Článok od Manidhara prabhu – žiaka Šrílu Prabhupádu
S príchodom Śrīlu Prabhupādu na Západ sa dala do pohybu duchovná revolúcia. Ako to býva osudom všetkých revolúcií, pôvodný revolučný duch sa môže časom zmeniť nanajvýš na pohodlný a etablovaný režim udržiavania, alebo – v horšom prípade – na oportunistický spôsob života, kde sa činy pôvodných priekopníkov menia na ihrisko pre politicky zmýšľajúcich jednotlivcov. Niekedy sa samotní revolucionári stanú užívateľmi dobytých území a konajú skôr v duchu kolonizácie než kultivácie.
Na ceste, ktorú pre nás Śrīla Prabhupāda takým úžasným spôsobom vyčistil – premieňajúc šelmy džungle na ľudí a ľudí na oddane konajúcich bhaktov – môžeme stretnúť aj tých, ktorí sa ochotne pripájajú k postupnej ceste späť domov, späť k Bohu, no s celkom inou motiváciou. Ako supy sledujú chodník zbožných pútnikov len preto, aby sa priživili na slabších.
Hlas „duchovnej rodiny“ je síce hlasný, no nedefinuje pravidlá, etiketu a spoločenské správanie, ktorými sa riadi každá védska rodina. Pod zámienkou dogmy neobmedzeného milosrdenstva si v takejto „rodine“ údajne môže nájsť miesto každý zvrhlík či deviant – aspoň tak nám to má byť predkladané. Takíto kazatelia lásky, mieru a jednoty len zriedka spomínajú toho, kto vyčistil cestu, po ktorej kráčajú. Hovoria viac o sebe alebo priamo o Najvyššej Osobnosti Božstva – avšak bez prijatia Jeho nadradenosti. Dokonca aj keď Kṛṣṇa osobne pásol kravy na pastvinách Vṛndāvanu, démoni preoblečení za pastierikov sa pripojili k Jeho dedinskej „rodine“ len preto, aby našli vhodnú príležitosť Ho zabiť.
Pre tých, ktorí sa skutočne snažia nasledovať cestu Zakladateľa-Áčāryu, A. C. Bhaktivedantu Swamiho Prabhupādu, je nevyhnutné byť na pozore pred takýmito kazateľmi univerzálnej, nerozlišujúcej jednoty.
Ako nás Śrīla Prabhupāda učil, v žiadnom prípade nie je všetko jedno a to isté. Naopak, tí, ktorí sú duchovne vnímaví, dokážu rozpoznať znečistenie māyāvādy aj vtedy, keď je maskované výrečnými slovami śāstry v nesprávnych rukách.
Práve tu nás Śrīla Prabhupāda varoval: máme skúmať nielen to, čo sa hovorí, ale aj kto hovorí.
Tí, ktorí poznajú duchovné dejiny západných krajín, vedia, že napriek niekoľkým pokusom to bol napokon výlučne Śrīla Prabhupāda, kto na Západe ustanovil vedomie Kṛṣṇu – a nikto iný. Neprišli pred ním žiadni „iní členovia veľkej duchovnej rodiny“, ani nedostal pomoc od hnutia, do ktorého bol zasvätený. Od členov rodiny by sa prirodzene očakávala vzájomná pomoc. Napriek tomu Śrīla Prabhupāda šíril vedomie Kṛṣṇu sám. Každý, kto po jeho príchode prejavil nejakú duchovnú silu, môže kráčať len v jeho tieni. Nikdy predtým sa vedomie Kṛṣṇu nedostalo do takých vzdialených kútov sveta ako počas prítomnosti Śrīlu Prabhupādu. Nech už ktokoľvek zbiera plody jeho kázania, bol to on, kto zasadil semienko. Bez neho by nemohli existovať ani jeho napodobňovatelia.
Medzi napodobňovaním a nasledovaním je zásadný rozdiel. Skutoční nasledovníci sa snažia nasledovať pokyny Zakladateľa-Áčāryu doslova, slovo za slovom, zatiaľ čo napodobňovatelia si z rozsiahleho odkazu poznania, ktorý zanechal, vyberajú len to, čo vyhovuje ich vlastným cieľom.
Mali by sme sa vyhýbať spoločnosti takýchto parazitov a usilovať sa stať súčasťou misie, ktorú nám Śrīla Prabhupāda zveril, a ktorá sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom:
-
distribúcie jeho kníh
-
šírenia Svätého Mena prostredníctvom verejného harināmu
-
rozdávania prasādam
-
a ako nadväznosti na kázanie – budovania farmových komunít založených na védskom systéme varṇāśrama-dharmy
Nech sa všetci, ktorí tvrdia, že sú nasledovníkmi Śrīlu Prabhupādu, stanú súčasťou týchto ideálov, ktoré nám zanechal, a nech opustia tých, ktorí sa snažia získať osobný prospech tým, že len predstierajú, že kráčajú po jeho ceste – a záhadne sa ho snažia integrovať do „rodiny“ tých, ktorí tu neboli vtedy, keď ich možno najviac potreboval. Nech sú takíto parazitickí jednotlivci ponechaní svojmu vlastnému osudu.
Napokon, cesta späť domov, späť k Bohu, môže byť otvorená pre každého, no záverečný úsek je chôdzou po ostrí britvy – mimoriadne úzka cesta.
Byť už na tejto ceste je povzbudzujúce, no konečný cieľ, ktorý dosiahne jeden z miliónov, si vyžaduje tie najvyššie kvalifikácie, aké môže ľudská bytosť získať.
„Ten, kto sa zbavil falošnej pýchy, klamu a nevhodnej spoločnosti, kto spoznal večné, premohol hmotnú žiadostivosť, zbavil sa dualít šťastia a nešťastia a vie, ako sa odovzdať Najvyššej Osobe, dosiahne večného kráľovstva.“ (Bhagavad-gītā 15.5)
Śrīla Prabhupāda nás uistil, že tých, ktorí bdele nasledujú jeho šľapaje, osobne uvedie do Kráľovstva Božieho. Iba jeho úžasným milosrdenstvom je to možné.
Zatiaľ žiadne komentáre.