Určite väčšina „krišňákov“ zaryto súhlasí s nasledujúcimi tvrdeniami:

1. ISKCON znamená misia Šrílu Prabhupádu
2. V ISKCONe sú guruovia čistí oddaní
3. Je dobré nasledovať oficiálne autority a kritizovať ich je ohováranie
4. Zasvätenie je dikša
5. 4 Regulácie znamenajú žiaden sex, omamné látky, hazard a mäso (vajcia)
6. Oddaná služba je založená na nasledovaní, disciplíne a plnení povinností
7. Impersonalizmus nám nehrozí
8. Sankírtan je rozdávanie kníh
9. Len robme to, čo robil Prabhupád a budeme úspešní.

Presne pre Vás je určený tento článok, konkrétne jeho prvá časť. Ďalšie budú nasledovať postupne.

ISKCON znamená misia Šrílu Prabhupádu

IBA KÝM NASLEDUJE JEHO POKYNY

Všetci členovia ISKCONu často počúvajú, že Prabhupáda je ISKCON, ISKCON je Prabhupáda, alebo je to jeho telo. Teda, keďže Prabhupáda bol dokonalý, je rovnako dokonalý aj ISKCON, a kritzovať ISKCON alebo jeho predstaviteľov znamená kritizovať Prabhupádu, atď. Podobné vyjadrenia síce znejú na prvý pohľad dobre a dávajú pocit, že biť sa za pravdu a za ISKCON je vlastne služba Prabhupádovi, vysvetlíme si však, že práve opak je pravdou. Aj telo má svoje výkaly a nie každé telo je živé…A každý rozumný človek pochopí, že výkal, ktorý opustil telo, nie je tak dobrý ako telo, a rovnako ani mŕtve telo neplní tú istú funkciu ako telo živé.

K tejto téme sa vyjadril vo svojej knihe Nevyslovené prekážky na ceste k bhakti aj Purnačandra Goswámi, prominentný žiak Šrílu Prabhupádu. Pre tých, ktorí nevedia, túto knihu sme v Yogapite preložili a nájdete ju rozdelenú na kapitoly tu. Konkrétne k tejto téme píše v kapitolách 10 (Inštitucionalizmus – tekutý odpad a v kapitole Podstata a forma). V druhej z kapitol píše, citujem:

„Śrīla Prabhupāda raz povedal: „ISKCON je moje telo.“ Z duchovného hľadiska neexistuje rozdiel medzi telom a dušou. Preto sa ISKCON-skí členovia domnievajú, že ISKCON od Prabhupādu nie je odlišný. Platí to iba v prípade, že sú jeho členovia na duchovnej úrovni, ktorá je udržiavaná pokynmi Śrīlu Prabhupādu. Takže pokiaľ dodržiavame Prabhupādove pokyny a reprezentujeme jeho vôľu, ISKCON je Prabhupādovým telom. Ak však členovia ISKCON-u nenasledujú jeho pokyny, a teda nie sú na duchovnej úrovni, existuje rozdiel medzi súčasným ISKCON-om a Śrīlom Prabhupādom. Inými slovami môže prísť deň, keď ISKCON prestane byť ISKCON-om.

Nasledujúci citát slúži pre lepšie pochopenie vyššie uvedeného:

„Súčasné hnutie pre vedomie Kṛṣṇu nie je odlišné od zábav Śrī Čaitanyu Mahāprabhua, ktoré vykonával, keď bol osobne prítomný, pretože stále nasleduje rovnaké zásady a vykonáva rovnaké činnosti.“ (CC, Antya 5.88, význam)

Tvrdenie, že neexistuje rozdiel medzi zábavami Caitanyu Mahāprabhua a hnutím pre vedomie Kṛṣṇu, nie je vyslovené bezpodmienečne a z rozmaru. Práve naopak, jednota je založená na tom, že sú nasledované rovnaké zásady a vykonávajú sa rovnaké činnosti. Prabhupāda nenapísal, že hnutie pre vedomie Kṛṣṇu a zábavy pána Čaitanyu sú totožné bez ohľadu na situáciu alebo na to či nasledujeme, alebo nie. Medzi týmito dvoma situáciami je priepastný rozdiel.

Pochopenie tohto bodu je dôležité, pretože v opačnom prípade môžu povstať zvláštne idey. Napríklad si niekto môže myslieť: „ISKCON je Prabhupāda a Prabhupāda je dokonalý, takže ISKCON je tiež dokonalý. Ja som jeho členom, a teda som takisto dokonalý.“ Na základe tejto domnienky môžu povstať rozmanité formy bezohľadného správania v mene Prabhupādu alebo ISKCONu.“

Tento fenomén stotožňovania Prabhupádu s organizáciou, ktorá po ňom ostala, či dávania „=“ medzi ISKCON a vedomie Krišnu, či bhakti-yogu, sú deviácie, na ktoré okrem Purnačandru Goswamiho poukazovali mnohí poprední duchovní učitelia a žiaci Prabhupádu, ako Gour Govinda swami, Aindra swami a mnohí ďalší.

ISKCON nemá a nikdy nemal monopol na vedomie Krišnu. Keby to tak bolo, znamenalo by to, že bhakti-yoga a vedomie Krišnu vznikla spolu s ISKCONom, a pred ním bol proces nefunkčný, či naopak, bez ISKCONu by nebol pokrok možný. Samozrejme, funkcionári tejto post-Prabhupádovskej sekty, ktorú z jeho organizácie vytvorili, sa radi bijú do pŕs, že ISKCON nie je kritizovateľný a každý, kto má iný názor ako vedenie ISKCONu alebo jeho funkcionári sa rúha, či „ohovára“.

Je to však podobne prapodivná logika, ako keby kresťania obhajovali svoju cirkev a organizáciu tým, že sa nelíšia od učenia Ježiša Krista, a katolícka cirkev je telo Ježiša Krista a je teda dokonalé. Paradoxne, kresťania sa, aspoň v poslednej dobe, naučili priznávať si deviácie a ospravedlňovať sa za zneužívania filozofie, moci, peňazí, sexuálne škandály a pod. Síce im to trvalo niečo vyše 2000 rokov, ale aj to je niečo. Bohužiaľ, ISKCON má od prijímania zodpovednosti ešte ďaleko, čo sa ukázalo už mnohokrát. Napríklad, v takom to najhrubšom formáte, keď bol ISKCON odsúdený v USA za sexuálne zneužívanie vyše 450 detí a mal zaplatiť 10 miliónov dolárov, radšej namiesto odškodného vyhlásil v danej pobočke bankrot. Rovnako im musel súd nasilu nariadiť, aby sa ospravedlnili, pretože sa nemali ani k tomu.

Samozrejme, toto sú fakty, ktoré síce široká verejnosť vie a dá sa o tom dočítať na Googli, Wikipédii, vidieť spisy z vyšetrovaní a dôkazy, napriek tomu, ISKCON pred svojimi ovečkami tieto všeobecne známe fakty skrýva, spolu s ďalšími desiatkami a desiatkami otrasných škandálov, vďaka ktorým už v prvých rokoch po odchode Prabhupádu z tohto sveta, opustilo ISKCON vyše 75% jeho členov, t.j. žiakov Prabhupádu. Všetky tieto veci sa dajú overiť, sú o tom spísané celé knihy, semináre, dokumenty a je to obecne prijímaná história aj ISKCONom, keď sú s tým konfrontovaní (nič iné im neostáva), napriek tomu, členovia tejto sekty sú držaní v nevedomosti a tme ohľadom histórie sekty po odchode jej zakladateľa. Vedúci sekty sa snažia držať sa zubami nechtami naratívu, že by ich nikto nemal spochybňovať, kritizovať a každý člen by mal byť na život a na smrť loajálny inštitúcii a jej „oddaným“.

