späť
Sekta

Čo by mal človek vedieť, než sa rozhodne pridať k sekte ISKCON

Poďme sa spoločne pozrieť na najzásadnejšie praktické problémy, ktoré adepti pravdepodobne zažijú:

 

Krišna pomôže len tým, ktorí si pomôžu sami

Toto vraví jedno veľmi múdre príslovie, ktoré Šríla Prabhupáda pomerne často citoval. Chcel tým tiež povedať, že máme prijať úplnú zodpovednosť za svoj duchovný aj hmotný život a jednať podla toho. Máme byť aktívny a nie len pasívne čakať, čo sa stane. Ešte nikdy sa nestalo, že by nejaká cirkevná inštitúcia spravila za niekoho duchovný pokrok. Skôr je obvyklé, že takýto pokrok od istého bodu brzdí, či takmer úplne zablokuje. Na začiatku vedia nováčikov naučiť niektoré externé zručnosti a mechanické rituály, tieto sú však neskôr pevnou priehradou medzi svetskou dharmou a bhakti, o ktorú by sa adepti na lásku ku Krišnovi mali usilovať. Viac sa o tejto téme dočítate v kapitole od Purnačandra goswamiho v tomto článku.

 

Zoberte rozum do hrsti

Pýtajte sa „Prečo?” Snažte sa zachovať si zdravý rozum, a keď vám bude nejaký názor pripadať podozrivý, pokúste sa zistiť, aký je skutočný motív toho, kto ho hovorí. Študujte filozofiu a uvidíte, že je ľahké vyberať len tie pasáže, ktoré sa hodia k presadzovaniu určitého názoru, a iné účelovo ignorovať. Védy sú ako strom priania a rozhoduje prístup, s akým ich človek študuje. Podľa toho prídu výsledky. Šríla Prabhupáda varuje:

Nič sa nemá prijímať slepo, všetko treba opatrne a dôrazne zvážiť. (výklad k Bhagavadgite, ďalej len Bg, 10.4-5).

 

rovnako:

Oddaný by mal vedieť zhodnotiť pomocou inteligencie, kto deviuje. Odovzdajte sa s inteligenciou. Neodovzdávajte však svoju inteligenciu. (list Bali Mardanovi, 1974)

Dalšie citáty:

Inteligentní človĕk, který umí vnímat svĕt kolem sebe a používat zdravou logiku, může pomocí vlastní inteligence získat pravý prospĕch. Nĕkdy tedy človĕk jedná jako svůj vlastní poučující duchovní mistr. Śrímad Bhagavatam 11.7.20

 

Zo všetkých foriem dôkazov určených k realizácii Najvyššej Pravdy, je skúsenosť z vlastného života tou najsilnejšou. Sanatana goswami

sekta

Nenechajte si príliš hovoriť do života

V tejto súvislosti je potrebné sa zmieniť, že k určitému „vykorisťovaniu” nových ľudí slúži presvedčovanie, aby sa neženili a zostali brahmačáríni, ktorí sa podľa tradície nemajú ekonomickými záležitosťami príliš zaoberať. V našom prostredí je tento prístup však často neadekvátny a väčšinou značne účelový. Ostatne brahmačárí ašrám tradične bol a doteraz je pre väčšinu ľudí prípravou na rodinný život. Pokiaľ je niekto naozaj odpútaný, úprimné sebaspytovanie v tomto smere mu neuškodí, a pre všetkých ostatných je premyslenie ďalšieho spôsobu života úplne zásadné. Skúsenosť ukazuje, že minimálne osemdesiat percent ľudí vstúpi do manželstva. V tú chvíľu už musia mať úplne jasné, kde chcú žiť, čím chcú seba a rodinu živiť atď.

Prax v ISKCONe však je, že keď sa brahmačarín, ktorý pre nich roky a roky drel zadarmo a prinášal desiatky tisíc eur rozhodne, že si založí rodinu, je doslova zo dňa na deň vykopnutý na ulicu bez centu a je ohováraný, že skončil v mayi, atď. Je to preto, lebo v tejto sekte nie je zďaleka priorita duchovný pokrok jej členov, ale finančný prospech a pohodlný život funkcionárov bez skutočnej práce. Keď z vás „firma“ nemá úžitok, ste pre nich zo dňa na deň menej ako „karmík“. Na tých sa aspoň falošne usmievajú, keďže šípia priamy či nepriamy prospech pre seba.

