Hystéria milosti a odpustenia

Článok od Manidhara prabhu – žiaka Šrílu Prabhupádu

Medzi tými, ktorých svedomie sa zdá byť zaťažené ich minulými zlými skutkami, je bežnou praxou, že „milosrdenstvo“ a „odpustenie“ sú pre nich prvoradými témami. Takíto „kazatelia“ sú samozrejme v očiach širokej verejnosti veľmi populárni, pretože v tomto materiálnom svete sme už všetci kompromitovaní samotnou skutočnosťou, že sme tu. Zapletení do kontaktu s tromi kvalitami (gunami) hmotnej prírody sa všetci skôr či neskôr dopúšťame nejakého hriešneho konania. Hľadanie oslobodenia od karmických reakcií je prirodzené pre každého človeka, ktorý pozná prísne zákony hmotnej prírody. ALE…

Milosrdenstvo a odpustenie, ktoré hľadáme, nie sú bezpodmienečné, ako nás učil Šríla Prabhupáda. Dnešní populistickí kazatelia milosrdenstva – ktorí sú paradoxne veľmi krutí k tým, čo sa nepodriaďujú ich zdanlivo milosrdným doktrínam – sa javia byť veľmi znepokojení snahou o dosiahnutie odpustenia len preto, aby mohli pokračovať v hrešení, ako je to bežné v kresťanskej tradícii.

Vo vedomí Krišnu sa učíme chápať, že odpustenie môže byť ponúknuté len tým, ktorí:

• Si uvedomujú svoje hriešne správanie.

• Ľutujú svoje hriešne činy.

• Nikdy sa nevrátia k svojej hriešnej minulosti.

• Pozitívne sa angažujú vo vedomí Krišnu a pomáhajú ostatným robiť to isté.

Akýkoľvek iný druh „milosrdenstva“ je v najlepšom prípade sentimentálny typ sahajyov a v najhoršom démonický typ máyavadínov. Keď ľudia bez svedomia kážu o tom, ako upokojiť naše svedomie prijatím milosrdenstva od vše-milosrdného Boha, nemajú žiadne vedomosti o skutočnej Božej povahe. Nebol azda Krišna milosrdný tým, že sa zúčastnil na masovom zabíjaní ľudí na bojisku Kurukšétra? Niektorí „kazatelia milosrdenstva“ s tým môžu mať problém.

Niet divu, že toľko démonických páchateľov mohlo infiltrovať hnutie Šrílu Prabhupádu po tom, čo boli privítaní „milosrdnými populistickými kazateľmi“, ktorí sa oddávajú nespútanému zasväcovaciemu šialenstvu absolútne nekvalifikovaných jednotlivcov alebo „milosrdne tolerujú“, či lepšie povedané „uľahčujú“ (facilitujú) fungovanie najznámejšej triedy násilníkov, ktorí sa priživujú na nevinnosti zbožných.

Ako povedal jeden muž: „Nebojím sa tak veľmi násilných ľudí. Mám obavy z tých, ktorí im to umožňujú.“

A tak sa samotní kazatelia „milosrdenstva“ stávajú vinnými tým, že šíria nevedomosť a napomáhajú ďalšiemu rozvoju násilia. Vzorec Šrílu Prabhupádu bol: milosrdenstvo a odpustenie pri plnom vedomí závažnosti spáchaného zločinu a hriešnik, ktorý sa napravil raz a navždy. Čokoľvek iné je len ďalším zapletením sa do zložitých zákonov karmy, a to ako pre hriešnika, tak pre toho, kto si želá odpustiť.