Pokračujeme v tretej kapitole Bhagavad Gíty, ktorá sa volá karma-yoga. Teraz preberáme veľmi zaujímavé verše. Sú veľmi dôležité, lebo sú pre nás veľmi praktické. Myslím si, že to je jedna z prvých a najdôležitejších tém, ktoré je potrebné poznať z Bhagavad Gíty. Čo si pamätáte z tretej kapitoly?
Publikum: Arjuna bol zmätený dvojzmyselnosťou inštrukcií od Krišnu.
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Pamätám si príklad so špinavými taniermi.
Surdas prabhu: Odriekanie je výsledok očistenia a nie naopak. Najskôr sa človek očisťuje a potom sa stane spôsobilým k odriekaniu. To je duchovná cesta. Veľa ľudí si myslí, že je potrebné najskôr odriekať a ako výsledok sa človek očistí. To bol ten príklad so špinavými taniermi. Tanier treba na začiatku umyť. To znamená činnosť očistenia taniera. Keď je tanier čistý, tak ho môžete uložiť do skrine. Položiť do skrine znamená ideu odriekania. Na začiatku čistíme a potom odriekame. Niekto si myslí, že na to, aby sa tanier očistil, tak ho treba položiť do skrine k čistému riadu. Že on sa tam automaticky očistí. Ešte raz som chcel poukázať na ideu tohto príkladu.
Publikum: Je to preložené ako odriekanie, alebo odopieranie si? Lebo ja rozumiem princíp, že niekto si myslí, že niečo iba schová a ten problém zmizne, ale to nie je odriekanie si. Viete čo myslím?
Surdas prabhu: Obyčajne si to ľudia aj takto myslia. Zvyčajne ľudia chápu odriekanie takýmto spôsobom.
Príklad: Človek chce športovať. Na to, aby mohol športovať, musí ísť buď von, alebo ísť do posilňovne a tam cvičiť. U mnohých ľudí sa športovanie končí tým, že si kúpia nové športové oblečenie, tenisky, hodinky. Tým skončí celé ich športovanie.
Logika je taká, že najskôr treba športovať aj keď nebude mať na to nejaké špeciálne oblečenie. Všetky tie veci ako športové oblečenie, obuv atď. sa kupujú potom, keď človek začne niečo robiť. No človek si myslí, že ak si kúpi športové tenisky, tak už je športovec. Arjuna si to myslel rovnako, že ak bude napodobňovať svätého človeka , tak sa stane svätým. Rozmýšľal nad tým, čo robia svätí ľudia, sedia v chrámoch, oni nebojujú a preto chcel postupovať rovnako. Krišna mu hovorí práve naopak, ty musíš na začiatku bojovať a ak budeš bojovať čestne, tak k tebe príde múdrosť. Príde k tebe očista a to ťa urobí svätým. To je hlavná myšlienka tretej kapitoly. Preto je lepšie ju neustále opakovať, aby sa nám nestalo to, že prečítame tretiu kapitolu a nepochopíme čo tam Krišna hovorí.
Príklad: Človek má žiadostivosť. Ak má žiadostivosť, tak je pre neho lepšie viesť rodinný život a snažiť sa konať správne. Rodinný život pomaličky človeka očisťuje. Po nejakom čase sa človek upokojí. Rozumie, že rodinný život nie je niečo úplne jednoduché. Ak taký človek povie, že sa nebude ženiť a pôjde do chrámu, tak jeho žiadostivosť môže byť natoľko silná, že u neho môžu vzniknúť zvrátené sexuálne túžby, deviácie. Bude sedieť v chráme a rozmýšľať o ženách. Pamätám si jeden príbeh o brahmanovi a prostitútke.
