Pokračujeme v našich lekciách k siedmej kapitole. Dvadsiaty piaty až dvadsiaty siedmy verš sme čítali. To sú dôvody prečo človek nevie pochopiť Boha. Prečo človek nevie pochopiť Boha? Lebo nechce byť osobnosťou, pretože osobnosť nezávidí. Závisť je povrchný dôvod. A hlbší dôvod je, že sa človek odmieta stať osobnosťou. Preto môžeme urobiť záver, že impersonalisti závidia Bohu.
Pamätáte si, vynechali sme tretí verš, poďme si ho prečítať.
Bhagavad Gíta 7.3
manuṣyāṇāṁ sahasreṣu
kaścid yatati siddhaye
yatatām api siddhānāṁ
kaścin māṁ vetti tattvataḥ
Z mnohých tisícov ľudí snáď len jeden usiluje o dokonalosť a z tých, ktorí ju dosiahli, Ma možno jediný pozná pravdivo.
Poďme prebrať tento verš. Teraz to bude pre nás ľahšie. Aké sú tu kategórie ľudí?
Prvá kategória manuṣyāṇāṁ sahasreṣu – mnohí ľudia. To sú materialisti.
Druhá kategória sú ľudia, ktorí sa zaujímajú o duchovnú prax. Ktorí sa vybrali na túto cestu.
Tretia kategória sú tí, ktorí dosiahli dokonalosť. To sú impersonalisti, tí, ktorí dosiahli neosobný Brahman, jogíni a oddaní. To sú všetci, ktorí vyšli z materiálneho sveta.
Štvrtá kategória sú tí, ktorí pochopili Krišnu.
Publikum: Je to také zavádzajúce, impersonalisti nedosiahli dokonalosť.
Surdas prabhu: Dosiahli dokonalosť, pretože dosiahli neosobný Brahman.
Publikum: Ale to nie je ideálna dokonalosť.
Surdas prabhu: Áno, to nie je ideálna dokonalosť, ale Krišna v tomto verši má na mysli toto.
Na to aby sme dosiahli Krišnu, tak sa musíme stať osobnosťou. Pretože osobnosť môže pochopiť iba iná osobnosť a keď človek nie je osobnosť, tak bude závidieť.
Publikum: V sanskrite to je to slovo siddhi a Šríla Prabhupáda to prekladá ako dokonalosť a môže sa to preložiť asi aj ako úplná schopnosť, lebo to je ten výklad toho slova, lebo dokonalosť objektívna je len jedna. Tak ako slovo ideálny je maximum. Neexistuje ideálnejší, neexistuje dokonalejší. Keď je niečo dokonalé, tak je to ideálne. Či sa to nedá preložiť, ako materiálna dokonalosť?
Surdas prabhu: Ok, pozriem si ten verš. Pozrite, rozoberieme si tento termín. Všetko závisí v akom význame používame toto slovo sidhhi. Pamätáte si, kreslili sme si yogový rebrík na začiatku šiestej kapitoly. Používali sme tam termíny – vikarmí, karma-khandí a yogí. Hovorili sme si, že yogí je hocikto, kto má záujem nachádzať sa v duchovnom svete. V duchovnom svete sú tri kategórie yogínov, ktorí dosahujú rôzne aspekty Absolútnej pravdy. A to sú Brahman, Paramátma, Bhagaván. Preto ten, kto dosiahol Absolútnu pravdu, aj keď v aspekte Brahmanu, tak sa o ňom dá povedať, že dosiahol dokonalosť. Dosiahol dokonalosť v porovnaní s vikarmím a karma-khandím.
