Spomeňme si spolu o čom bola tretia kapitola. Najdôležitejšie veci z tretej kapitoly v skratke. Kto si nepamätá, tak si to môže pomocou tohto lepšie zapamätať. Môžeme sa aj troška porozprávať o molekule chuti.
Najdôležitejšie veci z tretej kapitoly
Tretia kapitola sa zjavila z otázky Arjunu. To je prvý verš tretej kapitoly. Táto otázka vznikla z toho, že si pomyslel, že duchovný život je nečinnosť. Preto sa čudoval tomu, že Krišna chce, aby bojoval. Zvyšok tretej kapitoly je zasvätený tejto otázke Arjunu. Na konci tretej kapitoly Arjuna položí ešte jednu otázku.
Argumentácia Krišnu
Krišna povedal že činnosť nie je hriešna, ako si to myslí Arjuna. Vysvetľuje, že duchovná cesta je to, keď svoju činnosť zasvätíme Krišnovi. Potom Arjuna hovorí o činnosti podrobnejšie. Hovorí, prečo keď človek nekoná, tak je to hriech? Sústreďte sa na toto. Arjuna na začiatku hovorí, že činnosť je hriech. Krišna hovorí, že nečinnosť je hriech. Hovorí, že keď človek niečo berie od druhých a nedá naspäť, tak je zlodej.
Potom Krišna vysvetľuje, čo je ozajstná nečinnosť. Môžeme povedať, že ozajstná nečinnosť je plnenie svojich povinností. Taktiež tu Krišna vyvracia štvrtý argument Arjunu, ktorý povedal ešte v prvej kapitole. Argument o varnášrame. Arjuna sa nevzdáva. Začal naznačovať Krišnovi, že to, že nechce konať, je želanie Paramátmy a keďže to je želanie Paramátmy, tak jeho nečinnosť nebude hriešna. Krišna hovorí, že nečinnosť je hriešna. Arjuna hovorí – keď nekonám pretože to chce Paramátma, tak to nie je hriech. Toto je podstata jeho otázky v tridsiatom šiestom verši. Krišna mu povedal, že to nie je pravda. Že si to namýšľa a nie je to nič iné ako žiadostivosť.
Na konci sme spolu hovorili o tom, ako zápasiť so žiadostivosťou. Veľmi sa mi páči táto téma nakoľko je veľmi praktická. Vo svojom živote som veľmi veľa používal túto metodiku. Som nadšený touto metodikou, preto sa jej venujem podrobnejšie, aby ju mohli použiť aj ostatní. Samozrejme, téma môže ostať nepochopená. Najmä ak ju počúvate prvý krát. Preto to môžem doplniť. Často sa ma pýtajú na túto tému, pretože vyvoláva pochybnosti.
Opakovanie metodiky
Je veľmi praktická. Mne osobne veľmi silno zvýšila kvalitu môjho života. Je to jedna z tém, ktoré vysvetľuje Krišna a je veľmi praktická.
Nech nás slovo žiadostivosť nemätie
Prvé, čo môže vyvolať pochybnosti. Krišna tu hovorí o žiadostivosti. Kāma eṣa krodha eṣa. Hovorí, že to je káma. To zvykne miasť. Aby to bolo ľahšie na pochopenie, tak môžeme povedať – správne konanie a nesprávne konanie.
Príklad: Ak chceme robiť nejaké správne veci, no nedarí sa nám to, tak táto téma Molekula chuti nám môže pomôcť naučiť sa robiť to, čo sme predtým robiť nemohli. Môžeme robiť nejaké neprávne činnosti, a táto téma nám môže pomôcť prestať konať tie nesprávne činnosti.
Záver: Budeme tomu hovoriť správne konanie/ nesprávne konanie.
Príčina prečo robíme nesprávne veci a prečo nemôžeme robiť správne veci
Problém sa nachádza v zmysloch, mysli a v inteligencii. Nepriateľ, ktorý nám prekáža v tom, aby sme robili správne veci sa môže nachádzať buď zmysloch, mysli, alebo v inteligencii. Tento nepriateľ môže byť v hociktorom z týchto troch. Môže sa napríklad nachádzať v zmysloch, ale nenachádzať sa v mysli a inteligencii. Ukážeme si, ako sa nepriateľ nachádza na jednom z týchto troch miest.
