späť

Do pekla s pretvarovaním!

(Úryvok z knihy od Šrípad Aindra dasa)

Prinášame Vám ďalší článok na tému sektárstvo a je to kapitola z Iskconom zakázanej knihy Srdce transcendentálnej distribúcie kníh od Šrípad Aindra dása. Práve kvôli tejto knihe, ako aj jeho ďalším aktivitám, ktoré neboli po vôli inštitucionálnemu Iskconskému monštru mu robili problémy, sabotovali programy, chceli ho vyhodiť z Iskconu, ako väčšinu pôvodných Prabhupádových žiakov, a bohužiaľ s veľkou pravdepodobnosťou ho toto všetko stálo aj život, keďže opustil telo za značne dramatických a podozrivých okolností.

Samozrejme vieme, že čistý oddaný Pána je pod Jeho priamou ochranou a nedotýka sa ho karma, či politiky a aranžmány materialistov (a pseudooddaných), aj keď to tak externe môže vyzerať. Napriek tomu by nám to malo niečo naznačiť a byť pre nás varovaním a výzvou, či motiváciou v našom vlastnom boji za Absolútnu Pravdu v nezmenenej podobe a v pokračovaní misie Šrílu Prabhupádu a predošlých ācāryov.

 

Druhý výlev srdca

Moji drahí Śrī Śrī Rādhā-Śyāmasundara! Jedna veľmi poklesnutá a biedna duša Vám, plačúc pri lotosových nohách Śrī Gurua, s pokorou vzdáva nasledujúci nespútaný tok modlitieb a výlevov, Vám, ktorí ste obecenstvo tak láskavé a ohľaduplné.

Niektorí bez hanby tvrdia, že hnutie Hare Kṛṣṇa je mŕtve – že je to už iba bezduché telo, ktoré sa len kŕčovito myká pár posledných momentov pred jeho konečným zrútením. Iní unáhlene tvrdia, že transcendentálna distribúcia kníh je pre začiatočníkov. Ďalší zas trvajú na tom, že členovia hnutia Hare Kṛṣṇa nemôžu nikdy dosiahnuť vraja-premu či vraja-līlu, kvôli všetkým tým priestupkom voči veľkým dušiam, ktorých sa dopustilo zopár ich vedúcich členov; že môžu dosiahnuť prinajlepšom Vaikuṇṭhu. Ale je to ešte horšie: existujú aj stupídne a absurdné tvrdenia pripomínajúce zvysoka vymrštené zvratky, že Bhaktivedantove významy sú vraj škodlivé pre vieru vo vedomie Kṛṣṇu.

Pýtam sa: sú toto požehnania, sľuby, výzvy, kliatby, urážky alebo snáď vyhrážky? Trúfam si pochybovať nie len o správnosti týchto tvrdení, ale aj o ich samotnom nepoctivom základe. Keby medzi členmi hnutia Hare Kṛṣṇa existovala čo i len jediná úprimná, neskazená duša, nemôžeme snáď chtiac či nechtiac chápať toto spoločenstvo, a to aj napriek všetkým jeho problémom, ako stále živé? Okrem toho, neboli to práve veľkí oddaní z Rūpanuga-sampradāye, ako napr. Śrīnivāsa Ācārya, Bhaktivinoda Ṭhākura, Bhaktisiddhānta Sarasvatī Prabhupāda a nedávno i Jeho Božská Milosť A.C. Bhaktivedanta Svāmī Prabhupāda, ktorí pokorne prijali úlohu transcendentálnej distribúcie kníh, aby pozdvihli padlých? Mali by sme ich považovať za začiatočníkov? Za ďalšie, mali by sme automaticky pripisovať vyššie uvedené nedospelé a poverčivé tvrdenia hŕstky bigotných stúpencov hnutia i ostatným, progresívnejším študentom s otvorenou mysľou jednoducho na základe toho, že patria k inštitúcii? Musí celá armáda čeliť súdnemu procesu kvôli medzi-inštitučným vojnovým zločinom niekoľkých vojakov? Nie je dosiahnutie úrovne vraja-līla podmienené reakciou Pána na úprimnosť zámeru jednotlivca?

