Právna vsuvka: Tento článok predstavuje subjektívny názor a komentár autora k aktuálnej téme. Informácie uvedené v texte vychádzajú z verejne dostupných zdrojov, osobných skúseností alebo hodnotiacich úsudkov. Pokiaľ sa v článku vyskytuje kritika konkrétnych osôb, organizácií alebo právnických osôb, ide o hodnotiace názory autora, nie nevyhnutne o tvrdenia objektívnych faktov. Čítaním tohto článku beriete na vedomie, že ide o autorský príspevok slúžiaci na vyjadrenie osobného názoru, a nie o overené spravodajstvo. Názory vyjadrené v článku neodrážajú stanoviská žiadnej inej osoby, subjektu alebo organizácie a sú určené výlučne na informačné účely. Autor výslovne vyhlasuje, že neschvaľuje ani nepodporuje žiadne činy ani postoje osôb alebo subjektov, ktoré sú v článku spomínané. Zároveň nezodpovedá za žiadne chyby, opomenutia ani za škody, straty či následky, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku spoliehania sa na uvedené informácie. Čitateľom odporúčame vykonať si vlastný prieskum a posúdiť presnosť a relevantnosť informácií uvedených v článku. Autor nezodpovedá za obsah externých odkazov, súborov na stiahnutie ani iného doplnkového materiálu pripojeného k článku.
Nedávno som zverejnil článok „Škandály, ktoré poznačili hnutie Hare Krišna (ISKCON)”, v ktorom som otvorene a vecne poukázal na závažné problémy, ktoré sa v histórii ISKCON-u vyskytli – vrátane sexuálneho zneužívania, autoritatívneho riadenia, manipulácie a neochoty niesť zodpovednosť. Čo nasledovalo? Diskusia na Facebooku, v ktorej sa istý Bharadvája dás, dlhoročný člen hnutia, pokúsil tieto fakty zľahčiť, zamiesť pod koberec alebo obrátiť v osobné útoky. Podľa neho je „všetko ako má byť“.
Tu je moja odpoveď na jeho pseudoargumenty – krok za krokom ako je na Facebooku + moje komentáre pre vás pod každou časťou:
Poprvé, je to Malý zlatý vek, a začal s príchodom Pána Čaitanyu, čiže už pred 500 rokmi. Ako to ale súvisí s článkom alebo témou škandálov v ISKCONe? Je to jednoducho jeho odvádzanie pozornosti od konkrétnych problémov na zovšeobecnenie toho, že „sa máme snažiť“, inými slovami, že nech si každý „hledí svého“, a netreba poukazovať na žiadne problémy.
Na to som mu odpovedal, že áno, je potrebné riešiť duchovnú sebarealizáciu a yuga-dharmu, ale to nie je možné v sekte, kde zneužívajú deti, žiakov a pod. Nech to teda inými slovami povie im, že nevadí, že im guruovia natrhávajú anusy, mali by sa radovať, že prichádza zlatý vek… (facepalm)
On odpísal, že „to sú len nálepky“. On by zneužitých 800 detí (a to len tie, o ktorých sa vie a žalovali ISKCON), a vraždy kritikov, poklesnutého pomaly každého druhého gurua so sex. deviáciami a tisíce a tisíce oddaných, ktorým zničil ISKCON život nevidel tak čierno… Obhajuje to tým, že keďže začalo toto hnutie Pánom Čaitanyom, tak zodpovedný je za to de facto On… Vážne?! Toto je vaišnavská filozofia?
Tváriť sa, že „Krišna má všetko pod kontrolou“, zatiaľ čo my sami nekonáme, je pasivita a tamas, nie duchovná realizácia. Krišna nežiada slepotu – žiada zodpovednosť, pravdivosť a obranu nevinných. Duchovné pokrytectvo je oveľa nebezpečnejšie než kritika, ktorá volá po náprave. Daný oddaný zároveň asi nečítal za tie roky Bhagavad-gítu, lebo by videl, čo Krišna vraví Arjunovi, ktorý si práve obhajoval nečinnosť, a že nebude bojovať za spravodlivosť…Povedal mu, že hovorí ako hlupák.
Áno, hnutie vzniklo pred 500 rokmi ako čisté učenie Pána Čaitanyu, ale práve preto by sme nemali prehliadať, ako sa jeho pôvodný zámer zdeformoval a ako niektorí vedúci kompromitujú duchovné hodnoty v mene moci.