Nepriateľ sa nachádza v inteligencii
Malý chlapec pozerá ako fajčí James Bond. On nefajči a to znamená, že nepriateľa nemá v zmysloch. Nezískava z toho pôžitok a to znamená, že v mysli nemá z toho pôžitok. Nie je tam prítomný nepriateľ. Myslí si, že fajčenie je super. Že bude ako James Bond, keď bude fajčiť. Nefajčí a nemá chuť fajčiť, ale treba mu fajčiť.
Publikum: Číže jemu sa to dostalo do inteligencie?
Surdas prabhu: Áno. Jeho nepriateľ sa nachádza v inteligencii. No na iných miestach ten nepriateľ ešte nie je. No ak sa tam dostane, tak to bude veľmi zlé.
Publikum: No v takom veku to asi ani nie je možné, nie?
Surdas prabhu: Predstavte si, že niekto zo spolužiakov fajčí.
Nepriateľ sa nachádza v zmysloch
Chlapec nechce fajčiť. V jeho inteligencii je, že fajčenie je zlé. Nemá z toho žiaden pôžitok, ale starší žiaci ho donútili fajčiť. Je možné, že tu sa to nedeje, ale v Rusku to je bežné. Starší spolužiaci ho zastavia a dajú mu cigaretu nech fajčí. On im odpovie, že nechce. No oni ho k tomu donútia. Hovorí si, aké to je nepríjemné kašle, no už fajčí.
Nepriateľ sa nachádza v zmysloch, ale nenachádza sa ani v mysli, ani v inteligencii.
Publikum: To rozumiem, ale to, že niečo robí, že je donútený, to nemusí znamenať, že tam je žiadostivosť.
Surdas prabhu: Ak zmysly konajú nesprávne, tak to znamená, že tam je žiadostivosť. Aj keď je to následok tlaku.
Publikum: To je jeho žiadostivosť? Lebo niekto môže povedať, že to je žiadostivosť tých chalanov, ktorí umiestnili tú žiadostivosť do jeho zmyslov.
Surdas prabhu: Preto keď ste sa ma minule pýtali čo je najdôležitejšie, tak som vám odpovedal, že je to myseľ. Preto to nie je až taký problém, no tak či onak žiadostivosť v zmysloch je prítomná. Je to dôležité preto, že rovnako sa aj správne činnosti môžu nachádzať v zmysloch. Taktiež môžu byť uskutočňované pod tlakom.
Príklad: Rodičia môžu strašiť deti, že musia chodiť do školy. No dieťa nechce, ale ide. Ono koná správne. Má nepriateľa v mysli, pretože nechce ísť do školy. Môže mať nepriateľa v inteligencii, pretože si myslí, že chodiť do školy je hlúposť. Preto to je jeden z dôvodov ako môžeme pomôcť sebe, alebo iným. Pretože pomoc, ktorú sám sebe vykonáva dospelý človek, obvykle prechádza cez inteligenciu. Pomoc, ktorú poskytujú rodičia svojim deťom ide skôr cez zmysly. Ak rodičia nútia dieťa niečo robiť, ale nerobia to tak, že ničia jeho psychiku, tak to môže veľmi dobre vplývať na to dieťa.
Napríklad hudobníci, ktorí veľmi dobre hrajú na hudobné nástroje. Tam sa to mohlo začať tým, že keď boli malí, tak im mama povedala, že budu chodiť do umeleckej školy. To dieťa nechcelo. Chcelo sa hrať vonku, chcelo ostať doma. No mama mu povedala, že pôjde do umeleckej školy. Ak mama popri tom bola takým pedagógom a nerobila to štýlom, že zničí tomu dieťaťu psychiku, tak to mohlo mať veľmi dobré následky. S dospelým človekom už niečo také nefunguje.