Za nálepku „oddaný“, skrývajú akéhokoľvek člena, ktorý je z ich pohľadu v dobrom postavení od ich autorít. Na druhej strane, každý kto s nimi nesúhlasí čo sa týka organizácie, inštitúcie, či má iný názor vo filozofických otázkach, už podľa nich oddaný nie je a je automaticky na opačnej strane ich čiernobieleho sektárskeho spektra, a je označovaný za démona. V princípe tam patrí, ako sme si povedali, väčšina Prabhupádových žiakov, ktorí sektu opustili. Tí všetci, ako aj ďalší, ktorí nesúhlasili s niečím sú démoni, a tá hŕstka, ktorá ostáva lojálna sekte, sú oddaní…

Keď si však zoberieme definíciu oddaného a išli by sme hlbšie do filozofie, zistili by sme, že to zďaleka nie je tak ako prezentujú. A v skratke, aj podľa ačáryov a Prabhupádu samotného, väčšina ISKCONu je zložená z kaništa adhikáriov, teda materialistických veriacich, ktorí riešia náboženskú a zbožnú rovinu uctievania, návštev chrámov a pod. Do tejto definície podľa Prabhupádu však spadajú všetci veriaci všetkých vier, a každý, kto verí v existenciu Boha. Tým pádom tam patrí drvivá väčšina ľudí na Zemi, pretože vyslovene ateistov je stále našťastie málo. Máme tu teda podľa dôkazov od Prabhupádu a z Véd, väčšinu ľudí na Zemi, ktorí sú oddaní, a podľa logiky niektorých fanatických predstaviteľov tejto sekty, by oddaní (obyvatelia planéty Zem) nemali byť kritizovateľní, pretože ako sa nedávno touto story vystatoval jeden z podporovateľov sekty Tomáš Elfoslav Hromník:

Podľa jeho alibistickej logiky, inými slovami vlastne tvrdí, že keď niekto nemá rád členov ISKCONu – lebo to je jeho definícia „oddaných“, tak nemá rád Krišnu. Ešte raz teda – Kto nemá rád ISKCON, nemá rád Krišnu. Vidíte tú sektárskú vymletú manipuláciu?

Takéto príspevky dával ako reakciu na to, že my kritizujeme ISKCONských guruov, ktorí sexuálne zneužívali deti, čo sú fakty, ktoré sú potvrdené vyšetrovaniami a aj samotnými priznaniami guruov, napr. v prípade, ktorý som konkrétne spomínal išlo o stále úradujúceho aktívneho gurua Lokanath swamiho, ktorý sa pod tiažou dôkazov sám priznal k tomu, že sexuálne zneužil 11 ročné dievča a je vyšetrovaný za ďalšie excesy. Nedávno ďalší prominentný ISKCONský „svätec“, Bhaktividya purna swami, bol odhalený ako mal pomery s mladými dievčatami, atď. atď. A to sa bavíme o živých kauzách, ktoré v kombinácii s ďalšími pravidelne poklesávajúcimi ISKCONskými guruami za predošlé roky, ktorí sa ukázali ako pedofili, praktizujúci homosexuáli, atď., dotvára celkový obraz o nechutnej falošnej propagande ISKCONu, ktorý sa tvári, že ich „oddaných“ musíme mať  paušálne radi. A tu nehovoríme dokonca ani o bežných oddaných, ale o ich najpokročilejších oddaných, podľa ich vlastných kritérií. Keď teda podľa Tomáša musíme mať radi bežných oddaných, tak asi o to viac musíme mať radi aj ich guruov…

Zoznam týchto guruov je naozaj dlhý a celkovo škandalózne pokleslo z pozície gurua v ISKCONe do roku 2012 (novšie údaje nemám), vyše 40! guruov, o ktorých ISKCON tvrdil, že to sú čistí oddaní, na úrovni Prabhupádu (áno, toto je doktrína ISKCONu, inak by nebolo možné, aby boli guruovia, pretože podľa Prabhupádu a šástier iba čistý oddaný – uttama adhikari môže byť guru), takže… Takéto zľahčovanie a alibistické ospravedlňovanie doslova pedofilov, vrahov a zločincov (viacerí z nich boli právoplatne odsúdení a sedeli v base roky), vymletými členmi tejto sekty je plutím do tváre stovkám a stovkám zneužitých detí v gurukulách (ISKCONských škôlkach a školách), a tisíckam členov ich rodín, pretože členovia ISKCONu sú oddaní a oddaných musíme mať radi, inak nemáme radi Krišnu.

Kto toto toleruje, a nepostaví sa proti neprávosti, je spoluzodpovedný. To je jeden z výrokov Prabhupádu. Podľa Prabhupádu je teda Hromník spoluzodpovedný pedofil a vrah.

Kto koná nesprávne, je kriminálnik. Ale aj ten, kto toleruje takéto správanie je tiež kriminálnik. (Prabhupáda, konverzácia 3.5.1963)

Celkový alibizmus sekty a zľahčovanie zvráteností a morálnych prešľapov ich vedenia (kto iný ako guruovia sú vedenie?) sa snaží ISKCON systematicky zľahčovať a robiť si falošné PR tak, ako to robia od začiatku a snažia sa nechutne vnucovať názor, že je vlastne dobré prijímať zlo a temnotu popri svetle a pravde.

Hovorca ISKCONu Anuttama Prabhu tvrdí, že úmysly hnutia sú, ale koniec-koncov šľachetné. „Boli v hnutí problémy a zlí ľudia? Určite“, vraví Anuttama. „Budeme mať zlých ľudí aj v budúcnosti? Určite. Máme niektorých zlých ľudí aj teraz? Pravdepodobne.“ Čítajúc jeho vyjadrenia by si človek pomyslel, že je vlastne všetko v poriadku a, aj keď hnutie zničilo životy tisíckam svojich členov, ktorí boli vystavovaní fyzickému, sexuálnemu, ale hlavne psychickému zneužívaniu po dlhé roky, netreba predsa zabúdať na všetky tie pekné veci ako predané knižky a vegetariánske jedlá. Pripomína to obhajobu násilníckeho manžela, ktorý sa pri súde ospravedlňoval tým, že napriek všetkému zlému, čo manželke spravil, pomáhal jej v sobotu žehliť.

Nehovoriac o ďalších desiatkách obrovských škandálov, a tisíckach zneužívaní postavenia na lokálnej úrovni tzv. ISKCON managermi. O tom si však povieme inokedy. Je skutočne fakt, že ISKCON zničil a trvalo negatívne poznačil životy tisícom ľudí, niektorých dohnal k samovražde, iných ich členovia a guruovia dali zavraždiť, atď. Nebavíme sa tu o nejakých ľahkých prehreškoch ale o správaní gangsterskej organizácie. Jej fanatickí členovia to však zľahčujú a radi spochybňujú a tieto kriminálne činy pomáhajú kryť a zahmlievať. Pritom si naozaj stačí otvoriť Google a Wikipédiu.

Vidíme, kam až siaha bohorovnosť svetských funkcionárov, ktorí sa tvária, že sú nedotknuteľní ako Krišna samotný, len preto, že ho majú za maskota a odvolávajú sa na čistotu Prabhupádu. Aj človeku s podpriemerným IQ by však malo dojsť, že Prabhupáda by bol z diania v organizácii po jeho odchode viac než zhrozený. Svojvoľné vyhlásenie sa jeho popredných žiakov za ačárjov, napriek tomu, že žiadneho nezvolil, extravagantný život guruov, ich poklesky, krádeže, užívanie drog, či násilné a sexuálne deviácie v radoch popredných guruov, ktorí boli až do posledného momentu, keď ich odsúdil súd, alebo utiekli s miliónmi dolárov, nekritizovateľní.