Píše, že Kali ovláda väčšinu populácie, čiže zas zovšeobecňuje, že vlastne zlí sú všetci, a tým pádom, nemáme riešiť len nejakých nepodstatných pedofilov v roliach guruov a autorít, ale obratom útočí na mňa, že ja som vlastne démon a mám riešiť vlastné anarthy. Toto je klasický gaslighting. Je to to isté, ako keby som poukázal na vraha, ktorý práve zabil svoju obeť a on sa bude pred súdom brániť, že, viete čo, neriešte ma, radšej sa pozrite na seba, či ste svätí, pán sudca, porota, atď… Naozaj úžasná logika.
Ďalej komentuje, že sú desaťtisíce pravých nasledovníkov, a toto čo sa dialo sú len výnimky… Tvrdiť, že ide len o pár jedincov, je účelové zľahčovanie vážnych systémových zlyhaní a hlavne aj klamstvo. My nesúdime bežných členov, ale vedenie, a tam to nie je pár výnimiek verzus desattisíce, ale je to pomaly každý druhý guru, ako sme si ukázali v článku. Z prvej generácie ISKCONských guruov, je to drvivá väčšina, v princípe takmer všetci.
A problém nie je len ten, že poklesli, ale samotný systém ISKCONu, kde sa škandály a deviácie opakovane ututlávali, obete boli zastrašované, vinníci často rehabilitovaní. To nie je zlyhanie jednotlivcov, ale zlyhanie štruktúry, ktorá umožnila a kryla zneužívanie a funguje obdobne dodnes.
Píše, že treba len čakať, kým sa všetko dobré a tá zlatá žiarivá sláva svätého ISKCONu sťa by jediného reprezentanta Zlatého veku manifestuje, a dovtedy máme len lobotomicky sa usmievať a prehliadať zneužívanie detí pedofilmi z radov ISKCON funkcionárov a guruov. Keby niekto bol vysloveným poskokom a podporovateľom týchto deviantov, nepísal by inak, ako tento český oddaný…
A čo sa týka „neexistuje lepšej alternatívy“ – pravá alternatíva je čisté srdce, nie značka inštitúcie. Duchovný pokrok nie je monopol jednej inštitúcie, najmä ak sa tá inštitúcia bráni očistnému procesu a vo veľkom ničí životy svojim členom…
Ja som mu na to kontroval v odpovedi, že píše iba ako sektár, a jeho guru je v jednom klube s týmito deviantmi, a že to je len jeho ospravedlňovanie deviácií…
Keď niekto namiesto argumentu použije vyhrážku alebo osobný útok, ukazuje tým len slabosť svojich pozícií. Namiesto toho, aby reagoval na predložené fakty, uchyľuje sa k primitívnym urážkam a narážkam na démona Káliho. Tento typ rétoriky je bežný v autoritatívnych sektách – umlčať oponenta namiesto diskusie. Skutočný duchovný človek neútočí na osobnú hodnotu iného, ale hľadá pravdu – bez ohľadu na to, ako nepohodlná môže byť.
Je komické, ako rýchlo prešiel od niečoho čo malo vyzerať ako filozofia (aj keď to bola len lacná sentimentálna pseudofilozofia ako sme si ukázali vyššie), do agresívneho útoku…
Upozornil som ho, že nie je korektné sa niekomu hneď vyhrážať, a na to zareagoval znova sťa naozaj pokročilý pokorný vaišnava v pokročilom veku (vyzerá, že má okolo 60 rokov a viac), celoživotný „žiak ISCONu“. Ja som podľa neho žiak Kaliho, ale on ako žiak ISKCONu ukázal čo ich tam učia a aký dosiahol za tie dekády pokrok… Opakovane sa do mňa obul, tentokrát, že som vlastne feťák a pokračoval v gaslightovaní a reflektovaní na mňa svojich vlastných traum pravdepodobne… Namiesto akéhokoľvek argumentu alebo reakcie na moje body, len osobné útoky. Je to typický príklad diskreditačnej taktiky: Keď nemáš čo povedať k veci, obviň oponenta z duševnej poruchy alebo drog. V duchovných kruhoch je to dvojnásobne trápne. Ak niekto poukazuje na zločiny – ako zneužívanie detí – a tvoja reakcia je „nech sa nehrá na samuraja“, tak sa pýtaš: A kto iný, ak nie my, má bojovať za pravdu? Práve preto, že ostatní mlčia, musia niektorí prehovoriť. Je oveľa duchovnejšie stáť za spravodlivosťou, než sa tváriť, že všetko je v poriadku, ako tento bojovník za toleranciu k pedofilom.