To nedokážeme nájsť jedinú dôstojnú dušu spomedzi stúpencov A. C. Bhaktivedanta Svāmīho Prabhupádu, ktorá by upreto nasledovala progresívneho a žijúceho ducha sebapoznania, ktoré vrcholí v realizácii vraja-premy? To nie je nikto „v“ hnutí Hare Kṛṣṇa, kto by zúfalo volal o milosť Śrī Lality, Rūpu a ich spoločníkov? Je ich rozhodnutie udeliť či neudeliť špeciálnu bezpríčinnú milosť komukoľvek možné anulovať dogmatickými tvrdeniami z úst nepatrne malých a lakomých jīv, ktoré si prajú byť známe ako najpoprednejší rasa-ācāryovia všetkých tých kvázi-rāgānuga-bhaktov? Záleží tu vôbec na niečom inom, ako na transcendentálnej milosti Śrī Rūpu Mañjarīho?

Ó, drahá kráľovná môjho života, najmilostivejšia Śrīmatī Rādhārānī! Ó, Śyāma, najcennejší poklad môjho srdca, ty, ktorej tvár je sladká sťa svit mesiaca! Dovoľte nám prosím obrátiť sa na vyššie autority: na tie, ku ktorým sa môžeme s dôverou odvolať v prípade nepráva! Neprečítali sme snáď mnoho kníh? Neslúžili sme už niekoľkým guruom? Nie je snáď Śrī Vṛndāvana Dhāma najväčší zo všetkých guruov, číra dokonalosť všetkých písem? Nie je prach z Vraje tá najvyššia autorita, tak ako hari-dāsa-varya, Giri Govardhana? Nemáme sa utiekať k život-zachraňujúcim vodám jazierok Rādhā-kuṇda a Śyāma-kuṇda, a optimisticky tak očakávať naplnenie túžob, ktoré uchovávame tak hlboko v našich srdciach? Nie je snáď Jeho Božská Milosť A. C. Bhaktivedanta Svāmī Mahārāja Śrīla Prabhupāda tiež vyššou autoritou?

Niekto by sa mohol vyťahovať pred ostatnými a tvrdiť pravý opak, aby tak vzbudil úctu v očiach pár naivnejších stúpencov. Ale popravde, človek by si mal dobre pamätať, že napokon nie je v našich rukách rozhodovať o tom, kto je Pánovi Gaurāṅgovi bližšie. Nie sú Śrī Śrī Jāhnavā-Nitai pre nás tými najväčšími dobrodincami? Nemá samotné meno „Rādhā“, ktoré, ak je vyslovené čisto a úprimne, moc odpustiť všetky Vaiṣṇava aparādhy? Nemá moc odpustiť všetky priestupky i len jediné vyslovenie mena „Śrī Kṛṣṇa Caitanya“? Sú tvrdenia predošlých ācāryov týkajúce sa všetkých týchto vecí iba klamstvá?

Hṛdaya Caitanya chcel potrestať svojho žiaka Duhkhīho Kṛṣṇadāsu, pretože ho považoval za devianta, ktorý spáchal priestupok tým, že si zmenil tilak a svoje meno na Śyāmānanda. Môj drahý Śyāmasundara! Neobrátil sa na Lalitu, Rādhu a následne na Subalu (ktorý bol Gaurī dāsa Paṇḍita, duchovný učiteľ samotného Hṛdayu Caitanyu)? Nezískal Śyāmānanda požehnania Rādhārānī milosťou Jīvu Gosvāmīho napriek nespokojnosti a značnej konšternácii jeho gurua, Hṛdaya Caitanyu?

Aj keby, tak nech! Aj keby bola pravda, že je hnutie Hare Kṛṣṇa mŕtve a tak ďalej, nikdy by som sa nevzdal mojej najhlbšej vďaky Jeho Božskej Milosti A. C. Bhaktivedanta Svāmī Prabhupādovi, a jeho mnohým úprimným služobníkom; ktorí sa, napriek rozličným úrovniam ich duchovnej kvalifikácie a splnomocnenia, láskavo pokúšali všetkými silami pomôcť topiacim sa podmieneným dušiam ako som ja, a hodiť nám záchranné lano v podobe tejto vznešenej literatúry. Ak by slová nášho ācāryu mali oslabiť vieru človeka vo vedomie Kṛṣṇu, tak mi prosím niekto vysvetlite, prečo sa tisíce ľudí zo všetkých životných štádií stále pridávajú k hnutiu pre vedomie Kṛṣṇu a usilujú sa o dosiahnutie Kṛṣṇa-premy?

