Vznik a typy pseudooddaných v ISKCONe

Keďže sa často stretávam s argumentom, že by sme sa nemali pozerať na veci čierno-bielo a kritizovať všetkých oddaných v ISKCONe, keďže sú tam „určite aj pekní oddaní“, tak som sa rozhodol spísať typológiu členov tejto, teraz-už-sekty, po odchode Šrílu Prabhupádu, a aj aké typy osôb sa v tejto inštitúcii vyskytujú.

Na pripomenutie trocha histórie

Toto rozdelenie nájdete na konci článku, najskôr si však dajme krátke zhrnutie toho, ako sme sa v prvom rade dostali do tejto situácie pseudovaišnavizmu. Surdas prabhu v seminári Guru parampara objasňuje, že v histórii našich áčáryov boli bona fide duchovní učitelia vždy predstaviteľmi pravej kazateľskej línie, a boli vždy v opozícii k inštitucionálnej (čítaj CIRKEVNEJ vetve), ktorú v prvom rade zaujímala inštitúcia, organizácia ako taká, chrámy, budovy, pečiatky, a celkovo mocenský vplyv na jej členov a financie. Naši áčáryovia, od ktorých si odvodzujeme našu legitimitu nasledovníkov parampary boli touto inštitucionálnou sortou vždy vnímaní ako revolucionári a „odpadlíci“ od „pečiatkovej vetvy“, ktorí sa odmietali podriadiť „oficiálnej“ party-line.

To je konieckoncov aj logické, keďže skutočný duchovný učiteľ a skutočný nasledovník sa nikdy nepodvolia cirkevným a teda materialistickým tendenciám, ktoré sa prezliekajú a doslova priživujú na skutočne živom duchovne. Každý, kto sa tomu podvolí je inými slovami len pseudonáboženský sentimentalista, ktorý sa vydáva za oddaného, ale nanešťastie nepoňal pravého ducha bhakti.

Predošlé inštitúcie, ktoré dopadli ako sekty

Okrem inštitúcií a vetiev v minulosti spomínaných v seminári Guru-parampara sa pozrime stručne na novodobú históriu:

Bhaktivinod Thákur a Šrí Navadwíp Dham Pracharini Sabha

Bhaktisiddhanta Saraswati goswámi tvrdo kritizoval a aktívne bojoval voči takýmto tendenciám a voči organizácii, ktorú pôvodne založil jeho otec Bhaktivinod Thákur, a z ktorej, po odchode jeho otca, ako nám história cyklicky ukazuje, sa stala znova cirkev.

BSST vysvetľuje:

„Žiadna mechanická inštitúcia nemá hodnotu. Skutočný dobromyseľný učiteľ duchovna nie je produktom ani zástancom žiadneho mechanického systému. V jeho rukách nemá žiadny systém šancu znehodnotiť sa na neživé zriadenie. Samotné sledovanie cirkevných doktrín nemôže človeka udržať v pravom duchovnom učení. Myšlienka organizovanej cirkvi totiž znamená koniec živého duchovného hnutia. Veľké cirkevné inštitúcie sú hrádzami a priehradami na zadržanie pravého duchovného prúdu, ktorý sa nedá udržať žiadnymi takýmito výmyslami. V skutočnosti takéto inštitúcie naznačujú túžbu más využiť duchovné hnutie pre svoje vlastné ciele. Zároveň neomylne naznačujú koniec absolútneho a nekonvenčného vedenia bona-fide duchovného učiteľa.

Ich nasledovníci sa stávajú patrónmi zlomyseľnej rasy pseudoučiteľov náboženstva, Pután, ktorých zhubnou funkciou je potláčať skutočne duchovné sklony už v okamihu ich podozrivého výskytu. Pravú duchovnú náklonnosť však nikdy nemožno udusiť úsilím týchto Pután. Putany majú moc len nad ateistami.“

—

Tu BSST jasne vysvetľuje, že nasledovníci tohto systému, t.j. aj bežní členovia a podporovatelia takejto inštitúcie sú patróni zlomyseľnej rasy pseudoučiteľov. Sú to teda pomocníci Putany (príbeh o Putane poznáte. Vydávala sa za niekoho iného ako bola s cieľom Krišnu zabiť, nie chrániť). Byť teda takýto oddaný za čias po odchode jeho otca, po jeho samotnom odchode z jeho organizácie, či takýto ISKCONský oddaný po odchode Prabhupádu znamená byť de facto na úrovni Putany a démonskej mentality. Ako zdôraznil, v rukách áčáryu, t.j. počas jeho života a riadenia organizácie, systém nemá šancu zdegradovať. Po odchode áčáryu toto spravidla ale nastáva.

„Když ācārya odejde, lotři a neoddaní toho bohužel využijí a začnou okamžitě zavádět neautorizované zásady ve jménu takzvaných svāmīch“ (Śrímad Bhagavatam 4.28.48)

Bhaktisiddhanta Saraswati goswámi a Gaudiya math

Po odchode Bhaktivinoda Thákura bola úloha ďalšieho áčáryu, Bhaktisiddhantu znovunastoliť živú linku na duchovno – a cirkev nechať cirkvi, nech „vyhnije“.

Vedľajším produktom bhakti je totiž aj hmotná sukriti, a teda nárast svetského poznania a materiálneho bohatstva. Preto popri skutočnom kázaní sa zveľaďuje majetok a na jeho základe rastie materiálna inštitúcia, chrámy, pozemky a pod. Keď áčárya však odíde, nasledovníci, ktorí nedosiahli pokročilú úroveň, a ktorých je prevažná väčšina (kanishta adhikáriovia), ovládnu toto mŕtve telo inštitúcie s cieľom ho vykorisťovať. Keďže však už v ňom nie je život, áčárya a pravá bhakti, postupne bude chradnúť a hniť, podobne ako hmotné telo. Toto telo navonok vyzerá ako pôvodná osoba a aj sa tak silou mocou prezentuje, aby sa udržalo „nažive“ a získavalo živiny na svoje egoistické udržiavanie, je však len otázkou času, kedy úplne zhnije a rozloží sa do nesúrodej formy.

Bhaktisiddhanta goswámi teda zanechal pôvodnú mŕtvu inštitúciu, odišiel a založil Gaudiya math, ktorý začal rozkvitať vďaka jeho osobe a jeho bona fide postaveniu, čo v novej organizácii prinieslo ako vedľajší produkt hmotné zdroje, ktoré, znova, po jeho odchode o generáciu neskôr ovládli predstavitelia mŕtveho inštitucionálneho tela. Hádky a súdne spory o majetky, ktoré trvali roky, absencia reálneho kázania, iba udržiavanie chrámov, vyberanie príspevkov od veriacich, ktorí kostoly navštevujú a snaha managerov o pohodlný inštitucionálny život, t.j. udržiavanie, spanie, jedenie a sexualita – aj keby len vo forme túžby po obdive, uznaní (pūjā) a inštitucionálnej moci a dôležitosti (pratiṣṭha) znova nabrali na priorite. Samozrejme, znova pod alibistickou pretvárkou duchovna, bhakti, oddanosti Krišnovi a duchovna. Toto konieckoncov robí aj kresťanská cirkev, obhajujúc sa oficiálnym zastupovaním Ježiša.

