Haré Krišna drahí oddaní. Pokračujeme v tretej časti tretej kapitoly. Venuje sa téme nečinnosti. Podstatou tejto časti, tejto kapitoly je, že skutočná nečinnosť je správna činnosť. Téma tejto časti je téma nečinnosti, no v konečnom dôsledku nabáda Arjunu k správnej činnosti. V tomto spočíva ten paradox. Minule sme preberali tému ātmārāma. Povedali sme si, že ātmārāma má právo na nečinnosť, ale aj on koná.
3.bod – čo je to nečinnosť
Bhagavad Gíta 3.27
prakṛteḥ kriyamāṇāni
guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ
ahaṅkāra-vimūḍhātmā
kartāham iti manyate
Duša pomýlená falošným egom sa považuje za vykonávateľa činov, ktoré v skutočnosti vykonávajú tri kvality hmotnej prírody.
Bhagavad Gíta 3.28
tattva-vit tu mahā-bāho
guṇa-karma-vibhāgayoḥ
guṇā guṇeṣu vartanta
iti matvā na sajjate
Ó, bojovník mocných paží, ten, kto pozná povahu Absolútnej Pravdy, neoddáva sa zmyslom a ich pôžitkom, lebo si je dobre vedomý rozdielu medzi činmi v duchu oddanosti a plodonosným konaním.
Bhagavad Gíta 3.29
prakṛter guṇa-sammūḍhāḥ
sajjante guṇa-karmasu
tān akṛtsna-vido mandān
kṛtsna-vin na vicālayet
Nevedomí ľudia, pomýlení kvalitami hmotnej prírody, sa plne zamestnávajú hmotnými činnosťami a lipnú na nich. Múdry človek by ich však nemal znepokojovať napriek tomu, že ich konanie je pre nedostatok vedomostí nižšej povahy.
Bhagavad Gíta 3.30
mayi sarvāṇi karmāṇi
sannyasyādhyātma-cetasā
nirāśīr nirmamo bhūtvā
yudhyasva vigata-jvaraḥ
Ó, Arjuna, preto zasväť všetky svoje činy Mne a s mysľou uprenou na Mňa, zbavený sebectva a ľahostajnosti a bez túžby po zisku bojuj.
Detailnejšie sa táto téma bude preberať v piatej kapitole. Myšlienka je v tom, že konajú guny materiálnej prírody. Úloha Arjunu je v tom, že má dovoliť jednať správnym gunám materiálnej prírody. Pretože iba v takom prípade nebude mať následky ich činností.
Príklad: Malé dieťa musí niečo robiť a musí nejak tráviť svoj čas, keď sú jeho rodičia v robote. V každom prípade bude niečo robiť, nejak bude komunikovať s inými deťmi. Môže sa správať ako chuligán na ulici, alebo sa môže venovať dobrej činnosti. Napríklad športovať alebo navštevovať hudobný krúžok. Pochopiteľne navštevovať školu. Dieťa bude každopádne konať, no ak bude konať ako chuligán na ulici, tak to bude mať zlé následky. Môže sa naučiť fajčiť. Môže začať brať drogy. Môže vykonať nejaký trestný čin a keď ho chytia, tak to bude mať pre neho zlé následky. Aby neprišli tieto zlé následky, tak dieťa nie len to, že by malo nefajčiť, nebrať drogy, ale malo by sa venovať aj pozitívnej činnosti. To je myšlienka týchto veršov, ktoré sme teraz prečítali.
Publikum: V tom dvadsiatom siedmom verši sa hovorí, že to robia v skutočnosti tri kvality hmotnej prírody, takže človek keď niečo koná, tak by za to nemal mať karmu, lebo to robia tie kvality. Takže ak to správne chápem on nemá karmu za to, že by to robil, lebo to robia tie tri kvality, ale on má karmu za to že sa s tým stotožňuje?
Surdas prabhu: Tu sa hovorí najmä o duši. Duša nemá karmu. No duša sa nachádza v materiálnom tele a to karmu má. Ako som už povedal, lepšie to bude vysvetlené v piatej kapitole. Tam je celá časť, ktorá sa venuje analýze toho kto koná.