Moji drahí Śrī Śrī Rādhe-Śyāma! Viem, že nie som kvalifikovaný. Viem, že robím priestupky. A preto si právom zaslúžim byť navždy zbavený naplňujúcej možnosti slúžiť Vašim lotosovým nohám vo Vašej najokúzľujúcejšej Vraji. Napriek tomu však dôrazne deklarujem, že nikdy nezanechám svojho entuziazmu, a neprestanem načúvať tým ohromným a neprekonateľným chválam Vašich prekrásnych mien, podôb, vlastností a zábav popísaných vo všetkých tých nádherných knihách stúpencov Pána Gaurāṅgu!

Hā Rādhe-Śyāma! Ste dobrosrdeční? Ak chcete, aby som sa pripútal ku všetkým tým zjavne dogmatickým, svojvoľným, nezrozumiteľným a prakticky neuskutočniteľným pravidlám a reguláciám smṛti-śāstier, tak už fakt nemám nádej na vykúpenie.

Ale aj keby ste ma nechali sa rodiť a umierať v pekle už na veky vekov, nikdy by som neprestal dúfať, že sa raz nado mnou zmiluje nejaká nekonečne súcitná duša; a napriek tomu, že si to vôbec nezaslúžim, dovolí mi splniť si môj nesplniteľný sen – dovolí mi stať sa čiastočkou prachu priamo zamestnanou v službe Vašim večným spoločníkom.

Moji drahí Rādhe-Śyāma! Síce som len trestuhodný hriešnik bez akéhokoľvek náznaku dobrých vlastností a zaslúžim si byť potrestaný každým možným spôsobom, i tak si prosím vypočujte túto úprimnú prosbu môjho srdca vyvierajúcu z jeho najhlbšieho zúfalstva. Prosím, nesmejte sa mi, neopovrhujte mnou a ani o mne žiadnym spôsobom nepochybujte. Aj keby som nikdy nesmel okúsiť jedinú kvapku z oceánu plného nektáru nálad a čistej, nepoškvrnenej premy k Vašim lotosovým nohám, nechajte ma prosím žiť a umierať v prachu Vraja-bhūmi naveky, či aspoň v jednom živote; márne dúfajúc, že jedného dňa Vás vo večnosti dosiahnem.

Moja najšťastlivejšia dobrosrdečná Śrīmatī Rādhārānī! Prosím, dovoľ mi narodiť sa miliónkrát vo Vraji v akomkoľvek životnom druhu. Radšej sa tam narodím kľudne ako červ v prasacích výkaloch, len ma prosím nevyžeň za brány Vraje tým, že ma urobíš kráľovnou Dvāraky či spoločníčkou Lakṣmī na Vaikuṇṭhe.

Ak by som nesmel večne prebývať v Śrī Vṛndāvan-dhāme, dovoľ mi prosím, aby tam naveky žilo aspoň moje srdce.

He Rādhe-Śyāma! Neopúšťajte ma, prosím! Odpusťte mi prosím moje premnohé očividné chyby a nedostatky, a nejakým spôsobom priveďte moju chradnúcu dušu k Vašim lotosovým nohám. Akú má v opačnom prípade nádej bytosť tak bezradne poklesnutá a previnilá ako ja?

 

Do pekla so snahami zabezpečiť si pohodlie v tomto dočasnom, temnom svete plnom utrpenia!

Do pekla s túžbou dosiahnuť nebeských potešení tu na zemi, s túžbou pozdvihnutia na svarga-loku či s prebývaním na ktorejkoľvek vyššej planéte v tomto vesmíre!

Do pekla s dosiahnutím mystickej dokonalosti!

Do pekla so všetkým tým neviazaným jedením, spaním, párením a bránením sa, len aby boli telo a duša pokope pri vykonávaní obetí!

Do pekla so snahami obmedzovať toto naše jedenie, spanie, párenie a bránenie sa s cieľom praktizovať zásady praktického odriekania!

Do pekla s podstupovaním prísneho pokánia a askézy pre dobro sebarealizácie a vedomia Boha!

Do pekla s dosiahnutím piatich druhov oslobodenia z hmotného sveta!