V jeden deň boli všetky obvinenia podľa ISKCONu len ohováranie, a na druhý deň už sedeli v chládku, alebo boli exkomunikovaní. A prečo? Pretože ISKCON, guru a „autority“ sa v tejto sekte nekritizujú. Je to zakázané, a každá kritika je a priori braná ako ohováranie a lož. A aj práve preto možno nazývať túto organizáciu sektou, keďže spĺňa všetky definície. A vzhľadom na škody, ktoré na svojich členoch páchala, tak aj nebezpečnou sektou.

Aj keď to nie je najhoršia zo siekt, kde vás donútia spáchať masovú samovraždu, alebo vám zoberú všetok majetok, nie je to však zďaleka ani ružové. V ideálnom prípade pre nich, v kombinácii s naivitou nových členov, sa im často krát darí opantať si člena do takej miery, že preruší všetky kontakty s priateľmi, rodinou, a pod. pod zámienkou, že sú to všetko démoni, ktorí skončia v pekle a skončí tam aj on, keď sa s nimi bude združovať, a preto mu ostane už len „sanga“, spoločnosť ISKCONu, s jeho nekritizovateľnou, nevoliteľnou a jednoducho len natlačenou hierarchiou funkcionárov, o ktorých úrovni nie je dovolené diskutovať, či nebodaj pochybovať. Kto tak spraví sa sám stáva démonom a rúhačom a robí „priestupky“. Je to však naozaj tragikomické, že napriek skúsenostiam s tým, že vyše 40 ich guruov škandalózne museli vyhodiť, tak keď dnes zapochybujete o ich guruoch, alebo chcete diskutovať ich prehrešky, tak vyhodia vás za „ohováranie oddaných“.

„Hranica medzi svätcami a heretikmi (bojovníkmi za pravdu a teroristami) sa stáva čoraz nejasnejšou. Niektorým z nich v budúcnosti poďakujeme za ich odvážne činy, prameniace z oddanosti Pravde bez váhania.“ (Anonym z ISKCON Mayapuru)

Pripomína to kresťanskú inkvizíciu v stredoveku, kde strašili rúhaním a tých, ktorí slepo nenasledovali všetko, čo im „predstavení“ povedali, väznili či rovno upaľovali. V ISKCONe vás neupália, maximálne tak pohľadom (aj keď o smrti Aindra prabhua, ktorý sám predpovedal, že ho upália, keď vydá knihu, ktorá rozoberala problémy ISKCONu sa dá polemizovať, lebo naozaj po jej vydaní onedlho za nevyjasnených okolností zhorel v izbe, z ktorej sa záhadne nevedel dostať), ale budú vás minimálne týrať psychicky a sociálne. Varujú ostatných členov kongregácie, že by sa s vami nemali združovať, lebo robíte priestupky. Tak ostanete bez akejkoľvek spoločnosti, a väčšina si namiesto samoty vyberie podvolenie sa sociálnemu tlaku a diktátu „autorít“.

Len niektoré silnejšie povahy a tí, ktorí majú vlastný zdravý kritický rozum sa dokážu z tohto zovretia inštitucionálneho diktátu vymaniť. Je to aj preto, že väčšinou neprerušili všetky väzby s vonkajším svetom, kvôli strašeniu ISKCONu. To je jedna z jeho pák, ako ovládať svoje ovečky. Povedia vám, že buď sme tu my, alebo sú tam vonku démoni a „máya“. A bez nás budeš v máyi. Tvrdia teda, že okrem nich nie je inej cesty k Bohu, ku Krišnovi, lebo ISKCON je vedomie Krišnu. Ignorujúc tak celú vaišnavskú filozofiu a históriu. Kto o tomto pochybuje, nech skúsi niekedy s vedením ISKCONu nesúhlasiť, čo i len v detaile a môže pozorovať sled udalostí. Čo k tomu dodať? Len toľko, že žiaden z predošlých ačárjov, či postáv Bhagavatamu v ISKCONe nebol a vyzerá, že sa im darilo „celkom“ dobre a predsa mali zjavne radi Krišnu.

A nie je to zďaleka tak, že by nekritizovali veci a „oddaných“, ale práve naopak, pomenovali vždy veci tak ako mali, vrátane Prabhupádu, ktorý okrem vedcov, mayavadínov kritizoval aj svojich vlastných duchovných bratov, ktorí boli zasvätení jeho vlastným guruom, nosili tilaky, dhóti a pod. Ako si ačárya dovolil „nemať ich rád“?

Podľa Hromníka Prabhupád nemal rád Krišnu. A naozaj nemusíme ostať iba pri SP, ale väčšina z predošlých ačáryov riešila podobné problémy potýkajúc sa s pseudovaišnavami, t.j. pseudooddanými. Iskconskí fanatici však v existenciu pseudooddaných zjavne neveria. V prvom rade sami seba chcú oklamať a nahovoriť si priam pozitivisticko ezotericky, že všetko je krásne. Aj tie kokoty v riťkách malých oddaných. V ktorom bode ten oddaný učiteľ v gurukule prestal byť oddaným? Keď sa na to prišlo? Alebo keď ho odsúdili? Alebo je možné, že to bol len darebák, ktorý sa hral na oddaného? A keď pripustíme, keď máme ešte trocha mozgu, že také osoby tu boli, tak akú váhu má potom zovšeobecňovanie, že každý člen ISKCONu je teda oddaný? Žiadnu. Robiť z darebákov a démonov oddaných je znakom toho, kto je sám darebák a démon. Dáva to logiku?

Vráťme sa ale ešte teda k tej histórii. Šríla Prabhupáda po smrti svojho gurua, Bhaktisiddhantu Saraswati Goswamiho, jednal mimo jeho inštitúciu Gaudiya math a opustil ju. Je to z dôvodu, že podľa jeho vlastných slov, nenasledovali pokyny ich gurua, nekázali a spravili z jeho organizácie len miesto na kostol, spanie a jedenie a vyberanie peňazí a poplatkov. Nepripomína vám to niečo?

„Ohľadom Gaudiya Math, naša pozícia je, že s nimi nechceme mať nič spoločné. Nedokážu nič spraviť a keď niekto niečo spraví, sú závistiví. To je povaha treťotriednych ľudí.“ (Šríla Prabhupáda, List Yamune 18.11.1970)

Sám Prabhupáda vravel, že ISKCON v skutočnosti založil jeho guru, a keby sme išli touto logikou ešte späť, tak prvú organizáciu, ktorá bola prototypom ISKCONu založil Bhaktivinod Thákur. Ako je však možné, že v týchto organizáciách nie sme doteraz? Prečo Bhaktisiddhanta goswami odišiel z organizácie Bhaktivinoda, a Prabhupáda z organizácie Bhaktisiddhantu? Nebol snáď Gaudiya Math telom Bhaktisiddhantu? Tiež dokonalý ako on? Nebol teda Prabhupádov guru dosť kvalifikovaný, aby organizáciu, ktorú založil zabezpečil tak, aby ostala večne čistá, aspoň teda do konca Kali-yugy? Prečo z nej potom SP odišiel?

Jemu sa to však podarilo? SP bol teda podľa logiky ISKCONu väčší guru a lepši manager, keď dokázal zabezpečiť, že už z ISKCONu nebude musieť nikto odísť, a tí, čo odídu budú len démoni a rúhači.

Alebo to bude proste trocha inak. A tak, ako predpovedal sám Bhaktisiddhanta Saraswati goswami:

„Myšlienka organizovanej cirkvi v pochopiteľnej podobe vskutku značí koniec živého hnutia. Veľké cirkevné organizácie sú hrádze a priehrady, ktorých cieľom je zadržiavať prúd, ktorý však nemôže byť zastavený žiadnymi takýmito zámermi… Rovnako nemôže existovať žiaden pozemský aranžmán, ktorý by ľuďom umožnil permanentné udržanie popularity duchovného života v tejto svetskej rovine.

