späť

9 skrytých klamstiev ISKCONu – (1.) ISKCON znamená misia Šrílu Prabhupádu

…iba kým skutočne nasleduje jeho pokyny. 

Určite mnoho z Vás súhlasí s nasledujúcimi tvrdeniami:

 

  1. ISKCON znamená misia Šrílu Prabhupádu
  2. V ISKCONe sú guruovia čistí oddaní
  3. Je dobré nasledovať oficiálne autority a kritizovať ich je ohováranie
  4. Zasvätenie je dikša
  5. 4 Regulácie znamenajú žiaden sex, omamné látky, hazard a mäso (vajcia)
  6. Oddaná služba je založená na nasledovaní, disciplíne a plnení povinností
  7. Impersonalizmus nám nehrozí
  8. Sankírtan je rozdávanie kníh
  9. Len robme to, čo robil Prabhupád a budeme úspešní.

 

Presne pre Vás je určený tento článok, konkrétne jeho prvá časť. Ďalšie budú nasledovať postupne.

 

 

  1. ISKCON znamená misia Šrílu Prabhupádu, iba kým skutočne nasleduje jeho pokyny. 

Všetci členovia ISKCONu často počúvajú, že Prabhupáda je ISKCON, ISKCON je Prabhupáda, alebo je to jeho telo. Teda, keďže Prabhupáda bol dokonalý, je rovnako dokonalý aj ISKCON, a kritzovať ISKCON alebo jeho predstaviteľov znamená kritizovať Prabhupádu, atď. Podobné vyjadrenia síce znejú na prvý pohľad dobre a dávajú pocit, že byť sa za pravdu a za ISKCON je vlastne služba Prabhupádovi, vysvetlíme si však, že práve opak je pravdou. Aj telo má svoje výkaly a nie každé telo je živé…

K tejto téme sa vyjadril vo svojej knihe Nevyslovené prekážky na ceste k bhakti aj Purnačandra Goswami, prominentný žiak Šrílu Prabhupádu. Pre tých, ktorí nevedia, túto knihu sme v Yogapite preložili a nájdete ju rozdelenú na kapitoly tu. Konkrétne k tejto téme píše v kapitolách 10 (Inštitucionalizmus – tekutý odpad a v kapitole Podstata a forma). V druhej z kapitol píše, citujem:

„Śrīla Prabhupāda raz povedal: „ISKCON je moje telo.“ Z duchovného hľadiska neexistuje rozdiel medzi telom a dušou. Preto sa ISKCON-skí členovia domnievajú, že ISKCON od Prabhupādu nie je odlišný. Platí to iba v prípade, že sú jeho členovia na duchovnej úrovni, ktorá je udržiavaná pokynmi Śrīlu Prabhupādu. Takže pokiaľ dodržiavame Prabhupādove pokyny a reprezentujeme jeho vôľu, ISKCON je Prabhupādovým telom. Ak však členovia ISKCON-u nenasledujú jeho pokyny, a teda nie sú na duchovnej úrovni, existuje rozdiel medzi súčasným ISKCON-om a Śrīlom Prabhupādom. Inými slovami môže prísť deň, keď ISKCON prestane byť ISKCON-om.

Nasledujúci citát slúži pre lepšie pochopenie vyššie uvedeného:

„Súčasné hnutie pre vedomie Kṛṣṇu nie je odlišné od zábav Śrī Caitanyu Mahāprabhua, ktoré vykonával, keď bol osobne prítomný, pretože stále nasleduje rovnaké zásady a vykonáva rovnaké činnosti.“ (CC, Antya 5.88, význam)

Tvrdenie, že neexistuje rozdiel medzi zábavami Caitanyu Mahāprabhua a hnutím pre vedomie Kṛṣṇu, nie je vyslovené bezpodmienečne a z rozmaru. Práve naopak, jednota je založená na tom, že sú nasledované rovnaké zásady a vykonávajú sa rovnaké činnosti. Prabhupāda nenapísal, že hnutie pre vedomie Kṛṣṇu a zábavy pána Caitanyu sú totožné bez ohľadu na situáciu alebo na to či nasledujeme, alebo nie. Medzi týmito dvoma situáciami je priepastný rozdiel.

Pochopenie tohto bodu je dôležité, pretože v opačnom prípade môžu povstať zvláštne idey. Napríklad si niekto môže myslieť: „ISKCON je Prabhupāda a Prabhupāda je dokonalý, takže ISKCON je tiež dokonalý. Ja som jeho členom, a teda som takisto dokonalý.“ Na základe tejto domnienky môžu povstať rozmanité formy bezohľadného správania v mene Prabhupādu alebo ISKCONu.“

Tento fenomén stotožňovania Prabhupádu s organizáciou, ktorá po ňom ostala, či dávania „=“ medzi ISKCON a vedomie Krišnu, či bhakti-yogu, sú deviácie, na ktoré okrem Purnačandru Goswamiho poukazovali mnohí poprední duchovní učitelia a žiaci Prabhupádu, ako Gour Govinda swami, Aindra swami, Bhakti-tirtha swami a mnohí ďalší.