Do pekla s dosiahnutím Vaikuṇṭha-loky vo večnom kráľovstve Boha!

Do pekla so zrodením na zemi v tele hlúpučkého humanoida v tomto najúžasnejšom veku Kali, v ktorom sa zjavil Pán Caitanya, aby nám ukázal, ako ľahko dosiahnuť sebarealizáciu zahájením saṅkkīrtanového hnutia Svätého Mena!

Do pekla s tým, ako sa namyslene chvastáme, že pochádzame z najváženejšej postupnosti večne dokonalých gauḍīya-vaiṣṇavských ācāryov!

Do pekla s tým, ako zneužívame to, že máme tú česť sedieť pri lotosových nohách takého dokonalého rasika Vaiṣṇavu, akým je Jeho Duchovná Milosť A. C. Bhaktivedanta Svāmī Prabhupāda, alebo celkovo pri nohách ktoréhokoľvek Vaiṣṇavu!

Do pekla so striktným dodržiavaním zásad varṇāśrama-dharmy! Tá je pre kaniṣṭha-adhikārī oddaných, ktorým chýba čistá oddaná śrāddha.

Do pekla s hrami na „mamičku“ a „otecka“ v hmotnom svete!

Do pekla s otváraním stoviek chrámov, reštaurácií a farmárskych komunít s cieľom oslobodiť všetky padlé podmienené duše vo vesmíre z kolobehu opakovaného rodenia sa a smrti!

Do pekla so živočíšnou výrobou!

Do pekla s doslovným nasledovaním všetkých tých prekliatych pravidiel a regulácií Medzinárodnej spoločnosti pre pravidlá a regulácie!

Do pekla so snahami stať sa ďalším klonom Hare Kṛṣṇa!

Do pekla s tým, ako sme „prekonali“ skúšky ohňom vyžadujúce takmer neznesiteľné združovanie sa s vedome nedbalými začiatočníkmi!

Do pekla s pokusmi vyjadriť našu lásku ku guruovi a Kṛṣṇovi tým, že večne iba znášame ťarchu neúprosných inštitucionálnych sporov a konfliktov!

Do pekla so slepým podriaďovaním sa pravidlám!

Do pekla s inštitucionalizmom kostolníkov!

Do pekla s nábožensko-inštitucionálnou korporatokraciou!

Do pekla s nedávnym trendom, že sa človek zmieri s tým, že bude pod papučou formálneho vedenia hnutia!

Do pekla s Hare Kṛṣṇa pritakávačmi!

Do pekla so všetkým tým povrchným imitovaním vzorov!

Do pekla s predstieraním, že sme pokročilí oddaní, keď veľmi dobre vieme, že nimi nie sme!

Do pekla s manipulovaním ľudí, aby verili, že takzvané duchovne zbabelé, toxicky maskulínne a samoľúbe hrdinstvo Kali-yugy je to isté, ako dôstojnosť inšpirujúca oddanosť! Jediným cieľom skutočného hrdinstva je dobyť Kṛṣṇovo srdce.

Do pekla so zápasením o nábožensko-sociálnu slávu!

Do pekla s inštitucionálnym pečiatkovaním nadľudí v sampradāyi!

Do pekla s „nutným zlom“ (zle) organizovaného náboženstva!

Do pekla so všetkými tými nekonečnými stretnutiami, rozhodnutiami, rezolúciami a revolúciami, ktoré nevedú k žiadnemu riešeniu!

Do pekla s neustále prekypujúcim a vše-zaplietajúcim syndrómom krízového (ne)riadenia! Čo sa dá čakať od inštitúcie, ktorá v súčasnosti beží asi tak hladko, ako osol, ktorému sťali hlavu?

Do pekla s tým, ako sme si údajne vypočuli a bezmyšlienkovito zopakovali stovky prednášok z Bhāgavatamu, ako sme si poctivo odsedeli tisíce guru-pūjā a maṅgala-ārātrika kīrtanov, a ako sme povrchne odrapotali milióny kôl mahā-mantra-japy! „Kšna, Kšna, Rám, Rám!“

Do pekla so všetkým tým vehementným kázaním o tom, ako máme kázať o tom, ako máme kázať a o tom, ako by sme mali kázať o kázaní, kázajúc o tom, ako máme kázať! O čom by sme my tzv. „kazatelia“ mali kázavične kázajúcno kázať? Do akej miery sme skutočne pochopili zmysel kázania?