No spomedzi ľudí, ktorých nazývajú transcendentalisti, je tiež rebríček. V tomto rebríčku sú impersonalisti dole, pretože sa môžu nachádzať iba v brahmajyoty. Vyššie sú jogíni, lebo môžu byť na duchovných planétach, ale problém je, že majú vzťah s Krišnom, ktorý sa nazýva šanta rasa. To je keď vnímajú Boha z diaľky. Nachádzajú sa na duchovnej planéte, môžu vidieť a vnímať Krišnu. Sú veľmi šťastní, ale nemajú s Krišnom vzťah. Oddaní majú vzťahy, ktoré sú vyššie ako šanta rasa a to je dásya rása – vzťah sluhu, sakhya rása, kamarátsky vzťah, atď. To je dásya rása plus ešte niečo. Vatsalya rása, to je sakhya rása plus ešte niečo. Vatsa znamená teliatko. To je taká rodičovská láska. Najvyššia je madhurya rása. Vo vnútri madhurya rásy je ďalší rebríček.
Aký stav mysle priniesol Pán Čaitanya? Mandžari bháva. Pretože Bhaktivinód Thákur je Kamala mandžari v duchovnom svete. Bhaktisiddhanta Saraswatí je Nayanamani mandžari. To je lesk očí Šrímatí Rádhárání. Lesk je nayana. Rúpa Goswámí je Rúpa mandžari. Ona podlieha Lalite. Rúpa mandžari je najhlavnejšia mandžari. Preto naše hnutie je hnutie mandžarí. To sa otvára oddaným až postupne v duchovnej praxi, počínajúc z úrovne bháva bhakti.
Publikum: Ja som len chcel naznačiť, že áno, je to relatívne, čo je dokonalé a čo nie, ale Šríla Prabhupáda si tým prekladom veľmi asi nepomáha. Lebo on bojuje proti impersonalistom a vo všetkých významoch hovorí, že bhakti je jediná dokonalá.
Surdas prabhu: Áno, vysvetlím. Pamätáte si čo som hovoril, že o čom hovorí formálne Bhagavad Gíta? Že najvyššia úroveň je úroveň yogy. Preto Bhagavad Gíta je nápad Krišnu. To tak nehovorí Šríla Prabhupáda, ale Krišna to naschvál tak hovorí. On neoslavuje seba v Bhagavad Gíte. Hlavné, čo hovorí Krišna o sebe je skryté. Nie je veľa veršov, kde Krišna odkrýva svoj život.
Publikum: Cieľom Bhagavad Gíty je ale ukázať to, že je bhakti najvyššia?
Surdas prabhu: Áno to je pravda, ale treba si uvedomiť, že Bhagavad Gíta je pre široký okruh ľudí. Človek, ktorý nie je pripravený na bhakti, tak si môže vybrať niečo svoje, no tiež dobré, pretože to bude duchovná cesta. Ukážem vám potom v osemnástej kapitole zaujímavý prechod. Pretože tam Krišna hovorí, že mu povedal všetko a môže robiť čo chce.
Publikum: Čiže On navádza ľudí štandardne, formálne na nejakú mokšu, tak?
Surdas prabhu: Oficiálne to nie je mokša, ale yoga. Čo rozumieme pod slovom mokša? Pod mokšou sa najčastejšie rozumie impersonálny Brahman. Tu Krišna nepropaguje impersonálny Brahman. Minimum je úroveň yogy.
Publikum: Čiže formálny ciel je realizácia Paramátmy?
Surdas prabhu: Áno. Preto hovorí, že impersonalisti sú dokonalí, ale nie sú super. Ľudia chápu, že impersonálny Brahman nie je najvyššia úroveň.
Publikum: Čiže to je také skryté. Ako keď tu bol Budha, tak neučil to najvyššie, ale snažil sa ich nejak pozdvihnúť.
Surdas prabhu: Áno. Sotva od niekoho počujete takéto vysvetlenie o Bhagavad Gíte. Pretože, obyčajne sa vníma veľmi jednoducho, ako propagácia bhakti, a to je pravda, ale na toto prídeme, keď čítame komentáre Šrílu Prabhupádu. Keď odstránime komentár Šrílu Prabhupádu a budeme čítať Bhagavad Gítu, tak pre nás bude zložité urobiť taký záver. Pretože, keď nebudeme čítať komentár Šrílu Prabhupádu, tak povieme, že je najvyššia dhyána yoga. Ako sa nazýva šiesta kapitola? Dhyána yoga. Popisujú sa tam rôzne cesty. Nie je tam kapitola bhakti yoga, ale dvanásta kapitola je bhakti yoga.