Pôvodný účel svetových cirkví nemusí byť vždy nežiadúci. Zatiaľ však žiadna stabilná náboženská štruktúra s cieľom inštruovať masy nebola úspešná. Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa Caitanya, v súlade s učením písiem každému učiteľovi večného náboženstva nariaďuje vzdať sa akejkoľvek konvenčnej konformity. Neznamená to však, že mechanické prijatie nekonvenčného života z niekoho urobí vhodného učiteľa náboženstva. Pre ovládnutie vrodenej svetskosti podmienených duší sú usmernenia nevyhnutné. Žiadne mechanické usmernenie však nemá zmysel aj, keby bolo vykonané pre tento účel.

Bona fide duchovný učiteľ nie je produktom žiadneho mechanického systému a ani mu nie je naklonený. Takisto ani žiaden systém v jeho rukách nemá šancu zdegenerovať do nejakej bezduchej štruktúry. Iba prosté nasledovanie fixných doktrín a liturgií nemôže človeku priniesť skutočného ducha doktrín či liturgií.“ (Śrīla Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura, esej v The Harmonist, Január 1932)

Alebo aj:

„Naša Spoločnosť často plodí ľudí, ktorí si obľúbia určitý status alebo vedenie a na základe týchto pozícií niekedy glorifikujeme ich pokrok. A takto započíname kultúru, v ktorej sa ľudia konštantne snažia byť na čele ostatných, aby mohli ovládať viac aktív a zariadenia ako keby to malo niečo spoločné s rozvinutím bhakti-latā-bīja.“ (Purnačandra Goswámi – Inštitucionalizmus – Tekutý odpad)

Každopádne, myslieť si, že v Kali-yuge, ktorá sa vyznačuje podvodom, dvojtvárnosťou, je ISKCON jediným a čistým jazierkom nádeje, ktorý popiera všetko, čo o Kali-yuge vieme, viac než naivné.

„V tomto hnutí vedomia Kṛṣṇu je mnoho závistlivých osôb prezlečených za vaiṣṇavov a mali by sme ich úplne ignorovať. Nie je potrebné slúžiť nejakej závistlivej osobe, ktorá je oblečená ako vaiṣṇava. Keď Narottama Dāsa Ṭhākura hovorí chāḍiyā vaiṣṇava sevā nistāra peyeche kebā, myslí tým skutočného vaiṣṇavu, nie nejakú závistlivú či neprajnú osobu v róbach vaiṣṇavu.“ (Šríla Prabhupáda – CC, Madhya 1.218, význam)

„Bohužiaľ, v tomto veku Kali je za vaiṣṇavov prezlečených veľa svetských osôb, ktoré Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura popísal ako služobníkov Kaliho.“

(Šríla Prabhupáda, CC, Madhya 1.220, význam)

Prečo napriek tomu však toľkí naletia? Je to jednoducho vlastnosť podmienenej mysle a jej psychológie. Nový adept, ktorý pravdepodobne dlho a neúspešne trpel smädom po skutočnom duchovnom poznaní a prešiel cez rôzne viac či menej pofidérne učenia a smery, zrazu ako blesk z neba natrafil na Védy a Prabhupádu. A BOOOM. Nával endorfínov z toľkých nových a zmysluplných informácií, úplne nového vesmíru a pohľadu na život, je pre tohto hľadača jednoducho ako droga, ktorou je omámený a vidí všetko a všetkých zidealizovane. A toto je najlepšia pôda pre funkcionárov a starých členov v inštitúcii, aby ovečku pekne lapili pod seba, pod zámienkou toho, že oni sú splnomocnení Krišnom, a oni sú personifikácia Véd, Bhagavatamu a jediní verní nasledovníci Prabhupádu na život a na smrť. Jediná spása vedie cez ich firmu a jedine k ním by mali plynúť členské povinné príspevky.

Alebo teda môžeš ísť preč do máye, a nebudeš mať duchovného učiteľa – tým strašia. Pretože Prabhupádu nasledovať nemôžeš bez nich. Potrebuješ na to ich opečiatkovaného zvoleného gurua, a musíš ho brať ako čistého oddaného, napriek tomu, že predošlých 40+ čistých oddaných dnes žijú znova ako démoni. Nie je takáto demagógia pritiahnutá za vlasy? Chce to naozaj byť slabomyseľný, aby človek dokázal toto obhajovať.

Tomáš Hromník zo sekty sa paradoxne niekedy oháňa aj takýmito perlami:

Vzápäti však znova ide to isté o tom, ako musíme mať radi oddaných, a patent na to, kto je oddaný má zhodou okolností len jeho organizácia pedofilov a vrahov. A nie, nie je to zveličenie. V princípe hneď prvý guru po odchode Prabhupádu, prvý sannyasín a najmocnejšia autorita ISKCONu, bol pedofil, aktívne praktizujúci homosex s mexickými mladíkmi, usvedčený vrah, vydierač a predajca drog a zbraní, ktorého dolapilo FBI, a sedel dekádu vo väzení. Z 11 guruov, ktorí boli hlavní vedúci sekty z rôznych škandalóznych pokleskov a nemravností pokleslo do pár rokov 9. Akú autoritu hovoriť o tom, kto je skutočný guru, a kto je skutočný oddaný má takáto skurvená sekta, ktorá dokázateľne, pokiaľ ju vyslovene nedonútila polícia, kryla rôzne druhy závažných zločinov? Ktorá okrem iného, doteraz má v svojich radoch aktívnych guruov, ktorí mali sex s deťmi? Je nepochopiteľné, keď dementi o nepopierateľných faktoch verejne tvrdia, že to sú polopravdy. Buď je taká osoba vyslovene klamár, alebo je naozaj klinický imbecil.

Všetko je to jasne čierne na bielom popísané v archívoch amerických a britských novín, Wikipédii, ako aj v knihách. Odporúčam napr. na túto tému pre všetkých, kto nechcú dookola počúvať len názor sekty a v nej v sladko-trpkej nevedomomosti žiť, tieto knihy napr.:

Eleven naked emperos – link tu – O tom, ako nelegálne a podvodom Prabhupádovi žiaci sa vyhlásili za ačáryov a začali šikanovať svojich duchovných bratov, vraždiť, zneužívať žiakov a tunelovať peniaze a ako sa z toho ISKCON doteraz nespamätal a opakuje tie isté chyby

Killing for Krishna – link tu – O vraždiacom pedofilovi, ktorý bol prvý ISKCONský guru po Prabhupádovi, a ako ho kryli a pomáhali mu ďalší samozvolení guruovia, ako aj o vývoji ISKCONu a jeho škandáloch počas ďalších dekád. Mimochodom, jeden z momentálne najobľúbenejších guruov v ISKCONe, Radhanath swami bol podporovateľom tohto gurua, a podľa výpovedí viacerých účastníkov a žiakov SP bol priamo zapletený do vraždy. Roky neskôr tohto gurua, napriek tomu, že sedel za zločiny v base, uctieval a klaňal sa hrobe tohto pedofilného vraha.

Betrayal of the Spirit – link tu – Bývalá šéfka najväčších ISKCONských novín, ktoré kolovali, spravila whistleblowing, a odhalila zákulisie toho, ako s ISKCONskými guruami falšovali správy, tutlali kauzy a prešľapy guruov, aby si členovia mysleli, že je všetko v poriadku a neprestali sektu podporovať. Toto sa viacmenej deje dodnes.

Gold, Guns and God – link tu – Séria kníh, ktoré reportážnym spôsobom vďaka svedectvám stoviek ex-členov ISKCONu, usvedčuje túto sektu zo zločinov, ktoré kryla väčšina funkcionárov

Pre tých, ktorým sa nechce čítať a chcú všetko insta-ntne, tak tu je dobre spracovaný dokument na Youtube, ktorý má 4 diely + bonusy

Samozrejme, ISKCON vám bude tvrdiť, že to je ohováranie, priestupky atď., ale za niečo čo by bolo len ohováranie a pristupky sa nechodí sedieť do federálneho väzenia v USA, a pod., takže sa ukázalo, že tie veci boli pravda.