 

Nepáľte mosty.

Už veľa oddaných urobilo veľkú chybu, že zanevrelo na svojich rodičov či blízkych („veď to sú mäsožraví démoni, ktorí sa nezaujímajú o duchovný život”), príbuzní a známi, ktorí potom vinou oddaných prirodzene zanevreli na nich. Keď sa po rokoch chceli oddaní vrátiť, museli napravovať veľké škody, ktoré vo svojom fanatizme a mladíckom nadšení urobili. Šťastní sú tí, ktorých rodičia sú rozumní, ktorí im odpustili a pomohli im postaviť sa na vlastné nohy. Pamätajte na Krišnov pokyn o uctievaní nadriadených, ako sú otec a matka (Bg 17.14). Prabhupáda si prial, aby jeho žiaci najmenej jeden krát mesačne napísali rodičom. V Indii vyžadoval, aby jeho žiaci vzdali rodičom plnú úctu aj s poklonami (tj. u mužov dandavat).

Táto stratégia manipulácie, aby ich členovia pretrhli akékoľvek väzby a ostal im len ISKCON je tiež ďalším znakom patologického správania, vďaka ktorému psychicky zneužívajú svojich členov na absolútnu závislosť na sekte. Samozrejme, pod rúškom rôznych pseudofilozofických ospravedlnení.

 

Zdravotné a sociálne poistenie

Poistenie si musí platiť každý občan sám a je povinné. Pokiaľ človek v hnutí nepracuje ako riadny zamestnanec s pracovnou zmluvou (v tomto prípade je odvádzanie poistného povinnosťou zamestnávateľa aj spätne), mal by si každý zistiť, či mu je poistenie uhradené, pretože potom sa mu môže ľahko stať, že bude doplácať nemalé čiastky spolu s penále. Títo údaje vám povie vaša pobočka zdravotnej a sociálnej poisťovne, kde ste prihlásený. Podľa našich skúseností sa sekta vyhýba poistenie hradiť a najradšej sú, keď niekto pracuje úplne zadarmo, ideálne len za stravu. Takto naivní adepti na vaišnavizmus po rokoch nemajú doslova nič a stále viac sú závislí na sekte.

Sekta ISKCON v súčastnosti tieto neznalosti mladých ľudí až na svetlé výnimky zneužíva a dokonca sa snaží uplatniť niektoré princípy z vaišnavskej filozofie („Krišna sa o vás postará”, „starať sa o telo a o budúcnosť je máya”) k tomu, aby na týchto platbách ušetrilo. Pre človeka, ktorý po desiatich rokoch (čo je asi tak priemerná doba) odíde z ISKCONu a bude sa snažiť postaviť na vlastné nohy, potom nastáva pomerne nepríjemná situácia. Majte na pamäti, že žijeme v inej kultúre, než je vaišnavom a odrikavému životu naklonená India, a to tým viac, nakoľko je budovanie funkčnej varnašrámskej spoločnosti v ISKCONe zatiaľ len v stave (dekády trvajúcich) diskusií.

 

Príspevky

Dávať príspevky na duchovné účely, či už v podobe peňazí, majetku alebo práce, je veľmi chvályhodná činnosť. Písma nás však nabádajú, aby sme si dôrazne vyberali miesto, čas a človeka, ktorého hodláme obdarovať (viď Bg 17.20-22). Najlepšie je dávať len prostriedky, ktoré sa nedajú zneužiť – napríklad zaplatiť kazateľský program, financovať vydanie knihy a jej bezplatnú distribúciu, zaplatiť suroviny na rozdávanie prasádam a presvedčiť sa, že bolo rozdávané zdarma atď. Je nutné sa presvedčiť, kde peniaze skončili, lebo tieto dary sa väčšinou neobjavia v žiadnom finančnom výkaze a človek nikdy nevie, ako sa s nimi naložilo. Preto je najlepšie – zaplatiť jasne viditeľné projekty a veci. Potom prinesú duchovný pokrok. Inak – kto vie?

