späť

Komunita sa môže stať väzením bez mreží

Rozhovor s duchovným učiteľom Kundalí dásom, pôvodne uverejnený v časopise Dingir Dingir 3/2000

Kundalí dás (*1948) je američan, ktorý sa po stretnutí so Šrílom Prábhupádom, zakladateľom hnutia Haré Krišna, stal jeho žiakom a jedným z vedúcich v Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu (ISKCON). V rôznych komunitách tohto hnutia prežil viac ako 22 rokov. V roku 1995 však ISKCON opustil(1). Často cestuje, šíri vedomie Krišnu a stará sa o svojich žiakov a priaznivcov v mnohých zemiach. Niektoré z jeho kníh (Nektár rozlišovania, Naša misia, Realizácia Nadduše) vyšli aj v slovenskom preklade.

 

S komunitným spôsobom života máte bohaté skúsenosti. Ako ho hodnotíte?

Ako v mnohých veciach sú aj tu pozitíva a negatíva. Medzi pozitíva samozrejme patrí priateľstvo, ktoré sa rozvíja medzi podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Inou hodnotou komunity členov je vhodné využitie možností a schopností jej členov. Hlavným negatívom je ale to, že keď chcete do komunity patriť, ste často vystavení tendencii vzdávať sa vlastného kritického myslenia.

 

Prečo si myslíte, že sa človek v komunite musí vzdať kritického myslenia?

Nie je to tak, že by ste museli. Je to jemný, nevedomý a takmer nerozpoznateľný tlak, ktorý je spôsobený vašou túžbou patriť do komunity a byť prijatý ostatnými členmi. Potom musíme vziať do úvahy skupinové myslenie, ktoré tak pekne analyzoval Erich Fromm. Jemu sa človek prispôsobí, aby ho komunita prijala. V komunite tiež existujú nepísané očakávania, tzn. veci, ktoré musíte robiť, aby sa pred vami komunita neuzavrela a nespôsobila vám spoločenskú a ekonomickú izoláciu. Týmto spôsobom skupina môže aj trestať.(2)

 

Ako je to v hnutí Haré Krišna?

Napríklad, že usmerňujúce zásady, ktoré často od človeka vyžadujú veľké úsilie, môžu hrať úlohu pri vytváraní závislostí na komunite. Komunita dokáže človeka izolovať od prostredia súčasnej kultúry, v ktorej je vystavený mnohým vplyvom, vďaka ktorým by mohol uvedené sľuby porušiť. Haré Krišna oddaní sú preto niekedy silne motivovaní k sebezapreniu a tolerovaniu nedostatkov vnútri komunity v obavách, že mimo nej nebudú schopní svoje sľuby dodržať a podľahnú ešte viac negatívnym vplyvom. Takže je to vlastne určité väzenie bez mreží.

 

Individuálny člen v takomto väzení snáď môže byť. Ale vedúci predsa môže väzenské brány otvoriť.

Niektorí vedúci komunity túto slabosť nevedomky využívajú. V skutočnosti by mali jednotlivcom pomáhať, aby sa z nich stali silnejšie osobnosti, pretože silnejšia individualita tvorí silnejšiu komunitu. Ale niektorí z nich si myslia, že to budú mať v komunite snáď ešte lepšie, keď z jednotlivca urobia viac závislého jedinca. Robia to teda naozaj nevedomky? V niektorých prípadoch áno, v iných nie. Myslím, že je menšina tých, kto tejto slabosti využívajú vedome. Väčšina to činí, bez toho, aby si si uvedomovali, čo robia. Sami to tiež prežili. Vyrástli v určitom systéme podrývajúcom zdravé sebavedomie a robia to teraz tiež. Teda nie zo zlej vôle alebo zlých motívov, ale preto, že nikdy kriticky nepremýšľali o tom, čo sami zažili.(3)

 

A tiež je to asi pohodlnejšie.

Môže sa to zdať pohodlnejšie. Nakoniec to ale vôbec pohodlné nie je. Vedie to k tomu, že sa človek odcudzí sám sebe. Ak sa snažíte o sebarealizáciu, tak je to cesta úplne opačným smerom. Ale naoko vyzerá bezpečne.

 

Čo proti tejto tendencii môže komunita robiť?