A keby niekomu napadlo, že čo ja môžem o tom vedieť, len závidím a blablabla, tak ISKCON ovciam pripomínam, že pravdepodobne na rozdiel od nich a ich bezvýznamného šudrovského postavenia v hierarchii ISKCONu, tak ja som počas obdobia, keď som tam chodil, bol členom managementu, západnej národnej rady, a mal som na starosti PR, chodil som na konferencie s ďalšími ľuďmi z chrámov zo sveta, kde títo reprezentanti riešili komunikáciu, PR a interfaith, a rovnako som aj prednášal na ILS – ISKCON leadership sanga v Mayapure, kde som sa v priebehu 4 rokov 2x zúčastnil na stretnutiach vedenia ISKCONu, takže myslím, že insider som pravdepodobne viac ako drvivá väčšina vás, čo vás tam len zneužívajú. To len tak na margo Tomáša Hromníka a podobných sentimentálnych indivíduí. Chlapci z východu ako Murári, Mahásankaršan, Nara-jivana a ďalší, ktorí profitujú na sekte vás aj tak do klubu nepustia, majú to všetko podelené a žijú (aj) z vašej naivity a robíte užitočných blbcov a oni sa smejú a stavajú si tam domčeky. Ale to je iná téma. Poďme späť k veci.

Nováčik by takto kresťanskej sekte asi naletel len ťažko. Ale zrazu je tu to isté, len v úplne novom lákavom exotickom šate, a podporené pramúdrymi Védami so všetkými tými odpoveďami. Cirkev je však cirkev, a je to tak všade. To, že niekto verí nejakej filozofii, alebo sa k nej hlási, či je členom cirkvi, alebo je v jej hierarchii na vyššom mieste, ešte NIČ nehovorí o duchovne, bhakti či vedomí Krišnu. Dokonca ani vek a trvanie členstva nehovoria o pokroku nič. Ak by to tak bolo, tak by to popieralo samotný princíp duchovného pokroku a reinkarnácie. Existujú staré a pokročilé duše v mladých telách, a existujú hrubí materialisti v starých telách. To, či je materialista členom cirkvi mu na duchovnosti nepridá, ani keby bol za tie roky vo vedúcej pozícii sekretára GBC.

Tieto veci a javy sú zjavné a pre inteligentného človeka prirodzené, avšak v praxi aj tí obozretnejší a inteligentnejší zmäknú. Bol to aj môj prípad a priznám sa, že často som prehliadal, alebo slepo prijímal niektoré veci ako automaticky platné, lebo som mal čiastočne zaslepenú dôveru v osoby, ktoré toto riešia dlhšiu dobu ako predpokladal som, že sú pokročilejšie, vyspelejšie, ktoré viac do hĺbky nasledujú a chápu veci. Aj keď som do toho nikdy nespadol príliš hlboko na to, aby ma to poznačilo, tak či tak som stratil čas a energiu „motaním sa“ v tejto spoločnosti, kým som sa postupne z toho prvotného nováčikovského omámenia zobudil.

Chcelo to síce zopár eye-opener faciek, ale tie na seba nenechali dlho čakať, pretože problém nie je, že by tie klamstvá ISKCONu boli neviditeľné, oni viditeľné sú, každý jeden deň, každý rozhovor, a stačí sa len dívať. Problém je skôr v nás a v tom, že nechceme vidieť veci také aké sú, lebo je to pre našu unavenú myseľ a inteligenciu, po toľkom duchovnom hladovaní, jednoducho pohodlnejšie. Naše podvedomie si povie: „Nech to je ako to je, je to lepšie ako nič a tak či tak, je to tu pekné, mám tu kamarátov, dobre varia, netreba všade hľadať problémy a byť negativista“. Samozrejme. Je na tom niečo pravdy, ale skutočná Pravda je, že každému Krišna dopraje a zaranžuje to, po čom túži. Preto existuje toľko rôznych náboženstiev a smerov, ktoré sa zaoberajú Krišnom, priamo či nepriamo, v rôznych kvalitách prírody. Každý nájde to, čo hľadal, alebo ako vravel Prabhupad, kto chce byť oklamaný, nájde klamára, ktorý ho oklame.

Tomáš Hromník v tej sérii vyplakávacích stories obajoval ISKCON okrem iného aj takto:

Takže to je to, čo som písal, že je to proste pohodlnejšie, pekné, socializácia, chrámiky…

Pričom samotné tvrdenie je hlúposť, že toto neponúka žiadna iná duchovná organizácia. ISKCON má pár stoviek chrámov, ale kresťania majú státisíce chrámov, majetkov, programov, komunít, športovísk, centier voľného času, atď. atď. Toto má byť argument, prečo treba byť v ISKCONe, aj keď majú 40+ poklesnutých zdarebákovaných „svätcov“? Veď im pokleslo viac guruov, ako aktívne majú. Stovky zneužitých detí nemusím opakovať… Ale áno Tomáško, majú veľa reštaurácií, poďme tam…

Spomína tu vzdelávanie, to je to miesto, ktoré začína gurukulou, kde jebali malých oddaných… Šéf vzdelávania v Mayapure bol tento rok 2023 vylúčený z ISKCONu za sex so žiačkami a prešetrujú jeho fyzické týranie žiakov spred rokov… Avšak posledné dekády v ISKCONe, až do tohto roka ho oslovovali „jeho svätosť“. Tak ako ďalších darebákov. Tak o čom teda?

„Tisíce a tisíce oddaných z celého sveta.“ –  Znova sme pri tom hmlistom pojme „oddaný“. V Indii Krišnu uciteva miliarda ľudí a v ISKCONe nie sú. Nie sú teda oddaní? Prečo silou mocou sa takíto fanatici držia toho, že ISKCON je jediná cesta, a nemôžeš na žiadneho ich člena povedať nič negatívne? Lebo mu to jednoducho tlačili deň za dňom do hlavy sektári, a vyvolali u neho podmienený reflex, kde chudáka strasie, keby si mal predstaviť používať kritické myslenie na „oddaných“.

Takže…

Nemali by sme teda nikoho nasledovať slepo, ale naopak, naozaj by sme sa mali snažiť prekonávať naše ego a myseľ neustále, neostať na jednom bode, neuspokojiť sa s úrovňou materialistického oddaného (kaništa), ktorých je väčšina, a nemyslieť si, že pokrok sa dostaví sám, len tým, že sme členmi nejakej cirkevnej kongregácie. Je to znova podobné s kresťanmi, ktorým stačí byť kresťanmi a veriť v Ježiša a že nás spasí, tak väčšine kaništa oddaných stačí, že sú v krišňáckej cirkvi a čakajú, že ich spasí Prabhupáda, prípadne ISKCONský volený guru. O tom ISKCONských guruoch a ich „kvalifikácii“ si povieme v nasledujúcej kapitole.

Po úpadku ISKCONu po odchode Prabhupádu z neho odišla väčšina jeho žiakov. Paradoxne, aj Prabhupáda dočasne opustil ISKCON na krátku dobu už počas svojho života, keď ho jeho žiaci sklamali a zabudli na neho. Opustil ISKCON a oni sa našťastie dočasne spamätali, a utekali za ním, aby sa mu ospravedlnili. Keď môže Prabhupáda opustiť ISKCON, rovnako ako opustil Gaudiya math, môže ho opustiť ktokoľvek. Zotrvávať v nejakej organizácii či firme (ISKCON je doslova s.r.o., ISKCON Incorporated Ltd.), len zo sentimentu k zakladateľovi nie je príliš rozumné. Je to ako ostať pracovať v Apple, alebo kupovať jeho akcie doživotne, len preto, že ho kedysi založil Steve Jobs, povedal, že firma Apple je jeho dieťa a k nemu slepo vzhliadame.

