Článok od Manidhara prabhu – žiaka Šrílu Prabhupádu
Hoci prúd milosti vyžarujúci z lotosových nôh Pána Čaitanyu sa zdá byť bezhraničný, spôsob, akým sa prejavuje, je úmerný bezpodmienečnému alebo podmienečnému spôsobu, akým sa zvedaví, núdzni, zúfalí alebo skutočne inteligentní odovzdávajú Pánovi. Rovnako ako vodopád môže do veľkej miery stratiť na svojej veľkoleposti, keď preteká úzkym údolím alebo vteká do močiara.
Ako dnes vidíme, „byť oddaným“ často nezahŕňa bezpodmienečné odovzdanie sa, ktoré Šríla Prabhupáda očakával od tých, ktorých zasvätil do očistného procesu bezpodmienečného odovzdania sa MISII svojho duchovného majstra. Už počas jeho vapu (fyzickej) prítomnosti, hoci navonok spievali a dodržiavali svoje regulačné sľuby, niektorí stále trvali na tom, že si Krišnu do svojho života iba „pridajú“, a neboli ochotní „úplne odovzdať“ svoju myseľ, telá a túžby do vôle Pána.
Odovzdať sa vo svojej podstate znamená ÚPLNÉ zrieknutie sa vlastného konceptuálneho myslenia a bezpodmienečné prijatie myslenia, cítenia a túžob duchovného majstra, sádhua (guru-parampara) a výrokov šástier. Bez tohto pochopenia sa zasvätenie stáva fraškou, ako to dnes často vidíme; guru sa stáva len akousi dekoratívnou rekvizitou a šástry jednoducho „zaujímavou pochúťkou“ na zabavenie myslí „rádoby intelektuálov“. Dôkazom takéhoto falošného zasvätenia je, že „žiak“ je oslobodený od samotnej podstaty – od DISCIPLÍNY – a uspokojí sa s VYUŽÍVANÍM gurua namiesto toho, aby mu slúžil. Takýto kaništha adhikárí v najlepšom prípade, a niekedy démon v tom najhoršom, jednoducho využíva gurua a Krišnu na finančné a spoločenské účely.
Šríla Prabhupáda rozpoznal prítomnosť takýchto jednotlivcov vo svojom hnutí a toleroval ich hmotné sklony v pevnej viere v očistnú silu oddanej služby. V niektorých prípadoch sa zasvätení vrátili k svojmu materialistickému spôsobu života a opäť sa nechali očariť sociálnymi, psychoterapeutickými alebo altruistickými témami… alebo znovu uverili, že „v peniazoch je šťastie“.
Pre takýchto nečestných ľudí sa hnutie Šrílu Prabhupádu stalo ihriskom na dosahovanie ich politických a finančných ambícií, najmä po jeho odchode. Keďže vrana k vrane sadá, ich materialistické vedomie pritiahlo len podobne zmýšľajúcich, a tak sa zmysel skutočného bezpodmienečného odovzdania sa misii Šrílu Prabhupádu vytratil.
Kdekoľvek však kazateľský duch jeho misie prežíva, prúd milosti plynie stále bez prekážok a tí, ktorí sa v ňom denne kúpu, sa cítia posilnení a ponorení do transcendentálnej blaženosti. Tam, kde prevláda zbožná priemernosť arthy, dharmy, kámy a mókše, žijú „zasvätení“ spolu so svojimi populistickými strážcami len v tieni pôvodného ducha, vďaka ktorému bolo hnutie Šrílu Prabhupádu také plné života.
Čisté, bezpodmienečné odovzdanie sa distribúcii kníh Šrílu Prabhupádu (najlepšie v pôvodnej podobe, v akej boli nadiktované), čisté, bezpodmienečné odovzdanie sa spôsobu, akým Šríla Prabhupáda nebojácne prezentoval slová svojho duchovného majstra, a čisté rozdávanie prasádamu bez kamufláže altruistických činností vyvoláva erupciu Pánovej milosti podobnú sopke, a výsledky tomu budú zodpovedať. Tí, ktorí sa skutočne odovzdajú misii hodnoverného duchovného majstra, môžu zažiť nemotivované šťastie klíčiace z ich bezpodmienečnej túžby slúžiť. Tí, ktorí radšej zotrvávajú v oblastiach káma-mišra bhakti, môžu ochutnať len sladkú ryžu zmiešanú s pieskom, aj keď pred neskúseným publikom predstierajú, že sú plne odovzdaní. Ako sa uvádza vo Védach, ovocie sa pozná podľa samotnej chuti, a tak čas odhalí úroveň odovzdanosti a úroveň hmotných túžob, ktoré u podmienenej duše stále prevládajú. Voľba je na našej strane, Krišna a Šríla Prabhupáda volajú a čakajú.
Zatiaľ žiadne komentáre.