BSST toto videl a na sklonku života bol veľmi znechutený z toho, čo z jeho organizácie jeho žiaci spravili. Jeho nádejou bolo, že sa nájde aspoň jeden žiak, ktorý bude úprimne plniť jeho pokyny.

Bhaktivedanta swámi Prabhupáda a ISKCON

Na troskách tohto systému sa znova vôľou Krišnovej prozreteľnosti objavil Bhaktivedanta swámi Prabhupáda, ktorý sa od tejto ďalšej vzniknutej sekty po odchode jeho gurua oddelil a započal kázanie „odznova“ vo forme ISKCONu. Pretože to je to, čo áčárya (ten, kto ide príkladom) robí. Preto tzv. nasledovníci Prabhupádu by si mali brať príklad aj od neho a jeho konania, ako aj predošlých áčáryov. Ostávať v mŕtvej inštitúcii po odchode áčáryu nie je žiadna lojalita k Prabhupádovi, ale práve naopak. Je to lojalita k mŕtvemu materiálnemu telu a výkalom, ktoré po tele ostali. Viac na túto tému v knihe od Purnačandru goswámiho, ktorú sme preložili, kto ju nečítal – vrelo odporúčam.

Už počas života Bhaktisiddhanta goswámi inštruoval Prabhupádu, aby sa držal bokom od bežných žiakov, a dal mu inštrukciu, ako pokračovať v parampare, pretože vedel ako to dopadne – v zmysle citátu vyššie, že inštitúcia po odchode áčáryu je neudržateľná.

Prabhupáda teda založil ISKCON, ktorý vďaka nemu znova vzrastal aj kázaním, a znova aj materiálne a po jeho odchode sa história zas a znovu zopakovala, tento krát však ešte v oveľa horšom Kali-yuga prevedení. Ovládli ju psychopatickí sebeckí devianti, ktorí sa podvodom vyhlásili za guruov, neskôr keď sa to prevalilo a (už aj externe) poklesli po škandáloch plných vrážd, sexuálneho zneužívania, drog a zbraní (viac v knihe Eleven naked emperors, ktorú sme preložili), tak sa na základe ďalšej bezprecedentnej deviácie začali „guruovia“ demokraticky voliť, čo však znova nepomohlo, keďže tiež poklesávali a poklesávajú dodnes. Vyše 50% ISKCONských „čistých oddaných“ doteraz pokleslo, alebo inak povedané, prišlo sa na ich škandály a hrubé porušovania regulácií. To neznamená, že zvyšných 50% sú bona fide. Znamená to len to, že na ich prehrešky sa neprišlo, alebo čoraz viac prípadov, keď sú ich škandály známe, ale ISKCON ich drží pri moci. Napríklad pedofilov ako Lokanath swámi, Bhavananda swámi, vrahov ako Ramešvara swámi, Radhanath swámi (viac v knihe Killing for Krishna) a mnoho ďalších, ktorí zastávajú doteraz vedúce pozície v ISKCONe, čo by si nedovolila už ani kresťanská cirkev. ISKCON to však robí na drzovku. Prečo? Pretože sa navzájom kryjú a každý na každého niečo vie.

V tomto článku si ukážeme, že aj takzvaní „v pohode guruovia“, sú principiálne mimo a nehodní nasledovania, pretože sú patrónmi tohto prehnitého systému, a sú navzájom kamaráti s pedofilmi, vrahmi a zneužívačmi. Čo potom povedať o ich žiakoch, tzn. bežných radových oddaných? Ich identita je založená na slúžení a asistovaní týmto darebákom. Akokoľvek sattvicky a milo naivne môžu pôsobiť, je to len ich nevedomosť pred realitou, ich tamas, ktorý im pridáva tie naivné výrazy a je zamieňaný za sattvu.

„Nevinnosť nie je ospravedlnením zákona. […] Musíte sa teda stať takým inteligentným človekom, aby ste sa nedali oklamať inými. Máte inteligenciu. Prečo by ste mali byť zavádzaní? Aký je potom zmysel tejto ľudskej formy života? A musíte byť vzdelaní. Musíte využiť príležitosť vzdelávať sa, aby ste sa nenechali oklamať. Prečo súhlasíte s tým, aby ste boli zavádzaní? Potom musíte súhlasiť aj s tým, že prijmete trest.“
(Prednáška Šrílu Prabhupádu, 23. júna 1968)

Niekto sa môže diviť, že ako je to možné a takýto vývoj nikto nepredpokladal. Je to naozaj tak? Stačí študovať Prabhupadove knihy, listy a konverzácie. S tými sa však miestne ISKCON autority (pretvárky) nechvália:

„V tomto hnutí vedomia Kṛṣṇu je mnoho závistlivých osôb prezlečených za vaiṣṇavov a mali by sme ich úplne ignorovať. Nie je potrebné slúžiť nejakej závistlivej osobe, ktorá je oblečená ako vaiṣṇava. Keď Narottama Dāsa Ṭhākura hovorí chāḍiyā vaiṣṇava sevā nistāra peyeche kebā, myslí tým skutočného vaiṣṇavu, nie nejakú závistlivú či neprajnú osobu v róbach vaiṣṇavu.“ (CC, Madhya 1.218, význam)

„Bohužiaľ, v tomto veku Kali je za vaiṣṇavov prezlečených veľa svetských osôb, ktoré Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura popísal ako služobníkov Kaliho.“
(CC, Madhya 1.220, význam)

„V súčasnosti sa do nášho ISKCONského tábora vblúdila politika a diplomacia. niektorí z mojich milovaných žiakov na ktorých som veľmi, veľmi spoliehal, sa do toho pod vplyvom máye zaplietli. Začalo sa tu diať niečo, čo považujem za znevažujúce. Rozhodol som sa preto odísť do ústrania, venovať sa písaniu kníh a ničomu inému.“ (Śríla Prabhupáda, Lílamrita, zväzok 4, str. 105)

Osoby, ktoré tvrdia, že by sme nemali kritizovať iných „oddaných“, idú proti Prabhupádovi a jeho vlastnému príkladu. On sám v tomto nerozlišoval a chápal, že kto nie je súčasťou riešenia, je súčasťou problému. Všimnite si, že nepísal, že niektorí jeho duchovní bratia sú ok a že netreba ich hádzať do jedného vreca. Naopak, chápal, že tým, že prijali ideológiu prekrúcania misie jeho gurua, sú všetci na tejto lodi priestupkári.