Neberte ma ale v zlom. Nevravím, že by mal každý z ISKCONu odísť. Možno nie je potrebné ani, aby z neho odchádzal ktokoľvek, stačilo by, aby sa veľká časť uvedomila. Ale to je len jeden krok. Dôležité je, aby sa uvedomilo vedenie ISKCONu a rada GBC, pretože samotní členovia ho zvnútra nezmenia.

Jedno bengálske príslovie hovorí, že ryba smrdí od hlavy. Znamená to, že náboženskí vodcovia sú zodpovední za deviácie v ich postupnosti a inštitúciách. Vlastné záujmy, autoritárstvo a pýcha vytvorili problémy v histórii Gaudíya vaišnavizmu a prispeli k dnešným problémom v našich komunitách. História sa rada opakuje. (Purnačandra Goswámi).

Už mnohokrát sa stalo, že mnoho členov protestovalo proti zlým praktikám, deviáciám a či zneužívaniu moci od tzv. „autorít“, a aký bol výsledok? Boli umlčaní a prenasledovaní, mnohí z nich museli z hnutia odísť. Viď neďaleký príklad v Česku, kde odišli desiatky oddaných, pretože BVS odmietol odvolať svojho dosadeného koňa – managera, ktorý zneužíval a dodnes zneužíva svoju pozíciu. Rovnako, na najvyššej úrovni GBC sa dejú politiky hodné starého Ríma, akurát bežní jednoduchí členovia ISKCONu v rôznych končinách sveta, a obzvlášť na zaprdenom Slovensku nemajú absolútne predstavu ako sa veci majú, alebo ju majú romanticky zidealizovanú, aby to znova podporovalo ich naratív o bezproblémovosti a jednoduchosti. Nič však nikdy nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. A ten, kto je lenivý otvoriť oči a rozmýšľať, skončí nakoniec presne tam, kde si zaslúži.

Naivná ovca v ISKCONe, hlavne, keď mala ezoterickú minulosť rozmýšľa tak, ako sme popísali v článku na našom blogu, krátka citácia:

„Patrí sem paradoxne aj prehnaný dôraz na pozitívno. Taký ten veľmi pozitívny pohľad na všetko, všetko je fajn a krásne, úžasné a máme sa všetci radi, všetko je jedna pozitívna vibrácia, vesmír, Boh je láska, cítim sa každý deň lepšie a lepšie. Možno to poznáte sami, často to na človeka padá pri návšteve obchodu s New age knihami, z letákov a kníh a rozprávanie niektorých ,,super ľudkov“. S týmto je spojený strach z hnevu, ktorý je vnímaný ako zlý, negatívny. “

(celý článok tu)

Situácia sa vrámci ISKCONu možno zlepší čiastočne „sama“ a scenárov je možných viac. Z môjho pohľadu pravdepodobný je ten, že časť ISKCONu v Rusku, na Ukrajine a Pobaltí sa odtrhne. Myslím, že to k tomu smeruje z jednoduchého dôvodu. Rozdiel medzi štandardami a kvalifikáciou autorít. Realita, aj keď pre väčšinu tunajších oddaných nezbehlých sveta, neznáma, je, že reálne ISKCON operuje len v dvoch krajinách na svete a to je Ruska zóna a India. Európa a Amerika sú v princípe mŕtve (áno, bez ohľadu na tých pár festivalov, ktoré robia, zhrnie sa tam zvyšok z desattisícov oddaných čo tu boli v 80.-90. rokoch, a teraz prídu max. v stovkých a tvária sa, že je to tak každý deň).

V prvej, t.j. Rusko, Ukrajina a Pobaltie sa snažia do nejakej miery strániť sa politík vedenia ISKCONu a nie sú členmi GBC a vedenia ISKCONu, a majú na to svoje pádne dôvody. Stále viac sa indicko-americkému ISKCONu vzdiaľujú, ideovo, aj výsledkami – v dobrom.

Druhá časť je India, kde sa darí tiež značne, ale nie je to ani tak z titulu nejakej kvalifikovanosti či parampary, ale je to jednoducho indická kvantita. Indovia podporujú ISKCON, sú zvyknutí štedro prispievať, a ISKCON si tam vybudoval solídnu cirkevnú základňu s mnohými centrami a spôsobmi, ako sa udržovať a financovať. Je to podobné ako Manor v Anglicku, kde väčšinový úspech je viac otázkou indov a hinduistickej viery ako misie Prabhupádu.

Tu sa dostávame k otázke zvyšku sveta, ktorý sa s týmito dvomi ISKCON zónami nedá porovnať v ničom. Európa a USA sú v princípe takmer mŕtve až na niektoré svetlejšie výnimky, ktoré však nepresahujú pár sto členov. Nedá sa hovoriť o nejakom úspechu. Cirkev satanova má v Česku stovky členov tiež, neznamená, že je to nejaký úspech. Za čias Prabhupádu zažíval ISKCON skutočný boom a za pár rokov nárast, o ktorom sa vtedy nikomu ani nesnívalo, okrem Prabhupádu a jeho vízie. Čo ostalo po ňom? To, čo po každom výbuchu…Postupná degradácia, rozpadanie sa kongregácii a dekandencia až na úroveň malých individualistických a egoistických centier, ktoré sú rady, že vôbec prežívajú a vedia sa na nich priživiť a postaviť okolo nich svoje grihy ich sebeckí funkcionári. To môžeme konieckoncov vidieť na vzorke aj na Slovensku. Ich náplňou práce je okrem iného aj strašenie lokálnych oddaných priestupkami, a odrádzanie od kritického výskumu a myslenia, lebo sa boja, že keby zistili členovia pravdu, prišli by o príspevky a museli by začať sami hýbať riťou.

Takže situácia sa čiastočne zlepší buď tým, že jednoducho začne „ISKCON 3“, v podobe Ruska, keď berieme terajší ISKCON ako ISKCON2 a Gaudiya Math ako pôvodný ISKCON, a získa iný názov, a terajší „ISKCON“ s oficiálnou pečiatkou bude stále viac deviovať na bežné svetské náboženstvo a prahnúť po kvantite, peniazoch a tituloch, alebo sa rozpadne na viacero iných častí a najsilnejší hráči si porozdeľujú majetky a vplyvy, tak ako to bolo v prípade GM.

„Vidím pred sebou skupinu ľudí, ktorá sa jednoducho zapredala. Už to nie je viac o Absolútnej Pravde. Väčšina z vás je vzdialená sama sebe i všetkým ostatným. Koľko formálnych uznesení ešte musíme napísať predtým než si uvedomíme, že to nie je štrukturálny problém? Čelíme vzájomnému odcudzeniu a izolácii. Naše hnutie už viac nemá Prabhupādovu žijúcu silu, jeho víziu. Sme roztrieštení, neinšpirovaní a zbavení práv a našich mylných ilúzií o tomto hnutí. Ako hnutie už nedôverujeme našim vodcom, no ani sami sebe.“  (Z knihy Purnačandru Goswamiho)

To z hľadiska terajšieho ISKCONu. Samozrejme, je to úplne jedno, pretože Krišna vedomie a bhakti nie sú závislé na nejakom ISKCONe, keďže ako sme spomenuli, nikto z celej parampary za miliardy rokov v ISKCONe nebol. Bol tam v princípe len Prabhupád, a aj ten odišiel z ISKCONu jeho gurua, a ten z ISKCONu jeho otca (BVT). Toto je história. A kto tvrdí opak, nevie o čom hovorí a nechápe historický kontext.

Presne z tohto dôvodu je úplne legitímne a v súlade s nasledovaním pokynov ačáryov, založiť si vlastné skupiny, organizácie, a jednoducho na výsledkoch sa ukáže kto bol ako úprimný, a kade tá parampara vlastne išla. Konieckoncov, to je pokyn Prabhupádu, že parampara nie je dikša, ale šikša, a zasvätenie znamená nasledovať védske závery a pokyny ačáryu. Takže ktokoľvek úprimný bude chcieť nasledovať Prabhupádu, môže dosiahnuť duchovný úspech a keď bude Krišna chcieť, pošle mu skutočne čistého gurua.