Publikum: To je zaujímavé, lebo ja mám takú stránku, kde sú výklady štyroch sampradayi k veršom. Je tam výklad Madhváčaryu, Rámanudžu, Šrídhara Swámího a Kéšava Kašmíriho a oni všetci hovoria iba o mokši. Ono to tak vyzerá, že Šríla Prabhupáda má najpresnejší výklad.
Surdas prabhu: Áno, pretože mokša, ak chceme byť presní, konkrétne yoga je to, k čomu volá Krišna. Je niekoľko tajných veršov, na ktoré sa neupriamuje pozornosť, ktoré hovoria o tom, že Krišna tam hovorí o bhakti.
Publikum: Takže môžeme byť veľmi vďační Šrílovi Prabhupádovi.
Surdas prabhu: Určite. Jednoznačne. Pretože, keď by sme ju čítali sami bez jeho komentárov, tak by sme sa v najlepšom prípade stali dhyána jogínmi.
Publikum: Aj tie výklady tých štyroch áčáryov zo sampradayí, tam sa to tiež nevysvetľuje takto priamo.
Surdas prabhu: Áno. Pretože v tradíciách vaišnavov je najhlavnejšou knihou Šrímad Bhágavatam. Iba Šríla Prabhupáda hovorí, že Bhagavad gíta je tiež veľmi dôležitá. Bhagavad Gíta je dobrá v tom, že ju uznávajú všetci. Je veľa komentárov k Bhagavad Gíte. Keď som študoval na univerzite, tak som navštevoval hlavnú mestskú knižnicu. Hľadal som v kartotéke knihy a všetko čo je spojené s Bhagavad Gítou. Študoval som na začiatku deväťdesiatych rokov a už vtedy som okrem výkladu Šrílu Prabhupádu našiel päť iných Bhagavad Gít. Bol som veľmi prekvapený. Myslel som si, že existuje len Bhagavad Gíta Šrílu Prabhupádu. Existuje päťsto prekladov Bhagavad Gíty. Pretože Bhagavad Gíta je veľmi populárna na preklady. Posnažím sa vám priniesť nabudúce tri Bhagavad Gíty. Dve sú zvlášť dve knihy a ďalšia je taký zväzok.
Publikum: V predošlých storočiach asi nemohli pochopiť nejak hlbšie bhakti cez Bhagavad Gítu.
Surdas prabhu: Áno. Donesiem vám knihy, ktoré sú napísané v ruštine. Sú zo začiatku dvadsiateho storočia. Ešte z čias, keď bolo Slovensko súčasťou Rakúsko Uhorska. Sú to veľmi staré knihy. Už vtedy existovali a ľudia ich čítali. Jedna bola napísaná vo veršoch a druhá v próze. Každý vzdelaný človek vedel, že existuje Bhagavad Gíta a snažil sa ju prečítať. Je to jedno z najznámejších diel. V Sovietskom zväze preložili do Ruštiny Mahábháratu, ale je veľmi dlhá. Aj keď ju prekladali akademici, tak tam môžeme nájsť veľa chýb. Sovietsky zväz sa priatelil s Indiou, preto sa tomu venovali. Napríklad prekladali aj Dharma šástru. Taktiež preložili aj takú knihu pre deti. Zaujímavé je, že jeden verš z tej knihy je aj v Nektáre pokynov. Je to zaujímavé, pretože prvý verš Nektáru pokynov je na niekoľkých miestach Mahábháraty. Druhý a tretí verš je v Hatha yoga pradipike od Swatmaráma swámího. Štvrtý verš je tiež z tejto knihy, tam je príbeh o myši. Od piateho verša idú verše, ktoré nie sú prítomné v iných knihách. Všetci si myslia, že všetky verše napísal Rúpa Goswámí. Prvé štyri verše zopakoval z iných diel. Každopádne sú autorizované, ale je dobré vedieť prečo to tak je, aby sme v tom mali hlbšie pochopenie.