Šríla Prabhupáda napr. vraví:

„Nemiešaj sa s mojimi takzvanými duchovnými bratmi. Rovnako, ako sú vo Vrindávane niektorí obyvatelia ako opice a prasce, podobne, je veľa darebákov v mene vaišnavov, buď opatrný.“ (List pre Niranjana, 21.11.1972);

„Celý čas mi moji duchovní bratia prinášali iba depresie, represie, útlak, ale ja som odhodlane pokračoval v mojej povinnosti“ (List pre Gurudása, 29.8.1972);

„Rozrušenie je spôsobené nevedomosťou. Kde nie je nevedomosť nie je rozrušenie. Štyria sannyasíni môžu brechať, ale karavána pôjde ďalej. Je tú jasný dôkaz, že sú ovplynení niektorými z mojich štvrto-triednych duchovných bratov.“ (List pre Hayagrívu 14.9.1970);

„Ohľadom Gaudiya Math, naša pozícia je nemať s nimi nič spoločné. Nedokážu nič spraviť a, keď niekto iný niečo spraví, sú závistliví. To je povaha treťotriednych ľudí.“ (List pre Yamunu, 18.11.1970);

Obdobie po Prabhupádovi

Ako sme si teda ukázali, pokrytectvo Prabhupádovych žiakov a ich manipulácie nabrali v poslednej inštitúcii obrovských rozmerov. Aj vďaka tomu z ISKCONu v prvých rokoch po odchode Prabhupádu, odišlo okolo 90% Prabhupádových žiakov. Tí, ktorí ostali, dali vzniknúť ďalším a ďalším škandálom a deviáciám ako je volenie guruov, hlasovanie o absolútnej pravde, zonálnemu systému, meneniu kníh Šrílu Prabhupádu a ďalšími zmenami, za ktoré by ich Prabhupáda neoznačil nijak inak ako – DAREBÁCI!

Nasledovať a združovať sa s podporovateľmi tohto systému môže byť pre naivné osoby vecou komfortu, kde sa môžu s podobnými typmi socializovať, kultúrne vyžívať na festivaloch a sentimentálnych kírtanoch a uctievaním Božstiev, ale je to len prejav sentimentu a nejedná sa o skutočnú bhakti. To je vidno jednak na ich najpokročilejších predstaviteľoch, ktorí sú v očiach ISKCONu roky glorifikovaní ako čistí bezchybní oddaní na najvyššej úrovni (ktorí podľa šástry nemôžu už nikdy poklesnúť), len aby sa zistilo, že holdujú nezákonnému sexu, nie neobvykle aj s deťmi či s mužmi a ďalšie deviácie. Aké to vrhá svetlo na tento titul ISKCONského gurua a legitimity tejto inštitúcie, ktorá je len fraškou na vykorisťovanie naivných hlupákov?

A čo potom povedať o ostatných? Je vidno, že osoby, ktoré si idú toto hranie sa na bhakti v ISKCONe aj po rokoch a desaťročiach nespravili reálny duchovný pokrok, nezapojili sa naplno do Prabhupádovej kazateľskej misie, iba si jednoducho užívajú duchovný sentiment a vieru pre vlastné ciele (ako spomenul BSST v citáte hore).

Môže to vyzerať na prvý pohľad nevinne, veď nič také zlé nerobia, ale ako sa k tomu stavia pohľad guru, sádhu, šástra?

„Čo sa týka vašej ďalšej otázky, len čistí oddaní môžu vyslobodiť ostatných, každý, ak je čistý oddaný, môže vyslobodiť ostatných, môže sa stať duchovným učiteľom. Ale pokiaľ nie je na tejto platforme, nemal by sa o to pokúšať. Potom obaja pôjdu do pekla, ako keď slepci vedú slepých.“
(List Šrílu Prabhupádu, 14. decembra 1972)

„Vůdci, kteří poklesli do nevědomosti a svádějí lidi tím, že je vedou na cestu zkázy (jak popisuje minulý verš), v podstatě nastupují na kamennou loď a stejně činí i ti, kdo je slepě následují. Kamenná loď by nemohla plout a potopila by se i se svými pasažéry. Podobně ti, kdo svádějí lidi, jdou do pekla a jejich následovníci tam půjdou s nimi.“ (Śrímad Bhagavatam 6.7.14)

„A títo darebáci, slepí vodcovia, vedú všetkých do pekla. Sú to jednoducho pomýlení vodcovia. Ľudia neradi prijímajú akúkoľvek autoritu. Napriek tomu prijali týchto darebákov za vodcov a nechávajú sa zavádzať. Takto sú darebácki vodcovia aj ich nešťastní nasledovníci naďalej spútaní prísnymi zákonmi hmotnej prírody.“
(Šríla Prabhupáda, Laws of Nature, 1. kapitola)

„Materialisté, kteří jdou s módou, někdy zaměstnávají takzvaného duchovního mistra, aniž by z toho měl kdokoliv jakýkoliv prospěch. Falešný duchovní mistr pochlebuje svému takzvanému učedníkovi a oba, mistr i jeho svěřenec, tak spějí nepochybně do pekla.“ Śrímad Bhagavatam 1.19.37 význam

„Každý, kto dovolí, aby bol oklamaný, je rovnako vinný ako ten, kto ho oklamal“. (Prabhupáda)

„Existuje mnoho pseudouctievačov, ktorí sa stali náboženskými vyznávačmi len kvôli svojmu menu a sláve. Takíto pseudoreligiózni ľudia sa nechcú dostať z tohto vesmíru a dosiahnuť duchovné nebo. Pod rúškom uctievania Pána si chcú len udržať status quo v hmotnom svete. Pseudoreligiózni ľudia nemajú ani poznanie, ani odstup od materiálnych záležitostí, pretože väčšina z nich chce žiť v zlatých okovoch materiálneho otroctva v tieni filantropických aktivít maskovaných za náboženské princípy.
Falošným predvádzaním náboženského cítenia predvádzajú oddanú službu, pričom sa oddávajú najrôznejším nemorálnym činnostiam. Týmto spôsobom sa vydávajú za duchovných majstrov a oddaných Bohu. Takíto porušovatelia náboženských zásad nemajú úctu k autoritatívnym ācāryom, svätým učiteľom v prísnej učeníckej postupnosti. Ignorujú védsky príkaz ācāryopāsana – „Človek musí uctievať ācāryu“ – a Kṛṣṇov výrok v Bhagavad-gīte (4.2) evaṁ paramparā-prāptam: „Táto najvyššia veda o Bohu sa prijíma prostredníctvom učeníckej postupnosti.“ Namiesto toho, aby zavádzali ľudí vo všeobecnosti, sami sa stávajú takzvanými ācāryami, ale nedodržiavajú ani zásady ācāryov. Títo darebáci sú najnebezpečnejšími prvkami v ľudskej spoločnosti. Keďže neexistuje náboženská vláda, unikajú trestu podľa štátneho práva. Nemôžu však uniknúť zákonu Najvyššieho, ktorý v Bhagavad-gíte jasne vyhlásil, že závistliví démoni v rúchu náboženských propagandistov budú uvrhnutí do najtemnejších oblastí pekla (Bg. 16.19-20). Śrī Īśopaniṣad potvrdzuje, že títo pseudoreligiózni ľudia smerujú k najodpornejšiemu miestu vo vesmíre po ukončení svojej činnosti duchovného učiteľa, ktorú vykonávajú len pre zmyslový pôžitok.“ (Śríla Prabhupáda, Šrí Išopanišád 12)