Každá zdravá komunita musí mať stálu potrebu reformy. Vďaka tejto sebaanalýze duchovne rastie. Myslím, že to, čo platí pre jednotlivcov, platí i pre komunitu. I komunita by mala byť schopná sebareflexie a sebakritiky s cieľom členov nie obviniť, ale umožniť im duchovne rásť. K tomu ale potrebujete vedúcich, ktorí si toho sú vedomí a ktorí vás smerujú správnym smerom. Ale v hnutí Haré Krišna je v súčasnosti tak silný prvok snahy o „misiu“, že sa niektoré základné vnútorné potreby prehliadajú. Misia a distribúcia majú takú prioritu, že sa veľká časť úžitku z komunitného spôsobu života stráca. Pritom by bola potrebná rovnováha medzi zameraním dovnútra komunity a smerom von.(4)

 

ISKCONskými centrami prešlo za tie roky viacero ľudí. Pri takomto striedaní nie je jednoduché vytvoriť stálu komunitu.

Pokiaľ filozofia v Prábhupádových knihách je dobrá, a ja som o tom presvedčený, potom sa musíme pýtať, prečo väčšina ľudí odchádza. Keby mali s komunitou dobrú skúsenosť, určite by neodchádzali. Problém však nie je vo filozofii ako takej, ale v spôsobe, akým je aplikovaná.

 

Takže v zásade neodmietate komunity, ale voláte po lepších vedúcich.

Volám po lepšom poznaní a uvedomovaní si všetkých pozitívnych i negatívnych stránok. Myslím, že v komunite je nutné vytvoriť systém pre vyučovanie jej členov práve o týchto témach. Mali by ste vedieť, čo si v tejto súvislosti všímať. K obrane duchovných hodnôt komunity môžeme využiť sociálnu psychológiu a psychológiu skupín.

Podstata problému je asi nasledujúca. V náboženských komunitách všetko spočíva na vysokých ideáloch – takých ako ľudskosť, láska, tolerancia, rešpekt pre druhého, nehľadanie chýb na druhom, atď., ale keď sú všetky tieto ideály privedené do extrému, môžu vás úplne oslepiť a zbaviť kritického myslenia!

Keď prichádzate do náboženskej komunity, tieto ideály znižujú vaše kritické schopnosti. A keď potom všetko nejde úplne ideálne, nikto to nechce priznať, pretože každý chce byť pokorný, každý chce rešpektovať druhých, spolupracovať atď. A tak to ide stále dole a prostredie začne byť nezdravé. Až môže byť neskoro. Keď začnete liečiť rakovinu včas, máte dobrú nádej, že ju zastavíte.

A potom je tu druhý problém – ak poukážete na niektoré nedostatky, vedúci sa cíti obvinený, pretože je za komunitu zodpovedný. Preto sa bráni problém priznať a stojí v ceste reformám. Znamenalo by to pre neho uvedomiť si, že urobili niečo zle. (prípadne, že žil väčšinu života v mayi, aj keď bol „oddaný“, pozn. red.)

Scott Peck dáva v jednej zo svojich kníh na túto situáciu pekný príklad: Keď máte boľavý prst, idete k lekárovi, ktorý ho ošetrí, a prst je šťastný, pretože sa uzdravuje. Ale keď je niečo nezdravé v skupine a zistí sa, čo to je, potom je niekto nešťastný, pretože vina padá na neho.

Avšak aj cez toto všetko sú komunity nepostrádateľné. Potrebujeme sa združovať s ľuďmi podobného myslenia. V komunitách získavame silu.

 

Myslíte, že by malo zmysel vedúcich nejako školiť?

Určite. Vedúci sa musia učiť rozumieť samozrejme sami sebe, ale tiež istým širším princípom. Jeden príklad: Erich Fromm píše o demokratickom a autoritatívnom type vedenia. Už vďaka porozumeniu týmto typom a rozdielom medzi nimi si môžu vedúci uvedomiť, že majú na výber. Mnoho ľudí si osvojuje autoritatívne prístupy, pričom sa vôbec nezamýšľajú nad tým, že to nie je jediná možnosť. To sa deje zvlášť v náboženských skupinách, pretože tam sa vedúci cíti, že reprezentuje Boha.

 

Takéto rozširovanie obzoru má ale zmysel len tam, kde sú ľudia zvyknutí hájiť svoje myšlienky a hovoriť spolu otvorene.

To je tiež pravda. Vzdelávanie by malo byť pre všetkých. Scott Peck vo svojej knihe „Ľudia klamstiev“ vysvetľuje, že cieľom jeho skupinovej terapie je, aby sa všetci účastníci cítili za skupinu zodpovední. Týmto spôsobom sa každý stáva vedúcim. Keď sa teda pripojíte k nejakej skupine, napríklad k hnutiu Haré Krišna, musíte prejsť nejakým počiatočným kurzom. Nikdy možno nebudete mať titul vedúceho, ale získate pocit zodpovednosti, takže sa ozvete, keď potom niečo nebude v poriadku, a naučíte sa klásť otázky.

