Śrīmad-bhāgavatam 3.32.1
kapila uvāca
atha yo gṛha-medhīyān
dharmān evāvasan gṛhe
kāmam arthaṁ ca dharmān svān
dogdhi bhūyaḥ piparti tān
Synonyma
kapilaḥ uvāca — Pán Kapila řekl; atha — nyní; yaḥ — ten, kdo; gṛha-medhīyān — hospodářů; dharmān — povinnosti; eva — jistě; āvasan — žijící; gṛhe — doma; kāmam — smyslový požitek; artham — hospodářský rozvoj; ca — a; dharmān — náboženské obřady; svān — své; dogdhi — užívá si; bhūyaḥ — znovu a znovu; piparti — vykonává; tān — je.
Překlad
Nejvyšší Pán řekl: Kdo žije obklopen svou rodinou, získává vykonáváním náboženských obřadů různé hmotné výhody, a vyplňuje tak touhy po hospodářském rozvoji a smyslovém požitku. To se znovu a znovu opakuje.
Význam
Existují dva druhy hospodářů — gṛhamedhī a gṛhastha. Cílem života gṛhamedhīho je smyslový požitek, zatímco cílem gṛhasthy je seberealizace. Pán zde hovoří o gṛhamedhīm — člověku, který chce zůstat v hmotném světě. Gṛhamedhī si chce užívat hmotných výhod života tím, že koná náboženské obřady za účelem dosažení hospodářského rozvoje, od kterého si slibuje smyslový požitek. Po ničem jiném netouží. Po celý svůj život těžce pracuje, aby hodně zbohatl a mohl jíst a pít, co hrdlo ráčí. Dává také milodary na zbožné účely, čímž si připravuje příští život na nebeských planetách, ale nechce ukončit koloběh opakovaného zrození a smrti a s ním spojené strasti hmotné existence. Takový člověk se nazývá gṛhamedhī.
Gṛhastha sice žije s rodinou, se ženou, dětmi a příbuznými, ale není k nim připoutaný. Je mu milejší žít s rodinou než se stát potulným mnichem či sannyāsīnem, nicméně jeho hlavním cílem je dosáhnout seberealizace neboli dojít na úroveň vědomí Kṛṣṇy. Pán Kapiladéva v tomto verši hovoří o gṛhamedhīch, kteří si za svůj cíl vytyčili hmotnou prosperitu, jíž chtějí dosáhnout vykonáváním obětních obřadů, rozdáváním milodarů a dobrými skutky. Jsou to vesměs dobře postavení lidé, a jelikož si uvědomují, že nepřetržitě vyčerpávají reakce za své zbožné činy, věnují se znovu a znovu činnostem, jejichž jediným účelem je smyslový požitek. Prahlāda Mahārāja řekl: punaḥ punaś carvita-carvaṇānām — s chutí žvýkají to, co již bylo přežvýkané. Neustále hmotně strádají, přestože jsou bohatí a úspěšní. Nechtějí se však tohoto způsobu života vzdát.
Seminár
Haré Krišna drahí oddaní. Čítame tretí spev. V ňom sa nachádza tridsať tri kapitol a toto je tridsiata druhá. V tejto kapitole dáva Pán Kapiladéva závery, ktoré sa týkajú sankhya jógy. Preto by som sa vás chcel opýtať o čom by ste chceli diskutovať?
Publikum: Systém varnášrama, postavenie časového faktoru, o grihastoch a grihamedhych, chuť do spievania svätého mena.
Ďakujem, pokúsim sa vám odpovedať na tieto otázky. Pozrieme sa na celý tento tretí spev, lebo teraz čítame poslednú kapitolu. Vieme, že hlavná téma tretieho spevu je sarga. Šukadéva goswámí hovorí, že Šrímad Bhágavatam má desať hlavných tém. Sarga je prvá téma. Celý tretí spev je o tomto. Nasledujúca téma je visarga.
Spomeniete si čo znamená sarga a visarga?
Publikum: Sarga je prvotné stvorenie, ktoré stvoril Najvyšší Pán a visarga je druhotné, ktoré pokračuje pán Brahma.