Do pekla s chamtivými priekupníkmi s transcendentálnym poznaním, ktorým ide iba o biznis!

Do pekla s Hinduistickou spoločnosťou pre vedomie dolára (ehm, teda Kṛṣṇu)! Hovorím do pekla s ustavičným využívaním hinduistickej dojnej kravy!

Do pekla s módnou a rentabilnou Hare Kṛṣṇa fóbiou!

Do pekla s falošným saṅkīrtana úsmevom!

Do pekla už s tým! Sme ako zaslepené deti zanietene ponorené v nepretržitej zábave, v ktorej pod zámienkou toho, aby mohla naša sampradāya pokračovať, zhromažďujeme tisíce nekvalifikovaných začiatočníkov, akoby to bola nejaká súťaž v zbieraní vzácnych a neobvyklých mincí. Do pekla s tým!

Do pekla s tým, ako sa pod zámienkou starosti o druhých tak nedbalo boríme vo všetkých tých triviálnych problémoch stoviek śiṣya-prāya „oddaných“, ktorí sú pripútaní k svojmu telu, že ani sami nemáme čas a priestor na to, aby sme dokončili aspoň to minimum nāma-bhajanu, ktoré sa očakáva od nového bhaktu. Ako potom chceme dosiahnuť pokročilé vnútorné realizácie potrebné na to, aby sme vedeli dať našim žiakom aj viac než len nedomyslené rady?

Do pekla s nedôstojnými, rafinovane zavedenými, neústupnými, prefíkane politickými, zámerne urážlivými, bezohľadnými, byrokratickými a cirkevno-oligarchickými mienkotvornými machináciami ! Dosiahol už niekto s týmto prístupom premu?

Do pekla s nábožensko-spoločenským konsenzuálnym masovým tranzom!

Do pekla s tým, aby bol človek pešiakom na nábožensko-manažérskej šachovnici nejakého kadiaceho smrteľníka!

Do pekla s tým, ako nesmelo kompromitujeme pravdu, aby sme sa mohli aj naďalej plaziť pred kakofonickými a nesprávnymi závermi nasprostastých o(d)svietených cirkevníkov pri moci!

Do pekla so všetkými tými nepriateľskými politickými nábožensko-inštitučnými/medzi-inštitučnými bojmi o moc, ktoré sú nezmyselné a mrhajú naším časom! Nie je už teraz nespočetne veľa frflošov, ktorí sú rozhodnutí sa takýmito nekonečnými a triviálnymi aférami neúprosne zaťažovať?

Do pekla s vnútropodnikovou, stranícko-duchovnou a pseudo-učeneckou zaujatosťou!

Do pekla s hmotne zosnovanou halucináciou, že medzi Vaiṣṇavami existujú tzv. priatelia a nepriatelia!

Do pekla s prebyrokratizovaným manažmentom a ich bezcitne centralizovanou a podlou manipuláciou peňazí a pracovnej sily! Je nevyhnutné, aby zaneprázdnenosť takýmito machináciami pod otrepanou zámienkou „šírenia lásky k Bohu“ nahradila naše životné poslanie byť zbláznený do Kṛṣṇu?

Do pekla so zápasením o vychutnávanie si rôznorodých svetských rás pod zámienkou podporovania spoločensky uskutočniteľného duchovného obohatenia!

Do pekla s bláznami, ktorí sa svedomite vyhýbajú spomínaniu, ospevovaniu a naslúchaniu Pánovým rāsa-līlām a ostatným mādhurya zábavám s gópiami. Nikdy nedosiahnu dokonalosť. Keď niekde náhodou stretnem podobných podvodníkov vydávajúcich sa za Vaiṣṇavov, zapchám si uši pred ich filozofickými nezmyslami, odmietnem sa im pozrieť do tváre a budem pohŕdať i tým ponurým vzduchom, ktorý sa vznáša nad ich hmotnými telami pripomínajúcimi mŕtvoly.

Do pekla s tým, ako sa kvázi-náboženský a pseudo-Kṛṣṇa-vedomý eklektizmus elegantne vydáva za harmonickú oddanú službu!

Do pekla s tým, aby som bol niekoho chichotajúcim sa guruom!

Do pekla s tým, aby som bol niekoho chichotajúcim sa žiakom!