Funguje to takto. Človek urobí nejaký trestný čin. Ak urobí nejaký trestný čin, tak je zločinec. Ak je zločinec, tak má byť s ostatnými zločincami. Najviac koncentrovaní iní zločinci sú vo väzení. Tak ako sa mravec bude nachádzať v mravenisku. Tak ako bude ryba s rybami vo vode. Keď zločinec prejavuje násilie, tak sa bude nachádzať na mieste, kde je veľa násilia.
Preto sa tu Arjunovi radí, aby si vyberal vplyv správnych gún. V piatej kapitole bude táto kapitola vysvetlená lepšie a taktiež v štrnástej kapitole, tá sa venuje trom gunám materiálnej prírody. Vysvetľuje sa tu, že duša nekoná. Človek koná, pretože má nejaké želania. Želania sú veľmi silno spojené s činnosťou. Ak sa človeku povie, že nemá na výber vo svojej činnosti, tak v takom prípade si bude vyberať správne želania. Vyberajúc správne želania nebude konať nesprávnym spôsobom. Vysvetlil som to trochu zložito, ale v tom je pointa týchto veršov.
Príklad: Musíme niekde žiť, v nejakej krajine. Môže to byť Afrika, alebo nejaké ostrovy, kde žijú kanibali. Nezávisí to od nás, nemôžeme nikde nežiť, musíme niekde žiť. My si vyberáme to miesto, ktoré je pre nás najbezpečnejšie, alebo najkomfortnejšie. Vychádzajúc z toho už nechcem žiť na tých miestach, kde to je nebezpečné. Keď konáme správnym spôsobom, tak takýmto spôsobom prikrášľujeme vplyv zlej karmy. Vyberieme si vplyv správnej guny materiálnej prírody a takým spôsobom na nás nesprávne guny prestanú pôsobiť. Takýmto spôsobom sme nečinní.
Kto sa chce teraz nachádzať v base a bojovať tam s inými väzňami? Kto chce dostávať zlé jedlo? Kto chce chodiť von raz denne? Kto chce žiť v cele, kde je veľa ľudí? To nechce nikto. To znamená, že vy nechcete túto činnosť. Vy chcete byť nečinní. Chcete nekonať ako ten človek, ktorý je v base. Zmysel nie je v tom že človeka dajú do basy a on povie, že bude ignorovať to, že je v base. Zmysel je v tom, že človek koná správnym spôsobom a tak ho nedajú do basy. Konajúc správnym spôsobom človek nekoná ako zločinec. Takýmto spôsobom chcel Arjuna nekonať a preto mu Krišna povedal, že keď chce nekonať, tak si musí vybrať správnu gunu materiálnej prírody. Ideálne by to mala byť oddaná služba a vtedy bude nekonať. To je myšlienka tejto časti.
4.bod – čo je to nečinnosť
Bhagavad Gíta 3.31
ye me matam idaṁ nityam
anutiṣṭhanti mānavāḥ
śraddhāvanto ’nasūyanto
mucyante te ’pi karmabhiḥ
Kto si plní povinnosti podľa Mojich pokynov a riadi sa Mojím učením vždy s vierou a bez závisti, ten sa vyslobodí zo zajatia plodonosných činov.
Bhagavad Gíta 3.32
ye tv etad abhyasūyanto
nānutiṣṭhanti me matam
sarva-jñāna-vimūḍhāṁs tān
viddhi naṣṭān acetasaḥ
Vedz však, že tých, čo zo závisti toto Moje učenie nedodržiavajú, treba považovať za nevedomých, pomýlených a odsúdených k neúspechu vo svojej snahe dosiahnuť dokonalosť.
Bhagavad Gíta 3.33
sadṛśaṁ ceṣṭate svasyāḥ
prakṛter jñānavān api
prakṛtiṁ yānti bhūtāni
nigrahaḥ kiṁ kariṣyati
Aj múdry človek koná podľa svojej prirodzenosti, lebo všetci sa riadia svojou povahou, ktorú získali vplyvom kvalít hmotnej prírody. Čo zmôže potlačovanie?