Publikum: Ja tomu rozumiem, lebo mňa nútili chodiť na hudobnú školu. Tam bol problém, že mňa nútili iba na úrovni zmyslov a nepridala sa tam tá úroveň inteligencie. Nevysvetlili mi aký benefit z toho plynie a preto ma to roky nebavilo, ale keď už som bol starší a dokončil som to, tak som si sám našiel argumenty prečo to je dobré. A vtedy sa to asi spojilo a ma to aj začalo baviť trochu.
Surdas prabhu: Hovoríte správne. Myšlienka je, že keď je človek pedagóg, tak by mal vplývať na všetky tri miesta. Dobrí pedagógovia to vedia robiť. Zlý pedagóg to robí väčšinou cez disciplínu, cez zmysly. To funguje oveľa horšie, ale funguje to.
Vedomosti Bhagavad Gíty nám pomáhajú nerobiť tieto chyby. Ešte raz zopakujem. Nepriateľ sa môže nachádzať na hociktorom z týchto troch miest. Môže sa nachádzať na hociktorých kombináciách dvoch miest. Alebo sa môže nachádzať na troch miestach.
Keď chceme otestovať myseľ, tak sa môžeme spýtať či sa nám to páči, alebo nepáči. Páči sa mi piť alkohol. Páči sa mi nepiť alkohol. Týmto spôsobom môžeme pochopiť čo sa nachádza v mysli. Môže sa opýtať dieťaťa, či sa mu páči chodiť do školy. Môže odpovedať páči sa mi to, nepáči sa mi to.
Keď chceme otestovať inteligenciu, tak sa môžeme opýtať je to potrebné, alebo nie je to potrebné. Človek môžem povedať áno, potrebujem piť alkohol, alebo povie, že nemá potrebu piť alkohol.
Keď chceme otestovať zmysly, tak sa môžeme opýtať či to robí, alebo nerobí. Človek pije, alebo nepije alkohol.
Mali by sme si urobiť tabuľku a zaznačiť si, kde máme správne činnosti a kde nesprávne.
Publikum: Dobre, a keď sme teda dospelí a nikto iný nemôže vplývať na naše zmysly? Tak ako sme si hovorili, že mama môže donútiť syna ísť do školy, tak čo môže robiť človek, ktorý to má jednoducho v zmysloch?
Surdas prabhu: Ako už som povedal. Obvykle si dospelý človek pomáha cez inteligenciu. Najskôr musí pochopiť, že to nepotrebuje.
Príklad: Človek pije alkohol. Rozumie, že nemá piť alkohol. V inteligencii sa to zlepší. Ostáva problém v zmysloch a mysli. Ďalej musí pracovať so zmyslami. Môže fyzicky, technicky nepiť. V mysli môže ostať chuť na alkohol. Pre neho je veľmi dôležité chrániť myseľ. Nepripomínať si to, ako pil, nechodiť do obchodu s alkoholom, pretože v inteligencii a v zmysloch to môže byť v poriadku, ale nepriateľ môže stále ostať v mysli. Na to, aby to odišlo z mysli, tak to si vyžaduje čas. Aj niekoľko desiatok rokov, ak ide o nejaký ťažký zvyk. Myseľ je medzi zmyslami a inteligenciou. Preto treba tlak vyvíjať z oboch strán.
Publikum: Môj bod je ten, že máme tri média, ale vieme pracovať iba s dvomi. S inteligenciou a mysľou. Lebo tie zmysly my nevieme samostatne ovládať. Vždy sú ovládané buď mysľou, alebo inteligenciou. To dieťa to má ľahšie, lebo tie tri média môžu ovplyvňovať tri veci. No u nás máme na výber len dve veci – myseľ a inteligencia a tie zmysly sa už prispôsobia tomu, čo sme si vybrali.
Surdas prabhu: Pozrite. Je veľmi dôležité, aby zmysly začali konať. Pretože môže mať pochopenie toho, že je to pre neho dobré, ale človek môže aj tak nekonať. Preto je dôležité aj spustiť v sebe tie činnosti.