Na druhej strane, niekto, kto ostáva v zhnitej organizácii, kde hneď prvý guru po Prabhupádovi bol vrah a pedofil, a tvári sa, že ostávaním v takejto sekte nejak nasleduje Prabhupádu – čo sme si vysvetlili vyššie, sa môže aj pojebať a mať 8 pečiatok od darebákov a 3 zasvätenia, ale pôjde do pekla. Pretože tak to funguje. Len na to človek musí mať človek trochu zdravého rozumu. Ten však vystrašený zakrínutí pätolížaci „pokročilých oddaných“ nemajú a majú pomaly tiky na tvári, keď vidia a počujú niečo „nepekné“. Je to ako obrázok tých troch opíc…

Hlavne si nepokazme ilúziu. Už sa nám ďalej hľadať nechce. Tu máme v inštitúcii všetko, chrámy, jedlo, oddaných, nič zlé sa nedeje, treba byť vždy pozitívny a bez výhrad lojálne nasledovať a odovzdať sa nepoklesnuteľným a neomylným autoritám, ktoré to vyžadujú, ale oni sami nemajú žiadnu zodpovednosť keď nechcú, žiadnu accountability, a tým pádom bude všetko krásne a pôjdeme späť ku Krišnovi.

Toto je vážení, ale, mentalita idiota. Idiota, ktorý je povahou primitívny šudra, ktorý sa hrá na zbožného, a ktorý odhodí svoje vlastné uvažovanie zo strachu zo zodpovednosti a zverí celý život do rúk iným močiacim „lídrom“, aby potom, keď to náhodou nevyjde, mohol všetko, vrátane svojho nešťastia na nich zhodiť.

V terajšom ISKCONe je určite mnoho relatívne úprimných oddaných, ale stále je to len minorita. Môže to vyzerať, že je úprimná väčšina, a je to z istého pohľadu možno aj pravda, otázka je však aká je definícia úprimnosti. Nič nie je čierne a biele. Za úprimného považujem toho, kto si je vedomý situácie a snaží sa ju zlepšiť a zmeniť, čo zvonku alebo zvnútra a je odovzdaný svojej autorite, o ktorej úprimne verí, že je čistý oddaný. Možno taký oddaný nemá mentálnu či intelektuálnu kapacitu veci reálne meniť, alebo sa niečomu postaviť, ale robí čo vie a čaká a modlí sa, že sa situácia zmení, a ono sa časom zmení.

Z toho ale vyplýva aj protiklad. Neúprimný oddaný je ten, kto zotrváva v ISKCONe, poznajúc situáciu, ale nerieši ju, ani pasívne ani aktívne, len sa spolieha na to, že v organizácii má svoj komfort a reálne mu o misiu či kázanie až tak nejde. Tu je namieste, či je toto vôbec oddaný, ale asi ho vieme zaradiť stále do kategórie materialistického oddaného. Sem patria aj tí, ktorí si ani nie sú vedomí nejakých problémov, alebo ich v sebe potláčajú, aby to nenarušilo ich sociálno mentálno zmyslový pôžitok z členstva v cirkvi. Tomuto najrozšírenejšiemu typu ide v prvom rade o kultúrno-gastronomickú stránku misie.

Najhoršie je na tom potom kategória, kde by som takého „oddaného“ nenazýval oddaným ani omylom, a to sú tí, ktorí vedome profitujú na misii Prabhupádu vo vedúcich pozíciách. Už to nie sú len bežní členovia, ktorí si užívajú kostol, ale sú to osoby, ktoré sa dávajú do pozície tých, ktorí kostol vedú, alebo sa na ňom podieľajú, navonok sľubujúc spásu Goloky, ale v skutočnosti je to len skrytý a relatívne pohodlný spôsob živobytia. Tieto osoby si berú karmickú zodpovednosť za každého, koho na tú Goloku neprivedú, čiže a priori za všetkých, keďže toho nie sú schopní, a spravodlivosti sa tým pádom jednoznačne dostane za to. Avšak tí, ktorí to sledujú by nemali ostať ticho a tolerovať to, lebo si za to berú reakcie aj oni.

Kto koná nesprávne, je kriminálnik. Ale aj ten, kto toleruje takéto správanie je tiež kriminálnik. (Prabhupáda, konverzácia 3.5.1963)

Uvidíme čo budúcnosť prinesie a aj keď táto téma nie je príjemná, nemali by sme sa nechať ňou rozrušovať. Tak ako sa dá konať, ale bez pripútanosti, rovnako môže oddaný poznať situáciu a konať bez emócii v rámci terajšieho stavu, a nemusí kvôli strachu z nej zatvárať oči a tváriť sa, že sa nič zlé nedeje. Deje. Toto už nie je misia Šrílu Prabhupádu, a v ďalších kapitolách vysvetlím bod za bodom ďalšie deviácie, ktoré sa postupne v Post-Prabhupádovskom ISKCONe zakorenili a čoraz viac sa prehlbujú a pridávajú ďalšie.

Neviem ako to bolo po odchode Ježiša a koľko trvalo, kým sa začalo učenie meniť, ale ISKCON očividne nezaháľa. Pokiaľ sa nespamätá vedenie, bude to len horšie a horšie, pretože bez skutočnej parampary a ačárju, či ačárjov sa bude jednať len o hmotnú organizáciu, ktorá bude postupne uberať zo štandardov a prechádzať čoraz viac zo sattva-guny do rajasu a nižšie. Niektorí uvedomelí oddaní sa môžu snažiť to zmeniť, ale autokraticky riadenú firmu, na ktorej čele nie sú čistí oddaní, ale podmienené živé bytosti, jednoducho len ťažko presvedčia o tom, že by sa mala udiať náprava a mali sa vzdať svojho výsostného luxusného postavenia.

V stave, keď sa hlasuje, kto je čistý oddaný, alebo čo je siddhanta a čo nie, nie sme už v stave o päť minút dvanásť, ale skôr o 3:15. Jednoducho, nekritizovateľnosť ako jedna z doktrín sa dá ľahko pochopiť, keď si uvedomíme, že ISKCON jedná v skutočnosti ako sebecká firma s pár vrcholovými managermi a akcionármi a prirodzene nechcú, aby ich niekto kritizoval. Najjednoduchšie je teda obrniť sa pseudofilozofiou toho, že oni sú svätci, ktorí sa nekritizujú. To, že medzi týmito ISKCON svätcami boli pedofili, feťáci a vrahovia a každých pár rokov sa medzi sebou čistí guruovia odvolávajú, to ako keby sa ani nedialo.

Slepé nasledovanie znamená: ‚Ó, tam je swámi! Tak veľa ľudí ho nasleduje. Stanem sa jeho žiakom. Toto sa nazýva slepé nasledovanie. Neviete ani, kto ten swami je, či to vôbec je swami alebo nejaký darebák. Neviete. Ale, pretože ho každý nasleduje, poviete si: ‚Stanem sa jeho žiakom.‘ Toto je iba slepé nasledovanie, bez akýchkoľvek znalostí, slepé nasledovanie.“ (Šríla Prabhupáda – BG 4.34-39, január 1969, LA)

Najľahšie sa tak teda tak manipulujú noví členovia. Tí ešte majú ružové klapky a nemajú informácie o tom aké veci reálne sú. Samozrejme, lokálny funkcionár ISKCONu držiaci líniu bude robiť všetko preto, aby to nováčikovia nezistili. A tí čo sú tu dlhšie? Buď je to kategória tých, ktorým to je jedno, lebo nemajú kazateľského ducha a vyhovuje im cirkev a jej výhody, alebo sú to tí, ktorí vyslovene výhody pre seba vybavujú a nechajú tých pod nimi na seba pracovať, pod zámienkou „služby“. Zisky z Góvind, alebo príspevkov v chráme potom idú na ich výplaty a na ich nové domy, autá a dovolenky. Dobrý business, že? A stačí sa tváriť ako oddaný a robiť tých pár náboženských rituálov ako show. A tí, ktorí to aj odhalili, ale sú v sekte namočení už tak dlho, že inú spoločnosť nepoznajú a v ich veku je už ťažšie začínať nové sociálne väzby mimo sektu, majú smolu. Musia sa podriadiť, alebo ísť na vlastnú päsť, čo sa tiež stáva.