Videli sme x-krát v histórii, že sa peniaze z ISKCONu v tom lepšom prípade prehajdákali a prejedli, v tom horšom sa priamo ukradli alebo spreneverili. Na Slovensku je obzvlášť zvykom, keď si funkcionári ISKCONu za chrámové a kazateľské peniaze postavia vlastné rodinné domy, kupujú súkromné autá a podobne. Takto im ovečky financujú ich komfortné (lenivé) životy.

Najnovšie darebáctvo v slovenskom ISKCONe je povinné vyberanie poplatkov, aby niekto vôbec mohol byť členom ISKCONu na Slovensku a mohol „dostávať duchovné rady“, ako uvádzajú v svojich oficiálnych stanovách. Je to reakcia na to, že väčšina členov, s ktorými zle zaobchádzali z ISKCONu odišla, a tak sa funkcionári začínajú triasť o svoje pohodlie a snažia sa žmýkať viac tých, ktorí sú im zatiaľ lojálni – čo samozrejme prinesie zas len opačný efekt.

sekta

Qui bono

Keď vám nebude dávať zmysel, čo vám vaše „autority“ v sekte hovoria, skúste sa na celú záležitosť pozerať „ekonomickými očami”. Spýtajte sa, kto z toho bude mať prospech, a budete prekvapení, koľko vecí vám zrazu zmysel začne dávať. Dôveruj, ale preveruj – praktická zásada.

 

Nenechajte sa zastrašovať a zneužívať

Funkcionári v sekte často využívajú záujem nováčikov o duchovný život a na tomto základe ľudí manipulujú zastrašovaním. Uvedieme tu len niekoľko najčastejších príkladov, pretože argumenty sa veľmi často menia a prispôsobujú podľa aktuálnych potrieb manipulácie. Sektári na Slovensku či v Čechách sa ukázali ako veľkí majstri tohoto demagogického umenia.

Spolupracovať – „Nechcú spolupracovať” a podobné heslá väčšinou znamenajú toto: „Pokiaľ sa mi úplne nepodrobíš, potom to znamená, že nechceš spolupracovať. Mnohí iskconskí vedúci sa doteraz nepreniesli cez rýdzo autokratický spôsob manažmentu a príliš sa nesnažia napasovať ho na demokratickejší koncept, ktorý nám Šríla Prabhupáda odkázal, keď nás prosil o spoluprácu. Niektorí ľudia ako by zabúdali, že spolupráca je činnosť prinášajúca prospech všetkým zúčastneným, nie len jednej strane. Viac o autoritárstve sa dočítate v tomto článku.

Priestupky – Neposlúchnuť nezmyselné nariadenie nie je a nikdy nebude priestupok alebo aparádha. Taktiež faktický popis reality, ktorej bol človek svedkom, nie je priestupok, rovnako ako legitímna kritika. Kazatelia hlásajú často nepríjemnú pravdu, bez ohľadu na spoločenské konvencie (viď Bg 10.4-5, výklad). Tu si môžeme tiež pomôcť jedným z citátov od Bhaktisiddhantu Saraswatiho Goswamiho:

„Kazateľ Hari-kīrtanu je nutne nekompromisným nepriateľom svetskosti a pokrytectva. Je jeho stálou funkciou odstraňovať všetky mylné predstavy kázaním Pravdy v jej najjednoznačnejšej podobe, bez akéhokoľvek posudzovania osoby, miesta alebo času. Vždy si zvolí formu, ktorá má najmenšiu pravdepodobnosť, že bude zle pochopená. Je to jeho svätá povinnosť jasne a na rovinu oponovať komukoľvek, kto sa snaží podviesť či ublížiť sebe alebo ostatným prekrúcaním Pravdy, či už so zlým úmyslom, alebo nevedomky. Toto je možné iba v prípade, že je tento kazateľ kīrtanu vždy pripravený prijať možnosť, že bude utláčaný stádovitými ľuďmi za predpokladu, že im týmto svojím nepohodlím napokon prinesie prospech vyjavením Pravdy v jej jasnej podobe. Keď nemá túto vôľu, bojí sa a zvažuje svoje osobné nepohodlie alebo otázku úcty k jeho osobe namiesto toho, aby kázal kīrtan za každých okolností, nie je hodný byť kazateľom Absolútnej Pravdy. Pokora znamená dokonalú podriadenosť Pravde a žiadnu sympatiu k nepravde. Tí, ktorí ukazujú akúkoľvek spriaznenosť s nepravdou nie sú hodní spievania Hari-kīrtanu. Akékoľvek priľnutie k nepravde je opakom pokory zrodenej z absolútnej odovzdanosti Pravde.“ (Śrīla Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura, esej v The Harmonist 26.249-50, Apríl 1929)