Bhagavad Gíta 7.28
yeṣāṁ tv anta-gataṁ pāpaṁ
janānāṁ puṇya-karmaṇām
te dvandva-moha-nirmuktā
bhajante māṁ dṛḍha-vratāḥ
No ľudia, ktorí v tomto i skorších životoch konali cnostne a ktorých hriešne činy sú celkom vyhladené, sa zbavili bludu duality a s pevným odhodlaním Mi slúžia.
Toto je veľmi dôležitý verš, pretože tu je popísaná prax, ako sa zbaviť závisti. Inými slovami povedané, prax toho, ako sa stať osobnosťou.
Hovorili sme spolu kto je osobnosť. Ale ako sa máme stať osobnosťou? Ak sa opýtate človeka ako sa stať osobnosťou, tak čo vám odpovie bežný človek?
Publikum: Uč sa, aby si bol vzdelaný.
Surdas prabhu: To nie je zlé. Videl som také vtipné video v ruštine, kde chlapec komunikuje s dievčaťom. Dievča ho o niečo prosí a hovorí mu, že je dievča a nech jej niečo kúpi. Niekoľko krát sa to opakuje. On jej hovorí, však si dievča, tak poď umyť riad a na to ona odpovie, že je osobnosť a preto nebude umývať riad. Ľudia často vnímajú definíciu osobnosti, že nič nebudú robiť, lebo sú Boh. Obvykle ľudia vnímajú osobnosť ako niekoho, kto všetkých riadi a prikazuje im. Preto, keď ste povedali, že študovať, tak už hovoríte ako oddaní, pretože materialisti takto neodpovedajú. Oni odpovedia, že sú osobnosť a tak to nebudú robiť. Pretože osobnosť to nerobí.
Publikum: Čím viac peňazí, tým väčšia osobnosť.
Surdas prabhu: Áno, také je pochopenie. Osobnosť je ten, kto má fotky v časopisoch.
Pozrieme sa ako v tomto verši radí Krišna ako stať osobnosťou, ako sa môžeme zbaviť závisti.
- Nutnosť prestať hrešiť.
Čo znamená prestať hrešiť cez ideu siedmej kapitoly?
Publikum: Nekonať činnosti, ktoré ničia vzťahy.
Surdas prabhu: Áno. To je správne. Z pohľadu toho čo sme hovorili, tak je osobnosť nositeľ nejakej hodnoty. Každý človek má nejaké hodnoty. Osobnosť je ten, kto si nerobí nárok na cudzie hodnoty. Hrešiť je, keď berieme cudzie hodnoty, ktoré nám neprináležia.
Príklad: Niekto má drahé auto. To je hodnota u toho človeka. Ak človek povie, že chce rovnaké auto, tak sa to dá chápať ako pokus o privlastnenie si toho auta.
Publikum: Napríklad niekto niekomu závidí manželku.
Surdas prabhu: Áno. Niekto má krásnu manželku a človek si myslí, že by ju chcel pre seba.
Príklad: Sú rôzne zdroje, kde publikujú pornografiu. Je tam pekné ženské telo. Je to hodnota, ona je pekná. No muž na ňu nemá pozerať, pretože mu nepatrí, aj keď je slobodná. Teraz je slobodná, ale potom môže byť vydatá. Preto je hriech v takomto prípade na ňu pozerať, lebo taký človek si robí nárok na hodnotu, ktorá mu nepatrí. Toto je veľmi hrubý príklad.
Jemnejší príklad: Človek niečo dosiahol a my to nechceme uznať. Jeho sláva je jeho hodnota a my ho napríklad kritizujeme a chceme mu tú hodnotu zobrať. Môžeme povedať, že sme lepší.