Do pekla s úmyselným osprostievaním a znižovaním kvality Hnutia pre vedomie Kṛṣṇu, len aby bolo pre ostatných prístupnejšie!

Do pekla s podvoľovaním sa najmenšiemu spoločnému menovateľu hnutia a jeho pôžitkárstvu na úrovni tela i mysle!

Do pekla s tým, ako sa tie namyslené, samoľúbe, nábožensko-administratívne a z praktického života odtrhnuté elity pri moci robia, že nič nepočujú!

Do pekla so slabošskou a sebeckou cirkevno-politickou korektnosťou!

Do pekla s tým, že sme predali miliardy kníh tejto transcendentálnej literatúry po celom svete vo všetkých možných jazykoch, aby sme dali možnosť stať sa plne Kṛṣṇa vedomými všetkým ostatným, no nie sebe!

Do pekla s tým všetkým!

 

Veľká časť z vyššie odsúdených vecí mohla byť skvelá, záslužná alebo naliehavo (tiesnivo) dôležitá na tej či onej úrovni, ale ak nakoniec po tom všetkom nedokážeme my sami ako jednotlivci efektívne uchopiť, vziať si k srdcu, skutočne realizovať a s blaženosťou si vychutnať ten najhlbší a najpodstatnejší živý zmysel Gauḍīya Vaiṣṇava siddhānty (t. j. učiť sa milovať Vrajendra-nandana Śyāmu opatrným usilovaním sa o získanie bhāvy dievčin z Vraje, ktoré sú pre nás tým najlepším príkladom), čo sme vlastne týmto celým naozaj získali?

Povedzme si úprimne, aký by mal význam či zmysel akýkoľvek iný, údajne chválitebný skutok alebo čin? Ide nám iba o hromadenie sukṛti (či duṣkṛti), aby sme sa o to mohli hrdinsky pokúsiť v nejakom ďalšom živote, alebo čo? – aby to bol krok do neznáma, ale dúfajme, že dobrým smerom? Chceme Kṛṣṇa-premu alebo nie? Nepovažujme unáhlene tieto otázky za bezvýznamné.

Dobre, vedomie Kṛṣṇu je postupný proces – postupný do takej miery, do akej chceme. Avšak nemusí byť až tak postupný. Povedzme si otvorene, dobročinnosť v skutočnosti začína doma. Je pravda, že najvyššou realizáciou je podstúpiť obrovské riziko a dať všetko do záchrany celého sveta. To je v skutku naša misia. Avšak ešte vyššia realizácia, tá úplne najvyššia a najhlbšia misia, je zachrániť napokon samého seba. Najprv musíme byť my sami duchovne fit. Lekár, uzdrav sám seba! Najprv spievaj a tancuj v extáze ako šialenec, a až potom sa tráp zachraňovaním zbytku sveta. Stať sa vynikajúcim a plne seba-realizovaným žiakom je viac, ako sa stať guruom. To iba sotva implikuje, že by sme sa mali promenádovať ako králi bez šiat, aby sme mohli oslniť tých maličkých začiatočníkov s tým, ako veľa sme toho povrchne získali zo stránok obrovského množstva kníh. Aká fascinujúca a okázalá intelektuálna zbierka, v skutku! Nikde v śāstrach nie je spomenuté, že začiatočníci a stredne pokročilí oddaní dosiahnu prému tým, že budú prijímať stovky či tisíce žiakov. Ideálne je neprijímať vôbec žiadnych žiakov. Oveľa lepšie urobíme, keď sa s pokorou pokúsime spievať śuddha-nāma a pokračovať tak v sústredenom vykonávaní yuga-dharmy nāma-saṅkīrtanu s cieľom dosiahnuť najvyššiu dokonalosť rāga-maya zásluhou nášho Śrī Gurua. Až potom môžeme dúfať, že sa raz staneme skutočne splnomocnenými nástrojmi v rukách predošlých ācāryov.

 

Koniec úryvku

Celú knihu nájdete online v angličtine tu.

 

Bonus:

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Mohlo by vás zaujímať

Sekta
Čítaj viac
Filozofia Nevyslovené prekážky Sekta
Čítaj viac
Filozofia Kázanie Nevyslovené prekážky Sekta
Čítaj viac
0 komentárov Zanechať komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.