V tejto súvislosti je dobre si uvedomiť, že stretnúť skutočného vaišnavu je veľmi vzácne a urobiť teda vaišnava-aparádhu je tiež dosť vzácnou udalosťou. Väčšina oddaných v ISKCONe aj mimo neho sú na začiatku cesty oddanej služby, a preto aj nezhody medzi oddanými spadajú skôr do kategórie sociálnych nezhôd než vaišnava-aparádh. Človek by sa na to mal pozerať skôr z hľadiska slušného chovania a nenechať sa zastrašiť. Je veľkým paradoxom, že tí, ktorí majú tzv. managerské funkcie a tvária sa pokročilo sú tí, ktorí vyžadujú pre seba najviac úcty a neznesú ani náznak kritiky, čo je v príkrom rozpore s princípmi Trinad api sunicena, atď.

Guru-aparádha. Musíme si uvedomiť, že management v ISKCONe sa len málokde preniesol nad klasickú líniu chrámový vedúci – guru, ktorá funguje tak, že temple-prezident naznačí guruovi, čo si praje, aby žiakom povedal, a on im to povie, prípadne im dá „čo preto”. Pokiaľ si má guru vybrať medzi kontroverzným rozhodnutím, ktoré je v záujme žiaka, a rozhodnutím v záujme vedúceho chrámu, väčšinou sa prikloní k verzii vedúceho chrámu. Vedúci potom používa heslá ako „guru aparádha” a „vaišnava-aparádha”, ale jeho hlavný motív je podrobiť si človeka. S aparádhou to nemusí mať nič spoločného.

Dôvodom je tragikomický fakt, že ISKCON guruovia sú de facto zamestnanci ISKCON managementu, ktorí sú managermi volení, odvolávaní, priamo sa im zodpovedajú, a nevyžaduje sa od nich, aby boli čistí oddaní, ktorými vo väčšine prípadov zďaleka ani nie sú. Toto všetko sú sektárske deviácie, ktoré sa zaviedli po odchode Šrílu Prabhupádu a rozoberáme ich v iných článkoch.

 

Postavte sa na vlastné nohy

V súčasnosti sekta ISKCON funguje tak, že robí z mladých (ale už dospelých) ľudí závislých jedincov, de facto deti. Miesto toho aby ich učili, ako sa majú postaviť problémom a riešiť ich, im „šéfovia“ hovoria, že sa o nič nemusia starať, že Krišna všetko vyrieši za nich, len pokiaľ budú pre nich zadarmo pracovať. Tento prístup je obzvlášť degenerujúci, pretože v človeku zlomí vnútornú silu, a neustále opakovanie, že keď odíde z hnutia, tak nebude schopný dodržovať zásady duchovného života, ho neskutočne nahlodáva. Pre vedúcich je to výhodné, pretože každý rok odďaľovania tohoto rozhodnutia pre nich znamená ďalší ekonomický prínos.

Venovať sa duchovnému životu mimo rámec duchovnej organizácie je možno o niečo naoko ťažšie, ale vôbec nie nemožné, čo demonštroval na svojom živote aj zakladateľ ISKCONu Šríla Prabhupáda a mnohí ďalší oddaní v minulosti aj prítomnosti. Určitým znakom duchovného pokroku je práve skutočnosť, nakoľko je človek schopný udržať si duchovné princípy aj pri normálnom živote a skutočná duchovná organizácia by túto schopnosť mala v ľuďoch podporovať a nie podrývať.