Áno, správne. Zaujímavé je to, že prvá tretina spevu je o sarge a ostatné sú o visarge. Čo si predstavíme pod druhotným stvorením? Čo znamená druhotné stvorenie?
Publikum: To je ten hmotný svet, ktorý poznáme a predtým je to, čo bolo večné, čo je ťažko predstaviteľné z materiálneho pohľadu.
Áno, môžeme prehĺbiť naše pochopenie toho, čo znamená visarga. Všetky témy, o ktorých ste chceli rozprávať sa týkajú témy visarga. Dám vám také porovnanie, aby ste lepšie pochopili čo je sarga a čo visarga. Predstavte si, niekto postavil dom. Ako môžeme využiť tento dom? Môžeme ho využívať rôznymi spôsobmi, môžeme v ňom vytvoriť školu, kde budú študovať malé deti, môžeme z neho urobiť obchod, kde sa budú chodiť nakupovať veci. Môžeme z neho urobiť miesto, kde budú ľudia chodiť pracovať, niečo vyrábať.
Ten bod, že dom stojí, to je téma sargy. A ten účel toho domu, to už je téma visargy. Pretože, je potrebné vytvoriť rôzne pravidlá, ktoré ľudia budú nasledovať, keď sa budú nachádzať v tomto dome. Predstavte si, že z toho domu urobíte obchod. Čo je potrebné, aby ten obchod fungoval? Zamestnanci, tovar, otváracia doba, peniaze. Predstavte si, že ste prišli prvý krát do obchodu a neviete, čo tam máte robiť. Možno si pamätáte, ako ste prvý krát prišli do obchodu. Ja si to pamätám. Prišiel som tam a bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, videl som, že sú tam rôzne veci, že je tam pani, ktorá prijíma peniaze. Prvý krát, to bol veľký zážitok, no potom som si na to zvykol a už to nebolo až také zaujímavé.
Téma visargy nám vysvetľuje druhotné stvorenie, naplnenie sveta rôznymi pravidlami, v obchode sú jedny pravidlá a v škole iné atď. Určite to nebude tak, že žiak príde do školy, dá učiteľovi peniaze a on mu dá dobrú známku, to by bolo nesprávne. Tie pravidlá, čo sa kde má robiť, sa týka visargy. Téma varnášrama, grihasta, grihamedhy sa týkajú visargy. To, čo človek môže robiť v materiálnom svete. Keď bol vytvorený tento svet, tak nikto nevedel, čo je to sex. Zo začiatku sa tí ľudia rozmnožovali vďaka rôznym mystickým schopnostiam pána Brahmu. Pán Brahma tvoril živé bytosti, svoje deti, no chápal, že na to nemá kapacitu, aby naplnil celý vesmír. Tu v treťom speve sa vysvetľuje, aké bolo riešenie tohto problému.
V jednom momente z Brahmu vyšli dve živé bytosti a mali pohlavný styk. Brahma a všetci mudrci z toho boli prekvapení. Ako sa teraz ľudia stavajú k pohlavnému životu? Teraz to je pre nich nejaká hodnota, povzbudzuje ich to. Zo začiatku, keď bol ukázaný prvý pohlavný styk, tak to u ostatných nič nevyvolalo, okrem prekvapenia. Do pohlavného života bola vložená visarga, aby to povzbudzovalo a priťahovalo ľudí. Zo začiatku pohlavný život nemal až takú hodnotu. Preto bola do pohlavného života vložená tá visarga, aby sa ľudia rozmnožovali a naplňovali celý vesmír a zároveň sa pán Brahma tejto povinnosti zbavil, aby to nemusel robiť osobne. Bola tam vložená energia pôžitku.
Keď oddaní študujú tretí spev Šrímad Bhágavatamu, tak začínajú vidieť, ako funguje sarga a visarga. Preto tie veci, ktoré pre nich boli kedysi podstatné a mali pre nich obrovskú hodnotu, tak túto hodnotu začínajú strácať. Preto je pre oddaných oveľa jednoduchšie zbaviť sa chtíču, ako u bežných ľudí. Bežní ľudia sú pohrúžení do pohlavného života a nazývajú ich grihamedhi. Oddaní rozumejú, že sú v tomto svete určité pravidlá, aj v pohlavnom živote sú určité pravidlá a nešalejú z toho. Preto systém varnášrama umožňuje človeku postupne sa zbavovať materiálnych tužôb a hodnôt.