Publikum: Alebo, keď nepochválime niekoho.
Surdas prabhu: Áno. Osobnosť pozoruje, kto disponuje akou hodnotou, ale nepokúša sa ju privlastniť. Prečo sa osobnosť nepokúša privlastniť cudziu hodnotu?
Publikum: Lebo má vlastnú hodnotu.
Surdas prabhu: Áno, ale prečo?
Publikum: Lebo čerpá spokojnosť od Krišnu.
Surdas prabhu: Dobrá odpoveď, ale vysoká úroveň.
Publikum: Napríklad od služby niekomu.
Surdas prabhu: Osobnosť neberie cudziu hodnotu, pretože sama poskytuje hodnotu. Ak sama poskytuje hodnotu, tak získava tú hodnotu, ktorú potrebuje, od iných.
Príklad: Keď je človek chudobný, tak môže rozmýšľať nad tým, ako by inému auto ukradol, ale ak robí niečo hodnotné pre iných, tak nepotrebuje kradnúť.
Prečo človek znižuje hodnotu iného človeka, ktorý má slávu?
Pretože on sám o sebe nič nepredstavuje. No, ak by mal vlastné plusy, tak by nemusel kritizovať iných. Osobnosť nemusí kradnúť cudzie hodnoty, pretože cudzie hodnoty k nemu prichádzajú samé. Pretože iní ľudia jeho hodnoty potrebujú. Toto je jemné vysvetlenie prečo osobnosť nehreší.
- Vykonávať cnostné a správne činy.
To je to o čom sme sa teraz rozprávali. Človek neberie od iných, ale poskytuje to iným. Nepotrebuje kritizovať iných za ich slávu, pretože sám robí niečo dobré a prirodzeným spôsobom má tiež slávu.
- Výsledok 1. a 2. : zbavenie sa ilúzie.
Aký bude výsledok? Človek sa oslobodí od ilúzie.
Príklad k sláve: Každý človek chce byť slávny. Aby získal túto slávu, tak ju musí od niekoho ukradnúť. Ako môžem niekomu ukradnúť slávu, aby som ju získal pre seba?
Publikum: Zosmiešniť ho.
Surdas prabhu: Áno. Môžem povedať, že sú hlúpi a nič nevedia, pretože ja som ten najmúdrejší. Takto to robia bežní ľudia. Krišna hovorí, aby sme to tak nerobili. Nehovor o iných, že sú hlupáci, pretože kradneš ich slávu. Urob niečo sám, napíš knihu, zahraj niečo pekne na hudobných nástrojoch, uvar dobré jedlo. Urob niečo dobré, aby si ľudia povedali ako to robíš dobre. „On tak dobre hrá na hudobný nastroj, dobre varí, dobre zarába peniaze.“ To je druhý krok. A takáto politika privedie k tomu, že sa človek stane ľahostajný k sláve. Získaním slávy sa k nej človek stáva ľahostajným. Môžu ho kritizovať, že je hlupák.
Pozrite, Jozef dobre varí. Ak by Jozef nevedel variť, tak by som mu mohol povedať, že je zlý kuchár. Mohol by som mu povedať, že je zbytočný človek a on by sa na to urazil. Mohol by mi povedať prečo ho urážam, ale Jozef varí dobre a preto keď mu poviem, že varí zle, tak sa neurazí. Prečo? Preto, lebo vie, že varí dobre. Nepotrebuje, aby ho za to chválili.
Keď je dieťa malé a snaží sa niečo robiť, tak ho treba chváliť. „Ty si taká šikulka. Ty ješ a z lyžičky ti nič nepadá.“ Dieťa si povie, aké je super. Predstavte si, že by som povedal vám, že ako krásne jete, že vám z lyžičky nič nepadá. Ako sa budete vzťahovať k tejto sláve? Väčšina to zoberie pokojne. Pretože táto ilúzia už na nich nevplýva. To je tretia etapa, keď človek niečo dosiahne, tak sa stane od toho odpútaným.