Uvedomiť si dôsledky takejto nadnesenosti naivných žiakov, ktorí navonok vyzerajú ako keby boli v sattve, ale bičuje nimi nevedomosť o tom v akej organizácii sa nachádzajú, komu vlastne zasväcujú životy a komu slúžia a akej agende pomáhajú, je zjavne pre väčšinu priveľa. A to aj z dôvodu, že ISKCON vymýva mozgy ako každá sekta svojim ovečkám, aby neboli schopní nezávisle kriticky rozmýšľať a hodnotiť informácie, pretože, ako ich učia – pochybovanie alebo spochybňovanie ich autorít je aparádha, rúhanie sa, a každá jedna kritika je len ohováranie. Ignorujúc tak jasné fakty čierne na bielom, históriu ako takú, kde by častokrát stačilo si otvoriť Google a napísať ISKCON scandals, alebo [Doplňte meno swamiho] scandal, sex scandal; ISKCON deviations, a pod. Nehovoriac o nejakom úsilí si prečítať jednu z mnohých kníh, ktoré napísali niektorí úprimní Prabhupádovi žiaci po odchode z ISKCONu o tom čo sa reálne po odchode áčáryu dialo. Nasledovníci ISKCONu sa potom svojim slepým nasledovaním vôbec nelíšia od nasledovníkov Višvanandu, ktorí tiež nie sú ochotní sa zoznámiť s realitou o ich guruovi.

Asi by boli prekvapení, že keby sa dala dole celá pretvárka a maya, ktorú usilovne svojim ovciam ISKCON autority dávajú, zistili by, že žijú v hnilých troskách kedysi úspešnej kazateľskej misie, ktorá je momentálne vydláždená utrpením, zneužívaním, a zničenými životmi desiatok tisíc oddaných, ktorí sa stali obeťami tohto systému. Tých pár prinajlepšom stovák ISKCON oddaných v Európe, ktorí sa sem tam stretnú na festivaloch či už na Simhachalame, Radhadeshi alebo v Maďarsku, to nezachráni. Tým, ktorí chcú vidieť reálnejšiu situáciu bez umelého festivalového sentimentu a nacvičených úsmevov, by som odporúčal ísť do týchto „centier“ mimo nejaký festival, ktorý je raz ročne, a ísť tam normálne „slúžiť“ ako radový dennodenný oddaný, a uvidia o čom hovorím a o skutočnej hnilej a poklesnutej nálade.

Keď sa však niekomu v takejto atmosfére páči (ktorú skôr či neskôr spozná – ale snažíme sa varovať pred stratou drahocenných rokov, množstva sklamaní a nakoniec úplnému vyhoretiu a psychickým škodám – čo sme videli nespočetne veľakrát tento vývoj, už len v Slovenskej ISKCON yatre), tak si to konieckoncov zaslúži a všetko je ako má byť. Našou povinnosťou v súlade s paramparou je však vyvíjať úsilie, aby sa oddaným neubližovalo, a aj preto je potrebné okrem pozitívneho kázania, ktoré robíme, dookola opakovať a vyvíjať prevenciu proti tejto či iným sektám, ktoré zneužívajú sentiment žiakov, ako napr. Bhakti marga a pod.

V skutku, ako vravel Šríla Prabhupáda, Krišna riadi osudy všetkých a keď niekto chce byť oklamaný, oklamaný bude.

Šríla Prabhupáda: „Ak chcete čo i len obyčajné vzdelanie, musíte mu venovať veľa času, práce a porozumenia. Podobne, ak sa chcete venovať duchovnému životu, musíte to brať vážne.“
Reportér: „Zaujímalo by ma, koľko ľudí sa podľa vás mohlo dať nachytať falošným guruom.“
Šrila Prabhupáda: „Prakticky každý. [Smiech.] O počítaní nemôže byť ani reči. Každý.“
Reportér: „To by znamenalo tisíce ľudí, však?“
Šrila Prabhupáda: „Milióny. Milióny boli podvedené, pretože chcú byť podvedené. Boh je vševediaci. On dokáže pochopiť vaše túžby. Je vo vašom srdci, a ak chcete byť podvedení, Boh vám pošle podvodníka.“
(Vedecké poznanie duše, kapitola 2)

„Guru tu existuje, ale ak to nemyslíte vážne, nemôžete získať skutočného gurua. Ak chcete byť podvedený alebo ak ste podvodník, potom dostanete podvodníckeho gurua.“
(Šrila Prabhupáda, Rozhovor v izbe, 8. januára 1977)

„Svedená podmíněná duše také vyhledává takzvané sādhuy a svāmī, kteří káží proti zásadám Ved. Nezíská od nich žádný prospěch — ani v současnosti, ani v budoucnosti. Nikdo nemůže dosáhnout štěstí přijetím falešného gurua. Gurua je třeba přijmout tak, jak doporučuje Śrīmad-Bhāgavatam (11.3.21): tasmād guruṁ prapadyeta jijñāsuḥ śreya uttamam — člověk má vyhledat pravého gurua, aby se ho dotazoval na nejvyšší prospěch v životě. Takový guru je popsán následovně: śābde pare ca niṣṇātam. Pravý guru nevytváří zlato a nežongluje se slovy. Je dobře obeznámený se závěry védského poznání (vedaiś ca sarvair aham eva vedyaḥ), prostý všeho hmotného znečištění a plně zaměstnaný ve službě Kṛṣṇovi. Podaří-li se člověku získat prach z lotosových nohou takového gurua, bude jeho život úspěšný. Jinak jeho plány selžou jak v tomto, tak v příštím životě. “ Śrímad Bhagavatam 5.14.13 + význam