Sám Prabhupáda, keď videl, že inštitúcia, ktorú založil jeho guru maharaj má prioritu udržovanie chrámov, pohodlie funkcionárov a skutočná misia a kázanie je len naoko, túto inštitúciu opustil a varoval svojich žiakov pred združovaním sa s nimi. Je preto úsmevné, ako sa takzvaní pokročilí oddaní držia tohto Gaudiya Mathu verzia 2 kvôli pohodliu, hostinám a sociálnym kontaktom, namiesto toho, aby nasledovali príklad Prabhupádu a predošlách ačáryov.

Tento fenomén sa totiž cyklicky opakuje vždy po odchode prominentného ačáryu. Konieckoncov, Bhaktisiddhanta Saraswati goswami trefne poznamenáva:

„Myšlienka organizovanej cirkvi v pochopiteľnej podobe vskutku značí koniec živého hnutia. Veľké cirkevné organizácie sú hrádze a priehrady, ktorých cieľom je zadržiavať prúd, ktorý však nemôže byť zastavený žiadnymi takýmito zámermi… Rovnako nemôže existovať žiaden pozemský aranžmán, ktorý by ľuďom umožnil permanentné udržanie popularity duchovného života v tejto svetskej rovine.

Pôvodný účel svetových cirkví nemusí byť vždy nežiadúci. Zatiaľ však žiadna stabilná náboženská štruktúra s cieľom inštruovať masy nebola úspešná. Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa Caitanya, v súlade s učením písiem každému učiteľovi večného náboženstva nariaďuje vzdať sa akejkoľvek konvenčnej konformity. Neznamená to však, že mechanické prijatie nekonvenčného života z niekoho urobí vhodného učiteľa náboženstva. Pre ovládnutie vrodenej svetskosti podmienených duší sú usmernenia nevyhnutné. Žiadne mechanické usmernenie však nemá zmysel aj, keby bolo vykonané pre tento účel.

Bona fide duchovný učiteľ nie je produktom žiadneho mechanického systému a ani mu nie je naklonený. Takisto ani žiaden systém v jeho rukách nemá šancu zdegenerovať do nejakej bezduchej štruktúry. Iba prosté nasledovanie fixných doktrín a liturgií nemôže človeku priniesť skutočného ducha doktrín či liturgií.“ (Śrīla Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura, esej v The Harmonist, Január 1932)

 

Zamerajte sa aj na svoj osobný rozvoj

Každý človek má určité schopnosti a sklony, niečo rád robí. V duchovnom živote nejde o zavrhnutie nášho nadania, ale o ich očistu a zduchovnenie. Ako? Zapojením rovnakej veci, ktorá nás pred tým pútala, do služby Krišnovi. „Ardžuna bol bojovník a po vypočutí Bhagavad-gíty bojovníkom zostal”, hovoril Prabhupáda. Bojoval pre Krišnu. Keď človek svoj talent rozvinie v službe Krišnovi, bude skutočne šťastný. Oddaní by mali rásť a zdokonaľovať sa v najrôznejších zručnostiach, nie „zahnívať”. Pozrite sa na Prabhupádu, jeho učiteľov, Bhaktivinóda Thákura a ďalších. Všetci boli zrelí, rozhodní, schopní ľudia s veľkými znalosťami a zručnosťami.

Prečítajte si aj článok na túto tému od Purnačandru Goswamiho – Tvorivá energia – Kriya shakti.

sekta

 

Buďte realisti

Duchovná cesta je večné zdokonalovanie a pokrok prichádza pomaly. Hrať sa na pokročilého, papagájovať bezmyšlienkovite hoci aj písma, napodobňovať vonkajšie skutočné aj domnelé príznaky duchovnej realizácie a extáze nemá zmysel. Realistický prístup súvisí s úplnou úprimnosťou voči sebe aj ostatným. Skúmajte svoje motívy, skúmajte a znovu zvažujte, čo stojí za chovaním ostatných, bez ohľadu na ich funkcie a pod. Ardžuna sa pýtal Krišnu, podľa čoho spozná duchovne pokročilého človeka, a dostal popis konkrétnych vlastností (Bg 2.54-61).

