ISKCON – jeho majitelia a členovia

Článok od Manidhara prabhu – žiaka Šrílu Prabhupádu

Rozdelenie na tých, ktorí sa považujú za „vlastníkov“ pôvodne idealistického hnutia, a tých, ktorí veria, že sú jednoducho „členmi“ alebo služobníkmi takýchto ideálov, je klasickou predohrou k procesu oslabenia alebo konečnej deštrukcii takejto inštitúcie. ISKCON nie je výnimkou. Ako nás varoval Šríla Prabhupáda: „môže sa to pokaziť“. Peniaze a vplyv nad ostatnými – ktorí buď slúžia v dobrej viere, že ich energia je investovaná do účelu, pre ktorý hnutie vzniklo, alebo tými, ktorým nevadí slúžiť lžiam, pretože lži prichádzajú ľahko a nevyžadujú veľa premýšľania – vytvárajú prostredie, v ktorom „vlastníci“ prosperujú.

Tu sú niektoré z ich kvalít, podľa ktorých ich možno identifikovať:

1. Vlastník ISKCON-u je kaništha adhikárí, pretože nie je motivovaný progresívnou kazateľskou prácou, ktorá je podstatou hnutia Šrílu Prabhupádu.

2. Ako skalný kaništha adhikárí je často fascinovaný svetskými máyavádskymi konceptami. Aj keď je akademicky vzdelaný, nemožno ho označiť za bráhmanu, milovníka Pravdy. Najnebezpečnejšími spomedzi vlastníkov ISKCON-u sú tí, ktorí skutočne disponujú určitými bráhmanskými kvalitami, ako sú odriekanie a čistota, ale využívajú tieto devízy na ovládanie iných a na dosiahnutie uznania a slávy. Našťastie je ich veľmi málo.

3. Takýto vlastník je väčšinou povahou šúdra, alebo ak je inteligentnejší, povahou vaišia. Typ šúdru je sentimentálnej povahy. Každý, kto zraní jeho city a neprijme jeho emocionálne založené chápanie sveta, je pre neho „vaišnava aparádhí“. Takýto človek končí obklopený prevažne ženami alebo mužmi, ktorí sa správajú ako ženy, pretože sú vnímavejší k jeho sentimentálnym spôsobom a náladám. Vaišiovský typ vlastníka ISKCON-u je nebezpečnejší. Pre neho sú „peniaze medom“ a ich získavanie od naivných sentimentálnych duší je pre neho nevyhnutnou potrebou. Za tieto peniaze si „kúpi“ svoju prestíž a svojich „priateľov“, lepšie povedané svojich spojencov. Keď vlastník typu šúdra zavýja v úzkosti, vlastník typu vaišia si zachováva kamennú tvár a venuje sa politike, aby dosiahol svoje ciele.

4. Kaništha adhikárí bude vždy závidieť alebo brzdiť prácu oddaného, ktorý je členom na úrovni madhyama adhikárí.

5. Inštitucionálna identita je pre vlastníka všetkým. Jeho titul a funkcia sú pre neho licenciou na to, aby sa vnucoval kazateľovi na úrovni madhyama adhikárí a vyžadoval si – nie prirodzene vzbudzoval – autoritu nad ním.

6. Absolútna absencia introspekcie a imunita voči akémukoľvek druhu konštruktívnej kritiky sú výsadami vlastníka. Pre neho má hlúpy „priateľ“ oveľa väčšiu hodnotu než inteligentnejší kritik. Týmto spôsobom je takýto vlastník ISKCON-u nenapraviteľný.

7. V mene „milosrdenstva“ a „odpustenia“ môže takýto vlastník ohroziť aj základné morálne hodnoty ľudskej spoločnosti.

8. Vlastník ISKCON-u nikdy nenesie zodpovednosť za svoje činy, ale katastrofálne výsledky svojho konania vždy definuje ako „zhodu okolností“ alebo chybu iných.

9. Existuje len jeden zákon, ktorý môže takého muža alebo ženu napraviť – zákon karmy. Ten ho alebo ju môže prinútiť vrátiť sa v budúcom živote v inom tele, aby splatil služby tých, ktorých v tomto živote tak nenásytne využíval.

10. Vlastník ISKCON-u vyžadujúci slepú poslušnosť vytvára deštruktívnu spoločnosť, kde „slepý vedie slepého“, čo núti inteligentnejšiu triedu oddaných buď v hanbe ustúpiť do ústrania, alebo sa pridať k iným hnutiam, ktoré sa zdajú byť idealistickejšie v oddanosti… len aby skôr či neskôr narazili na rovnakú značku „vlastníkov spoločnosti“ a „členov spoločnosti“.