„Prijať Krišnu ako duchovného učiteľa tu znamená, že čokoľvek Krišna rozhodne, musí prijať. Človek nemôže odmietnuť príkaz duchovného učiteľa. Preto si človek musí vybrať duchovného učiteľa, ktorého príkaz keď vykoná, nedopustí sa chyby. Vidíte? Predpokladajme, že ak prijmete nesprávneho človeka za duchovného učiteľa, a ak vás vedie nesprávne, potom sa vám pokazí celý život. Takže človek musí prijať duchovného učiteľa, ktorého vedenie urobí jeho život dokonalým. Taký je vzťah medzi duchovným učiteľom a žiakom. Nie je to formalita. Je to veľká zodpovednosť pre žiaka aj pre duchovného učiteľa.“
(Prednáška Šrilu Prabhupádu, 2. marca 1966)

Šríla Prabhupáda zavrhuje slepé nasledovanie aj tu:

„Áno. Slepé nasledovanie a absurdné otázky. Tieto veci sú v tomto verši zavrhované. Slepé nasledovanie znamená: ‚Ó, tam je swámi! Tak veľa ľudí ho nasleduje. Stanem sa jeho žiakom. (1) ‘Toto sa nazýva slepé nasledovanie. Neviete ani, kto ten swami je, či to vôbec je swami alebo nejaký darebák. Neviete. Ale, pretože ho každý nasleduje, poviete si: ‚Stanem sa jeho žiakom.‘ Toto je iba slepé nasledovanie, bez akýchkoľvek znalostí, slepé nasledovanie.“ (BG 4.34-39, január 1969, LA)

Čo môžeme robiť?

Neustále vzdelávanie sa:

„Ak ste teda oklamaní, ak ste podvedení, čia je to vina? Ale ak chcete byť podvedení, kto tomu môže zabrániť? Aj keď niekto omylom zašiel k darebákovi, knihy sú stále tu. Akonáhle zistíte: „Tu je darebák, ktorý nevie nič o Krišnovi, a ja som k nemu prišiel,“ odmietnite ho.“ (Šrila Prabhupáda Rozhovor v izbe, 31. januára 1977)

„Myslím, že v komunite je nutné vytvoriť systém pre vyučovanie jej členov práve o týchto témach. Mali by ste vedieť, čo si v tejto súvislosti všímať. K obrane duchovných hodnôt komunity môžeme využiť sociálnu psychológiu a psychológiu skupín. Podstata problému je asi nasledujúca. V náboženských komunitách všetko spočíva na vysokých ideáloch – takých ako ľudskosť, láska, tolerancia, rešpekt pre druhého, nehľadanie chýb na druhom, atď., ale keď sú všetky tieto ideály privedené do extrému, môžu vás úplne oslepiť a zbaviť kritického myslenia! Keď prichádzate do náboženskej komunity, tieto ideály znižujú vaše kritické schopnosti. A keď potom všetko nejde úplne ideálne, nikto to nechce priznať, pretože každý chce byť pokorný, každý chce rešpektovať druhých, spolupracovať atď. A tak to ide stále dole a prostredie začne byť nezdravé. Až môže byť neskoro. Keď začnete liečiť rakovinu včas, máte dobrú nádej, že ju zastavíte.“ (Kundali prabhu)

Vzdanie sa zlej sangy ISKCONských prisluhovačov:

„Jedinou povinnosťou sadhuov je odrezať všetky nahromadené zlé sklony každého jednotlivca. Len to je bezdôvodnou prirodzenou túžbou všetkých sadhuov. Svetskí ľudia majú dvojakú povahu. Vyjadrujú jeden druh citu, ale vnútorne si ctia iný cieľ. Okrem toho chcú propagovať túto dvojakosť ako znak oslobodenia alebo lásky k harmónii. Tí, ktorí nechcú prejavovať žiadnu dvojtvárnosť, chcú byť úprimní a priami, alebo inými slovami, chcú jednoznačne vykonávať funkciu duše; takýchto skutočne úprimných ľudí nazývajú tí, ktorí praktizujú dvojtvárnosť, sektármi a ortodoxnými. Budeme pestovať spoločnosť len tých, ktorí sú priami. Nebudeme sa stýkať so žiadnym človekom, ktorý taký nie je. Musíme sa všetkými prostriedkami vyhýbať zlej spoločnosti. Sme radili držať na vzdialenosť sto lakťov od zvierat rohatého druhu. Rovnakú opatrnosť by sme mali zachovávať aj vo vzťahu ku všetkým neúprimným osobám.“ (Bhaktisiddhanta Saraswati goswámi, Harmonista 28.243, január 1931)

„Dokud u člověka nevznikne sastriya-sraddha, povinnost sádhaky (oddaného ve stádiu praxe) vykonávat karmu nemizí. Šrí Maháprabhu v tomto ohledu řekl: suddha-vaisnava nahe, kintu vaisnavera praya

„Tito lidé nejsou čistí vaišnavové, ale podobají se vaišnavům.“

Kanistha vaišnava , který je vaisnava-praya jiva (živá bytost připodobňující se vaišnavům), se může stát suddha vaišnavou (čistým vaišnavou) pouze prostřednictvím upřímného spojení s pravým vaišnavou.“

„Ó čtenáři, vy všichni musíte uvažovat o tomto hlubokém tématu s maximální péčí. Jako nezlomně ukotvenou zásadu musíte projevovat veškerou úctu skutečným vaišnavům a vždy opustit společnost neoddaných. Pokud někdo kritizuje pravé vaišnavy, existenciální realita svatého jména se v jeho srdci neprojeví.“ (Bhaktisiddhanta Saraswati goswámi)

Instrukce je jasně dána ve Šrímad-Bhágavatamu (11.26.26):

tato duhsangam utsrjya satsu sajjeta buddhiman
santa evasya chindanti mano-vyasangam uktibhih

„Inteligentní osoba by tedy měla zavrhnout všechnu špatnou společnost a místo ní vyhledat společnost oddaných světců, jejichž slova přesekávají nadměrnou připoutanost mysli.“

Môžu aj osoby, ktoré nasledujú ISKCON alebo falošných guruov robiť duchovný pokrok? Veď predsa zažívajú „realizácie“… Odpoveď je, že len minimálny, a väčšina ich tzv. pokroku sa odohráva len na mentálnej úrovni. Ako by aj mohol robiť pokrok a byť zapojený do skutočnej (a nie tieňovej) bhakti niekto, kto podporuje tých, ktorí hádžu výkaly do tváre Prabhupádu, jeho misie a misie jeho predchodcov? S tým určite nie je Krišna spokojný. Ako súčasť ich trestu ich nechá v takejto asampradayai.

A čo chantovanie?

Táto inštrukcia je prísna, ale reflektuje pochopenie našej siddhanty, že oddaný nerobí pokrok spievaním svätého mena nezávisle, ale pokrok robí tešením pravého gurua a parampary. Pokúšať sa robiť vlastný pokrok mimo tento princíp je mayaváda a neprínáša skutočné bhakti výsledky. Čo potom povedať o tých, ktorí idú ešte ďalej a považujú lebo tolerujú darebákov za priame manifestácie Najvyššej Božskej osoby?