„V tomto hnutí vedomia Kṛṣṇu je mnoho závistlivých osôb prezlečených za vaiṣṇavov a mali by sme ich úplne ignorovať. Nie je potrebné slúžiť nejakej závistlivej osobe, ktorá je oblečená ako vaiṣṇava. Keď Narottama Dāsa Ṭhākura hovorí chāḍiyā vaiṣṇava sevā nistāra peyeche kebā, myslí tým skutočného vaiṣṇavu, nie nejakú závistlivú či neprajnú osobu v róbach vaiṣṇavu.“ (Šríla Prabhupáda – CC, Madhya 1.218, význam)

„Bohužiaľ, v tomto veku Kali je za vaiṣṇavov prezlečených veľa svetských osôb, ktoré Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura popísal ako služobníkov Kaliho.“

(Šríla Prabhupáda, CC, Madhya 1.220, význam)

 

Načúvajte svojmu svedomiu

Hlas svedomia môžeme stotožniť s hlasom Nadduše, Krišnu v našom srdci. Často nám hovorí veci, ktoré nemusíme chcieť počuť, a potom môžeme mať tendenciu svedomie ignorovať, ospravedlňovať svoje zlé jednanie a pod. Čisté svedomie je zdrojom vnútornej pohody a mieru a nemôže ho nič nahradiť. Nevravíme, že je vždy ľahké odlíšiť svedomie od iných vrstiev nášho vedomia, ale je to veľmi dôležité. „Najlepšia rada, ktorú Ardžuna dostal, bola, aby sa odovzdal Nadduši vo svojom srdci. Správne rozlišovanie sa vyznačuje tým, že človek jedná podľa príkazu Nadduše”, upozorňuje Prabhupáda (Bg 18.63, výklad). Nenechajte sa obalamutiť, že každý nápad, ktorý nepríde od chrámovej „autority“, je maya. Paradoxne aj úplný nováčik môže mať triezvejší pohľad na zjavné veci, ako rokmi poprekrúcané a patologicky poznačené karikatúry oddaných v chrámových a managerských pozíciách.

 

Naučte sa hovoriť „NIE”

Pokiaľ človek jedná podľa Krišnových pokynov v súlade so svojím svedomím, narazí iste na nesúhlas menej odhodlaných ľudí. Potom je nevyhnutné povedať „nie”, aby sme mohli povedať „áno” vedomiu Krišnu. Je to k prospechu nás, všetkých ostatných, a Krišnu to dozaista teší.

nie

Oddaní by každopádne mali rázne odmietnuť všetko, čo blokuje alebo brzdí ich pokrok v láske ku Krišnovi.

 

Vyhľadávajte spoločnosť tých, ktorí idú príkladom

V Nektáre pokynov, Bhagavad-gíte, Bhagavatame a na prednáškách nám Prabhupáda často zdôrazňoval význam dobrej spoločnosti. Mali by sme si dôrazne vyberať svojho učiteľa, svojich blízkych priateľov a radcov na ceste oddanej služby. Súlad medzi ich slovami a skutkami je dobrým kritériom. Ak budeme nasledovať pokrytcov, naučíme sa rýchlo pokrytectvu. V spoločnosti arogantných ľudí spyšnieme a zhrubneme. V spoločnosti úprimných a pravdovravných ľudí máme najlepšiu šancu rozvíjať úprimnosť a pravdovravnosť.

Ľudia, ktorými sa obklopujeme buď zvyšujú alebo znižujú našu vlastnú úroveň. Buď nám pomáhajú stať sa najlepšími možnými verziami nás samých, alebo horšími. Stávame sa tým, aké je naše okolie. Nikto sa nestáva veľkým sám od seba. Všetci potrebujeme v svojich životoch ľudí, ktorí nám pomôžu a pripomenú našu skutočnú misiu.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Pridať komentár:

Zatiaľ žiadne komentáre.

Mohlo by vás zaujímať

Filozofia Nevyslovené prekážky Sekta
Čítaj viac
Filozofia Kázanie Nevyslovené prekážky Sekta
Čítaj viac
Sekta
Čítaj viac