Príbeh: Jeden brahmana žil oproti domu prostitútky. Prostitútku každý deň navštevovali klienti. Brahmana to videl a to ho poburovalo. Kritizoval tú ženu a každý krát keď k žene prišiel klient, tak hodil kameň do svojej záhrady. Po nejakom čase v jeho záhrade nič nerástlo, nakoľko tam boli samé kamene. Brahmana aj prostitútka zomreli v rovnaký deň. Za prostitútkou prileteli višnudútovia a za brahmanom yamadútovia. Keď brahmana videl yamadútov, tak im povedal že si pomýlili adresu a mali prísť k tej žene. No yamadútovia povedali, že neurobili žiadnu chybu – „máme ťa zobrať do pekla.“ Začal sa pýtať prečo a hovoriť, že je to nespravodlivé. Odpovedali mu, že neustále meditoval o prostitútke, takže neustále meditoval o sexe a o tom čo sa deje v jej dome.
Naopak prostitútka hovorila, že je hriešna žena a ten brahmana, ktorý žije oproti je taký čistý a svätý. Ona meditovala o tom o čom mal meditovať brahmana. V skutočnosti vykonávala oddanú službu v mysli, vtedy, keď sa brahmana v mysli venoval sexu. Preto to tak dopadlo. Čo mohla robiť tá prostitútka, keďže nemala inú možnosť čo robiť a ako si zarábať na živobytie? K tej činnosti nebola pripútaná. Ak by sa mohla venovať niečomu inému, tak by sa tomu venovala. Napriek tomu, že je to také prekvapujúce, tak sa očistila. Samozrejme, je to neobyčajný príklad. Nedá sa povedať, že to je štandardný príklad. No poukazuje nám na ideu očistenia.
Človek, ktorý čestne plní svoju povinnosť smeruje k skutočnému odriekaniu.
Človek, ktorý špekuluje a navonok sa snaží demonštrovať odriekanie, je podvodník.
Ak si pamätáte, o tomto už sme si raz čítali verš. V sanskrite sa podvodník prekladá ako mithyācāraḥ, mithyācāraḥ sa ucyate.
Ten, kto krotí svoje činné zmysly, ale jeho myseľ zotrváva pri zmyslových predmetoch, iste klame sám seba a je pokrytcom.
Krišna nechce, aby bol Arjuna falošným sanyásím. Povedal, že keď nebude robiť to, čo má robiť, tak jeho odriekanie bude falošné.
Publikum: Na začiatku by mala byť nejaká úprimnosť a potom človek začne odriekať a potom sa očistí.
Surdas prabhu: Na začiatku musí byť čestnosť. Potom v súlade s tou čestnosťou, musí začať človek správne konať. A to ho privedie k odriekaniu.
Publikum: Pre toho človeka správne konať, ak dovtedy správne nekonal, tak už to je odriekanie.
Surdas prabhu: Utekáte dopredu. O tom bude hovoriť Krišna v nasledujúcej časti. Zastavili sme sa na druhej časti tejto kapitoly. A v tretej časti bude Krišna vysvetľovať túto myšlienku.
Publikum: To je trochu taký paradox, že človek musí byť úprimný, aby sa očistil. A zároveň, aby bol úprimný, tak už musí byť očistený.
Surdas prabhu: To je dobrá myšlienka. No treba pochopiť čo znamená úprimnosť. Že aj neideálny človek môže byť úprimný. Taktiež pomôcť človeku byť úprimný môže aj niekto iný. Preto napríklad Krišna pomáha Arjunovi. Ak by nepomohol Arjunovi, tak by urobil chybu. Preto je pre nás veľmi dôležité študovať Bhagavad Gítu, Šrímad Bhágavatam. Pretože práve to nám dáva impulz správnym spôsobom, aby sme konali úprimne.
Príklad: Sú športovci, ktorí sa zúčastňujú na olympiádach. Sú aj ľudia, ktorí ráno cvičia. Aj jedni aj druhí sú športovci. Aj jedni aj druhí sú úprimní. No úroveň ich prípravy je rôzna. Podľa miery toho ako človek športuje sa u neho objavujú nové a nové štandardy, ktoré ho robia silnejším a silnejším.
Je veľmi dôležité, že od nás Krišna neočakáva olympijské rekordy. Krišna bude spokojný, ak budeme konať v súlade so svojou úrovňou. Takýmto spôsobom budeme stále čestnejší a čestnejší. Preto je veľmi dôležité združovanie sa s inými oddanými a študovanie šástier. To nás tlačí k správnemu konaniu.