Osoby, ktoré pokladajú za manifestáciu Krišnu darebákov a klaňajú sa im, a ich priatelia sa takto odstrihávajú od Krišnu a Jeho skutočných manifestácií.

„Vyjadriť svoju pokoru pred ateistom, ktorý závidí śrī guruovi a vaiṣṇavom, pred démonickou osobou, ako je Rāvaṇa, alebo pred domýšľavým brāhmaṇom, nie je vaiṣṇava-sevā, ani tṛṇād api sunīcatā. Ak človek tak koná, nikdy nemôže dosiahnuť spôsobilosť vykonávať kīrtan, ani nemôže vyvinúť chuť spievať sväté mená. V skutočnosti je takýto nemiestny prejav pokory aktom násilia voči ostatným živým bytostiam.“ (Šrila Bhaktisiddhanta Sarasvati Thakur Prabhupáda)

Tu náš áčárya znova potvrdzuje, že človek, ktorý je pokorný a úslužný voči démonom, pseudoodaným (pseudobrahmanom, ktorí sú domýšľaví o svojej úrovni), Rávanom (tu dáva príklad Rávanu namiesto Putany), nie je spôsobilý vykonávať kírtan, ani nevyvinie chuť spievať sväté mená. Čo potom hovoriť o úrovni tých, ktorí sú priamo žiakmi týchto pseudobráhmanov?

Finálne, rozdelenie typov „oddaných“, ktorí sú v ISKCONe

ISKCONský guru / člen rady GBC / Vrcholoví manageri

Priamo zodpovední za deviácie, zneužívanie, zmeny vo filozofii Prabhupádu.
Berú si veľkú časť karmickej zodpovednosti za každý zničený život, každé ublíženie úprimným oddaným
Sú to priamo tie Putany, ako popisuje BSST
Podľa védskej definície sú to Kali-čela oddaní, služobníci Kaliho a démoni prezlečení za vaišnavov
Podľa záveru šástier ich čaká druh takmer nikdy nekončiaceho pekla, kvôli absolútnej vaišnava a guru aparádhe
Z materiálneho hľadiska si väčšinou užívajú honosný život, desiatky, stovky až tisíce poslušných služobníkov, podriadených, majetky a často aj ženskú spoločnosť
Navonok sa tvária asketicky a cestujú často po svete, kde evanjelizujú ISKCONské deviácie, poslušnosť organizácii, vyberajú dakšiny – príspevky a pod.
Tí, ktorí nemajú škandály sa poväčšine priatelia s tými, ktorí škandály majú
Nikto z nich sa nevyhraňuje voči deviáciám či zničeniu Prabhupádovej legacy a misie. Keď aj áno, sú vylúčení z ISKCONu, prípadne až zabití.

„Jedno bengálske príslovie hovorí, že ryba smrdí od hlavy. Znamená to, že náboženskí vodcovia sú zodpovední za deviácie v ich postupnosti a inštitúciách. Vlastné záujmy, autoritárstvo a pýcha vytvorili problémy v histórii Gaudíya vaišnavizmu a prispeli k dnešným problémom v našich komunitách. História sa rada opakuje.“ (Purnačandra goswámi, Nevyslovené prekážky na ceste k bhakti)

Člen miestneho lokálneho managementu t.j. člen národnej ISKCON rady / temple president / temple commander / iný lokálny funkcionár, pokladník

Lokálna zložka guruov a GBC v danom mieste, presadzujú to, čo chcú tí nad nimi
Nemajú kompetencie meniť deviácie, ale majú povinnosť ich uplatňovať vo svojom stredisku
Pokiaľ to ide, vytvárajú podmienky, aby naverbovali do hnutia nevinné nové osoby, ktoré indoktrinujú zákazom kritizovania, a zapriahnu ich do práce, „oddanej služby“ a smerujú ich k službe falošným guruom
Sú príjemcovia finančných príspevkov členov (na Slovensku povinné členské), darov, peňazí z reštaurácií Govinda a pod., podľa možností
Dávajú si obvykle priamy plat z týchto príspevkov, za ktorý žijú, kupujú si domy, autá, chodia na dovolenky.
Nie je neobvyklý jav, že v chráme žije 1 oddaný brahmačarín, ktorý je de facto ich sluha, a okolo chrámu je pol tucta funkcionárov, ktorí sa na chráme priživujú a dávajú si platy za funkcie od pokladníka, cez pujariho, temple prezidenta, asistenta a pod.
Vydávajú miestne rezolúcie, kde presadzujú svoju moc, trestajú neposlušných oddaných a pod.
Obvykle jedno centrum bojuje s ostatnými o zdroje, oddaných, peniaze a pod.
Môžu a nemusia vedieť o tom čo robia zle. Tí čo vedia, sú priamo démoni, tí, čo nevedia sú hlúpi démoni. Občas sa môže vyskytnúť niekto, kto to myslí dobre, ale je prehlasovaný démonmi. Keď ostane a podvolí sa, je démon.

Kazateľ v ISKCONe / Predavač kníh / pomáhač v kázaní / grafike / sponzor / finančný prispievateľ

Nie je členom managementu, ale je to osoba, ktorá verí, že robí správnu vec a že slúžením funkcionárom vyššie robí oddanú službu Prabhupádovi a Krišnovi
Prináša lokálnej organizačnej zložke značné finančné príspevky predajom kníh, prácou. Obvykle po tom, čo odíde alebo prestane súhlasiť s ISKCONom, je vyhodený na ulicu, aj keď priniesol sekte stovky tisíc eur.
Je to slon v porceláne, ktorý v princípe káže anti-sankirtan, šíri deviácie do sveta a berie si potom časť reakcií za každého koho privedie k tomu a k svojim autoritám, ktoré oni budú zneužívať
Káže pseudovaišnavizmus, či už priamo alebo nepriamo a tak pácha násilie proti jivam a oddaným, ktorí hľadajú skutočnú vec. Takto ich zavedie na dlhé roky do slepej uličky nasledovania asampradaye a sahajya guruov
Týchto je oproti väčšinovej kongregácii väčšinou minimum, a dlho nevydržia. Dá sa to rátať v jednotkách ľudí.

