Kto sa pridáva k ISKCONu? (Sme skutočne odovzdaní?)

Článok od Manidhara prabhu – žiaka Šrílu Prabhupádu

Odovzdali sme sa? Odpoveď Šrílu Prabhupádu v tomto smere bola okamžitá: „Áno, vždy sme odovzdaní. Otázkou je, komu alebo čomu. Ale odovzdať sa musíme.“ Ako okrajová energia Pána máme na výber, či budeme ovládaní Jeho vnútornou alebo vonkajšou energiou. Voľba, ktorá je jasným znakom našej večnej individuality, a tak sa môžeme rozhodnúť, čomu alebo komu chceme preukazovať svoju službu. Slúženie, odovzdávanie sa, milovanie, prijímanie a dávanie darov, to sú večné príznaky duše.

Nanešťastie, ak sú nasmerované na toto dočasné telo, naše večné potreby sú ohrozené časom a okolnosťami, čo sa bez výnimky končí rozmanitými frustráciami. Tieto potreby sú také silné, že keď zlyhajú vo vzťahu k ľuďom, nájdu si cestu, aby boli zdieľané so zvieratami alebo dokonca so stromami a rastlinami. Opis spôsobov, akými sa stávame obeťami vlastnej hlúposti, a z toho vyplývajúcich následkov bol základnou zložkou kázania Šrílu Prabhupádu.

Akonáhle zbožná duša pochopí podstatu vedomia Krišnu, pod vedením čistého oddaného si nájde cestu ku Krišnovým lotosovým nohám. Krišna v Bhagavad Gíte uvádza, že bez ohľadu na to, či sa k Nemu takýto zúfalec priblíži v bolesti, v núdzi o peniaze, z potreby uspokojiť svoju zvedavosť, alebo z potreby získať poznanie (čo je určite ten najlepší úmysel), je Mu stále drahý. Avšak zasvätenie do procesu odovzdávania sa, bhakti jogy, je len začiatkom. Aká je skutočná motivácia kandidáta, sa nekompromisne odhalí až na ceste. Tým sa vysvetľuje, prečo aj pôvodne zdanlivo materiálne nemotivovaný oddaný, dokonca aj po mnohých rokoch praxe, začne prejavovať materiálne symptómy a vráti sa späť na miesta utrpenia, z ktorých vzišiel.

Ako Šríla Prabhupáda zažil počas svojho relatívne krátkeho kazateľského obdobia, niektorí z jeho žiakov sa už vtedy vracali na miesta, odkiaľ prišli, alebo klesli ešte nižšie. Aj keď bol určite veľmi sklamaný a smutný, poňal to vedeckým spôsobom a opísal, že výsledky vykonanej oddanej služby nikdy nevyjdú nazmar, aj keby kandidát musel znova pokračovať vo svojej ceste v rôznych hmotných telách.

Tu je krátke zhrnutie najhrubších prejavov hmotných túžob, ktorých by si mal byť vedomý každý zasvätený. Pán Čaitanya jasne vyjadruje svoju averziu voči:

• peniazom,

• ženám (alebo mužom v prípade tých, ktorí majú ženské telo),

• sláve a

• množstvu nasledovníkov či žiakov.

Kým niektorí sa môžu pripojiť jednoducho kvôli úzkosti a bolesti, iní sa môžu pridať z nasledujúcich dôvodov:

Spoločenská prestíž

Z človeka, ktorý pred pripojením nebol nikým, sa veľmi rýchlo stane spoločensky významná osobnosť. Relatívne vzaté, oddaných bolo a vždy bude veľmi málo a spôsoby praktizovania vedomia Krišnu sú jednoduché. Naučiť sa spievať (džapovať), naučiť sa základné fakty filozofie vedomia Krišnu a opakovať ich ako papagáj, je ľahké. Karmíkov je veľa, oddaných málo, a tak nejaké to meno, sláva a uznanie prídu k oddanému rýchlo. Ak do toho nezasiahne duchovná inteligencia, jeho pokrok rýchlo zablokuje pýcha a arogancia.

