Ako slepo nedôverovať

Článok od Manidhara prabhu – žiaka Šrílu Prabhupádu

Dôvera je kľúčové slovo pre prijatie čohokoľvek v tomto svete, rovnako ako je viera základom pre prijatie vedomia Krišnu. Dôvera a viera sú tie najkrehkejšie prísady potrebné pre duchovný rozkvet, a ak sa raz zlomia, je ťažké ich nahradiť. Ako raz povedal jeden z mojich duchovných bratov: „Viera je ako vzácna čínska váza. Keď spadne na zem a rozbije sa, môžete kúsky opatrne pozbierať a zliepiť, ale už nikdy nebude vyzerať rovnako.“ Ironicky, ten istý duchovný brat po sebe zanechal viac ako 3000 žiakov, ktorých viera bola jeho pádom ťažko skúšaná.

Tí, ktorí sú dôkladne ukotvení v šástre (písmach), v sádhuoch (svätých osobách), v guru-parampare (učeníckej postupnosti) a v guruovi – čím sa myslí Zakladateľ áčárya – nemôžu byť žiadnym spôsobom otrasení. Naša emocionálna stránka však môže trpieť, ak bola zneužitá úmyselným či neúmyselným násilníkom. Toto je svet podvodníkov a podvádzaných, ako povedal Bhaktisiddhánta Mahárádž a opakoval Šríla Prabhupáda, a tak pri skúšaní našej viery nemôžeme očakávať nič iné.

Proces vedomia Krišnu je zdravý a založený na trojitej kontrole: guru – šástra – sádhu. Sú to tri inštancie, kde šástra (základ) musí byť demonštrovaná guruom, ktorý zasa musí byť potvrdený svojimi predchodcami a ostatnými hodnovernými guruami. Každý, kto pôsobí mimo tohto ochranného systému, nemôže byť dôveryhodný, pretože je v zajatí kvalít materiálnej prírody, ktoré ho prinútia konať aj proti vlastnej vôli. V dôsledku toho sa naša dôvera nemôže zakladať len na emóciách; hoci sú emócie dôležitou súčasťou nášho uctievania, musia byť podložené posvätnými dôkazmi.

Práve preto prijímame autorizované duchovné vedenie: aby boli naše emócie chránené, usmerňované a autorizované. Triky máye sú také spletité, že aj naše chápanie šástry môže byť vzhľadom na náš súčasný podmienený stav neadekvátne. Čo je pre jedného jedlom, pre druhého môže byť jedom. To platí pre tých, ktorí si svoje pochopenie nenechajú potvrdiť guruom alebo sádhuom.

Všetko je v neustálom pohybe a zmene, a tak aj dôveryhodný oddaný sa môže na ceste odkloniť od smeru daného áčáryami a dostať sa pod vplyv troch kvalít prírody, alebo v procese očisťovania vyplávajú na povrch jeho prirodzené démonické vlastnosti. Nikto sa neskryje, ak sa pravidlá dodržiavajú správne, a pravda vždy vyjde najavo v pravý čas. Človek môže klamať pár ľudí dlho a veľa ľudí krátko, ale nemôže klamať všetkých navždy. Také sú zákony Najvyššieho Pána.

Väčšina ľudí sa, samozrejme, nechá podvádzať rada, pretože lži prichádzajú ľahko a sú vždy prezentované príjemným, pre spotrebiteľa lákavým spôsobom. Za pravdu treba bojovať a väčšina ľudí sa jej bojí, pretože so sebou nesie zodpovednosť. Vedomie, že človek je večným služobníkom Krišnu, že má individuálnu (hoci malú) možnosť voľby a že je v konečnom dôsledku zodpovedný Najvyššiemu Pánovi, je desivá myšlienka pre tých, ktorí sem prišli rebelovať proti akejkoľvek autorite.

Ale aj tí, ktorí hľadajú autoritu a vedenie, môžu byť podvedení. Ako spoznáme podvodníka? Tu je len niekoľko symptómov, ktoré takáto osoba vykazuje:

• Vlastné lži: Najhorším typom podvodníka je ten, ktorý uveril vlastným lžiam. Takýchto ľudí nemožno zmeniť ani presvedčiť o opaku. Keď sa dostanú k moci, stávajú sa najnebezpečnejšími vodcami a spôsobujú veľké škody každému, kto sa rozhodne ich nasledovať.

• Vyhýbanie sa minulosti: Podvodník nikdy nebude konfrontovať svoju minulosť. Vo vedomí Krišnu stále počúvame o potrebe byť milosrdní a odpúšťať, ale to platí len pre tých, ktorí sú ochotní sa k svojej minulosti nikdy nevrátiť a jasne ju uznať za odchýlku. Neplatí to pre tých, ktorí stále notoricky konajú v súlade so svojimi starými zvykmi a traumami.

