vznešené slová Ved a zostáva pohrúžená v tranze sebarealizácie, vtedy dosiahneš božské vedomie.
Na začiatku sme hovorili o základnom pochopení Véd. Krišna tam kritizoval Arjunu. Hovoril mu, že má veľmi primitívne pochopenie Véd. Tu hovorí o správnom pochopení Véd. Hovorí, že u človeka musí byť silná inteligencia. Ak má silnú inteligenciu, tak rozumie čo je hriech a rozumie aká je hierarchia šástier. Taktiež rozumie tomu, v čom je zmysel šástier. Skutočný zmysel šástier je nadobúdanie vedomia Krišnu.
Čo znamená, že človek rozumie šástre?
- Rozumie hierarchii šástier.
- Rozumie, že na každej úrovni je vlastné pochopenie toho, čo to je hriech.
- Rozumie, že cieľ šástier je nadobúdanie vedomia Krišnu.
Pretože len ten človek, ktorý nadobudol vedomie Krišnu, nemá hriech. Pretože, ak človek koná správne, ale nie s vedomím Krišnu, tak koná hriech. Takto sa končí táto časť druhej kapitoly Bhagavad Gíty kde Krišna vyvracia tretí argument Arjunu.
Publikum: Tým pádom on v tom verši päťdesiat dva hovorí, že drvivá väčšina Véd je vlastne zbytočná?
Surdas prabhu: Je zbytočná pre Arjunu. Šástry nie sú zbytočné, pretože ľudí je veľa. Rôzne šástry sú určené pre rôznych ľudí. Arjuna mal pochopiť, že jeho šástra je bhakti šástra. To je najvyššia šástra. Z uhla pohľadu bhakti šástry, všetky činnosti ktoré neslúžia, aby uspokojili Krišnu, sú hriech. Arjuna sa trápil kvôli iným šástram, ktoré sú nižšie než bhakti šástra. Svoje argumenty privádzal z pohľadu dharma šástry. V tomto je tá podstata. Ideme na poslednú časť.
Buddhi jogín
Bhagavad Gíta 2.54
arjuna uvāca
sthita-prajñasya kā bhāṣā
samādhi-sthasya keśava
sthita-dhīḥ kiṁ prabhāṣeta
kim āsīta vrajeta kim
Arjuna riekol: „Ó, Keśava, ako možno spoznať človeka, ktorého vedomie zotrváva v transcendencii? Ako taký človek hovorí a aká je jeho reč? Ako sedí a ako chodí?“
Skúsme si ešte raz spomenúť ako sa rozvíja myšlienka v Bhagavad Gíte.
Prvá kapitola popisuje situáciu, kde sa ocitol Arjuna. Arjuna uviedol štyri argumenty proti účasti v bitke. V druhej kapitole Arjuna hovorí, že nevie čo robiť a odovzdáva sa Krišnovi. Potom Krišna začína postupne vyvracať argumenty Arjunu. Od 2.11 do 2.30 vyvracia prvý argument. Od 2.31 po 2.38 vyvracia druhý argument. Arjuna počúva a mlčí. Od 2.39 do 2.53 vyvracia tretí argument.
Vyvrátenie tretieho argumentu veľmi zaujalo Arjunu, tak že prerušuje Krišnu a pokladá mu otázku, ktorú sme prečítali v 2.54. Viete na čo zareagoval Arjuna? Reagoval na päťdesiaty tretí verš. Pokladá otázku v päťdesiatom štvrtom verši, ale reaguje na päťdesiaty tretí verš. Vidíte, že v tretej štvrtine je slovo samādhāv. Arjuna reagoval na toto slovo samādhi. Veľmi ho to zaujalo.
Viete čo to je samādhi? To je ôsmy stupeň aṣṭāṅga yogy. Aṣṭa znamená osem. Aṅga znamená časť. Stupne aṣṭāṅga yogy sú 1. Yama, 2. Niyama, 3. Āsana, 4. Prāṇāyāma, 5. Pratyāhāra… Pratyāhāra, to je keď treba odtrhnúť myseľ od zmyslových objektov. 6. Dhāraṇā, 7. Dhyāna, 8. Samādhi. Samādhi je, keď človek nič nepotrebuje a je šťastný.
Publikum: Dá sa povedať, že vtedy ten jogín vidí Naddušu v srdci?
Surdas prabhu: To je už na úrovni Dhyāna. Na úrovni Samādhi už je šťastný. Na nič nereaguje. Dhyāna je meditácia na Paramátmu. Samādhi je radosť z meditácie na Paramátmu. To je najvyšší stupeň yogy.
Spomeňme si čo hovoril o sebe Arjuna v prvej a druhej kapitole. Prečítame ešte raz siedmy, ôsmy a deviaty verš druhej kapitoly, aby ste pochopili. A povedzte mi prečo Arjuna tak silno reagoval na to slovo samādhi.
„Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma.
Nenachádzam nič, čo by mohlo zahnať zármutok, od ktorého mi vysychajú zmysly. Nemohol by som sa ho zbaviť, ani keby som získal prekvitajúce kráľovstvo na zemi a moc polobohov v nebi.
Sañjaya riekol: „Po týchto slovách, povedal Arjuna, hubiteľ nepriateľov, Kṛṣṇovi:`Nebudem bojovať, ó, Govinda.‘ a zmĺkol.“
Čo si myslíte ako sa cítil Arjuna podľa týchto veršov?
Publikum: Je nešťastný.
Surdas prabhu: Áno. Je nešťastný, trpí. Preto keď počul samādhi, tak si povedal, ó ja chcem samādhi. Preto pokladá v päťdesiatom štvrtom verši túto otázku. Povedz mi prosím o tom jogínovi, ktorý je v samādhi. Ako rozpráva? Ako chodí? Ako sedí?
Publikum: Čiže na začiatku bol sammūḍha, zmätený, to sa píše v tom siedmom verši. A chcel sa zo sammūḍha zmeniť na samādhi.
Surdas prabhu: Presne tak. Veľmi ho to zaujalo. Preto zadal tri otázky. Áčáryovia hovoria štyri, ale Šríla Prabhupáda to prekladá tak že Arjuna položil tri otázky. Keď pozrieme sanskrit, tak tam sú štyri otázky. Nie je to dôležite. Šríla Prabhupáda preložil najdôležitejšie. Čo znamená ako hovorí, sedí a chodí? Prečo kladie práve tieto otázky?
Publikum: Vyzerá to, ako by chcel imitovať.
Surdas prabhu: Áno.
Čo znamená ako hovorí?
Znamená to ako rozmýšľa. O čom rozmýšľa. Pretože o čom človek premýšľa o tom aj hovorí. Inými slovami, čo hovorí jeho myseľ. Čo hovorí myseľ Arjunu už vieme z prvej a druhej kapitoly a Arjunu zaujíma čo hovorí myseľ jogína, ktorý sa nachádza v samādhi.
Čo znamená ako sedí?
Tým sa nemyslí, že sedí v lotosovom sede, alebo na gauči, alebo na stoličke. Tým sa myslí ako sa mu darí zachovať pokoj v tomto nepokojnom svete. Ako sa mu darí nereagovať na vonkajší nepokoj.
Čo znamená ako chodí?
Ako chodí, znamená ako koná.
V tomto je zmysel týchto otázok. Netreba si myslieť, že to je doslovné. Myslí sa ako rozmýšľa, ako dokáže byť pokojný a ako koná v tomto svete. A teraz dokonca druhej kapitoly bude Krišna odpovedať na túto otázku Arjunu. V tom je dôležitá táto časť, ktorú sme práve ukončili. Pretože Krišna po tejto časti kladie tri otázky. To znamená, že päťdesiaty štvrtý verš druhej kapitoly, začiatok tretej a piatej kapitoly. Viete si predstaviť ako je dôležitá táto časť ktorú sme teraz prešli? Arjuna sa vracia k tejto téme až do piatej kapitoly (vrátane). Preto som hovoril, že sa mi najviac páči táto časť. Krišna odpovie Arjunovi ako hovorí, sedí a chodí.
Ako pracuje myseľ jogína? (Ako hovorí?)
Bhagavad Gíta 2.55
śrī-bhagavān uvāca
prajahāti yadā kāmān
sarvān pārtha mano-gatān
ātmany evātmanā tuṣṭaḥ
sthita-prajñas tadocyate
Vznešený riekol: „Ó, Pārtha, keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom „ja“, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí.
Tu sa hovorí o tom, že myseľ takého človeka je očistená od všetkých túžob.
Bhagavad Gíta 2.56
duḥkheṣv anudvigna-manāḥ
sukheṣu vigata-spṛhaḥ
vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ
sthita-dhīr munir ucyate
Kto napriek trojakému utrpeniu zostáva pokojný, kto sa nedá strhnúť šťastím a zbavil sa záľub, strachu a hnevu, je svätcom vyrovnanej mysle.
Bhagavad Gíta 2.57
yaḥ sarvatrānabhisnehas
tat tat prāpya śubhāśubham
nābhinandati na dveṣṭi
tasya prajñā pratiṣṭhitā
Kto sa zbavil lipnutia na hmotnom svete, kto sa neraduje, keď uspeje, a ani nežiali, keď ho stretne zlo, je pevne umiestnený v dokonalom poznaní.