ISKCON nemá a nikdy nemal monopol na vedomie Krišnu. Keby to tak bolo, znamenalo by to, že bhakti-yoga a vedomie Krišnu vznikla spolu s ISKCONom, a pred ním bol proces nefunkčný, či naopak, bez ISKCONu by nebol pokrok možný. Samozrejme, funkcionári tejto Post-Prabhupádovskej sekty, ktorú z jeho organizácie vytvorili, sa radi bijú do pŕs, že ISKCON nie je kritizovateľný a každý, kto má iný názor ako vedenie ISKCONu alebo jeho funkcionári sa rúha, či „ohovára“.

Je to však podobne prapodivná logika, ako keby kresťania obhajovali svoju cirkev a organizáciu tým, že sa nelíšia od učenia Ježiša Krista, a katolícka cirkev je telo Ježiša Krista a je teda dokonalé. Paradoxne, kresťania sa, aspoň v poslednej dobe, naučili priznávať si deviácie a ospravedlňovať sa za zneužívania filozofie, moci, peňazí, sexuálne škandály a pod. Síce im to trvalo niečo vyše 2000 rokov, ale aj to je niečo. Bohužiaľ, ISKCON má od prijímania zodpovednosti ešte ďaleko, čo sa ukázalo už mnohokrát. Napríklad, v takom to najhrubšom formáte, keď bol ISKCON odsúdený v USA za sexuálne zneužívanie vyše 450 detí a mal zaplatiť 10 miliónov dolárov, radšej namiesto odškodného vyhlásil v danej pobočke bankrot. Rovnako im musel súd nasilu nariadiť, aby sa ospravedlnili, pretože sa nemali ani k tomu.

Hovorca ISKCONu Anuttama Prabhu však tvrdí, že úmysly hnutia sú, ale koniec-koncov šľachetné. „Boli v hnutí problémy a zlí ľudia? Určite“, vraví Anuttama. „Budeme mať zlých ľudí aj v budúcnosti? Určite. Máme niektorých zlých ľudí aj teraz? Pravdepodobne.“ Čítajúc jeho vyjadrenia by si človek pomyslel, že je vlastne všetko v poriadku a, aj keď hnutie zničilo životy tisíckam svojich členov, ktorí boli vystavovaní fyzickému, sexuálnemu, ale hlavne psychickému zneužívaniu po dlhé roky, netreba predsa zabúdať na všetky tie pekné veci ako predané knižky a vegetariánske jedlá. Pripomína to obhajobu násilníckeho manžela, ktorý sa pri súde ospravedlňoval tým, že napriek všetkému zlému, čo manželke spravil, pomáhal jej v sobotu žehliť.

Nehovoriac o ďalších desiatkách obrovských škandálov, a tisíckach zneužívaní postavenia na lokálnej úrovni tzv. ISKCON managermi. O tom si však povieme inokedy.

Vidíme, kam až siaha bohorovnosť svetských funkcionárov, ktorí sa tvária, že sú nedotknuteľní ako Krišna samotný, len preto, že ho majú za maskota a odvolávajú sa na čistotu Prabhupádu. Aj človeku s podpriemerným IQ by však malo dojsť, že Prabhupáda by bol z diania v organizácii po jeho odchode viac než zhrozený. Svojvoľné vyhlásenie sa jeho popredných žiakov za ačárjov, napriek tomu, že žiadneho nezvolil, extravagantný život guruov, ich poklesky, krádeže, užívanie drog, či násilné a sexuálne deviácie v radoch popredných guruov, ktorí boli až do posledného momentu, keď ich odsúdil súd, alebo utiekli s miliónmi dolárov, nekritizovateľní. V jeden deň boli všetky obvinenia podľa ISKCONu len ohováranie, a na druhý deň už sedel v chládku. A prečo? Pretože ISKCON, guru a „autority“ sa v tejto sekte nekritizujú. Je to zakázané, a každá kritika je a priori braná ako ohováranie a lož. A aj práve preto možno nazývať túto organizáciu sektou, keďže spĺňa všetky definície.

Aj keď to nie je najhoršia zo siekt, kde vás donútia spáchať samovraždu, alebo vám zoberú všetok majetok, nie je to však zďaleka ani ružové. V ideálnom prípade pre nich, v kombinácii s naivitou nových členov, sa im často krát darí opantať si člena do takej miery, že preruší všetky kontakty s priateľmi, rodinou, a pod. pod zámienkou, že sú to všetko démoni, ktorí skončia v pekle a skončí tam aj on, keď sa s nimi bude združovať, a preto mu ostane už len „sanga“, spoločnosť ISKCONu, s jeho nekritizovateľnou, nevoliteľnou a jednoducho len natlačenou hierarchiou funkcionárov, o ktorých úrovni nie je dovolené diskutovať, či nebodaj pochybovať. Kto tak spraví sa sám stáva démonom a rúhačom a robí „priestupky“.