Veľa externých faktorov je iniciovaných nekvalifikovanými vodcami, a tak prichádza do hry strach – strach z odcudzenia, odmietnutia či zlyhania alebo strach z možnej straty benefitov, či postavenia v rámci organizácie.

Ak duchovní vodcovia vedome či nevedome používajú tieto negatívne motivačné taktiky, prekážajú nežnej, popínavej bhakti v jej raste a páchajú tak násilie na tých, ktorí sú pod ich ochranou.

(Purnačandra goswámi – Z kapitoly jeho knihy – Sloboda a dôvera)

Je veľmi smutný pohľad na „nového“  grihastu, ktorý bol dlhé roky brahmačarínom a muklom pre firmu ISKCON, a po tom všetkom odriekaní, keď si povedal, že nebude ďalej makať na iných grihastov,  ktorí sa tvária ako svätci, ale jemu žiaden pokrok nezabezpečili ich vedením, tak opustí chrám, a vtedy sa stáva nepriateľom chrámu a tých, ktorých aj on dlhé roky živil. Začína hmotne, sociálne a často aj intelektuálne tam, kde pred napr. 15 rokmi začínal, teda úplne na začiatku.  Akurát zatrpknutý a „spálený“. Ale kto si za to môže, keď nie len on sám? Možno sčasti aj tí, ktorí ho pred tým nevarovali, a stalo sa to aj im pred rokmi, prípadne sú stále v sekte, ale ticho všetko vidia a tolerujú.

A nemyslite si ale, drahí čitatelia, že toto je nejaká fikcia. Aj na našom malom Slovakistane, je takých aspoň tucet. Kedysi aktívni zanietení a motivovaní mladí muži, ktorí mali chuť zapálene šíriť misiu Šrílu Prabhupádu, ale akurát v tej zapálenosti prehliadli to, že kopú za trocha inú ligu a končia po rokoch doslova na ulici. Pričom „autority“, a tí, ktorí majú toho správneho gurua, obvykle BVS, si hladkajú svoje halvou a koftami pomastené bruchá na verande z ISKCONských peňazí postaveného vidieckeho domu a posťažujú sa kolegom, že už to nie je ako kedysi, a noví ľudia nechodia, lebo nie sú úprimní a nechcú slúžiť misii (im).

Čo teda môžeme robiť? V akejkoľvek sme situácii, či už chodievame do kostola v ISKCONe, alebo k iným kongregáciám, či študujeme sami, alebo len s priateľmi, alebo zakladáme vlastné programy a centrá, mali by sme byť v prvom rade sčítaní. Mali by sme študovať knihy Šrílu Prabhupádu každý jeden deň, tak, ako nám to nariadil. Jedine tak získame vhľad do toho, čo bola a je skutočne jeho misia. Určite odporúčam aj jeho životopisy, či už Lilamritu, alebo spomienky na Prabhupádu od jeho úprimných žiakov.

Okrem Prabhupádu je potrebné študovať aj ďalšie základné diela gaudiya vaišnavizmu, ktoré nestihol preložiť, ako diela goswámich a predošlých ačárjov. Jedine tak pochopíme kontext tohto učenia a vieme prestať byť malomeštiackymi a doslova dedinskými veriacimi či sektármi. Zachránime tak jednak svoj duchovný život a môžeme pomôcť aj ostatným úprimným nováčikom a bádateľom, aby sa nezasekli hneď na začiatku styku so Sanatana-dharmou, vstupom a zamrazením sa v sekte a neboli závislí na dogmách.

Kázať a praktizovať pritom môžeme absolútne aj bez ISKCONu. A keď nám chýby spoločnosť? Tak si ju spravme, alebo sa stretávajte tí, ktorí máte podobné zmýšľanie. Nebuďte odkázaní na staromódny kostol plný pretvárok, len zo strachu, že o niečo prídete, alebo že jedine tadiaľ vedie cesta. Keby to tak bolo, tak by Prabhupáda nikdy neodišiel z vtedajšieho ISKCONu (Gaudiya math).

Rovnako, keď vidíme, že niečo nie je v súlade s učením Prabhupádu a predošlých ačárjov, nemali by sme sa báť na to opýtať, či na to poukázať. Toto právo nám nikto nemôže zobrať, ani pod vyhrážkou sankcií, či „ohovárania“. Inteligenciu máme na to, aby sme ju využívali. Tiež sa nemusíme obávať toho, že hájiť nahlas Pravdu, aj keď je v rozpore s tým, čo tvrdí organizácia alebo väčšina, je nesprávne. Práve naopak.

 Bhaktisiddhānta Sarasvatī gosvāmī: „Kazateľ Hari-kīrtanu je nutne nekompromisným nepriateľom svetskosti a pokrytectva. Je jeho stálou funkciou odstraňovať všetky mylné predstavy kázaním Pravdy v jej najjednoznačnejšej podobe, bez akéhokoľvek posudzovania osoby, miesta alebo času. Vždy si zvolí formu, ktorá má najmenšiu pravdepodobnosť, že bude zle pochopená. Je to jeho svätá povinnosť jasne a na rovinu oponovať komukoľvek, kto sa snaží podviesť či ublížiť sebe alebo ostatným prekrúcaním Pravdy, či už so zlým úmyslom, alebo nevedomky. Toto je možné iba v prípade, že je tento kazateľ kīrtanu vždy pripravený prijať možnosť, že bude utláčaný stádovitými ľuďmi za predpokladu, že im týmto svojím nepohodlím napokon prinesie prospech vyjavením Pravdy v jej jasnej podobe. Keď nemá túto vôľu, bojí sa a zvažuje svoje osobné nepohodlie alebo otázku úcty k jeho osobe namiesto toho, aby kázal kīrtan za každých okolností, nie je hodný byť kazateľom Absolútnej Pravdy. Pokora znamená dokonalú podriadenosť Pravde a žiadnu sympatiu k nepravde. Tí, ktorí ukazujú akúkoľvek spriaznenosť s nepravdou nie sú hodní spievania Hari-kīrtanu. Akékoľvek priľnutie k nepravde je opakom pokory zrodenej z absolútnej odovzdanosti Pravde.“ (Harmonist 26.249-50, Apríl 1929)

A je lepšie byť opatrný a zdravo kritický, ako potom ľutovať. Osobne naozaj poznám tucet „oddaných“ zo Slovenska, ktorí praktizovali 10-15 a viac rokov, a sú z nich v princípe ľudské trosky, ktoré po tomto čase museli začínať od znova, bez peňazí a emocionálne a duchovne poznačení, častokrát dištancujúci sa od filozofie. To samozrejme, je len pokračovanie ich idiotizmu, z ktorého stále nevyrástli a pravdepodobne ani nevyrastú, ale je to naozaj smutný pohľad. Psycho-socio-patológia tejto sekty, ktorá ide až pod kožu a manipuluje apelovaním na tie najhlbšie ľudské pudy, kde viera patrí, priniesla už kopu tragédií, a predsa, aj keď sa tu na Slovensku už v ISKCONe našťastie aktívne nekáže, vždy sa čas od času nájde nejaký jednoduchší sentimentálny človek, ktorý rád svoj mozog odovzdá manipulátorom.

Pokračovanie 2. časti nabudúce.