Haré Krišna drahí oddaní, pokračujeme v šiestej kapitole. Došli sme k veľmi zaujímavej časti šiestej kapitoly. Počnúc dnešným veršom sa budú rozoberať prvé záverečné verše prvej mahá časti Bhagavad Gíty.
3.časť
Začiatok sumarizácie prvých šiestich kapitol
Arjuna nemôže praktikovať dhyana yogu
Bhagavad Gíta 6.33
arjuna uvāca
yo ’yaṁ yogas tvayā proktaḥ
sāmyena madhusūdana
etasyāhaṁ na paśyāmi
cañcalatvāt sthitiṁ sthirām
Arjuna riekol: „Ó, Madhusūdana, yoga, ktorú si opísal, sa mi zdá byť nepraktická a neznesiteľná, pretože myseľ je vrtkavá a nestála.“
Bhagavad Gíta 6.34
cañcalaṁ hi manaḥ kṛṣṇa
pramāthi balavad dṛḍham
tasyāhaṁ nigrahaṁ manye
vāyor iva su-duṣkaram
„Ó, Kṛṣṇa, veď myseľ je nestála, búrlivá, spurná a veľmi silná. Myslím si, že skrotiť vietor je ľahšie. „
Dve kritéria výberu yogy. Abhyāsa – prax. Vairāgya – zrieknutie sa
Bhagavad Gíta 6.35
śrī-bhagavān uvāca
asaṁśayaṁ mahā-bāho
mano durnigrahaṁ calam
abhyāsena tu kaunteya
vairāgyeṇa ca gṛhyate
Pán Śrī Kṛṣṇa riekol: „Ó, bojovník mocných paží, ó, syn Kuntī, nepochybne je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ, ale možno to dokázať vhodným cvičením a nepripútanosťou.“
Bhagavad Gíta 6.36
asaṁyatātmanā yogo
duṣprāpa iti me matiḥ
vaśyātmanā tu yatatā
śakyo ’vāptum upāyataḥ
„Sebarealizácia je veľmi neľahká pre toho, kto neovláda svoju myseľ. Uspeje však ten, kto má myseľ vo svojej moci a úsilie vynakladá správnym spôsobom. To je môj názor.“
Pamätáme si, že doteraz Krišna popisoval Arjunovi dhyána-yogu. Popisoval prax dhyána-yogy. Na úplnom začiatku šiestej kapitoly sa popisovali všeobecné princípy hociktorej yogy. Jogín sa zameriava na ovládnutie mysle. Tu sa Arjuna podelil s Krišnom so svojim problémom. Popisuje svoju myseľ. Že je cañcalaṁ – nepokojná, balavad – silná, dṛḍham – spurná, a že je aj hlúpa. Arjunovi sa veľmi ťažko kontroluje jeho myseľ. Je pre neho veľmi ťažké nasledovať prax dhyána-yogy, ktorú popísal Krišna. Arjuna tu odpovedá na Krišnov popis dhyána-yogy. Hovorí, že nemôže praktikovať dhyána-yogu. To je myšlienka dvoch veršov, ktoré hovorí Arjuna.
V nasledujúcich dvoch veršoch dá Arjunovi odpoveď. Podstata Krišnovej odpovede je, že si má vybrať svoju yogu. Krišna mu popísal dhyána-yogu. Arjuna Mu povedal, že ju nemôže praktizovať. Krišna mu poradí, aby si vybral nejakú inú yogu, ktorú môže praktizovať.
Tu popisuje Krišna dve kritéria výberu yogy. Abhyāsa – prax. Vairāgya – zrieknutie sa.
Každá yoga má svoju prax a svoje zrieknutie sa. Človek si vyberá tú yogu, ktorá mu vyhovuje. Niektorá yoga môže byť pre človeka veľmi zložitá. To neznamená, že človek nemá robiť yogu, má si skrátka len vybrať tú, ktorú robiť môže. To je hlavná myšlienka Krišnu. Ako som už hovoril, v šiestej kapitole Šríla Prabhupáda robí analýzu týchto veršov Bhagavad Gíty vo vzťahu k bhakti-yoge.
Poďme si pozrieť komentár k tridsiatemu piatemu veršu a nájdeme tam, čo je abhyāsa a vairāgya v Krišna vedomí.