Bhagavad Gíta 3.34
indriyasyendriyasyārthe
rāga-dveṣau vyavasthitau
tayor na vaśam āgacchet
tau hy asya paripanthinau
Záľubu a odpor k zmyslovým predmetom treba usmerniť podľa daných zásad. Človek by nemal podľahnúť ich moci, lebo sú prekážkou na ceste k sebarealizácii.
Bhagavad Gíta 3.35
śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
sva-dharme nidhanaṁ śreyaḥ
para-dharmo bhayāvahaḥ
Je oveľa lepšie vykonávať svoje predpísané povinnosti, aj keď nedokonale, než plniť dokonale povinnosti niekoho iného. Lepšie je zahynúť pri plnení vlastnej povinnosti, lebo dávať sa cestou druhých je nebezpečné.
Toto sú záverečné verše tretej časti. Téma tu pokračuje. Vysvetľuje sa tu, že plnenie predpísaných povinností človeka privádza k tomu, že človek nekoná. Téma povinnosti je spojená s témou gún materiálnej prírody.
Publikum: Prečo je lepšie konať svoje povinnosti nedokonale, ako cudzie dokonale?
Surdas prabhu: Vysvetľuje sa tu, že keď plníme svoje povinnosti, tak nebudeme mať zlé následky. Ak plníme cudzie povinnosti, tak budeme mať zlé následky.
Príklad: Žiak chodí do školy. Je piatak a má ťažkosti s učením. Občas dostane dobré známky, občas zlé. Nadávajú mu, že si nerobí domáce úlohy. Môže si pomyslieť, že je unavený z toho, že mu stále nadávajú. Preto hovorí, že nebude chodiť do piatej triedy, pretože keď som v piatej triede, tak nie som dokonalý žiak. Budem chodiť do prvej triedy a tam budem perfektne odpovedať na všetky otázky, všetky úlohy budem vykonávať dokonale. Čo si myslíte, budú rodičia radi, keď im povie, že bude až do ukončenia školy chodiť do prvej triedy? Čo mu na to odpovedia rodičia? Prečítajú mu tento tridsiaty piaty verš.
Publikum: Čiže inými slovami to znamená, že by sa človek nemal vyhýbať riešeniu problémov?
Surdas prabhu: Áno, pretože pre neho je plnenie si svojich povinností to najlepšie.
Publikum: Ale on v tých povinnostiach môže byť už dobrý a nevie o tom, že je ešte nejaký vyšší level, ktorý by mal riešiť.
Surdas prabhu:
- Človek musí plniť svoje povinnosti. Plnenie si svojich povinností je lepšie, ako plnenie iných povinností.
- Človek musí svoje povinnosti plniť dobre. Plnenie si svojich povinností je lepšie, ako zlé plnenie si svojich povinností.
- Človek musí rozumieť, že sú rôzne levely svojich povinností.
Toto všetko môžeme zaradiť k povinnostiam človeka. Môže si vybrať veľmi vysokú úroveň svojich povinností. Napríklad, keď ideme do obchodu a chceme si kúpiť mlieko. Mlieko býva rôznej kvality. Môžeme zobrať hociktoré mlieko, ale lepšie je zobrať to kvalitnejšie. Napríklad, je prírodné mlieko alebo mlieko z prášku. Môžeme ho kúpiť v supermarkete, alebo od farmára. Človek potrebuje mlieko. No sú rôzne stupne kvality. Mlieko z prášku, homogenizované mlieko a mlieko, ktoré môžeme kúpiť od farmára. Tak isto to je s povinnosťami človeka. Je nejaká minimálna úroveň plnenia si povinností. To je to, čo vyplýva z potrieb pre život na tomto svete. A sú aj vyššie povinnosti.
Publikum: Pokiaľ správne chápem, tak človek by nemal stále iba plniť svoje povinnosti, ale neustále by mal zvyšovať kvalitu tých povinnosti.
Surdas prabhu: Áno. Napríklad šofér by mal neustále zvyšovať kvalitu šoférovania vozidla. Tak isto je to s povinnosťami človeka.
Publikum: Dobre, ale keď on ostane na tej svojej úrovni, tak sa to môže brať, že to už nie je jeho povinnosť. Jeho povinnosť je ísť na vyššiu úroveň a urobiť to dobre.