„Hranica medzi svätcami a heretikmi (bojovníkmi za pravdu a teroristami) sa stáva čoraz nejasnejšou. Niektorým z nich v budúcnosti poďakujeme za ich odvážne činy, prameniace z oddanosti Pravde bez váhania.“ (Anonym z ISKCON Mayapuru)

Pripomína to kresťanskú inkvizíciu v stredoveku, kde strašili rúhaním a tých, ktorí slepo nenasledovali všetko, čo im „predstavení“ povedali, väznili či rovno upaľovali. V ISKCONe vás neupália, maximálne tak pohľadom, ale budú vás týrať psychicky a sociálne. Varujú ostatných členov kongregácie, že by sa s vami nemali združovať, lebo robíte priestupky. Tak ostanete bez akejkoľvek spoločnosti, a väčšina si namiesto samoty vyberie podvolenie sa sociálnemu tlaku a diktátu „autorít“. Len niektoré silnejšie povahy a tí, ktorí majú vlastný zdravý kritický rozum sa dokážu z tohto zovretia inštitucionálneho diktátu vymaniť. Je to aj preto, že väčšinou neprerušili všetky väzby s vonkajším svetom, kvôli strašeniu ISKCONu. To je jedna z jeho pák, ako ovládať svoje ovečky. Povedia vám, že buď sme tu my, alebo sú tam vonku démoni a „máya“. A bez nás budeš v máyi. Tvrdia teda, že okrem nich nie je inej cesty k Bohu, ku Krišnovi, lebo ISKCON je vedomie Krišnu. Ignorujúc tak celú vaišnavskú filozofiu a históriu. Kto o tomto pochybuje, nech skúsi niekedy s vedením ISKCONu nesúhlasiť, čo i len v detaile a môže pozorovať sled udalostí. Čo k tomu dodať? Len toľko, že žiaden z predošlých ačárjov, či postáv Bhagavatamu v ISKCONe nebol a vyzerá, že sa im darilo „celkom“ dobre.

Vráťme sa ale ešte teda k tej histórii. Šríla Prabhupáda po smrti svojho gurua, Bhaktisiddhantu Saraswati Goswamiho, jednal mimo jeho inštitúciu Gaudiya math a opustil ju. Je to z dôvodu, že podľa jeho vlastných slov, nenasledovali pokyny ich gurua, nekázali a spravili z jeho organizácie len miesto na kostol, spanie a jedenie a vyberanie peňazí a poplatkov. Nepripomína vám to niečo?

„Ohľadom Gaudiya Math, naša pozícia je, že s nimi nechceme mať nič spoločné. Nedokážu nič spraviť a keď niekto niečo spraví, sú závistiví. To je povaha treťotriednych ľudí.“ (Šríla Prabhupáda, List Yamune 18.11.1970)

Sám Prabhupáda vravel, že ISKCON v skutočnosti založil jeho guru, a keby sme išli touto logikou ešte späť, tak prvú organizáciu, ktorá bola prototypom ISKCONu založil Bhaktivinod Thákur. Ako je však možné, že v týchto organizáciách nie sme doteraz? Prečo Bhaktisiddhanta goswami odišiel z organizácie Bhaktivinoda, a Prabhupáda z organizácie Bhaktisiddhantu? Nebol snáď Gaudiya Math telom Bhaktisiddhantu? Tiež dokonalý ako on? Nebol teda Prabhupádov guru dosť kvalifikovaný, aby organizáciu, ktorú založil zabezpečil tak, aby ostala večne čistá, aspoň teda do konca Kali-yugy? Prečo z nej potom SP odišiel?

Jemu sa to však podarilo? SP bol teda podľa logiky ISKCONu väčší guru a lepši manager, keď dokázal zabezpečiť, že už z ISKCONu nebude musieť nikto odísť, a tí, čo odídu budú len démoni a rúhači.

Alebo to bude proste trocha inak. A tak, ako predpovedal sám Bhaktisiddhanta Saraswati goswami:

„Myšlienka organizovanej cirkvi v pochopiteľnej podobe vskutku značí koniec živého hnutia. Veľké cirkevné organizácie sú hrádze a priehrady, ktorých cieľom je zadržiavať prúd, ktorý však nemôže byť zastavený žiadnymi takýmito zámermi… Rovnako nemôže existovať žiaden pozemský aranžmán, ktorý by ľuďom umožnil permanentné udržanie popularity duchovného života v tejto svetskej rovine.

Pôvodný účel svetových cirkví nemusí byť vždy nežiadúci. Zatiaľ však žiadna stabilná náboženská štruktúra s cieľom inštruovať masy nebola úspešná. Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa Caitanya, v súlade s učením písiem každému učiteľovi večného náboženstva nariaďuje vzdať sa akejkoľvek konvenčnej konformity. Neznamená to však, že mechanické prijatie nekonvenčného života z niekoho urobí vhodného učiteľa náboženstva. Pre ovládnutie vrodenej svetskosti podmienených duší sú usmernenia nevyhnutné. Žiadne mechanické usmernenie však nemá zmysel aj, keby bolo vykonané pre tento účel.

Bona fide duchovný učiteľ nie je produktom žiadneho mechanického systému a ani mu nie je naklonený. Takisto ani žiaden systém v jeho rukách nemá šancu zdegenerovať do nejakej bezduchej štruktúry. Iba prosté nasledovanie fixných doktrín a liturgií nemôže človeku priniesť skutočného ducha doktrín či liturgií.“ (Śrīla Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura, esej v The Harmonist, Január 1932)

 

Alebo aj:

„Naša Spoločnosť často plodí ľudí, ktorí si obľúbia určitý status alebo vedenie a na základe týchto pozícií niekedy glorifikujeme ich pokrok. A takto započíname kultúru, v ktorej sa ľudia konštantne snažia byť na čele ostatných, aby mohli ovládať viac aktív a zariadenia ako keby to malo niečo spoločné s rozvinutím bhakti-latā-bīja.“ (Purnačandra Goswámi – Inštitucionalizmus – Tekutý odpad)

Každopádne, myslieť si, že v Kali-yuge, ktorá sa vyznačuje podvodom, dvojtvárnosťou, je ISKCON jediným a čistým jazierkom nádeje, ktorý popiera všetko, čo o Kali-yuge vieme, viac než naivné.