 

Existujú ľudia, ktorí sú Krišnovi oddaní, ale stoja mimo ISKCON. Myslíte, že by ste mali vytvoriť komunitu?

Pokiaľ sa to stane, bude to v poriadku. V súčasnej dobe sa skôr zameriavam na jednotlivých oddaných, aby boli viac zodpovední sami za seba a zároveň aby ​​sa plne chopili vedomia Krišnu a aplikovali ho vo svojom živote. Keď v tomto smere vyrastú, môžu vytvoriť komunitu. Musí to prísť samo. Nijak to neplánujem, ale bolo by to prirodzené. Napríklad tu u nás je asi 15 až 20 ľudí mimo ISKCON. Až dospejú ako osobnosti i ako oddaní, možno si povedia, že by bolo vhodné vytvoriť komunitu. A budú mať svojich vedúcich a svoju štruktúru a budú si sami riešiť svoje problémy.

Súčasný ISKCON je totiž tak veľká organizácia, že vedúci často ani nepoznajú oddaných, a o problémoch s nimi hovoria napríklad len po telefóne. Podobné je to s hospodárením: Oddaní tu v Brne dokonale vedia, čo si môžu dovoliť a akú majú zodpovednosť. V oficiálnom ISKCONe sme mali často problém s tým, že hospodárenie nebolo tak transparentné. Ľudia podporujúci hnutie Haré Krišna im napríklad dali nejaké finančné prostriedky, ale keď potom nevideli, čo sa s nimi vlastne stalo a na čo boli použité, prirodzene ich prestali dávať a tak sa rozpadla aj štruktúra a podpora mnohých projektov a komunít.

 

Vzrastá počet oddaných mimo ISKCON?

Myslím si, že áno. Nie som informovaný o aktuálnej situácii, ale môj dojem je ten, že je stále viac oddaných, ktorí sa od organizácie dištancujú. Oproti minulosti sa však určite niečo mení: Keď predtým oddaný opustil ISKCON, väčšinou sa vzdialil od Krišnu a prestal praktikovať vo svojom osobnom živote. To sa dnes podľa môjho názoru stáva menej a menej. Keď dnes oddaní opúšťajú ISKCON, neprestávajú byť oddanými, neprestávajú džapovať, schádzajú sa, tvoria skupiny, a v niektorých prípadoch dokonca začnú sami kázať bez ohľadu na „oficiálny“ kanál. Zdá sa, že toto je vývoj posledných desiatich rokov. (5)

 


(1) – Väčšina žiakov Šrílu Prabhupádu, aj neskorších priaznivcov ISKCON opustila. Z vyše 5000 žiakov Prabhupádu, ktorých zasvätil, ostala v ISKCONe len hŕstka, ktorí sa často držia na svojich pozíciách „autorít“ z finančných či mocenských záujmov. Rovnako, drvivá väčšina guruov, ktorí sa vyhlásili za nových ačáryov poklesla úplne. 

(2) Môžeme prakticky vidieť a potvrdia to doslova desiatky tisíc členov, ktorí sa stali obeťami pomsty a trestania „autoritami“ v ISKCONe, čo je úplne štandardná prax. Stačí, keď neuposlúchnete čo i len jeden „príkaz“, alebo budete protestovať, či spochybňovať neomylnú autoritu, uvalia na vás konsekvencie, ktoré môžu mať praktický, finančný a psychologický efekt. Pokiaľ sa nepodvolíte, v komunite vás ohovoria a zakážu sa s vami stretávať pod zámienkou toho, že robíte tzv. „priestupky voči autoritám“, prípadne sami vás obvinia z „ohovárania“. Ohováranie je v ISKCONskom žargóne synonymum k tomu, keď niekto oponuje autorite. Týmto spôsobom sa väčšina jednoduchých naivných oddaných radšej podvolí diktátu sekty a jej vyvolených, než aby mali znášať takéto tresty. Sekta systematicky pracuje na tom, aby ste boli na nej sociálne, spoločensky a finančne závislí, a nemali inú možnosť, len sa nechať nimi takto ovládať. Toto je tiež jeden z dôvodov, prečo po relatívne krátkej dobe doslova tlačia oddaných k „zasväteniu“. Týmto si vedia ovečky ešte viac formálne pripútať k organizácii, vybranému guruovi, ktorého sa snažia pretláčať a pod. Na Slovensku je to Bhaktivaibhava swami, ktorý si tu, ale aj v Česku takto betónuje svoje postavenie, keďže managersky to tu má pod kontrolou, tak sa snaží, aby čo najviac žiakov patrilo aj „duchovne“ pod neho a boli mu lojálni. 