Pravidelný „nedeľný“ návštevník programov / kongregácia / kostolní členovia / pravidelní festivaloví návštevníci

To isté čo vyššie, ale pasívni, kvôli letargii po nejakom čase, alebo prevzali nekazateľskú náladu vyšších autorít od začiatku
V princípe nemajú záujem ani kázať, čo je na jednej strane dobré, lebo nešíria deviácie ISKCONu,
Na druhej strane majú mentalitu tých, ktorí nechcú nič extra robiť, nemajú entuziazmus, iba prežívajú v cirkvi a obohacujú tak svoj materialistický život pseudodharmou, aby sa cítili lepšie.
Podporujú ISKCON a tohto molocha z titulu svojej účasti, príležitostných príspevkov na chod chrámu, festivaly, či menšou službou a prácou.
Tvoria najväčšiu skupinu „oddaných“, tupé stádo, čo drží sektu ako tak pri živote.
Do tejto kategórie sa pridávajú ľudia relatívne ľahko a veľmi ľahko príjmu hodnoty a deviácie sekty, ktoré potom obhajujú, keď príde na to reč, ale nepobijú sa za to tak, ako tzv. kazatelia, lebo táto kategória sú v princípe len leniví zbožní ateisti.

„Tak ako títo ľudia či už v Indii alebo tu, oni zostávajú kostolníkmi, chodia do kostola bez akéhokoľvek pochopenia. Preto to upadá. Kostoly sa zatvárajú. Podobne, ak sa ani vy nebudete udržiavať vo vhodnej kondícii na kázanie, všetky vaše chrámy po čase zaniknú.“ (Ranná prechádzka, 12. december, 1973, LA)

„Spoločnosť môžeme súdiť na základe jediného jej člena.“ (Sokrates)

Na ilustráciu ako rozmýšľajú takéto osoby, tu je príklad odpovede jednej z nich, či jej nevadí, že chodí do sekty, ktorá zničila Prabhupádov odkaz, volí guruov, má za guruov pedofilov a pod.

Irónia, že taká osoba sa pýta na BG a SB, pričom ona keď ho čítala, tak jej nedocvakla taká základná vec, že guru čo má sex malými deťmi asi nie je guru. To jej však nevadí, aby si tam k nim chodila zaspievať a napapkať sa.

Nepravidelný návštevník / občasný festivalový návštevník / záujemca o prednášky, guruov, programy

Táto kategória je človek, ktorý nevidí do filozofie hlbšie, ale je predbežne priťahovaný Prabhupádom a jeho učením, nevediac čo ho čaká prakticky keby bol „oddaným“, a ako dopadne.
Môžu ho priťahovať aj kírtany, prasádam, a na tejto zatiaľ sentimentálnej báze je priaznivý ku Krišna vedomiu, ale nedáva si ešte (našťastie) medzi Krišna vedomie a ISKCON rovná sa.
To je dobré, pretože pokiaľ k tomu dôjde a stane sa z neho „oddaný“, je z praktických skúseností naozaj minimálna šanca, aby sa tejto paradigmy a psychologickej manipulácie niekedy v živote zbavil.
Nedá sa považovať ešte za démona v pravom slova zmysle, ale je to asura-bandhu, t.j. priateľ démonov.
Neplynie mu z toho takmer žiadna zlá karma, lebo sa takmer ničoho nezúčastňuje.
Pokiaľ občasne využíva ISKCON a návštevu chrámu len na svoje užívanie a dá tam príspevok, je to iba obchod. Príspevkami takejto zločineckej organizácii si však berie časť karmy za všetko čo ISKCON robí.

Občasní návštevníci / náhodní z kázania / zablúdení

Táto kategória je podobná tej vyššie, s tým, že títo nevedia o filozofii takmer nič, a sú to skôr náhodné zvedavé osoby, ktoré sú potenciálne obete ISKCONského systému.
V tejto fáze je ešte možné im ľahko vysvetliť nástrahy, ktoré ich čakajú a sentimentálnu pascu falošných úsmevov „pokročilých oddaných“, honosného chrámového uctievania, príťažlivých hmotných kirtanov a pod.
Keď však niekto začne chodiť do ISKCONu viac, vypočuje si viac prednášok a začne byť ohúrený Prabhupádom a presvedčený, že ISKCON oddaní sú praví zástupcovia Prabhupádu, začína jeho koniec.

Vyhoretí ISKCON členovia

Toto je špecifická kategória oddaných alebo ex-oddaných, ktorí boli v istom čase aktívnejší v ISKCONe, ale zistili väčšinou po rokoch „koľká bije“, a preto sa od tejto firmy dištancovali. Ako sme si ale hovorili, je tu fenomén trvalého psychického poškodenia, kde v štýle Štokholmského syndrómu sú vždy z nich len ISKCONáci nejakej kategórie, keďže majú v sebe hlboko a dlhodobým brainwashingom zakorenené, že jedine ISKCON je cesta ku Krišnovi. Sú ako ryby v akváriu, kde nepoznajú poriadne históriu, kontext gaudiya vaišnavizmu, nerozumejú po rokoch stále odkazu áčáryov a skutočnému duchu siddhanty, a len doplácajú na vlastný sentiment z predošlých štádii. Vedia, že všetko je zle, ale nevidia žiadnu alternatívu.
Toto je úroveň, pred ktorou sa snažíme varovať nových ľudí, aby tak nakoniec nedopadli.
Osobne poznám minimálne tucet ISKCONákov, ktorí takto dopadli, obzvlášť „spálení“ sú bývalí oddaní z kategórie kazatelia, ktorí zasvätili s vierou (aj keď sentimentálnou) roky a množstvo energie propagovaniu niečoho, čo ich nakoniec na inštitucionálnej rovine zradilo a doslova vyhodilo na ulicu (aj materiálne – ale to je iná téma). Kedysi tento tucet osôb vstával pred štvrtou ráno, mal shiku, nosil vaišnavský odev, chantoval 16, žil v chráme, dnes sú z nich väčšinou sklamaní a zatrpknutí vodiči Boltu, záhradníci, a pod. s takmer nulovou sadhanou.
Občasne sa idú na Janmasthami alebo nejaký festival pozrieť a najesť. Je to lepšie ako keby mali na „Vianoce“ byť sami doma.
Vzťahy s „karmíkmi“ majú väčšinou totálne prerušené rokmi v sekte, takže sa im veľmi ťažko začína odzačiatku, často v pokročilejšom veku, keď najproduktívnejšie roky obetovali sekte.