„V tomto hnutí vedomia Kṛṣṇu je mnoho závistlivých osôb prezlečených za vaiṣṇavov a mali by sme ich úplne ignorovať. Nie je potrebné slúžiť nejakej závistlivej osobe, ktorá je oblečená ako vaiṣṇava. Keď Narottama Dāsa Ṭhākura hovorí chāḍiyā vaiṣṇava sevā nistāra peyeche kebā, myslí tým skutočného vaiṣṇavu, nie nejakú závistlivú či neprajnú osobu v róbach vaiṣṇavu.“ (Šríla Prabhupáda – CC, Madhya 1.218, význam)

„Bohužiaľ, v tomto veku Kali je za vaiṣṇavov prezlečených veľa svetských osôb, ktoré Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura popísal ako služobníkov Kaliho.“

(Šríla Prabhupáda, CC, Madhya 1.220, význam)

Prečo napriek tomu však toľkí naletia? Je to jednoducho vlastnosť podmienenej mysle a jej psychológie. Nový adept, ktorý pravdepodobne dlho a neúspešne trpel smädom po skutočnom duchovnom poznaní a prešiel cez rôzne viac či menej pofidérne učenia a smery, zrazu ako blesk z neba natrafil na Védy a Prabhupádu. A BOOOM. Nával endorfínov z toľkých nových a zmysluplných informácií, úplne nového vesmíru a pohľadu na život, je pre tohto hľadača jednoducho ako droga, ktorou je omámený a vidí všetko a všetkých zidealizovane. A toto je najlepšia pôda pre funkcionárov a starých členov v inštitúcii, aby ovečku pekne lapili pod seba, pod zámienkou toho, že oni sú splnomocnení Krišnom, a oni sú personifikácia Véd, Bhagavatamu a jediní verní nasledovníci Prabhupádu na život a na smrť. Jediná spása vedie cez ich firmu a jedine k ním by mali plynúť členské povinné príspevky.

Nováčik by takto kresťanskej sekte asi naletel len ťažko. Ale zrazu je tu to isté, len v úplne novom lákavom exotickom šate, a podporené pramúdrymi Védami so všetkými tými odpoveďami. Cirkev je však cirkev, a je to tak všade. To, že niekto verí nejakej filozofii, alebo sa k nej hlási, či je členom cirkvi, alebo je v jej hierarchii na vyššom mieste, ešte NIČ nehovorí o duchovne, bhakti či vedomí Krišnu. Dokonca ani vek a trvanie členstva nehovoria o pokroku nič. Ak by to tak bolo, tak by to popieralo samotný princíp duchovného pokroku a reinkarnácie. Existujú staré a pokročilé duše v mladých telách, a existujú hrubí materialisti v starých telách. To, či je materialista členom cirkvi mu na duchovnosti nepridá, ani keby bol za tie roky vo vedúcej pozícii sekretára GBC.

Tieto veci a javy sú zjavné a pre inteligentného človeka prirodzené, avšak v praxi aj tí obozretnejší a inteligentnejší zmäknú. Bol to aj môj prípad a priznám sa, že často som prehliadal, alebo slepo prijímal niektoré veci ako automaticky platné, lebo som mal slepú dôveru v osoby, ktoré toto riešia dlhšiu dobu ako predpokladal som, že sú pokročilejšie, vyspelejšie, ktoré viac do hĺbky nasledujú a chápu veci. Aj keď som do toho nikdy nespadol príliš hlboko na to, aby ma to poznačilo, tak či tak som stratil čas a energiu „motaním sa“ v tejto spoločnosti, kým som sa postupne z toho prvotného nováčikovského omámenia zobudil.

Chcelo to síce zopár eye-opener faciek, ale tie na seba nenechali dlho čakať, pretože problém nie je, že by tie klamstvá ISKCONu boli neviditeľné, oni viditeľné sú, každý jeden deň, každý rozhovor, a stačí sa len dívať. Problém je skôr v nás a v tom, že nechceme vidieť veci také aké sú, lebo je to pre našu unavenú myseľ a inteligenciu, po toľkom duchovnom hladovaní, jednoducho pohodlnejšie. Naše podvedomie si povie: „Nech to je ako to je, je to lepšie ako nič a tak či tak, je to tu pekné, mám tu kamarátov, dobre varia, netreba všade hľadať problémy a byť negativista“. Samozrejme. Je na tom niečo pravdy, ale skutočná Pravda je, že každému Krišna dopraje a zaranžuje to, po čom túži. Preto existuje toľko rôznych náboženstiev a smerov, ktoré sa zaoberajú Krišnom, priamo či nepriamo, v rôznych kvalitách prírody. Každý nájde to, čo hľadal, alebo ako vravel Prabhupad, kto chce byť oklamaný, nájde klamára, ktorý ho oklame.