Jedna z chýb je v tom, že často hovoria, aby ste sa vzdali peňazí, slávy. Človek nemá peniaze, ani slávu, ako sa toho môže vzdať? Takéto vzdanie sa bude neúprimné. Musí sa cítiť ako úspešný človek a až v nasledujúcej etape môže povedať, že peniaze nie sú najdôležitejšie. Sláva nie je najdôležitejšia. Človek, ktorý nezažil slávu, tak nemôže povedať, že sláva nie je dôležitá.
Publikum: Preto sa v tom verši hovorí, že ľudia ktorí v tomto a v skorších životoch konali zbožne. Oni už získali tie veci asi v minulých životoch.
Surdas prabhu: Áno, ale ak človek nezískal tieto veci v minulom živote, tak to bude nútený absolvovať v tomto živote.
Publikum: Ale mal by to spájať s Krišnom.
Surdas prabhu: Áno. Spájať s Krišnom, to je pravda.
Publikum: Lebo niekto si môže povedať, že si najskôr splní všetky materiálne túžby, až potom sa ich vzdá.
Surdas prabhu: Je dobré to robiť paralelne. Dosahovať nejaké úspechy a spájať to s Krišnom. Ak niečo spájame s Krišnom, ale nič nemáme, tak ako môžeme spojiť s Krišnom prázdne vrecko? To je niečo, čo neexistuje.
Ak niečo máme, ale nespájame to s Krišnom, tak nás máya môže od toho odpútať.
Každopádne, Krišna poukazuje na tento veľmi jemný mechanizmus. Že, ak človek koná správne, tak na neho pomaličky prestane vplývať ilúzia. Ilúzia sa bude zmenšovať. My ako oddaní môžeme používať túto vec.
- Výsledok zbavenia sa ilúzie: privádza k tomu, že človek začne viac slúžiť Krišnovi.
Funguje to aj v bežnom živote.
Príklad: Skončil som fakultu práv. Mal som červený diplom. Mám nejaký úspech. Tento úspech ma robí pokojným, nepotrebujem znižovať iných ľudí, aby som pocítil svoj význam. Potom som prišiel na to, že mám červený diplom a čo s tým? Nie je to dôležité. Dôležitá je služba Krišnovi. V skutočnosti bolo tak ľahšie sa k tomu dopracovať, ako keby som diplom nemal. Je to malinká vec, ale v skutočnosti pomáha.
Publikum: Vaši spolužiaci, ktorí nemali Krišnu vôbec, tak ich to spravilo ešte pyšnejšími.
Surdas prabhu: Pozrite, všetko závisí od toho:
- pravidlo: hrešia, alebo nie? Zvyčajne ľudia hrešia a v tom je problém. Ak by ľudia nehrešili, tak by tento proces mohol započať.
Príklad:
Ak sa rodinný človek správne chová v rodine, tak sa mu zmenšuje žiadostivosť. Ak správne postupujú v rodinnom živote, tak keď majú päťdesiat, šesťdesiat, tak už nemajú takú žiadostivosť. No, ak hrešia, tak aj keď majú sedemdesiat rokov, tak majú žiadostivosť. Sú aj príklady politikov, ktorí boli v sedemdesiatke a osemdesiatke pedofili. Poznám ľudí, ktorí majú rodinu, sú vo vyššom veku a už nemajú žiadostivosť. Napríklad u zakladateľ časopisu Playboy mal aj v osemdesiatke žiadostivosť. Zdalo by sa, že už je dosť starý, tak prečo má žiadostivosť? Pretože hrešil. Preto sa nemohol zbaviť tejto ilúzie. Preto poznáme veľa známych politikov, ktorí majú problém so žiadostivosťou, pretože nechcú správne konať v rodine, správne sa správať k svojej manželke.
V tomto verši je popísané to ako to funguje.