Význam
Śrī Kṛṣṇa súhlasil s Arjunom, že je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ. Zároveň však povedal, že sa to dá dokázať pomocou vhodného cvičenia a nepripútanosti. Z čoho pozostáva toto cvičenie? V dnešnej dobe sa nikto nedokáže riadiť podľa prísnych pravidiel a predpisov yogy, čiže žiť sám na posvätnom mieste, krotiť myseľ a zmysly, upnúť myseľ na Najvyššiu Dušu, žiť v celibáte a tak ďalej. Zato však človek môže oddane slúžiť Pánovi deviatimi rôznymi spôsobmi a byť si tak vedomý Kṛṣṇu. Prvým a najdôležitejším z nich je načúvať o Kṛṣṇovi. To je veľmi účinná transcendentálna metóda na očistenie mysle od všetkej hmotnej nečistoty. Čím viac načúvame rozprávaniam o Kṛṣṇovi, tým viac sme osvietení a zanechávame všetko, čo odvádza naše myšlienky od Kṛṣṇu. Pri odvrátení mysle od činností, ktorých cieľom nie je potešiť Pána, sa automaticky dostaví vairāgya alebo stav, keď je myseľ odpútaná od hmoty a zapojená do duchovných aktivít. Odpútať myseľ od hmoty spôsobom, ktorý odporúčajú stúpenci neosobnej filozofie, je nepochybne omnoho ťažšie, než pripútať myseľ ku Kṛṣṇovi. To je oveľa praktickejšie, lebo vďaka počúvaniu o Kṛṣṇovi sa človek automaticky prestane zaujímať o hmotu a pripútava sa k Najvyššiemu. Táto pripútanosť sa nazýva pareśānubhava alebo duchovná spokojnosť. Podobá sa spokojnosti, ktorú cíti hladný človek pri každom súste jedla, ktoré prehltne. Čím viac hladný človek je, tým sa cíti byť silnejší a spokojnejší. Aj pri vykonávaní oddanej služby cíti človek transcendentálne uspokojenie, keďže jeho myseľ nelipne na hmotných predmetoch. Je to čosi podobné ako liečiť chorobu odbornou liečbou a špeciálnou diétou. Načúvanie o Kṛṣṇových transcendentálnych zábavách sa prirovnáva k odbornej liečbe šialenej mysle a jedlo obetované Kṛṣṇovi je pravou diétou pre trpiaceho pacienta. Táto liečebná metóda sa nazýva bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu.
Šríla Prabhupáda to prirovnáva k lieku a diéte. Liek, to je prax, ktorú treba dávkovať stále a diéta je to, čoho sa musíme vzdať. Ak sa chce človek vyliečiť, tak by mal prijímať lieky a dodržiavať diétu. Liekom, praxou, abhyāsa je načúvanie o Krišnovi. Diéta je prasádam. Chce poukázať na to, že prax Krišna vedomia je veľmi jednoduchá a prístupná. Arjuna povedal, že nemôže praktikovať dhyána-yogu, a keď ju nevie praktikovať Arjuna, tak aj pre nás to bude nemožné. Každý človek môže praktikovať bhakti-yogu. To je myšlienka komentára Šrílu Prabhupádu.
Tieto štyri verše sú začiatok sumarizácie prvých šiestich kapitol. Arjuna tu hovorí, že nemôže nasledovať dhyána-yogu. Inak povedané, nemôže praktikovať yogu nečinnosti, pretože keď nebude konať, tak ho zožerie myseľ.
Opakovanie
Chcel by som sa vrátiť k téme, o ktorej sme hovorili na začiatku šiestej kapitoly. Myšlienka bola taká, že prečo vznikla šiesta kapitola. Prečo o nej Krišna začal hovoriť? Vrátime sa naspäť a budeme sledovať ako sa v Bhagavad Gíte vyvíjala táto myšlienka. Šiesta kapitola je koniec prvej mahá časti Bhagavad Gíty. Teraz si môžeme poskladať schému prvých šiestich kapitol.
Prvá kapitola
Pochybnosti Arjunu prečo nechce bojovať.