Surdas prabhu: Áno. Krišna ukazuje človeku, oddanému, že sa jeho povinnosti menia. Deje sa to aj v obyčajnom živote. Keď je dieťa malé, tak má jedny povinnosti. Keď je v puberte, tak má iné povinnosti. Keď dospieva, tak má opäť iné povinnosti. Keď je starý, tak má ďalšie povinnosti. Keď sa narodí, tak má jednu povinnosť, musí žiť. Keď zomiera, tak má jednu povinnosť, musí umrieť pekne. Keď sa človek narodí, tak si môže pomyslieť, že nechce žiť. Pretože malé dieťa sa veľmi trápi, plače. Dieťa má ťažký život. Jeho telo len začína pracovať. Jeho úlohou je začať žiť pekne. Neskôr môže človek zomierať. V určitých prípadoch musí človek bojovať o svoj život a v určitých prípadoch by už mal umrieť pekne. Pretože to je posledná skúška, za ktorú musíme získať dobrú známku. Povinnosti človeka sa počas života menia.
Publikum: Čo znamená umrieť pekne?
Surdas prabhu: To znamená umrieť tak, aby nasledujúci život bol čo najlepší. Existujú určité skúšky v živote človeka a je potrebné ich vedieť prekonať.
Príklad: Veľmi často dávam lekcie na bhakti šástri a tam sú skúšky. Rozumiem, že keď sme sa učili v škole, tak to je jedna situácia. Predstavte si, že sú skúšky z Bhagavad Gíty. Keď robím skúšky z Bhagavad Gíty, tak hodnotím človeka podľa toho, ako urobil skúšku. Človek to počas skúšky môže opísať a môže to neopísať. Ten, ktorý to opísal, tak bude mať lepšiu odpoveď, lebo tú správnu odpoveď odpísal. Ten kto to neodpísal, to napíše horšie. Ak to napíše horšie, tak mu môžeme povedať, že to napísal horšie, alebo že neovláda tú tému. No pre mňa je žiak, ktorý to neodpísal lepší ako ten ktorý to odpísal. Pretože keď neodpisuje, tak skladá skúšku pekne. Aj prehrať sa dá pekne. Ak nevie tému, tak vie, že neovláda tú tému a ja s ním ešte raz tú tému prejdem. Ak to človek odpísal, tak si myslím, že je všetko v najlepšom poriadku, no on neovláda tú tému, ako ten ktorý neodpisoval. No s tým, ktorý neodpisoval som ešte raz prešiel tú tému. O tom, ktorý to odpísal si môžem pomyslieť, že mu to netreba opakovať, keďže vie tú tému. V lepšom postavení bude ten, ktorý neodpisoval. Jeho správanie na skúške bolo pekné.
Tak isto to je aj počas umierania. Počas umierania môžeme začať odpisovať. Môžeme predstierať, že sme niekto, kto v skutočnosti nie sme. Tým pádom budú následky horšie.
Publikum: O tom vlastne hovorí ten tridsiaty piaty verš nie? Zle to spraví, ale je to jeho výsledok.
Surdas prabhu: Áno. Všimol som si, že keď ľudia niečo nevedia, tak sa boja povedať, že to nevedia. V skutočnosti je lepšie povedať ,že to neviem, tak mi to prosím vysvetli.
Príklad: Človek sa môže hrať na človeka, ktorý všetko vie a takým spôsobom nemusí dostať správne vedomosti. Lepšie je nehrať sa na to čím nie sme. Je pravda, že v materiálnom svete je človek nútený hrať rolu toho, kto nie je. To je tiež pravda. No čo sa týka duchovného života, tak je lepšie nehrať rolu toho, kto nie sme. Pretože keď sa snažíme vyzerať ako niekto kto nie sme, tak na konci príde pád a budú trpieť druhí aj my sami.
Publikum: Čiže Arjuna sa hral na brahmanu a to bola jeho chyba?
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Ale na druhej strane, keby to bol rozhovor Krišnu s nejakým brahmanom a ten brahmana by chcel bojovať, tak by mu Krišna hovoril, aby nebojoval.