Bhagavad Gíta 7.29
jarā-maraṇa-mokṣāya
mām āśritya yatanti ye
te brahma tad viduḥ kṛtsnam
adhyātmaṁ karma cākhilam
Inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vyslobodiť zo staroby a smrti, sa prostredníctvom oddanej služby uchyľujú ku Mne. Sú vskutku Brahmanom, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.
Bhagavad Gíta 7.30
sādhibhūtādhidaivaṁ māṁ
sādhiyajñaṁ ca ye viduḥ
prayāṇa-kāle ’pi ca māṁ
te vidur yukta-cetasaḥ
Tí, ktorí Ma plne poznajú ako Najvyššieho Pána vládnuceho hmotnému stvoreniu, všetkým polobohom a obetiam, Ma môžu poznať a rozumieť, kto som, aj v okamihu smrti.“
V týchto dvoch veršoch sa popisuje minimálna úroveň, ktorú by mal človek nadobudnúť. Je to úroveň vyššej yogy, ale je to najnižšia úroveň bhakti. V sanskrite sa to nazýva yoga-mišra bhakti. Mišra znamená zmiešaná. Je to úroveň bhakti. Človek sa môže združovať s Krišnom, môže ísť do duchovného sveta, ale je tam to najminimálnejšie združovanie. Krišnu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť môže pochopiť iba yoga-mišra bhakta a vyššie.
Publikum: Gjána-mišra bhakti sú impersonalisti?
Surdas prabhu: Oni už nevedia pochopiť Krišnu na potrebnej úrovni.
Publikum: Pochopí ten Brahman?
Surdas prabhu: Áno pochopí Brahman, alebo vníma Krišnu ako toho, kto zbavuje človeka od utrpenia. Má taký spotrebiteľský vzťah s Krišnom. Chce niečo od Krišnu zobrať.
Publikum: A karma-mišra bhakti?
Surdas prabhu: Pozrite, nechcel by som používať tieto termíny, lebo sa môžeme popliesť. Pretože karma sa používa v rôznych významoch. Preto vás nechcem pomýliť. Rozumiem tejto téme, ale bude lepšie, aby som o tom nehovoril, aby ste sa nepoplietli. Potom keď vám to bude jasnejšie, tak vám to vysvetlím.
Ešte raz. V týchto veršoch dvadsať deväť a tridsať je popísaná minimálna úroveň, ktorá nás privedie k pochopeniu, ku ktorému nás privedie siedma kapitola. Minimálna úroveň osobnosti je yoga-mišra bhakti. Maximálna úroveň je čistá oddanosť.
Publikum: ten tridsiaty verš je dosť podobný formulke mieru.
Surdas prabhu: Áno. Ešte raz sa na neho pozriem. Súhlasím, podobá sa.
Publikum: Tá formulka mieru prosím ešte raz, tam je aká kvalifikácia, že keď to človek pochopí, tak už netrpí?
Surdas prabhu: Áno. Prečítajte predchádzajúci dvadsiaty deviaty verš.
Inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vyslobodiť zo staroby a smrti, sa prostredníctvom oddanej služby uchyľujú ku Mne. Sú vskutku Brahmanom, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.
Chcú sa zbaviť staroby a smrti. Čoho sa bál Arjuna? Bál sa smrti jeho blízkych. Pretože hovorí napríklad, že môj život nemá význam bez života iných. Keď nie sú iní príbuzní, tak je pre neho život podobný smrti. Právnici používajú taký výraz ako občianska smrť. Občianska smrť je keď človeka nezabijú, ale zbavia ho komunikácie so všetkými. Absencia komunikácie so všetkými sa rovná smrti. Preto sa toho Arjuna bál. Sám o tom hovorí. Nebojí sa fyzickej smrti, ale bojí sa konca toho života aký mál. Arjuna je vojak. Fyzickej smrti sa nebál. Preto sám hovorí, že je lepšie fyzický umrieť, ale nie je pripravený žiť bez svojej rodiny a priateľov.
Skončili sme siedmu kapitolu.
Zatiaľ žiadne komentáre.