(3) – Tieto nezdravé psychopatologické vplyvy, potláčanie individualizmu, autoritárske vedenie a pod. popísal výborne Purnačandra goswami vo svojej knihe Nevyslovené prekážky na ceste k bhakti. Jej preklad nájdete na našom blogu tu.

(4) – Toto platí bohužiaľ stále menej a menej. Kázanie ako také je na ústupe, alebo presnejšie povedané, takmer neexistujúce. Môžeme vidieť, že ešte v čase písania tohto článku bolo omnoho viac oddaných, ktorí sa aj keď mechanicky a impersonálne, ale ako tak snažili o masovú distribúciu kníh. Momentálne ISKCON upadá aj po tejto stránke, keďže sa aj zvyšky entuziazmu vytratili, po vzore „autorít“, ktoré si hľadia iba na svoje záujmy, t.j. udržovanie hospodárstva, jedenie, spanie a obrana, pod rúškom externej religiozity a rituálov, sviatkov a pod.

Toto je to, pred čím varoval Prabhupáda a pred ním aj jeho guru maharaj, a čo bolo príčinou rozkladu predošlej organizácie Gaudiya math. História sa teda stále opakuje. Dnešné „autority“ využívajú tzv. sankirtan na to, že zapriahnu posledných ochotných sentimentálnych oddaných do direct marketingu predaja kníh, a z týchto peňazí, obzvlášť počas tzv. Prabhupádovho maratónu potom financujú veľkú časť roka svoje hospodárstva, dávajú si štedré funkcionárske platy, stavajú rodinné domy okolo „chrámu“, kupujú nové autá či chodia na dovolenky. Týmto spôsobom misia SP degraduje na treťotriednu cirkev. Nie sú napĺňané potreby ani členov vnútri komunity, a nie je vykonávané ani skutočné plodné kázanie. 

(5) – Od tohto rozhovoru ubehlo mnoho rokov, a táto tendencia sa ešte viac rozšírila. Je smutným faktom, že v princípe misia Šrílu Prabhupádu na Západe je takmer mŕtva, v porovnaní s desaťročiami predtým. Okrem Ukrajiny, Ruska a Pobaltia, prípadne UK, kde sa ISKCON premenil de facto na hinduististické centrum (kvôli príspevkom od Indov), ISKCON funguje úspešne už len v Indii, kde majú bežní indovia prirodzený náboženský sentiment – tu je tiež otázka nakoľko ide o hinduizmus, alebo naozaj o to, čo Prabhupáda chcel.

Fenomén tých, ktorí kvôli sklamaniu z ISKCON „autorít“ odišli má vlastný názov a to „spálení oddaní“. Naozaj častokrát prestanú praktizovať úplne. To je daň za to, že celá ich duchovná kariéra v tejto cirkvi bola položená na nezdravých, naivných a externých základoch. Často sa po opustení ISKCONu vrátia psychicky do čias, kde naposledy používali svoj vlastný rozum, a teda, keď bol predtým rastafarián,  buddhista, ezoterik či čokoľvek iné, vráti sa k tomu.

Externá cirkevná maska a pretvárka spadli a je čas zamyslieť sa ako ďalej, a či si naozaj takýto oddaný zobral reálne k srdcu Prabhupádovo učenie, alebo len čakal, že za neho spravia pokrok „autority“, ktoré sú v princípe tiež len dlhoroční začiatočníci. Oni majú však aspoň tú „výhodu“, že majú z riadenia takejto inštitúcie finančný prospech, a to ich egám dáva ako takú náplasť. To, že po opustení tela smerujú na pekelné planéty, a nepomôžu im ani brahmánske šnúry a zbierka 30 emailov za 30 rokov „odovzdania sa guruovi“, je logický fakt podporený šástrou, bez ohľadu na brainwashing týchto autorít, ktoré sa snažia dennodenne vymývať mozgy osadenstvu „chrámu“.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Mohlo by vás zaujímať

Sekta
Čítaj viac
Kázanie Sekta
Čítaj viac
Filozofia Nevyslovené prekážky Sekta
Čítaj viac
0 komentárov Zanechať komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.