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Čiže tá pointa nie je ani tak činnosť, alebo nečinnosť, akcia verzus nereakcia, ale skôr že človek má robiť svoju povinnosť a pre Krišnu.
Surdas prabhu: Krišna má rôzne očakávania od rôznych ľudí. Od brahmanov chce, aby sa správali určitým spôsobom. Od kšatrijov zas chce, aby sa správali iným spôsobom. To sa týka aj detí, mužov, žien, starcov atď. Od každého má nejaké očakávania.
Jeden človek mi hovoril, že došiel do Ameriky a tam videl starca a starenku, no oni sa správali ako by boli v puberte. Starká bola v minisukni, mali slovnú zásobu ako keď sa bavia ľudia v puberte. Zanechávalo to zlý dojem. Ako tínedžeri sa môžu správať iba tínedžeri, ale keď sme starí, tak to už nie je normálne.
Publikum: A čo keď sa tak cíti?
Surdas prabhu: Pozrite, človek sa môže cítiť ako mladý, ale môže to aj imitovať.
Publikum: Keď je človek starý a cíti sa mlado a je to naozaj pravda, tak by mal imitovať, že je starý?
Surdas prabhu: Dá sa konať a dá sa imitovať.
Príklad: Starý človek sa cíti mladý:
Normálny prejav:
Keď pôjde po meste svižným krokom.
Keď sa bude zaujímať o to, čo sa deje vo svete.
Keď bude jazdiť na skateboarde, ak ovláda tak dobre svoje telo.
Nenormálny prejav:
Keď bude používať slang ako tínedžer.
Keď bude chcieť s mladými skúšať drogy.
Keď bude pozerať rozprávky pre malé deti.
Keď sa bude hrať s autíčkami pre deti.
Mladosť sa môže prejavovať v správnych veciach a keď sa prejavuje v správnych veciach, tak ho posilňuje. Ak môže starý človek jazdiť na skateboarde, tak to znamená že mu dobre pracuje telo. To je dobré. No ak vie chodiť iba s barlou a popri tom sa bude snažiť jazdiť na skateboarde, to nie je normálne, lebo môže padnúť a polámať si kosti.
Prečo používajú tínedžeri svoj slang? Pretože majú malú slovnú zásobu. Nevedia formulovať myšlienky ako ich rodičia. To isté aj s maličkými deťmi. Oni majú veľmi malú slovnú zásobu. Keď si všimnete ako komunikujú dospelí s malými deťmi, tak uvidíte, že používajú veľmi jednoduchú reč. Rozprávajú s nimi veľmi pomaly, snažia sa dobre artikulovať a používajú malé množstvo slov. Sotva s nimi budete hovoriť o politických problémoch štátu. Budete hovoriť to je mačka, ako robí mačka atď.. Nebudete hovoriť, že musíte vymeniť remeň generátora, pretože nefunguje akumulátor. S ročným dieťaťom sa takto nekomunikuje. Keď budete počuť dospelého človeka hovoriť, že to je mačka a robí mňau, mňau, tak to bude vyzerať divne. No ak má starý človek aktívny spôsob života, tak to je dobré.
Publikum: Ako pochopiť či plním svoje povinnosti? Možno úplne všetko robím v živote zle a neviem o tom.
Surdas prabhu: Predovšetkým treba byť čestný sám k sebe. Človek by mal mať túžbu vidieť svoje povinnosti. Ak chce človek vidieť svoje povinnosti, tak mu ich Krišna ukáže. Ak nechce, tak mu ich neukáže.
Mimochodom nasledujúca časť sa venuje tejto téme. Možno trochu predbehnem. Často sa deje, že človek nemôže plniť svoje povinnosti, má povinnosti, rozumie že ich má, ale nemôže ich plniť. Čo vtedy robiť? Šríla Prabhupáda radí. Bude sa to písať v jednom výklade k veršu v tretej kapitole. Hovorí o tom, že najdôležitejšie je nepopierať prítomnosť tých povinností. Človek musí povedať, že má tie povinnosti, súhlasí s tým a chce ich plniť. No teraz je to tak, že sa mu ich nedarí plniť a je z toho veľmi smutný. To je to nastavenie mysle pri ktorom môže Krišna pomaličky začať pomáhať takémuto človeku. Najhoršie je, keď sa človek vzdáva a povie si, že nemôže plniť povinnosti a preto ich netreba plniť a myslí si, že to je v poriadku.