Keďže táto komparatívna štúdia by nebola úplná bez opisu člena ISKCON-u, tu je ďalších desať bodov definujúcich jeho alebo jej kvality:

1. Člen ISKCON-u je (pozn. red. – ašpirant na úroveň) madhyama adhikárí, jasne rozlišujúci medzi oddanými, démonmi a nevinnými, ktorí sú zmätení. Robí tak na základe ich vedomia (myslenia, cítenia a túžob), a nie podľa ich vonkajších telesných označení alebo inštitucionálneho postavenia.

2. Madhyama adhikárí, aj keď nie je výrazne akademicky vzdelaný, sa inštinktívne vyhýba akýmkoľvek máyavádskym démonickým dogmám nastoleným lídrami svetskej spoločnosti. V čase núdze je jeho poznanie inšpirované zvnútra Naddušou, zatiaľ čo „poznanie“ vlastníka ISKCON-u je jasne inšpirované iluzórnou energiou Pána, máyou.

3. Člen ISKCON-u, aj keď nemusí byť nutne obdarený veľkou akademickou inteligenciou, hľadá ako čistá duša službu zakladateľovi-áčáryovi, Šrílovi Prabhupádovi, materiálne nemotivovaným spôsobom, spokojný s vedomím, že takáto služba je ahaituký apratihatá – nemôže byť zastavená žiadnymi materiálnymi okolnosťami.

4. Skutočný člen je vždy inšpirovaný službou ostatných členov a hľadá spôsoby, ako slúžiť takýmto drahokamom medzi oddanými.

5. Pre člena má inštitúcia platnosť len vtedy, keď slúži svojmu účelu. Podľa pohľadu Šrílu Prabhupádu bol ISKCON založený ako „organizovaný pokus“ informovať podmienené duše o vedomí Krišnu a zapojiť ich do AUTORIZOVANEJ služby guru-parampare. Týmto je povinnosťou každého člena ISKCON-u pomáhať každému, kto je ochotný zapojiť sa podľa pokynov zakladateľa-áčáryu Šrílu Prabhupádu.

6. Člen vždy vyhľadáva spoločnosť iných členov, a to aj za cenu, že môžu byť odhalené jeho nedostatky. Koniec koncov vníma hnutie Šrílu Prabhupádu ako lekársku inštitúciu, kde choré podmienené duše môžu dostať najlepší liek a najlepšiu liečbu podľa predpisu hlavného lekára, zakladateľa-áčáryu. Takýto introspektívny postoj zaručuje skutočnému členovi hnutia Šrílu Prabhupádu rýchly pokrok na ceste späť domov, späť k Bohu.

7. Základné morálne hodnoty ľudskej spoločnosti sú pre člena prirodzenou potrebou – ako aj pre každého, kto sa usiluje o kultiváciu duchovného života. Keď vidí podporu tých najdegradovanejších foriem správania zo strany „pragmatických“ vlastníkov ISKCON-u, člen, ktorý si potrebuje chrániť svoju dôstojnosť a základnú morálnu integritu, radšej vyhľadáva ústranie, zatiaľ čo je vlastníkmi ISKCON-u ostrakizovaný.

8. Aj z tohto dôvodu je člen opatrný vzhľadom na svoje činy, konkrétne na spôsoby, akými prijíma službu od iných. Vedomí si karmických následkov svojho konania, sú členovia radšej ochotní byť označovaní za separatistov a zradcov triedou „vlastníkov“, ktorí sa v mene „jednoty v hlúposti“ pripájajú k mainstreamovej propagande vlastníkov. Peniaze a sláva nie sú pre členov dôležité. Nadovšetko si cenia dôstojnosť, ktorú im dal autorizovaný duchovný učiteľ.

9. Vedomý si ťažkých karmických následkov svojich činov, člen vždy vyhľadáva príležitosti slúžiť iným členom, než aby prijímal služby od iných.

10. Člen ISKCON-u je automatickým nositeľom milosti guru-parampary, a tak v jeho prítomnosti a pod jeho vedením možno nájsť víťazstvo, prosperitu, vzornú morálku a konečnú istotu návratu k Bohu. Toto všetko zažívali počas prítomnosti Šrílu Prabhupádu tí, ktorí konali ako skutoční členovia ISKCON-u, a toto všetko môže byť opäť obnovené, ak bude vání Šrílu Prabhupádu, Jeho odkaz, zachovaný ako ústredné vodítko našich aktivít.