Tu sa hovorí o tom, že ak k takémuto človeku prichádza utrpenie, tak sa nezačína rozčuľovať. „Ja nesúhlasím, ja nesúhlasím.“ Taktiež ak k takémuto človeku prichádza šťastie, radosť, tak nezačne že, „ó ja som tak šťastný.“ Ani sa príliš neraduje keď k nemu príde niečo dobré, ani sa príliš nehnevá, keď k nemu príde niečo zlé. Myseľ toho jogína pracuje takto. To je odpoveď na Arjunovu otázku ako hovorí.
Ako sa mu darí nereagovať na vonkajší nepokoj? (Ako sedí?)
Bhagavad Gíta 2.58
yadā saṁharate cāyaṁ
kūrmo ’ṅgānīva sarvaśaḥ
indriyāṇīndriyārthebhyas
tasya prajñā pratiṣṭhitā
Skutočne upevnený v dokonalom vedomí je ten, kto dokáže svoje zmysly odpútať od zmyslových predmetov, podobne, ako keď korytnačka stiahne svoje údy pod pancier.
Tu sa formuje pravidlo korytnačky. Pravidlo korytnačky je odpútať zmysly od zmyslových objektov. Inými slovami, na to aby sme boli spokojní, tak musíme odobrať zmysly od zmyslových objektov.
Bhagavad Gíta 2.59
viṣayā vinivartante
nirāhārasya dehinaḥ
rasa-varjaṁ raso ’py asya
paraṁ dṛṣṭvā nivartate
Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí.
Tu sa formuje pravidlo vyššej chuti. Ak má človek vyššiu chuť, tak zostane pokojný.
Ako funguje toto pravidlo môžeme vidieť na príklade malých detí. Ak chcú rodičia, aby bolo dieťa pokojné, tak mu nedajú možnosť dotknúť sa toho, čo bude dieťa rozrušovať.
Príklad: Keď som bol malé dieťa, chodil som do škôlky a vedľa nej bol obchod pre deti. Keď ma mama brala zo škôlky, tak vždy išla aj do tohto obchodu. Bolo tam veľmi veľa hračiek. Keď som videl tie hračky, tak som hovoril mame, aby mi nejaké kúpila. No hovorila mi, že mi nebude kupovať hračky. Chodila do toho obchodu, pretože sa tam predávalo aj detské oblečenie. Zobrala ma do oddelenia, kde sa predávalo detské oblečenie, bolo to pre mňa trápenie. Bol tam ťažký vzduch a mama mi hovorila – „zapni si gombíky, potom rozopni sa a obleč si inú košeľu.“ Hodinu som si rozopínal a zapínal gombíky a nakoniec som povedal, že mi nič nevyhovuje a ideme preč. Boli tam aj hračky, rôzne autíčka. Hovoril som mame nech mi kúpi hračku, no ona mi odpovedala, že mi ju nekúpi nakoľko nemá peniaze. Moja detská myseľ bola veľmi nepokojná. Ideme zo škôlky okolo obchodu a ako obvykle povedala, že sa zastavíme v obchode. A tak som sa opýtal mamy či má peniaze a keď odpovedala že nemá, tak som jej povedal, že ideme preč.
Ak sa nezastavím v obchode, tak neuvidím hračky a nebudem trpieť. Budem spokojný. To je pravidlo korytnačky. Ak človeka niečo znepokojuje, tak sa tým netreba rozrušovať. Preto sa dá zamyslieť nad tým, čo znepokojuje človeka a čo ho privádza k nepokoju a treba sa tým mechanicky nerozrušovať. To je najjednoduchšie pravidlo. No nie vždy funguje. Preto existuje aj lepšie pravidlo a to je dať človeku chuť k inej lepšej činnosti. Napríklad keď dieťa behá, je hlučné, tak mu treba navrhnúť poďme kresliť, skladať stavebnicu. Vtedy sa dieťa upokojí, nakoľko horšia činnosť sa zamení za lepšiu činnosť.
Ešte raz hovorím – existujú dve pravidlá. Krišna ich opisuje v päťdesiatom ôsmom a päťdesiatom deviatom verši. Vďaka tomu je jogín pokojný.
Bhagavad Gíta 2.60
yatato hy api kaunteya
puruṣasya vipaścitaḥ
indriyāṇi pramāthīni
haranti prasabhaṁ manaḥ
Zmysly sú také mocné a búrlivé, ó, Arjuna, že násilne unášajú aj myseľ múdreho človeka, ktorý sa ich snaží ovládnuť.
Bhagavad Gíta 2.61
tāni sarvāṇi saṁyamya
yukta āsīta mat-paraḥ
vaśe hi yasyendriyāṇi
tasya prajñā pratiṣṭhitā
Kto ovláda svoje zmysly a má ich vo svojej moci, kto upína svoje vedomie na Mňa, je známy ako človek stálej múdrosti.
Bhagavad Gíta 2.62
dhyāyato viṣayān puṁsaḥ
saṅgas teṣūpajāyate
saṅgāt sañjāyate kāmaḥ
kāmāt krodho ’bhijāyate
Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.