Druhá kapitola
Bhagavad Gíta 2.54
Arjuna riekol: „Ó, Keśava, ako možno spoznať človeka, ktorého vedomie zotrváva v transcendencii? Ako taký človek hovorí a aká je jeho reč? Ako sedí a ako chodí?“
Krišna rozbíja Arjunove pochybnosti. Arjuna chcel, aby mu Krišna povedal o budhi-yoge, a to preto, lebo nechcel konať. Myslel si, že budhi-yoga je yoga nečinnosti. Arjuna bol v to presvedčený a Krišna mu začína vysvetľovať kto je budhi-jogín. Na konci kapitoly sa Arjuna zamotal, a preto vznikla tretia kapitola Bhagavad Gíty.
Tretia kapitola
Bhagavad Gíta 3.1
Arjuna riekol: „Ó, Janārdana, ó, Keśava, keď usudzuješ, že inteligencia je lepšia než plodonosné činnosti, prečo ma teda tak naliehavo nabádaš, aby som sa zúčastnil tejto strašnej vojny?
Arjuna sa zamotal v slovách Krišnu, pretože si myslí, že činnosť je hriech a nečinnosť je svätosť. Arjuna nerozumie prečo ho Krišna núti bojovať. Preto Krišna vysvetľuje, že činnosť nie je hriešna.
Štvrtá kapitola
Tu sa hovorí o obeti a ako sa robí obeť.
Piata kapitola
Bhagavad Gíta 5.1
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, najprv ma žiadaš, aby som sa zriekol činov, a potom mi zasa odporúčaš činnosť v duchu oddanosti. Prosím Ťa, povedz mi naisto, čo z toho je lepšie?“
Už nehovorí, že činnosť je zlá, ale neustále si myslí, že nečinnosť je lepšia. Krišna ukazuje ako činnosť privádza k výsledku, ktorý chce dosiahnuť Arjuna. Arjuna chcel pokoj.
Prečo vznikla šiesta kapitola?
Nápoveda: Dhyána-yoga je yoga nečinnosti. Arjuna nechcel bojovať.
Sadhana v dhyána-yoge je ísť na čisté miesto, les, hory. Mal opustiť bojisko, a preto naznačoval, že je pre neho taká yoga, kde môže opustiť bojisko, aby nemusel bojovať. Je to presne tá yoga, ktorú chcel Arjuna. Naznačoval túto yogu ešte v druhej kapitole, keď sa pýtal na budhi-jogína. Keď sa pýtal Krišnu, tak čakal popis, o ktorom sa hovorí v šiestej kapitole. Arjuna to naznačoval aj v tretej, aj v piatej kapitole. Arjuna mu vždy reklamoval cestu činnosti. Krišna by nebol Krišna, keby mu nepovedal o yoge, o ktorej chcel počuť. Krišna neklame Arjunu, pretože ak by mu nepovedal o dhyána-yoge, tak by Arjunov výber nebol skutočný. Preto tu v šiestej kapitole Krišna popisuje Arjunovi yogu nečinnosti.
Publikum: Krišna Arjunu naviedol na to, aby Arjuna sám prišiel na to, že tá yoga je nepraktická a ťažká.
Surdas prabhu: Áno. Arjuna sám povedal, že nemôže praktikovať túto yogu. To, čo na začiatku hovoril Krišna, že má nasledovať cestu činnosti, tak tu si Arjuna uvedomil, že ho Krišna neklamal.
Niekedy je potrebné človeku ukázať ten variant, ktorý mu nevyhovuje, aby videl, aké môžu byť výsledky. Tu Arjuna pochopil, že nemôže nasledovať túto yogu. To neznamená, že tá yoga je falošná. Je to pravá yoga, ale Arjuna ju nemôže nasledovať. Môže priviesť k mieru, no problém je v tom, že ju nemôže praktikovať. Arjuna hovorí, že nemôže praktikovať yogu nečinnosti, pretože ho jeho myseľ zožerie. Pretože keď nie je myseľ pod kontrolou, tak ho zožerie. Je taký výraz, tuším to je z Biblie: „Prázdna myseľ je diablova dielňa.“ Tento citát je v podstate myšlienka týchto štyroch veršov, ktoré sme dnes prečítali.
Krišna hovorí – „Je to pravda, a preto si musíš vybrať tú yogu, ktorá ti bude vyhovovať. Táto yoga, yoga nečinnosti ti nevyhovuje.“
Vznik nového problému.