Nemali by sme teda nikoho nasledovať slepo, ale naopak, naozaj by sme sa mali snažiť prekonávať naše ego a myseľ neustále, neostať na jednom bode, neuspokojiť sa s úrovňou materialistického oddaného (kaništa), ktorých je väčšina, a nemyslieť si, že pokrok sa dostaví sám, len tým, že sme členmi nejakej cirkevnej kongregácie. Je to znova podobné s kresťanmi, ktorým stačí byť kresťanmi a veriť v Ježiša a že nás spasí, tak väčšine kaništa oddaných stačí, že sú v krišňáckej cirkvi a čakajú, že ich spasí Prabhupáda, prípadne ISKCONský volený guru. O tom ISKCONských guruoch a ich „kvalifikácii“ si povieme v nasledujúcej kapitole.

Po úpadku ISKCONu po odchode Prabhupádu z neho odišla väčšina jeho žiakov. Paradoxne, aj Prabhupáda dočasne opustil ISKCON na krátku dobu už počas svojho života, keď ho jeho žiaci sklamali a zabudli na neho. Opustil ISKCON a oni sa našťastie dočasne spamätali, a utekali za ním, aby sa mu ospravedlnili. Keď môže Prabhupáda opustiť ISKCON, rovnako ako opustil Gaudiya math, môže ho opustiť ktokoľvek. Zotrvávať v nejakej organizácii či firme (ISKCON je doslova s.r.o., ISKCON Incorporated), len zo sentimentu k zakladateľovi nie je príliš rozumné. Je to ako ostať pracovať v Apple, alebo kupovať jeho akcie doživotne, len preto, že ho kedysi založil Steve Jobs a k nemu slepo vzhliadame. Odišli aj ISKCON celebrity ako Radhanath swami, či Bhakti tirtha swami, ktoré sa v istom bode vrátili ale za nezávislejších podmienok – napr. RNS neprepisuje pozemky na ISKCON pre istotu a pod. Iní zas tolerovali, alebo sa aspoň snažili o nejaké reformy, ale boli za to diskriminovaní, napr. odvolanie Gaur Govindu swamiho, či prenasledovanie a aj možná vražda Aindru swamiho. Nehovoriac teda o skutočne uskutočnených vraždách kritikov ISKCONu, ako napr. Sulochan a ďalší. O tom ale inokedy.

Neberte ma ale v zlom. Nevravím, že by mal každý z ISKCONu odísť. Možno nie je potrebné ani, aby z neho odchádzal ktokoľvek, stačilo by, aby sa veľká časť uvedomila. Ale to je len jeden krok. Dôležité je, aby sa uvedomilo vedenie ISKCONu a rada GBC, pretože samotní členovia ho zvnútra nezmenia.

Jedno bengálske príslovie hovorí, že ryba smrdí od hlavy. Znamená to, že náboženskí vodcovia sú zodpovední za deviácie v ich postupnosti a inštitúciách. Vlastné záujmy, autoritárstvo a pýcha vytvorili problémy v histórii Gaudíya vaišnavizmu a prispeli k dnešným problémom v našich komunitách. História sa rada opakuje. (Purnačandra Goswámi).

Už mnohokrát sa stalo, že mnoho členov protestovalo proti zlým praktikám, deviáciám a či zneužívaniu moci od tzv. „autorít“, a aký bol výsledok? Boli umlčaní a prenasledovaní, mnohí z nich museli z hnutia odísť. Viď neďaleký príklad v Česku, kde odišli desiatky oddaných, pretože BVS odmietol odvolať svojho dosadeného koňa – managera, ktorý zneužíval a dodnes zneužíva svoju pozíciu. Rovnako, na najvyššej úrovni GBC sa dejú politiky hodné starého Ríma, akurát bežní jednoduchí členovia ISKCONu v rôznych končinách sveta, a obzvlášť na zaprdenom Slovensku nemajú absolútne predstavu ako sa veci majú, alebo ju majú romanticky zidealizovanú, aby to znova podporovalo ich naratív o bezproblémovosti a jednoduchosti. Nič však nikdy nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. A ten, kto je lenivý otvoriť oči a rozmýšľať, skončí nakoniec presne tam, kde si zaslúži.

Situácia sa vrámci ISKCONu možno vyrieši „sama“ a scenárov je možných viac. Z môjho pohľadu pravdepodobný je ten, že časť ISKCONu v Rusku, na Ukrajine a Pobaltí sa odtrhne. Myslím, že to k tomu smeruje z jednoduchého dôvodu. Rozdiel medzi štandardami a kvalifikáciou autorít. Realita, aj keď pre väčšinu tunajších oddaných nezbehlých sveta, neznáma, je, že reálne ISKCON operuje len v dvoch krajinách na svete a to je Ruska zóna a India. V prvej sú desiatky tisíc zasvätených oddaných a státisícové kongregácie. Napríklad už aj v Ukrajine, ktorá je „menej úspešná“ v porovnaní s Ruskom, mávajú festival, kde sa zíde okolo 12 000 oddaných na jednom mieste a robia spoločný kírtan a programy. Pre nás niečo nepredstaviteľné. Dôvod je, že práve tam pokračuje parampara pochádzajúca od Prabhupádu, stelesnená viacerými SKUTOČNE pokročilými osobami ako je Niranjana swami, Acyuta priya prabhu a ďalší. Mnohí z nich nie sú členmi GBC či vedenia ISKCONu, čo však nie je v otázke duchovna či parampary žiadna diskvalifikácia – býva to skôr opačne.