Príklad: Dievča chce byť herečka. Chce hrať vo filme. Môže rozmýšľať nad tým, ako bude hrať vo filme. Má to aj v inteligencii aj v mysli, ale aj tak to nemusí začať robiť. Pretože je potrebné navštevovať vysokú školu, alebo niečo začať robiť. No ona o tom môže zatiaľ len snívať. Muž môže snívať o super aute. Môže pozerať na YouTube videá o ňom, ale nič reálne nebude robiť, aby získal to auto.
Publikum: Áno, ale ten impulz aby niečo spravil, aby získal to auto, to nie je rozhodnutie zmyslov. To je rozhodnutie mysle, alebo inteligencie.
Surdas prabhu: Súhlasím s vami, že to je rozhodnutie mysle, ale ak zmysly nekonajú, tak nič nefunguje.
Publikum: To rozumiem, ale u dospelého človeka žiadostivosť sedí buď v mysli, alebo v inteligencii, alebo v oboch a potom je druhý faktor, či je činný, alebo nečinný. Lebo keď sa to dáva do tej roviny, že tá žiadostivosť sama o sebe, ten „Satan“, on ako keby sídli v zmysloch, to mi nedáva zmysel, pretože zmysly sú len bábiky. Oni sú neživé. Či si kúpim alebo nekúpim auto, či zamestnám tie zmysly alebo nie, o tom vždy rozhoduje iba myseľ alebo inteligencia.
Surdas prabhu: Pozrite. Myseľ ani inteligencia tiež nie sú živé. To zistíme v trinástej kapitole Bhagavad Gíty. Pretože myseľ a inteligencia reagujú na gunu materiálnej prírody. Preto všetky tieto veci zmysly, myseľ, inteligencia sú spolu prepojené. Zmysly sú bližšie k mŕtvej hmote, to je pravda. No myseľ aj inteligencia sú tiež mŕtvou hmotou. Živá je iba duša. Duša potrebuje zmysly, myseľ a inteligenciu.
Publikum: Zmysly nemôžu konať nikdy bez mysle, alebo inteligencie samé o sebe.
Surdas prabhu: Áno, ale ani myseľ nemôže konať bez zmyslov a inteligencie. Myseľ a inteligencia taktiež nemôže fungovať bez zmyslov.
Príklad: Človek získava z alkoholu chuť. Nemôže získať z neho tú chuť, ak ho nevypije.
Publikum: Ale keď napríklad spíme, tak nie sú aktívne zmysly a môže sa mi zdať, že si užívam rôznym spôsobom.
Surdas prabhu: Áno to je činnosť mysle. No v jeho základe aj tak spočíva zmyslová cesta, ak by u vás nebola zmyslová skúsenosť, tak by nebola ani u vás.
Publikum: A tí rôzni polobohovia, ktorí nemajú hmotné telo? Oni majú zmysly?
Surdas prabhu: Polobohovia tiež majú zmysly. Sú jemnejšie ako naše, ale majú ich.
Publikum: Napríklad Brahma má telo len z inteligencie a má nejakú myseľ, lebo ono sa to niekedy popisuje, že myseľ a inteligencia je aj tak to isté. Že myseľ je iba iná funkcia inteligencie. Nemusí mať zmysly, ani nejaké telo.
Surdas prabhu: Je možné, že to Brahma ani nepotrebuje. Ale u nás táto metodika funguje. Ak nebudeme nútiť konať naše zmysly, tak to nebude také efektívne. Čo je stimulom činnosti zmyslov nie je tak dôležité. To môže byť stimul konania inteligencie alebo mysle, alebo to môže byť násilie zo strany iného človeka.
Poviem vám príbeh jedného oddaného. Užíval heroín. Chcel s tým prestať. Hovoril, že chce prestať. Dobrovoľne si nechal dať putá a ostal v dome. Iní oddaní ho kontrolovali, aby s ním bolo všetko v poriadku. Pretože správne konanie zmyslov bolo potrebné na to, aby mohol prestať s drogami. Keď má niekto veľmi silnú inteligenciu, tak mu inteligencia môže povedať ,aby tak nerobil a človek to nebude robiť. No môže sa stať aj to, že inteligencia povie, nech to nerobí a zmysly to aj tak budú robiť. Čo robiť vtedy? Ak je to dospelý človek, tak treba posilňovať inteligenciu, aby bola silnejšia.