Bhagavad Gíta 2.63
krodhād bhavati sammohaḥ
sammohāt smṛti-vibhramaḥ
smṛti-bhraṁśād buddhi-nāśo
buddhi-nāśāt praṇaśyati
Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.
Šesťdesiaty druhý a šesťdesiaty tretí verš, to sú veľmi známe verše. Tam sa ukazuje ako človek poklesne. Rozoberieme tie verše podrobnejšie a uvidíme ako to funguje.
Na začiatku je dhyāyato viṣayān puṁsaḥ – meditácia nad objektami zmyslov. Viṣayān znamená zmyslové objekty. Dhyāyato znamená meditácia.
V konečnom dôsledku sa prejavuje saṅga. Saṅga sa v tomto prípade prekladá ako pripútanosť. Saṅgāt sañjāyate kāmaḥ,táto pripútanosť privedie ku kāma, žiadostivosti.
Príklad: Príde malé dieťa do obchodu s hračkami, vidí hračku. dhyāyato viṣayān puṁsaḥ – uvidel hračku. Potom u neho vzniká pripútanosť. Ó, aká pekná hračka. Ja chcem, chcem, chcem tú hračku a to je kāma, žiadostivosť. Zo žiadostivosti, kāma vzniká hnev. Pretože mama hovorí, že nemá peniaze na hračku. Dieťa sa začína urážať, hnevať. Krodhād bhavati sammohaḥ. Hnev krodhā privedie k sammohaḥ a to znamená rozrušenie mysli. Na začiatku je hnev, nahneval som sa a ak sa človek dlho hnevá, tak myseľ prestáva normálne pracovať a to sa volá sammohaḥ. Mohaḥ znamená ilúzia, zlá funkčnosť. Sammohaḥ privádza k strate pamäti.
U dieťaťa sa prejavuje strata pamäti tak, že si nepamätá všetko to dobré čo pre neho mama urobila. Mama pre dieťa robí neustále niečo dobré. No keď prišlo do obchodu, uvidelo hračku, potrebuje hračku, mama nekupuje hračku, začína sa hnevať a ako výsledok zabúda na všetko dobré čo pre neho mama robí. Keď zabudne všetko dobré čo pre neho mama robí, tak stráca inteligenciu. Keď stráca inteligenciu, tak nastáva praṇaśyati. Praṇaśyati je v podstate samovražda. Hovorí mame slová, ktoré ničia vzťah s ňou. Dieťa môže povedať, že ho mama neľúbi, že je zlá, nech ide od neho preč. Ako sa bude správať mama? Bude jej to príjemné? Ničí vzťah s veľmi blízkym človekom. To je príklad toho, ako to funguje u malých detí, no u dospelých to funguje presne rovnako. Môže sa to stať medzi kamarátmi. Medzi manželmi.
Môžete meditovať nad týmito veršami a vediac ako to funguje sa nestať samovrahom. Pretože praṇaśyati je samovražda, nesprávna činnosť. Takýto dôležitý verš nám dáva Krišna.
Publikum: Ale z toho nepriamo vyplýva, že keby tá mama mala peniaze a kúpila mu tú hračku, tak by tam nebol žiaden problém.
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Ale potom ten vzorec funguje iba vtedy, keď tá káma nie je naplnená.
Surdas prabhu: Áno. No káma sa nikdy nedá uspokojiť.
Publikum: Aj keď sa naplní, tak iba na krátku dobu?
Surdas prabhu: Áno, pretože ak dieťaťu kúpite hračku, tak povie, že chce ešte ďalšiu hračku. Problém kámy je ten, že sa nedá uspokojiť. V tretej kapitole bude celá časť venovaná žiadostivosti. Bude sa tam opisovať to, že uspokojovať žiadostivosť je to isté, ako prihadzovať drevo do ohňa. Čím viac prikladáme drevo do ohňa, tým viac oheň horí a nie naopak. Preto deti, ktorým rodičia všetko kúpia, všetko pre nich urobia, tak z nich vyrastú sebeckí dospelí ľudia.
Závisí to buď od mamy, ktorá to musí pochopiť a nechodiť s dieťaťom do hračkárstva, alebo od duchovného pokroku dieťaťa, ktoré môže do istého stupňa postupovať ako buddhi jogín. Pretože niektoré deti sa podobajú viac na budhi jogína a niektorí menej.
Pomeditujte nad týmito veršami. Porozmýšľajte nad tým, ako hnev privádza k tomu, že zabúdame na to všetko čo pre nás robia blízki lúdia. Pokúste sa nezabudnúť na to. Pretože ak na to zabudnete, tak im môžete povedať veľa nepekných slov a to môže zničiť vzťahy. Takúto radu nám dáva Krišna, ako správne konať.
Zatiaľ žiadne komentáre.