Nová a veľmi dôležitá téma, ktorú začal Krišna v tretej kapitole, to je téma yajne, alebo obete. Začali sme to preberať už minule. Skúsime si spomenúť na dôležité myšlienky. Hovorili sme o tom, na čo je dôležitá yajna, že svet nemôže normálne fungovať bez yajne. O tom sa hovorí v desiatom verši. Konanie yajne robí všetkých šťastnými. Taktiež tam bola dôležitá myšlienka, že v materiálnom svete prebieha kolobeh yajne. Nakoľko v tomto materiálnom svete každý človek od niekoho niečo získava.
Príklad: Človek dýcha čistý vzduch, pije vodu, svieti na neho slnko. To je to dobré, čo nám dávajú polobohovia. Aj iní ľudia nám niečo dávajú. Chodíme po cestách, ktoré niekto urobil. Žijeme v domoch, ktoré niekto postavil. Používame internet, ktorý niekto urobil. My za to musíme zaplatiť. Keď hovorím o platbe za to, tak nemám na mysli peniaze. Položím vám otázku. Môžeme získať internet, keď zaplatíme peniaze, a koľko to bude stáť?
Publikum: Áno, stojí pätnásť eur mesačne.
Surdas prabhu: Dobre. Poznáte takú panovníčku Máriu Teréziu? Mala internet? Nemala pätnásť eur?
Publikum: Ľudia vďačia za internet Bohu, že existujú káble a v kábloch sú nejaké kovy.
Surdas prabhu: Pozrite, na to, aby ste získali internet veľa ľudí muselo plniť svoje povinnosti. Vek po veku ľudia plnili svoje povinnosti na to, aby ľudstvo došlo k tomu, aby mohlo vytvoriť internet. Teraz stačí za internet zaplatiť pätnásť eur za mesiac. No v skutočnosti je za tým, aby sa internet objavil, práca veľkého množstva ľudí. Ako môžeme zaplatiť týmto ľuďom? Iba svojim správnym správaním. Pätnásť eur je iba zabezpečenie technickej možnosti získať internet. No na to, aby sa objavil, muselo mnoho ľudí plniť svoje povinnosti. Nejaký žiak sa musel dobre učiť na to, aby rozumel fyzike a vymyslel internet. No na to musel mať svojho učiteľa, ktorý si musel plniť svoje povinnosti, aby ho dobre naučil. Robotník musel plniť svoje povinnosti, aby postavil školu, kde je možné sa učiť, aby nemuseli mrznúť vonku. Taktiež ten žiak musel mať otca, ktorý musel zarábať peniaze a matku, ktorá mu pripravovala jedlo, aby mohol jesť. Bez práce všetkých týchto ľudí by sme nezískali internet. Aj v prípade, že by sme mali pätnásť eur.
Takto pracuje princíp kolobehu energie v prírode. Keď každý člen spoločnosti postupuje správne, tak celé ľudstvo začína rásť. Aj materiálne aj duchovne. Ak niekto iba používa internet, dobré cesty, to, že ho ochraňuje polícia, ale čestne nič nerobí, tak takého človeka nazývajú zlodejom. O tom sme taktiež čítali.
Ak sú polobohovia, ktorí majú na starosti rozličné životné potreby, uspokojení yajñou (obeťou), zásobia človeka všetkým potrebným. No ten, kto užíva tieto dary bez toho, aby ich obetoval, je isto-iste zlodej.
Publikum: Čiže my sa môžeme zavďačiť ľuďom okolo nás aj v tej histórii tým, že budeme plniť svoje povinnosti správne?
Surdas prabhu: Áno, to je veľmi dôležité. Samozrejme, že je potrebné zaplatiť za internet pätnásť eur. To je pravda. No ak plníme svoje povinnosti, tak splácame dlh aj tým ľuďom, ktorí žijú teraz, aj tým, ktorí to robili kedysi.