Medzi mojimi duchovnými bratmi sú takí, ktorí sa pripojili a o dva roky neskôr sa ocitli s dandou v ruke, alebo ako úplne neskúsení riadili obrovské množstvo nových oddaných; a len o pár rokov neskôr už sedeli na vyasásanoch, oslavovali svoju Vyása-púdžu a ich žiaci ich velebili ako dôverných spoločníkov gópií. Aká to jazda! O takejto rýchlej zmene vo svojom živote môžu hovoriť len tí, ktorí vyhrali v lotérii obrovskú sumu peňazí 🙂 Vedomie Krišnu však nie je lotéria.

Stále si živo spomínam na niektorých mojich duchovných bratov, ktorí obdivovali takúto rýchlu zmenu svojho postavenia. Tí, ktorí zabudli, že sa to všetko deje len a len vďaka zásluhám Šrílu Prabhupádu, ktoré im boli prepožičané, padli. Tí, ktorí sa stále považujú za snažiacich sa oddaných, za kandidátov na to najvznešenejšie postavenie vaišnavu, stále sa modliacich za príchod tohto dňa a každodenne sa kúpajúcich v neustálom prúde milosti Šrílu Prabhupádu, tí sú inšpiráciou pre podobne motivovaných jedincov.

Hľadanie partnera

Môžu sa nájsť muži, ktorí sa pridajú k hnutiu Šrílu Prabhupádu, pretože hľadajú ženy. Ale určite a celkom prirodzene sa k tomuto hnutiu pripájajú aj ženy, ktoré sem ťahá nádej, že tu nájdu charakterných mužov, schopných poskytnúť im mentálnu stabilitu, ktorú tak zúfalo potrebujú. Medzi nimi sú také, ktoré zo svojej frustrácie po zistení, že čistých oddaných tu nie je veľa (ale naopak, je tu množstvo káma-mišra bhaktov), sa vracajú späť k feministickým ideálom, ktoré sú čisto na telesnej úrovni a vo svojej podstate démonské.

Získať skutočnú vieru je postupný a náročný proces. Stratiť vieru v týchto dňoch veku Kali je pomerne rýchla záležitosť. Falošné nádeje a očakávania sú nasledované skutočnými frustráciami, ktoré potom opäť, ak sa neriešia v súlade so šástrami, vedú k odchýlkam vo forme hľadania hmotných riešení na hmotné problémy. Na hmotné problémy neexistujú žiadne hmotné riešenia. Riešenie môže prísť iba z duchovnej úrovne, čo v praktickom zmysle pre nás znamená introspektívnym spôsobom počúvať Šrílu Prabhupádu a tých, ktorí sa snažia nasledovať jeho pokyny podľa svojich najlepších schopností.

A tak môže byť hľadanie vhodného partnera riskantným podnikom. Človek urobí dobre, ak si pojem „vhodný“ zadefinuje v pojmoch vedomia Krišnu. Komentár Šrílu Prabhupádu k vhodnosti muža a ženy pre vstup do manželstva bol jednoduchý: „Ak sú to oddaní, bude to v poriadku.“ Zostáva teda otázka: Kto je skutočný oddaný?

Vymanenie sa z karmicky predurčených národných hraníc

Bolo a je dokázané praxou, že oddaní, akonáhle vďaka zasväteniu dostanú šancu opustiť – podľa ich názoru – biedne miesto narodenia, využijú ju. Koniec koncov, tráva na druhej strane plota sa vždy zdá byť zelenšia. Kde inde by človek našiel miesto, z ktorého sa dá tak rýchlo dostať do iných destinácií a stretnúť toľko podobne zmýšľajúcich ľudí! Isteže, mnohé náboženské inštitúcie môžu podobne informovať o tom, ako ich členovia využívajú obrovské sociálne kontakty, ktoré majú k dispozícii len čo sa stanú členmi, a môžu sa stretávať s ďalšími „členmi sekty“ po celom svete. Sú tu dokonca aj takí, ktorí v mene vedomia Krišnu hľadajú väčšie obchodné príležitosti a zaujímavých obchodných partnerov. A potom sú tu tí, najnižší zo všetkých, ktorí v naivnom bhaktovi alebo bhaktinke vidia v mene oddanej služby len bezplatného robotníka a zdroj rýchleho príjmu.

Avšak Šríla Prabhupáda schvaľoval takéto intenzívne cestovanie len pre kazateľov; všetkým ostatným radil, aby si vedomie Krišnu kultivovali na základe varnášrama-dharmy vo svojich domovských oblastiach. Môžeme vidieť, že oddaných-imigrantov žijúcich v zahraničí to opäť ťahá k sebe na základe ich národnosti. No len dostať víza a zmeniť miesto pobytu určite nie je zmyslom zasvätenia do vedomia Krišnu, keďže na tejto planéte neexistuje miesto, kde by Kali neuvítal, aby sa jeho obete dali zlákať tou istou máyou naservírovanou v rôznych obaloch.