Bhagavad Gíta 6.37
arjuna uvāca
ayatiḥ śraddhayopeto
yogāc calita-mānasaḥ
aprāpya yoga-saṁsiddhiṁ
kāṁ gatiṁ kṛṣṇa gacchati
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, aký osud očakáva neúspešného transcendentalistu, ktorý sa vydal cestou sebarealizácie s vierou, no kvôli svojej svetskej povahe sa od nej odvrátil bez dosiahnutia dokonalosti v yoge?
Bhagavad Gíta 6.38
kaccin nobhaya-vibhraṣṭaś
chinnābhram iva naśyati
apratiṣṭho mahā-bāho
vimūḍho brahmaṇaḥ pathi
Ó, Kṛṣṇa, bojovník mocných paží, neodpadne ten, kto je zmätený na ceste transcendencie, od duchovnej i materiálnej cesty a nezanikne ako rozorvaný mrak?
Bhagavad Gíta 6.39
etan me saṁśayaṁ kṛṣṇa
chettum arhasy aśeṣataḥ
tvad-anyaḥ saṁśayasyāsya
chettā na hy upapadyate
To je moja pochybnosť, ó, Kṛṣṇa, a prosím Ťa, aby si ju celkom rozptýlil. Veď okrem Teba niet nikoho, kto by ju mohol odstrániť.“
Arjuna je inteligentný človek a dáva Krišnovi veľmi dobrú otázku.
Myšlienka otázky Arjunu: Krišna radí Arjunovi, aby si vybral svoju yogu. Arjuna si môže vybrať yogu, môže ju praktikovať, ale čo sa stane, keď si vyberie zle? Neudeje sa to, že nedosiahne výsledku v yoge? Môže sa stať, že nedostane nič duchovné, pretože nedosiahne výsledky v yoge a nezíska ani nič materiálne, pretože prestal v materiálnom svete konať. Tu je príklad s oblakom.
Vysvetlenie príkladu s oblakom: Sú dva oblaky. Jeden oblak je oblak materiálneho života a druhý je oblak duchovného života. Časť materiálneho oblaku sa môže odtrhnúť a prilepiť na druhý duchovný oblak. Človek, ktorý viedol materiálny život sa začal venovať duchovnému životu a dostal sa do duchovného sveta, získal duchovné výsledky.
Arjuna sa pýta, že ak si človek vyberie pre neho nevhodnú yogu a pôjde touto cestou, tak či sa nestane, že sa časť materiálneho oblaku utrhne, ale do duchovného nedôjde a nakoľko tam nedôjde, tak zanikne. To je zmysel tejto analógie.
Prvá mahá časť Bhagavad Gíty je venovaná výberu a analýze rôznych yog. Arjuna sa pýta čo sa stane, keď si vyberie nesprávnu yogu. Výsledky yogy nedosiahne, a taký človek sa môže ocitnúť vo veľmi zlom postavení v materiálnom svete.
Publikum: Príklad môže byť, že niekto žije v Bratislave a rozmýšľa, že môže ísť bývať do Viedne, tak sa vyberie tou cestou, ale bojí sa, že keď nebude mať dosť benzínu, tak ostane niekde na diaľnici a nebude mať žiadne peniaze, ostane ako bezdomovec a nebude ani v Bratislave ani vo Viedni.
Surdas prabhu: Áno. To je dobrý príklad. Ešte sa môže stať, že predá byt v Bratislave, aby kúpil byt vo Viedni, ale po ceste sa mu minie benzín a za ten čas čo tam bude stáť, tak aj tie peniaze stratia hodnotu. Nebude si môcť kúpiť byt ani v Bratislave, ani vo Viedni. Bude bezdomovcom niekde na diaľnici a nakoniec umrie od hladu.
Príklad: Hovorili mi, že v našom meste bol človek, ktorý predal byt a nechal peniaze z predaja oddaným a oddaní tieto peniaze minuli. Nebolo správne, že od neho zobrali tie peniaze, to je môj uhol pohľadu. Povedal, že im dal peniaze a plne sa im odovzdal, tak by sa mohli o neho teraz postarať. Povedali mu, že sa o neho nemôžu postarať a všetky tie peniaze už minuli. Stal sa bezdomovcom a umrel. Nerozumiem prečo od neho zobrali tie peniaze. Najlepšie by pre neho bolo praktikovať vedomie Krišnu v jeho byte. Mohol robiť v byte programy, keď sa chcel zapojiť, no jeho riešenie bolo takéto neinteligentné.