Odpísal som mu znova nejaké logické argumenty a fakty, ku ktorým by sa mohol vecne vyjadriť, a na to odpísal čo vidíme. Ďalšia forma gaslightingu – podsúvať, že kritik nie je v poriadku, lebo vraj „nevyriešil traumu“. Ale čo ak niekto len jednoducho vidí deviáciu a nemlčí? Poukazovanie na skutočné problémy nie je prejavom traumy, ale zodpovednosti. Traumu má zjavne on, keď vidí fakty, ale nedokáže sa s nimi zjavne psychicky vysporiadať. Tvrdiť, že „všetko je ako má byť“, je pohodlný únik pred pravdou. Práve preto sa vo svete dejú zverstvá – lebo ľudia si povedia, že „to má byť“ a nič nerobia. Pravda bez činu je pokrytectvo.
To, že „Krišna má všetko pod kontrolou“, nie je ospravedlnením nečinnosti. Ako sme si povedali vyššie, v Bhagavad-gíte Krišna priamo žiada Arjunu, aby bojoval za dharmu, nie aby „spieval a neřešil“. Oddanosť neznamená slepotu. Navyše, ak niekto verejne pôsobí ako guru alebo vedúci funkcionár v sekte a poškodzuje iných, je úplne oprávnené ho hodnotiť – nie osobne, ale z hľadiska skutkov. Guru nie je mimo kritiku, ak koná nečestne.
Samozrejme, sektárska mentalita je jasná – čokoľvek sa v hnutí deje, len zavrime oči a spievajme Haré Krišna, Haré Haré… Komu to ale najviac vyhovuje? Samotným deviantom, ktorí učia svoje ovečky nič nekritizovať… Sami ale radi kritizujú, a to robia aj ich nasledovníci. Veď tento oddaný Bharadvaja robí presne to isté. Kritizuje mňa, pričom tiež si mohol len spievať Haré Krišna. či nie?
Komentár uzatvára tým, že mi diktuje, že nemám nič riešiť ani keby to bola pravda a nemám spomínať jeho gurua a podčiarkuje to náznakom ďalšej vyhrážky…K tomu, že jeho guru sa priatelil a združoval s týmito deviantami sa zas nevyjadril. Lebo nemá k tomu čo povedať.
Nebudem hľadať ďalšie fotky, kde je spoločne vo veselej nálade s ďalšími deviantami, ani hodnotiť jeho činnosti ako také, ale môj argument stále platí, a platí na väčšinu ISKCON guruov, ktorí sa od zvyšku guruov nedištancujú. Jednoducho, sú v partii s deviantami. Napr. o Lokanathovi a jeho kauze sa vedelo v ISCKONe roky a roky a nič sa neriešilo. Musel teda o tom vedieť aj on. A nie len o ňom ale o ďalšom tucte.
Tu som mu kontroval, že ma len gaslightuje, uráža a vyhráža sa. Naznačil som mu, že si trošku kaká do úst, keď prezentuje filozofiu, že všetko je ako má byť a nemáme kritizovať, ale to, že on píše mne do skupiny kritiku môjho článku, že toto nemá zrazu tak byť, a sám neostáva zmierený, že Krišna riadi všetko – aj písanie takýchto článkov, tak to už mu nejak logicky nevychádza.
On odpísal, že jemu to „zrazu“ nevadí…Akurát preto píše tie slohy, kde ma poučuje a uráža do feťákov, duševne chorých a pod.? To nevyzerá, že by s tým bol ok. Takže ukazuje sa jeho klamárstvo a pokrytectvo, že si nestojí za ničím čo píše. Netreba v jeho vyjadreniach hľadať teda asi žiadnu logiku ani inteligenciu. V skratke, len pení nenávisť s cieľom obhájiť deviácie.
Píše tiež, že nemôžeme poškodzovať Prabhupádovu inštitúciu, aj keď sú v nej poruchy… Otázka by však mala znieť, nie prečo to chce niekto „zboriť“, ale : Prečo sa ISKCON sám borí? Pretože sa ignorovali Prabhupádove varovania pred neautorizovanými guruami, pretože sa organizácia uzavrela a prestala byť transparentná. Práve preto je dnes potrebné neľpieť na mýte o „neomylnosti“, ale konať v duchu jeho pôvodného posolstva – a to je odvaha hovoriť pravdu, aj keď bolí. Konieckoncov všetko je v Prabhupádových rukách. To, že je ISKCON infiltrovaný démonmi, ktorí chcú uchvátiť moc hovoril už Prabhupáda a jasne pred tým varoval. Predpokladám, že Bharadvaj das by gaslightoval aj Prabhupádu v tomto prípade a vravel mu, že máme byť len ticho a tolerovať, lebo Krišna to tak chce…
Spomína tiež obľúbený sektársky výrok, že bez spoločnosti oddaných nie je možné robiť pokrok. Áno, to je pravda, ale problém je, že on ako sektár si privlastňuje patent na to, že oddaní sú jedine vo firme ISKCON Ltd., americkej korporácii. Znamená to, že pred ISKCONom neexistovala žiadna vaišnavská sanga? A neexistuje ani teraz, a na veky vekov po večnosť bude jediná sanga na svete v tejto americkej firme? Klasické sektárske zmýšľanie a strašenie svojich členov, že len cez nich ide cesta…Nešúchaš nohami tak ako ti prikazujú ISKCON guruovia a manažéri? Tak nebudeš mať spoločnosť ISKCONu. A tým pádom, keďže všetci ok mimo ISKCON sú démoni, tak skončíš ako démon a pôjdeš do pekla. Jednoducho, stredoveké dogmatické manipulatívne myslenie. Na koniec komentu zas a dokola len zovšeobecňovanie…
Opýtal som sa ho logickú vec, že prečo potom sám áčárja, čo znamená, že guru, ktorý ide príkladom, odišiel z Gaudiya mathu, keď videl, že je plný deviácií? Lebo keď on tvrdí, že musíme byť na večnosť slepo loajálni ISKCONu, len preto, že ho založil Šríla Prabhupáda, prečo SP nebol sám takto slepo loajálny Gaudiya mathu? Bol Gaudiya math menej svätou organizáciou preto, že ho založil Prabhupádov guru?