Falošné označenie (titulovanie sa)

Aké ľahké je OZNAČIŤ sa (prideliť si titul), keď je človek informovaný o povahe a príznakoch vaišnavu. Čítanie nám môže dať nejakú akademickú skúsenosť, ale takáto gjána má ďaleko od vigjány, realizovaného poznania, ktoré Šríla Prabhupáda definoval ako konečné poznanie. Ako múdro poznamenal jeden z mojich duchovných bratov predtým, než bol nútený vzdať sa svojho prideleného postavenia a prijať pozíciu primeranejšiu jeho podmienenosti: „Vieme, odkiaľ sme prišli. Vieme, kam musíme ísť. Ale nevieme, kde sme TERAZ!“ A tak samotné akademické štúdium neposkytuje konečnú realizáciu. Poskytuje ju prax a súbežný proces načúvania zo šástier.

A tak vonkajšie znaky vo forme oblečenia, účesu, určeného inštitucionálneho postavenia a spôsobov ovládania druhých majú ďaleko od toho, aký je skutočný stav konkrétneho oddaného. Akonáhle je vystavený pokušeniu v podobe peňazí, nasledovníkov a akej-takej slávy, odhalí sa, aký druh motivácie si tento oddaný nesie vo svojom srdci. Ak bezohľadne trvá na tom, aby bol prijímaný na základe svojho titulu, a nie podľa svojej povahy alebo úrovne podmienenosti, hmotná príroda, konečná osobná strážkyňa Krišnu, ho „vyradí“ a odhodí na svoj zadný dvor, kde sídlia všetci tí, ktorí uverili, že sú tým, čím nie sú.

Úprimnosť je kľúčovým slovom pre bezpečný pokrok. Do akej miery dokážeme byť úprimní, sa určite preverí v obdobiach, keď budeme hľadať hmotné riešenia a upustíme od odovzdávania sa Krišnovým lotosovým nohám. To, koľkým ťažkostiam môžeme čeliť v dôsledku nášho dlhodobého pobytu v tomto materiálnom svete, nie je dôležité. Šríla Prabhupáda nemal ani záujem diskutovať o tom, ako sme sa sem dostali. Dôležité je, ako k týmto problémom pristupujeme – vo forme BEZPODMIENEČNÉHO odovzdania sa, s absolútnou oddanosťou a výslovným otváraním našich sŕdc slovám Šrílu Prabhupádu.

Potom, ako Šríla Prabhupáda raz napísal jednému zo svojich žiakov: „Vždy mi píšeš, koľko máš problémov. Ale kopnutím mojej ľavej nohy môžem všetky tieto problémy odkopnúť preč.“ Aká je cena, ktorú treba zaplatiť? BEZPODMIENEČNÉ odovzdanie sa. Tí, ktorí tak urobia, môžu získať plný úžitok v podobe pomoci, ktorú potrebujú. Tí, ktorí naďalej zostávajú „zajatcami vlastných názorov“ (opinionated), ako Šríla Prabhupáda takýchto hlupákov definoval, môžu ďalej bojovať, zatiaľ čo žijú pod diktátom svojej mysle, prekrútenej inteligencie a predovšetkým, svojho falošného ega.

Voľba je výlučne na našej strane, Krišna iba pozoruje a čaká, pripravený pripraviť scénu podľa našich túžob a zásluh, ktoré máme. Železničná stanica vedomia Krišnu je otvorená 24 hodín denne. Je na nás, aby sme nastúpili do správneho vlaku a na ceste neprestúpili na vlak, ktorý sa momentálne zdá byť pohodlnejší a rýchlejší, ale končí v slepej uličke bez akejkoľvek možnosti ďalšieho postupu. Prepínač máme vo vlastných rukách, možnosť prebookovať si lístok a skončiť v divočine je tu stále, rovnako ako milosť sprievodcu, ktorý nás môže kedykoľvek informovať o tom, v ktorom kupé vlaku sa nám sedí najlepšie a kedy môžeme bezpečne doraziť do nášho konečného cieľa.