Publikum: Ak hovoríme o fyzickej závislosti, tak ako s tým môže človek bojovať?
Surdas prabhu: Vyrástol som v Rusku. Poviem čo robia tam. Len sa nečudujte. Jedna z takých vecí… Robia si klystír. To musia robiť lekári. Nalejú asi desať litrov vody. Dávajú si infúzie. Sú také kliniky, kde ich držia zavretých a nepúšťajú ich von. To sú extrémy.
Publikum: Toto je dobrý bod z môjho pohľadu, lebo keď sa bavíme o zmysloch ako naozaj o niečom hrubom, tak tu mi dáva zmysel tá fyzická závislosť. Človek to ani nechce robiť, ani sa mu to nepáči, jeho to mechanicky núti robiť, lebo by napríklad umrel, alebo bude mať silné abstinenčné príznaky. Ako keď sa niekto musí škrabať, lebo ho niečo svrbí. Tu sa dá povedať, že to nemá nič spoločné s mysľou, alebo inteligenciou. To sú čisto zmysly. To je trochu ten zmätok čo mám, že pokiaľ začneme miešať, že si človek dobrovoľne obmedzí tie zmysly, že ide na tú odvykačku, aby si obmedzil tie zmysly, tak to stále záleží len od tej mysle. Je to tak spojené. V tomto rozdelení na tie tri časti je tá hranica medzi zmyslami a mysľou takmer neexistujúca. Ja ju tam nevidím. Chápem ten princíp, ale stále je prehľadnejšie, keď je to v inteligencii a mysli.
Surdas prabhu: Pozrite, tá metodika, ktorú tu poskytuje Krišna je praktická. Môže jasne definovať čo to je myseľ, zmysel, inteligencia, ale tu to tak nie je. Je ťažké pochopiť ako oddeliť myseľ od inteligencie. Zmysly od mysle. Pretože hovorí sa, že myseľ je jedenásty zmysel. Preto keď sa ponoríme do detailov, tak sa môžeme zamotať. Preto sa vám to posnažím vysvetliť, ako keby som vysvetľoval človeku ako šoférovať auto. Môže točiť volant doprava a doľava a stláčať nejaké pedále. Ak budem vysvetľovať ako funguje karburátor, tak sa nejaká žena môže zblázniť.
Publikum: Keď som v aute, tak kam idem do akého cieľa, tak to je inteligencia.
Surdas prabhu: Pozrite, a čo robiť s dieťaťom, ktoré nútia rodičia? Čo robiť s človekom, ktorý je v base? Čo robiť s človekom, ktorý je na psychiatrii a má zviazané ruky?
Publikum: Veď to je ten bod, že on nemá na výber aj tak.
Surdas prabhu: Ale zmysly fungujú. Pozrite. Človek leží vo svojej izbe, je mu zle. Príde za ním kamarát a povie mu, aby išli von na čerstvý vzduch. On mu povie, že je mu zle a nechce nikam ísť a tak mu môže kamarát pomôcť obliecť sa. Potom ho môže podoprieť a vybrať ho na vzduch. Ako vyjde von na ulicu a dobre sa nadýchne, tak mu povie, že mu ďakuje, že mu pomohol.
Publikum: Rozumiem. V podstate tá žiadostivosť sídli na troch miestach, ale my vieme ovplyvniť iba dve. Lebo on leží na posteli, a to, že ho kamarát odnesie, sa môžeme baviť o zmysloch iba keď ho odnesie na silu. Čiže ten čo leží, tak jeho rozhodnutie je iba v mysli a inteligencii a z externého pohľadu môže prísť riešenie zo zmyslov. Tá žiadostivosť na úrovni zmyslov musí prísť z vonku.
Surdas prabhu: Počkajte. Všetko je zamotané. Jednoducho pozrite. Čo je našim cieľom? Chceme prax, alebo chceme ísť do hĺbky? Najlepšie je používať praktické veci. Napríklad ako prestať piť alkohol. Ako začať robiť to, čo som nemohol robiť. Lepšie je prebrať tieto veci, pretože teóriu bude ťažké preberať.