Arjuna sa pýta či sa mu také niečo nestane. To je dobrá otázka. Je to veľmi dobrá téma, a preto ju nechcem preberať dnes, aby sme ju mohli preberať v plnej sile.
Ako som už povedal, teraz bude záver prvých šiestich kapitol. Tiež sa tam preberá to, keď sa človek rozhodol pre zlú yogu, alebo čo s ním bude, keď urobil nejakú chybu. Mali by sme veľmi dobre ovládať tieto verše, aby sme boli inteligentní a neurobili tieto chyby. Teraz sa môžeme venovať iným otázkam, ak nejaké máte.
Publikum: Verš s tým oblakom ako keby ani nepatril do šiestej kapitoly. To už ako by bola nová téma.
Surdas prabhu: Áno, dá sa povedať, že od tridsiateho tretieho veršu do konca šiestej kapitoly ide osobitná časť pre všetky verše, ktoré boli doteraz.
Krišna popisuje prax dhyána-yogy. Arjuna hovorí, že to nemôže nasledovať, pretože ho myseľ zožerie. Krišna mu hovorí, nech si vyberie nasledujúcu yogu a nech analyzuje jeho abhyasu a vairagyu. Arjuna je znepokojený a hovorí, že si môže vybrať opäť nevhodnú yogu. Môže sa zdať, že to človek zvládne, ale nakoniec to nezvládne.
Príklad: Človek sa chce naučiť po anglicky. Každý deň sa naučí desať anglických slov. Prvý deň, druhý deň sa mu to podarí, ale o týždeň už to nezvláda a tak sa mu to nepodarí a zabudne aj po slovensky. Záver je, že človek sedí, zabudol slovenčinu a anglicky nevie.
Tieto verše robia záver prvým šiestim kapitolám. Záver bude štyridsiaty šiesty a štyridsiaty siedmy verš. Tam Krišna robí definitívny záver všetkým šiestim kapitolám. Tento záver sa začína pomocou Arjunu od tridsiateho tretieho verša.
Publikum: Keď to prirovnáva s tým oblakom, tak čo znamená tie dva oblaky v ponímaní Arjunu? Jeden je cesta yogy a druhý je materialistická cesta, že bude bojovať ako kšatriya? Bude si plniť materiálne povinnosti a dôjde na planéty polobohov, alebo si vyberie yogovú cestu, ktorá je ťažká a dostane sa do duchovného sveta? Čiže on sa bojí, že keď je yoga taká ťažká a nedosiahne ju, nedostane sa ani na planéty polobohov? Aká je dilema z jeho uhla pohľadu?
Surdas prabhu: To je dobrá otázka a počnúc štyridsiatym veršom Krišna odpovedá na otázku Arjunu a Krišna opisuje tri varianty vývoja situácie. To, čo ste hovorili, tak to tam Krišna vysvetľuje. Pochopíme to viac, keď si vypočujeme odpoveď Krišnu.
Krišna veľmi dobre pochopil Arjunu a vysvetlil mu to veľmi podrobne. Arjuna sa bojí meniť svoj život. Rozumie, že momentálne žije určitým spôsobom, a tým, že takto žije, tak má nejaké možnosti a garancie. Duchovná cesta je cesta zmeny zažitého života. Arjuna sa bojí, že keď začne robiť niečo čo doteraz nerobil, tak môže stratiť všetko. Arjuna si myslel, že ho môžu zabiť na bojisku a ocitne sa na planétach polobohov. Že je lepšie zomrieť na bojisku bez zbrane, ako žiť za cenu úmrtia svojich blízkych.
Bhagavad Gíta 1.45
Bolo by pre mňa lepšie, keby som sa nebránil a bol bez zbrane v boji zabitý ozbrojenými synmi Dhṛtarāṣṭrovými.
Teraz je mi ťažké do úplných detailov pochopiť čo mal Arjuna na mysli. Je možné, že tú otázku položil nie kvôli sebe, ale kvôli nám. Myšlienka je tá, že sformuloval obavu, strach praktizovať yogu. Čo sa stane, keď začnem praktizovať yogu a budem mať nejaký problém?
Publikum: No na začiatku začal suverénne, že odhodí luk, nebude bojovať.