Druhá časť je India, kde sa darí tiež značne, ale nie je to ani tak z titulu nejakej kvalifikovanosti či parampary, tak ako v Rusku, ale je to jednoducho indická kvantita. Indovia podporujú ISKCON, sú zvyknutí štedro prispievať, a ISKCON si tam vybudoval solídnu cirkevnú základňu s mnohými centrami a spôsobmi, ako sa udržovať a financovať. Je to podobné ako Manor v Anglicku, kde väčšinový úspech je viac otázkou indov a hinduistickej viery ako misie Prabhupádu.

Tu sa dostávame k otázke zvyšku sveta, ktorý sa s týmito dvomi ISKCON zónami nedá porovnať v ničom. Európa a USA sú v princípe takmer mŕtve až na niektoré svetlejšie výnimky, ktoré však nepresahujú pár sto členov. Nedá sa hovoriť o nejakom úspechu. Cirkev satanova má v Česku stovky členov tiež, neznamená, že je to nejaký úspech. Za čias Prabhupádu zažíval ISKCON skutočný boom a za pár rokov nárast, o ktorom sa vtedy nikomu ani nesnívalo, okrem Prabhupádu a jeho vízie. Čo ostalo po ňom? To, čo po každom výbuchu…Postupná degradácia, rozpadanie sa kongregácii a dekandencia až na úroveň malých individualistických a egoistických centier, ktoré sú rady, že vôbec prežívajú a vedia sa na nich priživiť a postaviť okolo nich svoje grihy ich sebeckí funkcionári. To môžeme konieckoncov vidieť na vzorke aj na Slovensku.

Takže situácia sa vyrieši buď tým, že jednoducho začne „ISKCON 3“, v podobe Ruska, keď berieme terajší ISKCON ako ISKCON2 a Gaudiya Math ako pôvodný ISKCON (prípadne ešte viac dozadu), a získa iný názov, a terajší „ISKCON“ s oficiálnou pečiatkou bude stále viac deviovať na bežné svetské náboženstvo a prahnúť po kvantite, peniazoch a tituloch, alebo sa rozpadne na viacero iných častí a najsilnejší hráči si porozdeľujú majetky a vplyvy, tak ako to bolo v prípade GM.

„Vidím pred sebou skupinu ľudí, ktorá sa jednoducho zapredala. Už to nie je viac o Absolútnej Pravde. Väčšina z vás je vzdialená sama sebe i všetkým ostatným. Koľko formálnych uznesení ešte musíme napísať predtým než si uvedomíme, že to nie je štrukturálny problém? Čelíme vzájomnému odcudzeniu a izolácii. Naše hnutie už viac nemá Prabhupādovu žijúcu silu, jeho víziu. Sme roztrieštení, neinšpirovaní a zbavení práv a našich mylných ilúzií o tomto hnutí. Ako hnutie už nedôverujeme našim vodcom, no ani sami sebe.“  (Z knihy Purnačandru Goswamiho)

V terajšom ISKCONe je určite mnoho úprimných oddaných, ale stále je to len minorita. Môže to vyzerať, že je úprimná väčšina, a je to z istého pohľadu možno aj pravda, otázka je však aká je definícia úprimnosti. Nič nie je čierne a biele. Za úprimného považujem toho, kto si je vedomý situácie a snaží sa ju zlepšiť a zmeniť, čo zvonku alebo zvnútra a je odovzdaný svojej autorite, o ktorej úprimne verí, že je čistý oddaný. Možno taký oddaný nemá mentálnu či intelektuálnu kapacitu veci reálne meniť, alebo sa niečomu postaviť, ale robí čo vie a čaká a modlí sa, že sa situácia zmení, a ono sa časom zmení.

Z toho ale vyplýva aj protiklad. Neúprimný oddaný je ten, kto zotrváva v ISKCONe, poznajúc situáciu, ale nerieši ju, ani pasívne ani aktívne, len sa spolieha na to, že v organizácii má svoj komfort a reálne mu o misiu či kázanie až tak nejde. Tu je namieste, či je toto vôbec oddaný, ale asi ho vieme zaradiť stále do kategórie materialistického oddaného. Sem patria aj tí, ktorí si ani nie sú vedomí nejakých problémov, alebo ich v sebe potláčajú, aby to nenarušilo ich sociálno mentálno zmyslový pôžitok z členstva v cirkvi. Tomuto najrozšírenejšiemu typu ide v prvom rade o kultúrno-gastronomickú stránku misie.

Najhoršie je na tom potom kategória, kde by som takého „oddaného“ nenazýval oddaným ani omylom, a to sú tí, ktorí vedome profitujú na misii Prabhupádu vo vedúcich pozíciách. Už to nie sú len bežní členovia, ktorí si užívajú kostol, ale sú to osoby, ktoré sa dávajú do pozície tých, ktorí kostol vedú, alebo sa na ňom podieľajú, navonok sľubujúc spásu Goloky, ale v skutočnosti je to len skrytý a relatívne pohodlný spôsob živobytia. Tieto osoby si berú karmickú zodpovednosť za každého, koho na tú Goloku neprivedú, čiže a priori za všetkých, keďže toho nie sú schopní, a spravodlivosti sa tým pádom jednoznačne dostane za to. Avšak tí, ktorí to sledujú by nemali ostať ticho a tolerovať to, lebo si za to berú reakcie aj oni.