Publikum: Tak môžu fungovať aj démoni. Vidíme tu spoločnosť okolo nás, ktorá je viac menej démonská. Chodia do práce a platia dane. Nepotrebujú k tomu Boha a ten internet stále funguje.
Surdas prabhu: To je veľmi dobrá myšlienka a je zaujímavé to, že akurát v nasledujúcich veršoch na to Krišna odpovedá. Som veľmi rád za tú otázku. Lebo tu máme diskusiu ohľadom šástier, to čo Šríla Prabhupáda chcel. Zastavili sme na dvanástom verši. Odpoviem na vašu otázku. Je veľmi dobré, že ste začali takú diskusiu, lebo vďaka tomu budeme lepšie rozumieť nasledujúce verše. Ak by ste nepoložili túto otázku a vysvetľoval by som verše, tak si myslím, že by tie verše veľa ľudí nepochopilo. Na vašu otázku odpovedajú štrnásty, pätnásty a šestnásty verš. No ak by som o nich začal rozprávať bez vašej otázky, tak by to bolo oveľa horšie.
Definícia yajne
Bhagavad Gíta 3.13
yajña-śiṣṭāśinaḥ santo
mucyante sarva-kilbiṣaiḥ
bhuñjate te tv aghaṁ pāpā
ye pacanty ātma-kāraṇāt
Pánovi oddaní sú zbavení všetkých hriechov, pretože jedia jedlo, ktoré bolo najprv obetované. No tí, čo pripravujú jedlo pre svoj zmyslový pôžitok, jedia isto-iste iba hriech.
Je tu definícia yajne. Je to dôležitý verš, preto sa na neho pozrieme pozorne.
- Yajna je nejaké obmedzenie pre človeka.
Napríklad žiak, ktorý sa učí, tak sa obmedzuje. Otec, ktorý chodí do roboty, tak sa obmedzuje. Aj učiteľ, ktorý učí, sa tiež obmedzuje. Pretože oni mohli všetci ostať doma a nechodiť nikam. No museli ráno vstať, umyť sa, obliecť sa a ísť.
- Yajna je plnenie túžby Pána. Je to obmedzenie, ktoré prichádza od Pána.
Preto by sa mal žiak opýtať čo od neho chce Pán. Mám sedieť doma, alebo chce Pán, aby som išiel do školy? Učiteľ, ktorý učí deti, musí pochopiť, čo od neho chce Pán. Mám učiť deti dobre, alebo zle? Atď.
- Yajna vždy prináša úžitok. Pre seba aj pre ľudí okolo.
Žiak získava za to, že sa učí vedomosti.
- Yajna privádza k očisteniu. Očisťuje toho, kto ju vykonáva.
V tretej kapitole je veľmi dôležité, aby sme chápali tieto štyri veci.
Publikum: Čo znamená ten druhý bod, že on teší boha. To musí priamo tešiť Krišnu z duchovného hľadiska, alebo ho teší aj to, že plníme iba hmotné povinnosti? Neviem rozlíšiť duchovnú a hmotnú obeť.
Surdas prabhu: Neexistuje delenie obete na duchovné a materiálne. Obeť to je to, čo sa robí pre to, aby bol Pán šťastný. Môže sa prejavovať v hocičom. Môžeme ponúknuť Božstvám kvety. Kvet je materiálny, rastie v materiálnej zemi, treba ho polievať materiálnou vodou, treba ho odrezať materiálnym nožom, pomocou materiálneho auta ho priviezť a ponúknuť Pánovi. To je yajna. Je materiálna, alebo duchovná?
Publikum: Duchovná.
Surdas prabhu: Pracovali sme s materiálnymi vecami.
Publikum: Ale tým pádom už sú duchovné nie?
Surdas prabhu: Áno. Tak isto to funguje aj s inými vecami.
Publikum: Dobre, ale keby sme všetko spravili správne, len by sme to neobetovali Krišnovi, tak získame materiálny výsledok, ako napríklad ten internet. Nebudeme ho používať na šírenie, taktiež je to z môjho ponímania na začiatku nejaké odriekanie a na konci vznikol výsledok odriekania. No to nie je yajna.