Špeciálne osoby / záškodníci / skrytí reformátori

Najzriedkavejšou kategóriou sú osoby, ktoré sú v ISKCONe s cieľom reformovať túto sektu zvnútra, čo je pravdepodobne prípad napr. Surdas prabhua, ktorý sa sám vyjadril, že zvonku by to bolo oveľa ťažšie až nemožné. Má teda stále vieru, že dokáže nejakým spôsobom zvrátiť smerovanie ISKCONu, alebo aspoň sa o to pokúsiť – bez pripútanosti k výsledkom.
Takýto prístup však automaticky predpokladá, aby bola zachovaná čistota, že sa nesmie podieľať na žiadnych aktivitách ISKCONu, ktoré by boli škodlivé a podporovali ISKCONské status quo.
Takáto osoba by nikdy nemala prijať status voleného gurua, a v prípade prijatia manažérskej pozície by sa nesmela nechať ovplyvňovať z hora od svojich nadriadených v cirkevnej hierarchii vecami, ktoré nie sú v súlade so siddhantou.
Nemal by ani prejavovať podvolnosť nadriadeným, ani ISKCON guruom, ktorí nie sú čistí oddaní. Etiketa hovorí, že by si mal držať úctivý odstup. V prípade podvodníkov by na ich mal poukazovať. Rovnako, ani navádzať ľudí, ktorých vyučuje, aby ich prijali za guruov. Ako sa sám ale vyjadril, „Je naivné myslieť si, že niekto z ISKCON guruov by doviedol nejakého svojho žiaka na Goloku.“ Na druhej strane rovnako sa vyjadril, že on sám by neprijal žiadneho žiaka, keďže „takmer nikto nie je kvalifikovaný byť bona fide žiak“.
Do tejto kategórie patria aj osoby, ktoré sú pôvodnými žiakmi Šrílu Prabhupádu a nemajú dôvod odniekiaľ odchádzať. Samozrejme, musia zastávať pôvodnú ideu ISKCONu, t.j. ideu, že ISKCON je ISKCONom iba dovtedy, kým na 100% plní predstavu a misiu Šrílu Prabhupádu (viac o tejto idey v knihe od Purnačandru goswámiho)
Finálne, v tomto duchu pôvodného ISKCONu sem patria VŠETCI, ktorí nasledujú Prabhupádovu misiu bez filozofických odchýlok. Inými slovami, ISKCON je idea skutočnej parampary, rovnako ako je pôvodnou paramparou nepoškodený Gaudiya math a predošlé organizácie. Tým pádom dnešný oficiálny ISKCON a jeho predstavitelia, ktorí si uzurpovali moc, ukradli autorské práva od BBT, atď NIE SÚ PRAVÝ ISKCON. Aj z tohto pohľadu sa na to dá pozrieť. Teda, všetci v kategóriách vyššie vymenovaných nie sú skutočný ISKCON, ale sú to proste podvodníci vydávajúci sa za pôvodný ISKCON. Toto samozrejme vylučuje, aby sa združovali akýmkoľvek spôsobom s týmito ISKCON priestupkármi.

„Súčasné hnutie pre vedomie Kṛṣṇu nie je odlišné od zábav Śrī Caitanyu Mahāprabhua, ktoré vykonával, keď bol osobne prítomný, pretože stále nasleduje rovnaké zásady a vykonáva rovnaké činnosti.“ (CC, Antya 5.88, význam)

„Tvrdenie, že neexistuje rozdiel medzi zábavami Caitanyu Mahāprabhua a hnutím pre vedomie Kṛṣṇu, nie je vyslovené bezpodmienečne a z rozmaru. Práve naopak, jednota je založená na tom, že sú nasledované rovnaké zásady a vykonávajú sa rovnaké činnosti. Prabhupāda nenapísal, že hnutie pre vedomie Kṛṣṇu a zábavy pána Caitanyu sú totožné bez ohľadu na situáciu alebo na to či nasledujeme, alebo nie. Medzi týmito dvoma situáciami je priepastný rozdiel. Pochopenie tohto bodu je dôležité, pretože v opačnom prípade môžu povstať zvláštne idey. Napríklad si niekto môže myslieť: „ISKCON je Prabhupāda a Prabhupāda je dokonalý, takže ISKCON je tiež dokonalý. Ja som jeho členom, a teda som takisto dokonalý.“ Na základe tejto domnienky môžu povstať rozmanité formy bezohľadného správania v mene Prabhupādu alebo ISKCON-u.“ (Purnačandra goswámi, Nevyslovené prekážky na ceste k bhakti)

Externí sympatizanti na sociálnych sieťach

Ľudia, ktorí radi sledujú prednášky ISKCON guruov, alebo počúvajú ISKCONské kírtany
Niekto môže namietať, že kírtan nie je hmotný, je to predsa Mahá-mantra, ale toto nie je v súlade so šástrou. Kírtan, ani Mahá-mantru nemáme počúvať od deviantov, mayavadínov a pod. Je to vyslovene zakázané. Bhaktivinod Thákur spomína napr. že nie každý kto krásne spieva kírtan, spieva kírtan…

Treba vždy poznať kontext a kvôli tomu treba študovať:

Otázka od Nafar Babu:

Bhaktivinoda Thākura počúval kīrtan od tých profesionálnych kīrtan spevákov a tiež umožňoval ľuďom počúvať tieto kīrtany; prečo? Vykonával nejakú činnosť, ktorá nie je oddaná?

Odpoveď Šrílu Bhakti Siddhantu Sarasvatího Thákura Prabhupádu:

Šríla Saccidānanda Bhaktivinoda Thākura nikdy nepočul hari-kirtan od žiadneho profesionálneho speváka, ani od žiadneho zmyslového požívača, či od žiadnej lascívnej (oplzlej, chlípnej) osoby, ani od žiadnej materiálnej ženy. Bol to len jeden druh techniky, ako upútať pozornosť týchto fanatických hmotných ľudí, aby ich priviedol k hari-bhádžanu a zničil ich šialenstvo; bolo to presne ako technika chytania šialeného slona pomocou cvičeného slona. Veľmi veľmi lascívni poslucháči, ktorí vždy radi hľadajú hmotné uspokojenie počúvaním týchto atraktívnych kirtanov (od tých sahadžijov), môžu nejako prísť do Ší Mayapuru a nakoniec vplyvom srī dhāma (povinnosť jednotlivca splnená dodržiavaním zvykov alebo zákonov) a sādhu-sanga (spoločnosť s oddaným) môžu nejako dosiahnuť nejakú mangalu (úspech).“

„Keď niekto vraví: „Veď, čo hrozí? Predsa spieva Hare Kṛṣṇa…“ – Nie, nemôže spievať. Je to iba predvádzanie spievania. Nefunguje. Preto neplatí, že: „Ktokoľvek spieva, je priaznivé načúvať.“; nie, Sanātana gosvāmī vraví: „Nie, nemáme načúvať.“ (Prabhupáda, Izbová konverzácia s Bhurijana Dāsom a žiakmi – 1. júl, 1974, Melbourne)

Keď niekoho viac zaujímajú tieto témy, pripravujeme pre vás priebežne túto podstránku s FAQ ohľadom všetkých tém ISKCONu. Nájdete ju tu na Notione.

Všetky články na túto tému sektárstva nájdete v našej sekcii Sekta.

Článok sa bude neskôr rozširovať, ale na zatiaľ stačí. Pre informácie o jeho updatoch sledujte náš Discord.