Publikum: Ja tomu rozumiem, ale keď tá molekula chuti je založená na tom, že máme bojovať na úrovni zmyslov alebo inteligencie, aby sme ovládli koniec koncov tú myseľ…
Surdas prabhu: To je najjednoduchšia verzia, pretože na myseľ môžeme tiež vplývať.
Publikum: Ale tá najjednoduchšia verzia, v tejto rovnici tie zmysly a ich ovládanie je podstatná vec. No z tohto pochopenia, ktoré teraz mám, keď sa bavíme iba o intervencii zmyslov, tak musí niekto iný prísť a vytiahnuť ma na ulicu. Keď som dieťa, alebo keď mám gurua a som mu plne odovzdaný.
Surdas prabhu: Ok. Poviem iné príklady ako sa dá vplývať na zmysly. Prvé cez inteligenciu, ak človek veľmi rozmýšľa, tak môže vplývať na zmysly. Napríklad, poznal som jedného oddaného, ktorý fajčil. Prestal fajčiť. Prestal tak, že tri roky rozmýšľal nad tým, ako fajčenie škodí. Za tri roky skrátka prestal fajčiť a hotovo. Na neho vplývala inteligencia. Taktiež na to môže vplývať združovanie s tými, ktorí nefajčia. Môžu sa podeliť so svojimi emóciami. Napríklad, keď pozeráme film, tak sa vžijeme do tých ľudí. To je tiež jedna z metód ako vplývať na zmysly. Združujeme sa s niekym a oni nám predajú tú chuť a my to potom môžeme nasledovať. Môžeme začať hovoriť o autách a niekoho to nebude baviť. No ak budeme hovoriť o autách, tak niekto, koho to nezaujímalo, tak môže zrazu povedať, že autá sú zaujímavé a asi by si mal tiež kúpiť auto. Je veľmi veľa faktorov vplyvu na zmysly.
U dospelého človeka je to menej faktorov v porovnaní s malými deťmi, ktorých rodičia nútia niečo robiť. Každopádne takéto možnosti sú. To je prvá vec. Druhá vec je, že to, či začne človek konať z mysle, alebo inteligencie, to nie je dôležité, pretože dôležité je, aby začal. Pretože ak má v inteligencii, že pitie alkoholu je zlé, ale nerobí žiadne pokusy, tak mu to nepomôže. Preto z praktického uhla pohľadu, nie z teoretického, je lepšie vyčleniť zvlášť zmysly. Ako samostatnú bunku. Pretože ak ju nevyčleníme, tak sa nám nemusí podariť náš plán.
Publikum: Chcem sa opýtať akú úlohu tam hrá ego, lebo vie byť nadradené inteligencii. Napríklad, že si ten narkoman povie, že ja som ten, ktorý to zvládol. Alebo ten chalan čo chce mať to luxusné auto a bude potom veľký frajer a inteligencia potom poslúchne ego a vymyslí nejaký plán ako to získať a možno pôjde robiť do fabriky. Mysli sa to nebude páčiť, ale stále si bude pripomínať, že raz bude veľký frajer, tak podstúpim to odriekanie. Alebo to dieťa, ktoré nechce chodiť do školy ani na úrovni mysle, inteligencie, jemu môžeme povedať, že sa raz bude mať dobre. Mne príde tá platforma toho ega ako najväčší impulz na to, aby tá inteligencia konala, zmysly odriekali.
Surdas prabhu: Pochopil som otázku. Pozrite, z čisto teoretického uhla pohľadu môžeme vyčleniť ego. Z praktického uhla pohľadu to nie je nevyhnutné. Pretože tie príklady, ktoré uvádzate sú spojené s prácou inteligencie. Dá sa povedať, že to je jeden z dôvodov vplyvu na inteligenciu. Aby sme to mohli prakticky používať, tak nepotrebujeme veľa vysvetľovať ako je postavené auto. Je volant, sú pedále, je páka a to je všetko. Auto má oveľa viac funkcii, ale v skutočnosti nás to môže zmiasť. No ak vám takéto sťaženie pomáha, tak ho používajte, to nie je problém.