Jeho reakcia zas diktát, čo mám a čo nemám podľa neho riešiť nasledovaná ďalšou klamlivou manipuláciou. Tváriť sa, že kritika je prejavom túžby po rozpade ISKCON-u, je čisto emocionálna manipulácia. Kritika nie je nepriateľstvo. Je to snaha o očistu, o návrat k pôvodným hodnotám, ktoré ISKCON sám hlásal – pravdivosť, oddanosť a čistota.
A ako sme si povedali, ak je podľa neho ISKCON hnutím Pána Čaitanyu, potom treba uznať, že rovnakým právom je ním aj Gaudiya Math, ktorého zakladateľ Bhaktisiddhanta Sarasvatí bol duchovným majstrom Prabhupádu. A ten Gaudiya Math sa rozpadol. Takže tvrdenie, že „sa to v žiadnom prípade nemôže stať“, je nepravdivé a nelogické – história to už totiž ukázala. A nie raz. Sektárske tendencie boli prítomné v histórii našej parampary po stovky a tisíce rokov – ako spomína Surdás prabhu v tomto seminári.
Skutočným „démonom“ v Kali-yuge nie je ten, kto poukazuje na chyby, ale ten, kto ich kryje a odmieta napraviť. Oddanosť neznamená slepotu. Znamená odvahu čeliť aj vlastnej organizácii, ak sa odchýli od pravdy. Keby nikto nikdy nenapomínal chyby, aj Krišna by musel ostať ticho na bojisku Kurukšetra – a my by sme nikdy nepoznali dharmu.
Nehovoríme tu teda o tom, že sa nejaké „chyby“ nemôžu stávať. Ale toto nie je len nejaká chybička a detail, ale samotný zdeviovaný princíp, ktorý začína tým, že sa absolútne proti šástre, sádhu a guru princípom začali voliť nekvalifikované osoby len na základe svetského demokratického hlasovania, ako sa v samotnom pôvodnom článku spomína.
Svoj hĺbavy komentár Bharadvaja zakončuje stredovekým strašením o démonoch… Skutočné peklo si oddaní robia zo života sami sebe navzájom, keďže sú obeťami démonov vo svojich vlastných radoch a vo vedení,
Na to odpovedal už len:
Takéto vyjadrenie znova nie je žiaden argument, ale prázdne tvrdenie postavené na slepej viere v nezničiteľnosť organizácie. Každá inštitúcia je len tak silná, ako jej schopnosť sebareflexie a očisty. História náboženských hnutí – vrátane kresťanstva, samotného Gaudiya Mathu atď. – ukazuje, že keď sa odmieta riešiť vnútorná korupcia a upadá sa do dogmatizmu, dochádza k rozdeleniu, úpadku alebo strate dôvery.
ISKCON sa možno „formálne“ nerozpadne – ako právnická osoba, značka alebo organizácia môže pretrvať. Ale duchovne sa už rozpadol vždy, keď toleroval nepravdu, chránil vinníkov a zneužíval pojem „duchovná autorita“ na zakrývanie zločinov.
Rozpad nie je len o zániku – môže to byť aj morálny kolaps, kedy hnutie stratí svoje ideály a dôveru. A ak sa nič nezmení, práve to sa môže stať. Kto má naozaj rád ISKCON, nemal by sa modliť za jeho „nerozpad“, ale konať za jeho očistu. Bez pravdy niet skutočnej jednoty.
Zatiaľ žiadne komentáre.