Surdas prabhu: Dobrá otázka a tretia kapitola opisuje progres človeka od karma-khandy ku karma-yoge.
V karma-yoge sa človek snaží potešiť Pána a uvedomuje si to.
V karma-khande človek dodržiava nejaké pravidlá, aby získal materiálny výsledok. Nerozmýšľa o Pánovi. Nemá cieľ potešiť Pána. No ak Pán dostane potešenie, tak ten človek aj keď nemal taký plán, tak je zapojený do procesu yajne.
Ak si pamätáte, tak sme preberali takú vec. ktorá sa nazýva ajnata sukriti. Ajnata sukriti znamená, že človek urobil niečo veľmi dobré, ale nevie o tom. Kriti znamená správna činnosť, tvorenie. Su znamená veľmi dobre. Jnata znamená jnana, alebo vedomosti. A znamená zápor. Ajnata znamená nevedomosť. Neplánoval to, ale spravil niečo dobré. Hovorili sme, že keď obyčajný človek získava takúto ajnata sukriti, tak sa u neho zbiera a v istom momente sa stane oddaným.
Príklad: Postup keď deti chcú, aby sa z ich rodičov stali oddaní.
Nesprávny postup: Prídu k rodičom a povedia im, že sú materialisti a pôjdu do pekla. „Čítajte knihy Šrílu Prabhupádu, tu máte japu, chantujte.“ Rodičia chudáci nevedia, čo sa stalo s ich dieťaťom. Stal sa z neho sektár. Takéto kázanie dáva zlé výsledky, aj ten človek vyzerá zle v očiach iných.
Správny postup: Prídete k rodičom a oni si povedia akú dobrú dcéru, syna majú a takým spôsobom vás oslavujú ako oddaných a získavajú ajnata sukriti. Čím viac budú rodičia spokojní so svojimi deťmi oddanými, tak tým skôr sa sami stanú oddanými.
Približne takýto mechanizmus funguje tu s yajnami.
Mechanizmus yajne
Bhagavad Gíta 3.14
annād bhavanti bhūtāni
parjanyād anna-sambhavaḥ
yajñād bhavati parjanyo
yajñaḥ karma-samudbhavaḥ
Všetky živé telá sú živené obilím, ktoré je závislé od dažďa. Dážď vzniká vďaka yajñi (obeti) a yajña sa rodí z plnenia predpísaných povinností.
Bhagavad Gíta 3.15
karma brahmodbhavaṁ viddhi
brahmākṣara-samudbhavam
tasmāt sarva-gataṁ brahma
nityaṁ yajñe pratiṣṭhitam
Vedz, že predpísané povinnosti sú uložené vo Védach, ktoré pochádzajú priamo od Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto všadeprítomná Transcendencia trvale spočíva v obetných činoch.
Tu sa opisuje mechanizmus toho, ako funguje yajna. Ako sa človek povznáša. Opisuje sa tu, ako prechádza pokrok človeka od karma-khandy ku karma-yoge. Môžeme tu vytvoriť taký reťazec. Hovorí sa tu, že máme materiálny úžitok. Ľudia dostávajú obiloviny. Tie obilniny dostávajú, pretože prší. Prší, lebo ľudia robia yajne.
Yajna vyplýva z plnenia predpísaných povinností. Tieto predpísané povinnosti sú zapísané vo Védach. Védy sú stelesnením prianí Pána.
Chce Boh, aby deti boli poslušné a počúvali svojich rodičov?
Publikum: Áno.
Surdas prabhu: Z toho vyplýva, že ak deti počúvajú svojich rodičov, tak aj Pán je spokojný. Aj vtedy keď sú to deti démonov. Alebo ak sú deti démoni. Boh v závislosti od toho nakoľko plnia tieto priania Pána, u nich zvyšuje zbožnosť.
Publikum: Zbožnosť to je to sukriti?