Kto koná nesprávne, je kriminálnik. Ale aj ten, kto toleruje takéto správanie je tiež kriminálnik. (Prabhupáda, konverzácia 3.5.1963)

Uvidíme čo budúcnosť prinesie a aj keď táto téma nie je príjemná, nemali by sme sa nechať ňou rozrušovať. Tak ako sa dá konať, ale bez pripútanosti, rovnako môže oddaný poznať situáciu a konať bez emócii vrámci terajšieho stavu, a nemusí kvôli strachu z nej zatvárať oči a tváriť sa, že sa nič zlé nedeje. Deje. Toto už nie je misia Šrílu Prabhupádu, a v ďalších kapitolách vysvetlím bod za bodom ďalšie deviácie, ktoré sa postupne v Post-Prabhupádovskom ISKCONe zakorenili a čoraz viac sa prehlbujú a pridávajú ďalšie.

Neviem ako to bolo po odchode Ježiša a koľko trvalo, kým sa začalo učenie meniť, ale ISKCON očividne nezaháľa. Pokiaľ sa nespamätá vedenie, bude to len horšie a horšie, pretože bez skutočnej parampary a ačárju, či ačárjov sa bude jednať len o hmotnú organizáciu, ktorá bude postupne uberať zo štandardov a prechádzať čoraz viac zo sattva-guny do rajasu a nižšie. Niektorí uvedomelí oddaní sa môžu snažiť to zmeniť, ale autokraticky riadenú firmu, na ktorej čele nie sú čistí oddaní, ale podmienené živé bytosti, jednoducho len ťažko presvedčia o tom, že by sa mala udiať náprava a mali sa vzdať svojho výsostného postavenia.

V stave, keď sa hlasuje, kto je čistý oddaný, alebo čo je siddhanta a čo nie, nie sme už v stave o päť minút dvanásť, ale skôr o 3:15. Jednoducho, nekritizovateľnosť ako jedna z doktrín sa dá ľahko pochopiť, keď si uvedomíme, že ISKCON jedná v skutočnosti ako sebecká firma s pár vrcholovými managermi a akcionármi a prirodzene nechcú, aby ich niekto kritizoval. Najjednoduchšie je teda obrniť sa pseudofilozofiou toho, že oni sú svätci, ktorí sa nekritizujú. To, že medzi týmito ISKCON svätcami boli pedofili, feťáci a vrahovia a každých pár rokov sa medzi sebou čistí guruovia odvolávajú, to ako keby sa ani nedialo.

Slepé nasledovanie znamená: ‚Ó, tam je swámi! Tak veľa ľudí ho nasleduje. Stanem sa jeho žiakom. Toto sa nazýva slepé nasledovanie. Neviete ani, kto ten swami je, či to vôbec je swami alebo nejaký darebák. Neviete. Ale, pretože ho každý nasleduje, poviete si: ‚Stanem sa jeho žiakom.‘ Toto je iba slepé nasledovanie, bez akýchkoľvek znalostí, slepé nasledovanie.“ (Šríla Prabhupáda – BG 4.34-39, január 1969, LA)

Najľahšie sa tak teda tak manipulujú noví členovia. Tí ešte majú ružové klapky a nemajú informácie o tom aké veci reálne sú. Samozrejme, lokálny funkcionár ISKCONu držiaci líniu bude robiť všetko preto, aby to nováčikovia nezistili. A tí čo sú tu dlhšie? Buď je to kategória tých, ktorým to je jedno, lebo nemajú kazateľského ducha a vyhovuje im cirkev a jej výhody, alebo sú to tí, ktorí vyslovene výhody pre seba vybavujú a nechajú tých pod nimi na seba pracovať, pod zámienkou „služby“. Zisky z Góvind, alebo príspevkov v chráme potom idú na ich výplaty a na ich nové domy, autá a dovolenky. Dobrý business, že? A stačí sa tváriť ako oddaný a robiť tých pár náboženských rituálov ako show. A tí, ktorí to aj odhalili, ale sú v sekte namočení už tak dlho, že inú spoločnosť nepoznajú a v ich veku je už ťažšie začínať nové sociálne väzby mimo sektu, majú smolu. Musia sa podriadiť, alebo ísť na vlastnú päsť, čo sa tiež stáva.

Veľa externých faktorov je iniciovaných nekvalifikovanými vodcami, a tak prichádza do hry strach – strach z odcudzenia, odmietnutia či zlyhania alebo strach z možnej straty benefitov, či postavenia v rámci organizácie.

Ak duchovní vodcovia vedome či nevedome používajú tieto negatívne motivačné taktiky, prekážajú nežnej, popínavej bhakti v jej raste a páchajú tak násilie na tých, ktorí sú pod ich ochranou.

(Purnačandra goswámi – Z kapitoly jeho knihy – Sloboda a dôvera)

Je veľmi smutný pohľad na „nového“  grihastu, ktorý bol dlhé roky brahmačarínom a muklom pre firmu ISKCON, a po tom všetkom odriekaní, keď si povedal, že nebude ďalej makať na iných grihastov,  ktorí sa tvária ako svätci, ale jemu žiaden pokrok nezabezpečili ich vedením, tak opustí chrám, a vtedy sa stáva nepriateľom chrámu a tých, ktorých aj on dlhé roky živil. Začína hmotne, sociálne a často aj intelektuálne tam, kde pred napr. 15 rokmi začínal, teda úplne na začiatku.  Akurát zatrpknutý a „spálený“. Ale kto si za to môže, keď nie len on sám? Možno sčasti aj tí, ktorí ho pred tým nevarovali, a stalo sa to aj im pred rokmi, prípadne sú stále v sekte, ale ticho všetko vidia a tolerujú.