Publikum: Ja poznám taký prípad, že bol alkoholik, ktorému to aj chutilo, aj to mal ošetrené inteligenciou, že on to potrebuje, čiže na týchto dvoch platformách sme ho nemohli presvedčiť že to je zlé, ale keď sa zacielilo na platformu ega, že naozaj chceš skončiť ako človek čo si poškodí pečeň a budú sa mu smiať deti, tak to fungovalo.
Surdas prabhu: Presnejšie povedané ste pracovali s jeho pýchou, pretože ego sa vysvetľuje ako, „ja som konajúci.“ Z technického uhla pohľadu je to taká obojstranná lepiaca páska. Prilepí dušu k mysli a k inteligencii. To čo hovoríte vy, tak to je ego z nevédskeho uhlu pohľadu, t.j. z uhla pohľadu západnej psychológie. V skutočnosti ak sa na to budeme pozerať z védskeho uhlu pohľadu, tak to je práca s inteligenciou. Každopádne je to dobrá metodika a dá sa to používať.
Publikum: Lebo my tu všetci chceme v tomto hmotnom svete niekym byť. Alebo hráme sa na niekoho, tak prečo sa nehrať na toho správneho, lebo to je dobrá motivácia.
Surdas prabhu: No najprv treba presvedčiť človeka, aby sa hral na toho dobrého. Pretože on môže povedať, že sa nechce hrať na dobrého, ale na zlého. Je to taký zložitý proces.
Ešte raz chcem povedať, že možnosť použiť to v praxi mi dodáva inšpiráciu. Pretože mnohé veci sa mi podarili urobiť pomocou tejto koncepcie molekuly chuti. Použiť sa dá rôznymi spôsobmi. Je dobré, že máte to vaše, to je veľmi dobré. To znamená, že to môže fungovať. No ja musím na začiatku vysvetliť najjednoduchšiu schému a ak ju správne pochopíte, tak ju môžete neskôr rozšíriť.
Pointa je v tom, že treba zapojiť inteligenciu a treba zapojiť zmysly. Najdôležitejšie je, aby bol výsledok. Ak je dobrý výsledok, tak je to super.
Publikum: Myslím si, že to je jasné. Je tam možno trochu problém v tej terminológii. Že keď sa povie, že žiadostivosť sídli v zmysloch, tak to evokuje, že môže, ale nemusí byť v tých zmysloch. Ale to čo hovoríte vy je, že je potrebné aplikovať prakticky to rozhodnutie.
Surdas prabhu: Áno. Ja som povedal, že žiadostivosť môže byť na všetkých troch miestach, v dvoch z nich, v hociktorom jednom. No ak sa žiadostivosť nachádza vo všetkých troch miestach, tak takému človeku bude veľmi ťažko. Ak na dvoch miestach, tak to je ľahšie. Ak na jednom tak je to najľahšie. Preto je potrebné prakticky porozmýšlať akú zvoliť taktiku.
Publikum: Sú tri kvality hmotnej prírody osoby?
Surdas prabhu: Nie, to nie sú osobnosti, ale predstavujú ich osobnosti. Pán Brahma predstavuje kvalitu vášne. Pán Šíva predstavuje kvalitu nevedomosti. Pán Višnu kvalitu dobra. Nie sú to osobnosti, ale sú to módy materiálneho sveta. Je to niečo ako chemická reakcia. V závislosti od toho, aké existujú látky, tak spolu vytvárajú chemickú reakciu. Samotná chemická reakcia nie je osobnosťou, ale niektoré živé bytosti môžu predstavovať tieto chemické reakcie. Kontrolujú či správne pracujú v materiálnom svete. Ako nejaký kontrolór vo fabrike, ktorý kontroluje, či je všetko v poriadku.
Túto tému budeme rozoberať v štrnástej kapitole. Tam to bude veľmi zaujímavé. Sľubujem.
Zatiaľ žiadne komentáre.