Surdas prabhu: Môžeme povedať aj tak, že rastie sukriti. V závislosti od toho ako rastie táto sukriti, tak v tomto, alebo v nasledujúcom živote môžu prestať byť démonmi. Napríklad Rávana bol démon, ale jeho brat Vibhišana bol oddaný. Cítim, že som na sto percent neodpovedal na vašu otázku. Potrebujem ešte pokračovať, ale už nemáme čas.
Chcel som to zakončiť tým, že vysvetlím kto sú démoni. Pretože môžeme nesprávne pochopiť túto tému. Kto sú démoni sa dozvieme podrobne v šestnástej kapitole Bhagavad Gíty. Šestnásta kapitola Bhagavad Gíty vysvetľuje vedu – démonológiu. Keď to preberieme, tak sa budeme veľmi dobre orientovať v démonoch.
Zmysel je v tom, že démoni konajú proti zákonom Boha. To je hlavná idea démonov. Vo Védach sa hovorí títo démoni, alebo iní démoni. Treba pochopiť, že na samotnom začiatku tvorenia vznikli dva klany. Jeden klan boli deti Aditi a druhý klan boli klan Diti. Mali rovnakého otca, volal sa Kašjapa Muni. Bolo potrebné rozdeliť vesmír medzi tieto deti. Deti Aditi mali väčší sklon nasledovať pokyny Pána. Deti Diti s nimi súperili. Väčšina z nich sa nechcelo klaňať Bohu. Preto sa deti Aditi nazývajú polobohovia. Deti Diti sa nazývajú Daityami, alebo démonmi, lebo chcú v menšej miere nasledovať pokyny Boha. Súperia s Bohom. To neznamená, že v klane démonov sa nemôže narodiť osobnosť, ktorá sa bude klaňať Bohu. Keď sa vo Védach hovorí démon, alebo poloboh, tak reč je o rôznych klanoch.
Potom je kresťanská koncepcia kto sú démoni a nakoľko sme vyrástli v oblasti, kde je hlavným náboženstvom kresťanstvo, tak keď čítame démoni, tak si myslíme, že sú to rovnakí démoni o ktorých hovoria kresťania.
Preto čo sa týka väčšiny ľudí, tak väčšina ľudí nie su démoni, len preto, že nevedia o Bohu, nerozmýšlajú o Bohu. Preto veľa ľudí koná nie preto, že to tak povedal Boh, ale preto že im to povedali v škole, alebo v spoločnosti v ktorej sú. Preto sa tak správajú. Ak sa im vyvsetlí, že nemajú pravdu, tak sa môžu zmeniť. Nakoľko v niektorých veciach môžu postupovať správne, tak si v sebe vnútri zbierajú túto sukriti. Takýmto spôsobom keď nazbierajú dostatočné množstvo sukriti, tak budú mať väčší sklon hľadať Boha.
Tento ich progres bude veľmi pomalý. Riskujú, že sa môžu dostať pod zlý vplyv a robiť veľmi zlé veci a to privedie k tomu, že dostanú veľmi zlú karmu a budú veľmi trpieť. No aj démoni sa môžu stať oddanými Pána. No tá šanca teraz skôr závisí od nás, ako od nich samotných. Pretože ich úsilie bude nedostatočné na to, aby si rýchlo nazbierali sukriti.
Človek môže nevedome robiť nejakú yajnu. Aj démon môže robiť yajnu. Nemá za cieľ potešiť Krišnu, ale v skutočnosti to robí. No keď to robí človek vedome, tak efektivita toho výsledku je oveľa väčšia. Preto keď robia démoni niečo dobré, tak sa nestanú oddanými hneď, lebo robia niečo dobré, robia aj niečo zlé a ako výsledok majú zložitú karmu. Preto môžeme vidieť nejakého démona, ktorý je veľmi bohatý a úspešný a môžeme vidieť nejakého oddaného, ktorý nemá toľko materiálnych vecí.
Nabudúce preberieme prečo ľudia žijú dobre aj keď nerobia yajne. To je šestnásty verš. Od sedemnásteho veršu začína nová časť a tam sa hovorí o tých veciach, ktoré ste predbehli.
Zatiaľ žiadne komentáre.