Článok od Manidhara prabhu – žiaka Šrílu Prabhupádu
Tí, ktorí uverili, že sú jedinými vyvolenými a tým aj držiteľmi kľúčov do Vaikunthy alebo dokonca do Golóka Dhámy, a ich agresívni kritici – lovci hláv – sa mýlili obaja.
Majitelia ISKCON-u, tí, ktorí si privlastnili pocit vlastníctva a vykonali privatizáciu majetku Šrílu Prabhupádu, nemôžu byť napravení ani zastavení. Príliš dlho ich rastúci narcizmus zostával bez kontroly a stal sa veľmi sofistikovaným; naučili sa „hovoriť jazykom svojich zákazníkov“, viesť hlupákov a nevinných zbožných ľudí k svojim pokladničkám na dary, aby si znova a znova plnili svoje súkromné bankové účty. Príliš uzavretý je klub majiteľov ISKCON-u so svojím „kódexom mlčania“ a vnútornými pravidlami vzájomného krytia kompromitujúcich aktivít ostatných členov „klubu vyvolených“. „Nekritizuj, inak budeš kritizovaný,“ je ich vnútorná politika, a tak vytvárajú tím „transcendentálne sprivatizovaných“, ktorí fungujú mimo dosahu verejnej kontroly.
Keď lovci hláv útočia na nich jedného po druhom, nakoniec len márnia svoju muníciu na betónových múroch pevnosti majiteľov ISKCON-u, bránenej ich ochrankou a výbercami daní – múroch postavených z tiel tých, ktorí majú radi lži podávané tak, ako prichádzajú, a boja sa pravdy, pretože im prináša zodpovednosť.
Väčšina ľudí túži byť oklamaná a majitelia ISKCON-u veľmi dobre vedia hovoriť jazykom svojich zákazníkov.
Ak neuspejú na Západe, presunú sa na Východ, kde sa ešte stále dá nájsť dostatok zbožných, nevinných duší, ktoré možno v mene „Odovzdaj všetko Bohu“ pripraviť o svedomie aj o peniaze.
Lovci hláv, často nahnevaní, že sa im nepodarilo získať „kus koláča“, môžu poukazovať na správne kritické body, no keďže sú hnaní nekontrolovateľným hnevom, často zverejňujú neoverené svedectvá a uchyľujú sa ku klebetám – rovnako ako majitelia ISKCON-u.
(pozn. red. – lovci hláv sú poväčšinou nahnevaní spálení ISKCON členovia, prípadne ritvici. Nekážu aktívne, ich hlavná sadhana je kritika ISKCONu a na tom si postavili svoje ego.)
A tak vskutku obe strany míňajú podstatu. Aká je teda tá chýbajúca podstata?
OSLAVOVAŤ SLÁVU ZAKLADAJÚCEHO ÁČÁRYU A. C. BHAKTIVEDANTU PRABHUPÁDU.
Práve od Šrílu Prabhupádu sa môžeme učiť, ako zostať sústredení v službe Najvyššiemu Pánovi a Jeho misii.
Môžu majitelia ISKCON-u a ich odporcovia – lovci hláv – distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu? Sotva.
Uvidíme obe strany na verejnom kazateľskom poli, neustále cestovať, ponúkať ľuďom osobný kontakt a vlastným príkladom ich uvádzať do spôsobov, ako môžu hmatateľne a prakticky praktizovať vedomie Krišnu? Sotva.
Obe strany, ukryté za svojimi titulmi a počítačovými obrazovkami, sa pohybujú iba v kyberpriestore, zatiaľ čo ľudstvo ako celok smeruje do pekla.
Čo robil Šríla Prabhupáda, keď rok čo rok sledoval, ako sa hnutie jeho duchovného učiteľa rozpadá?
Snažil sa ho reformovať?
Útočil na jeho dysfunkčných vodcov?
Nie.
Znášal ich závisť a útoky a až keď sme sa my, jeho žiaci, stali terčom útokov jeho duchovných bratov, jasne vyhlásil, že sa máme od týchto „jedovatých osôb“ úplne dištancovať.
Namiesto toho, aby sa stal lovcom hláv, Šríla Prabhupáda – v úplnej závislosti od Najvyššieho Pána a úplne v línii inštrukcií svojho gurua – vytvoril pozitívnu alternatívu a nazval ju ISKCON.
Kto je kým v ISKCON-e, bolo Šrílom Prabhupádom jasne definované; nie je potrebná žiadna ďalšia úprava jeho pokynov.
Kto je členom (nie majiteľom) ISKCON-u? Ten, kto nasleduje autorizovaný proces očistenia ustanovený Zakladajúcim áčáryom. Keď ho nenasleduje, už nie je ISKCON.
Napokon Šríla Prabhupáda očakával, že sa z nás stanú skutoční oddaní, nie nositelia titulov v byrokraticky riadenej inštitúcii, spravovanej podľa rovnakých vzorcov ako akákoľvek svetská inštitúcia či firma orientovaná na zisk.
A tak výzva, ktorá je pred nami, znie:
Akú pozitívnu alternatívu dokážeme ponúknuť?
Odpoveď možno nájsť v miestnych poliach, kde sa vtáci rovnakého peria zhlukujú spolu.
Prirodzene, úprimní budú hľadať spoločnosť úprimných.
Prirodzene, tí, ktorí chcú vstúpiť do rása-líly o dva týždne, nájdu tých, ktorí im za dobrý vstupný poplatok ukážu, ako to urobiť.
Prirodzene, démoni, ktorí infiltrovali čistú misiu Zakladajúceho áčáryu, si nájdu svoje obete aj spôsoby, ako zostať neodhalení.
Všetko bude správne a presne zodpovedané podľa postavenia nášho srdca a následnej formy túžby.
Existuje len jeden zákon, ktorý vždy platí a je vždy aktívny: zákon karmy.
Skutočné hnutie Šrílu Prabhupádu bude vždy malé v kvantite a veľké v kvalite. Zdôrazňoval kvalitu a toleroval kvantitu.
A tak je naša voľba, ku komu sa pridáme:
k večne sa brániacim sa majiteľom ISKCON-u,
alebo k večne rozrušeným lovcom hláv…
alebo k tým introspektívnym a triezvym, ktorí nenápadne, no vytrvalo poskytujú pozitívne alternatívy vo forme distribúcie kníh, verejného hari-náma, rozdávania prasádamu a napokon vytvárania komunít vedomia Krišnu, tak ako si to želal Šríla Prabhupáda.
Takto môžeme svoj čas využiť – alebo ho môžeme premrhať.
Voľba je na nás.
Zatiaľ žiadne komentáre.