Surdas prabhu: No, Arjuna rozumel výsledku tohto. Ten výsledok mu vyhovoval. Jemu vyhovovalo aj to, že ho zabijú. Teraz mu Krišna radí, aby robil niečo, na čo nie je pripravený a preto má strach, strach z neznámeho. Že čo sa s nim stane v budúcnosti.
Publikum: Lebo na začiatku to vyzeralo, že mu to nevadí.
Surdas prabhu: Skúsim vám vysvetliť ako to chápem ja. Arjuna uvidel svoj osud.
Pochopenie Arjunu
Bhagavad Gíta 6.4
Arjuna riekol: „Ó, hubiteľ Madhua, ako mám v boji obrátiť šípy proti mužom, ako Bhīṣma a Droṇa, ktorí sú hodní mojej úcty, ó, ničiteľ všetkých odporcov?
Bhagavad Gíta 6.5
Je lepšie živiť sa na tomto svete žobraním, než žiť za cenu životov vznešených duší, ktoré sú mojimi učiteľmi. Aj keď sú chamtiví, sú mi predsa nadriadení. Ak budú zabití, bude naša vojenská korisť poškvrnená krvou.
Bhagavad Gíta 6.6
Ani nevieme, čo je lepšie — zvíťaziť, či podľahnúť. Keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov, ktorí tu stoja pred nami na bojisku, potom ani my sami nebudeme chcieť ďalej žiť.
Bhagavad Gíta 6.7
Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma.
Bhagavad Gíta 6.8
Nenachádzam nič, čo by mohlo zahnať zármutok, od ktorého mi vysychajú zmysly. Nemohol by som sa ho zbaviť, ani keby som získal prekvitajúce kráľovstvo na zemi a moc polobohov v nebi.“
Bhagavad Gíta 6.9
Sañjaya riekol: „Po týchto slovách, povedal Arjuna, hubiteľ nepriateľov, Kṛṣṇovi:`Nebudem bojovať, ó, Govinda.‘ a zmĺkol.
V týchto veršoch štyri až deväť je popísané pochopenie Arjunových činov, ktoré konal. Ten spôsob života bol pre neho zrozumiteľný. To, čo mu navrhoval Krišna, to bolo pre neho ťažké prijať. Preto sa Arjuna obáva, čo s ním bude, keď nebude konať, ako sám konať chce.
Podľa otázok Arjunu môžeme vidieť, ako sa menia jeho emócie. Na začiatku bol paralyzovaný. V tretej a piatej kapitole jednoznačne nesúhlasí. V šiestej kapitole sa pokojne pýta. V ôsmej kapitole sa pýta úplne pokojne. V desiatej kapitole sa teší. Je zaujímavé to pozorovať.
Keď sa číta Bhagavad Gíta bez poznania jej štruktúry, tak si oddaní nevšimnú tieto detaily. Pre mňa je zaujímavé to, ako sa mení vedomie Arjunu, a je to vidno v jeho otázkach. Tie verše, ktoré sme prečítali teraz, tak vidíme ako to je bolestivé a vyslovuje to so slzami. Na konci druhej kapitoly už dáva otázky na budhi-jogína a myslí si, že našiel to, čo hľadal. No Krišna vysvetľuje niečo iné, ako to, nad čím rozmýšľa Arjuna a Arjuna Mu začína protirečiť, že nemá pravdu a to je v tretej kapitole. Zotrváva v tom aj v piatej kapitole. Tu v šiestej kapitole sa snaží nachytať Krišnu, to si tak myslím. Na konci sa obáva, že nie je možné robiť túto yogu a pýta sa, čo sa stane s človekom v takejto situácii. V desiatej sa teší.
Arjuna sa snaží položiť otázku, snaží sa pochopiť ako si má vybrať yogu, aby nevyzeral ako blázon. Je inteligentný človek a toto je myšlienka jeho otázky.
Publikum: Aj pre nás to je podobné, len my si bežne nevyberáme medzi yogou a bhakti yogou, ale medzi materiálnym životom, kde máme istotu a duchovným životom, ktorý je zatiaľ pre nás taký neistý.
Surdas prabhu: Áno. Máte pravdu. Preto je veľmi dôležité to, čo teraz bude vysvetľovať Krišna a Šríla Prabhupáda. Preto som sa rozhodol, že to budeme preberať nabudúce.
Zatiaľ žiadne komentáre.