A nemyslite si ale, drahí čitatelia, že toto je nejaká fikcia. Aj na našom malom Slovakistane, je takých aspoň tucet. Kedysi aktívni zanietení a motivovaní mladí muži, ktorí mali chuť zapálene šíriť misiu Šrílu Prabhupádu, ale akurát v tej zapálenosti prehliadli to, že kopú za trocha inú ligu a končia po rokoch doslova na ulici. Pričom „autority“, a tí, ktorí majú toho správneho gurua, obvykle BVS, si hladkajú svoje halvou a koftami pomastené bruchá na verande z ISKCONských peňazí postaveného vidieckeho domu a posťažujú sa kolegom, že už to nie je ako kedysi, a noví ľudia nechodia, lebo nie sú úprimní a nechcú slúžiť misii (im).

Čo teda môžeme robiť? V akejkoľvek sme situácii, či už chodievame do kostola v ISKCONe, alebo k iným kongregáciám, či študujeme sami, alebo len s priateľmi, alebo zakladáme vlastné programy a centrá, mali by sme byť v prvom rade sčítaní. Mali by sme študovať knihy Šrílu Prabhupádu každý jeden deň, tak, ako nám to nariadil. Jedine tak získame vhľad do toho, čo bola a je skutočne jeho misia. Určite odporúčam aj jeho životopisy, či už Lilamritu, alebo spomienky na Prabhupádu od jeho úprimných žiakov, napr. Mukunda goswami – Miracle on second Avenue, a pod.

Okrem Prabhupádu je potrebné študovať aj ďalšie základné diela gaudiya vaišnavizmu, ktoré nestihol preložiť, ako diela goswámich a predošlých ačárjov. Jedine tak pochopíme kontext tohto učenia a vieme prestať byť malomeštiackymi a doslova dedinskými veriacimi či sektármi. Zachránime tak jednak svoj duchovný život a môžeme pomôcť aj ostatným úprimným nováčikom a bádateľom, aby sa nezasekli hneď na začiatku styku so Sanatana-dharmou, vstupom a zamrazením sa v sekte a neboli závislí na dogmách.

Kázať a praktizovať pritom môžeme absolútne aj bez ISKCONu. A keď nám chýby spoločnosť? Tak si ju spravme, alebo sa stretávajte tí, ktorí máte podobné zmýšľanie. Nebuďte odkázaní na staromódny kostol plný pretvárok, len zo strachu, že o niečo prídete, alebo že jedine tadiaľ vedie cesta. Keby to tak bolo, tak by Prabhupáda nikdy neodišiel z vtedajšieho ISKCONu (Gaudiya math).

Rovnako, keď vidíme, že niečo nie je v súlade s učením Prabhupádu a predošlých ačárjov, nemali by sme sa báť na to opýtať, či na to poukázať. Toto právo nám nikto nemôže zobrať, ani pod vyhrážkou sankcií, či „ohovárania“. Inteligenciu máme na to, aby sme ju využívali. Tiež sa nemusíme obávať toho, že hájiť nahlas Pravdu, aj keď je v rozpore s tým, čo tvrdí organizácia alebo väčšina, je nesprávne. Práve naopak.

 Bhaktisiddhānta Sarasvatī gosvāmī: „Kazateľ Hari-kīrtanu je nutne nekompromisným nepriateľom svetskosti a pokrytectva. Je jeho stálou funkciou odstraňovať všetky mylné predstavy kázaním Pravdy v jej najjednoznačnejšej podobe, bez akéhokoľvek posudzovania osoby, miesta alebo času. Vždy si zvolí formu, ktorá má najmenšiu pravdepodobnosť, že bude zle pochopená. Je to jeho svätá povinnosť jasne a na rovinu oponovať komukoľvek, kto sa snaží podviesť či ublížiť sebe alebo ostatným prekrúcaním Pravdy, či už so zlým úmyslom, alebo nevedomky. Toto je možné iba v prípade, že je tento kazateľ kīrtanu vždy pripravený prijať možnosť, že bude utláčaný stádovitými ľuďmi za predpokladu, že im týmto svojím nepohodlím napokon prinesie prospech vyjavením Pravdy v jej jasnej podobe. Keď nemá túto vôľu, bojí sa a zvažuje svoje osobné nepohodlie alebo otázku úcty k jeho osobe namiesto toho, aby kázal kīrtan za každých okolností, nie je hodný byť kazateľom Absolútnej Pravdy. Pokora znamená dokonalú podriadenosť Pravde a žiadnu sympatiu k nepravde. Tí, ktorí ukazujú akúkoľvek spriaznenosť s nepravdou nie sú hodní spievania Hari-kīrtanu. Akékoľvek priľnutie k nepravde je opakom pokory zrodenej z absolútnej odovzdanosti Pravde.“ (Harmonist 26.249-50, Apríl 1929)

 

Pokračovanie 2. časti nabudúce.

 

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Mohlo by vás zaujímať

Filozofia Nevyslovené prekážky Sekta
Čítaj viac
Filozofia Kázanie Nevyslovené prekážky Sekta
Čítaj viac
Filozofia Nevyslovené prekážky Sekta
Čítaj viac
0 komentárov Zanechať komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.