• Slová vs. činy: Niektorí môžu pekne rozprávať, iní pekne konať. Ideálna je kombinácia oboch. Nakoniec je to však čin, ktorý demonštruje motiváciu oddaného, nie jeho slová.

Základné princípy dané Šrílom Prabhupádom a základné kódexy ľudského správania musia byť dodržiavané. Štyri základné princípy sú: žiadne mäso, žiadne omamné látky, žiadny hazard a žiadny nedovolený sex. Dodržiavanie základných pravidiel (zhrnutých v desiatich Božích prikázaniach v Biblii) by malo byť pre oddaného automatické. V dnešnom ISKCON-e však zisťujeme, že to tak nie je. Opäť raz, v mene milosrdenstva a odpúšťania, nachádzame aj tie najdegradujúcejšie typy správania inštitucionálne potvrdzované – buď tichom, alebo sentimentálnou prosbou „vidieť v iných len to dobré“. Ako Krišna jasne ukázal v Bhagavad-gíte, Arjunovo uznanie dobrých vlastností jeho protivníkov (pričom verím, že nikto z nich nebol zneužívateľ detí, zlodej alebo pijan 🙂 Pán neschválil. Existujú dve strany, dobrá a zlá, a bez ohľadu na pôvod alebo slová, ak niekto stojí na zlej strane, bude eliminovaný. To je logika Bhagavad-gíty.

Podvodník bude často hovoriť presne o hodnotách, ktoré sám nedodržiava. Hladný človek bude vždy hovoriť o jedle; krutý človek bude vždy zdôrazňovať odpustenie a milosrdenstvo a chladný človek bude vždy hovoriť o láske. Všetky tieto výhradne stanovené priority naznačujú potrebu jednotlivca. Niekto, kto prirodzene vlastní dobré vlastnosti, nevidí potrebu ich prehnane zdôrazňovať. Prirodzene podľa nich žije.

Podvodník, ktorý pevne uveril vlastným lžiam, nikdy neprejaví výčitky svedomia, ani nenapraví svoje chyby z minulosti. Pri konfrontácii s minulosťou sa bude vždy vyhlasovať za „obeť okolností“, čím označí iných za príčinu svojho konania. Je pravda, že okolnosti nás stavajú do rôznych situácií, ale takýto podvodník vylúči možnosť voľby, ktorú máme – postaviť sa okolnostiam na odpor alebo sa im podvoliť. Najvyššia trieda podvodníkov vyhlási, že všetko je nakoniec Božia vôľa, a seba vidia ako bezmocných nasledovníkov osudu. Osud existuje, ale ten istý osud nám ponúka aj voľbu, ako budeme konať. Podvodník to nikdy neuzná, preto je preňho príznačná úplná absencia svedomia. Táto absencia svedomia je čisto démonická vlastnosť, ktorá spôsobí, že agresor bude obviňovať svoje obete z toho, že sú príčinou jeho zneužívania. „Vylepšená“ verzia podvodníka je úplný šialenec, ktorý obviňuje svoje obete slovami: „Pozri, k čomu si ma prinútil.“

Jednoduchý podvodník využije svoju charizmu, aby zapôsobil na emócie. Nebezpečnejší a sofistikovanejší podvodník bude hovoriť v šástrických termínoch a bude vysoko vzdelaný, ale všetko svoje vzdelanie využije pre svoje sebecké účely, nie pre blaho iných. Snaží sa ohúriť buď irelevantnými rečami, alebo slovnou zásobou, o ktorej vie, že jej publikum nerozumie. Takíto „brahmanskí“ podvodníci boli príčinou pádu celej védskej spoločnosti – prijímali vodcovské pozície, ale konali čoraz viac vo svoj prospech v mene slávy a spoločenského uznania. Takýto podvodník je viac posadnutý označeniami a titulmi než ich skutočným účelom.

Človek by si mal byť vedomý týchto podvodníkov a postaviť sa im prostriedkami, ktoré nám dal Šríla Prabhupáda: vyžadovaním dôkazov, pýtaním sa na pôvod informácií alebo žiadosťou o overenie povedaného namiesto slepého prijímania.

Činy sú nakoniec silnejšie ako slová. Nasledovaním príkladu činov Šrílu Prabhupádu, jeho slov a odkazu, ktorý zanechal, sa človek určite môže ochrániť pred AKÝMKOĽVEK podvodníkom, ktorý mu skríži cestu.