Publikum: Mám otázku, ak chcem vedieť svoje povinnosti, ale popri tom sa bojím, že môžu všetko v mojom živote zmeniť, takže zároveň je tam aj ten strach, tak ako to bude, či mi Krišna ukáže aké sú moje povinnosti? Bojím sa toho, že sa zistí, že som celý život robila všetko nesprávne. Že sú moje povinnosti úplne niečo iné, tri krát ťažšie než si to viem predstaviť.
Surdas prabhu: Pozrite, na to, aby ste poznali svoje povinnosti, na tom nie je nič zlé. Musíme rozumieť tomu, že žijeme večne a keďže žijeme večne, tak máme veľmi veľa času na to, aby sme napravili svoje chyby. Preto musím budovať stratégiu svojho života na základe toho, že žijeme večne. Pretože väčšina ľudí buduje svoju stratégiu na základe toho, že žijú iba raz. Veľa ľudí robí hlúposti len preto, že vychádzajú z toho, že žijú len raz. Keďže žijeme večne, tak to je pre nás výhoda, že nemusí byť v tomto živote všetko dobré. Ak je nejaká chyba, tak je dobré o tej chybe vedieť, aby mohlo dôjsť k náprave. Čím skôr ju napravíme, tým lepšie to pre nás bude. Taktiež treba rozumieť tomu, že sa netreba snažiť, aby bolo všetko maximálne ideálne. Pretože Krišna od nás neočakáva ideálne plnenie si povinností. Je to podobné ako s dieťaťom, ktoré sa učí v škole. Vo všeobecnosti vyučovanie v škole nepredpokladá, že by dieťa malo ovládať všetky materiály, ktoré sú určené na vyučovanie na celej tej škole. Mal by sa trápiť prvák za to že neovláda učivo siedmej triedy?
Publikum: Ak je prvák tak nie, ale ak je tak hlúpy, že je už tretí, alebo štvrtý rok v prvej triede, tak áno.
Surdas prabhu: Tak musí zotrvať v prvej triede dovtedy, pokiaľ nepochopí učivo prvej triedy natoľko, aby ho vedeli posunúť ďalej do vyššieho ročníka. Najskôr je dôležité plniť svoje povinnosti lepšie ako neplniť svoje povinnosti. Ostať aj päť rokov v prvej triede je lepšie, ako ísť do ďalšieho ročníka, ak na to nemáme kvalifikáciu. Treba pochopiť prečo človek ostáva v jednom ročníku. Či to je preto, že sa mu nechce učiť, alebo že sa mu to nepodarilo, lebo má zlé zdravie.
Treba pochopiť, že pokus byť ideálnym je závisť k Bohu. Byť ideálny natoľko, aby zaujal postavenie, ktoré mu neprináleží. Snažiť sa byť lepší, to je dobré. No treba odlíšiť, či to nie je také nastavenie mysle, že chce človek zaujať nejaké postavenie za každú cenu. Chce byť ideálny, ale nemôže byť ideálnym a nedarí sa mu to. Pochopiteľne sa máme snažiť byť ideálnymi, to je veľmi dobré, ale občas sa to transformuje na závisť k Bohu. Transformuje sa to do neprijatia svojho postavenia. Ak človek neprijíma svoje postavenie, tak to znamená, že nemôže plniť svoje povinnosti. Chce plniť povinnosti oveľa vyššej úrovne, a ak sa snaží plniť povinnosti oveľa vyššej úrovne, tak nerobí progres. Je to rovnaké ako keď chce byť Arjuna ideálny a chce byť brahmanom. Ale Arjuna je kšatrija.
Skončili sme túto časť tretej kapitoly a ostala nám posedná časť, ktorá sa začne otázkou Arjunu. Arjuna tam položí veľmi provokačnú otázku. Snaží sa tam pochopiť prečo nechce plniť svoje povinnosti. Posledná časť je spojená s témou žiadostivosti. Budeme sa tomu venovať nabudúce.
Zatiaľ žiadne komentáre.