Tretí spev Šrímad Bhágavatamu nám hovorí o zaujímavých funkciách hmotného sveta. Prvá funkcia je, že materiálny svet je určený pre pôžitok. Druhá funkcia je, že materiálny svet je určený na oslobodenie. Môžeme povedať, že si tieto dve funkcie protirečia. Že pokus o užívanie nás len zaplieta a pokus o oslobodenie si protirečí s tým, že by sme si mali užívať. Čo máme robiť? Máme si užívať, alebo sa oslobodiť? Tu v treťom speve sa popisujú avatarovia Najvyššieho Pána a to je Pán Kapiladéva a Pán Varahadéva. To sú tie inkarnácie, ktoré nám ukazujú a učia nás, ako si zároveň užívať a oslobodiť sa. To je veľmi zaujímavý bod. Tu v poslednej kapitole Pán Kapiladéva vysvetlil rôzne úrovne, ako človek pochopil podstatu a význam tohto sveta. V tomto prvom verši popísal ľudí, ktorí sa vôbec neoslobodzujú. No aspoň praktikujú veci, ktoré im dajú úspech v tomto materiálnom svete, ale nedosiahnu oslobodenie.
Otázka: Zaujímavé je to, že sa tu popisuje, že grihamedhi nasledujú náboženské princípy. Prečo vďaka tomu u nich nevzniká túžba po oslobodení?
Všetci sme počuli o sankhya jóge Pána Kapiladéva. Čo to je sankhya jóga? Aký je jej zmysel? Existuje kniha od Šrílu Prabhupádu – učenie Pána Kapiladéva. Učenie Pána Kapiladéva má tri komponenty:
Sankhya, je to analytický rozbor, ako je stvorený hmotný svet.
Jóga, to je odriekanie v tomto materiálnom svete. Pretože, ak človek vie ako je stvorený tento hmotný svet, tak ho môže ľahko odmietnuť. Ak nechápe, ako je stvorený materiálny svet, tak z neho nevie odísť.
Bhakti.
Sankhya, jóga, bhakti, spojenie týchto troch tém nám dáva učenie Pána Kapiladéva. Prečo sa učenie Pána Kapiladéva nachádza v treťom speve Šrímad Bhágavatamu?
Ešte raz, hlavná téma tretieho spevu Šrímad Bhágavatamu je sarga a to je prvotné stvorenie. A preto nám Pán Kapiladéva ukazuje, ako je stvorený hmotný svet. Preto je učenie Pána Kapiladéva popísané v treťom speve, pretože tretí spev je spojený s tvorením hmotného sveta. Prečo nám Pán Kapiladéva vysvetľuje ako je stvorený? Aby sme sa mohli oslobodiť. Pretože účelom hmotného sveta je, aby si človek užíval a aby sa oslobodil. Pán Kapiladéva nám poukazuje na vážnu vec, že k tomu musí byť ešte aj bhakti, pretože úplné oslobodenie nie je možne bez bhakti.
Aký príklad sa dáva v treťom speve? Kto nedosiahol úplné oslobodenie? Aký tam je príbeh? Nepamätáte si? Je tam príbeh troch Kumárov. Kumárovia mohli odísť z hmotného sveta, dokonca dosiahli Vaikunthu, ale vrátili sa naspäť. Prečo? Pretože nemali bhakti. Pretože úplné oslobodenie je možné iba keď má bhakti. Odriekavý človek môže odísť z materiálneho sveta, dokonca môže dôjsť na okraj duchovného sveta, ale nakoľko nemá bhakti, tak sa vráti naspäť. Z druhej strany nám dávajú úplne opačný prípad, kde si človek vôbec neodriekal, mal veľké množstvo materiálnych túžob ale aj s tým sa úplne oslobodil. Kto si pamätá?
Aké majú ľudia hmotné túžby? Čo chcú materialisti? Bohatstvo, slávu, ženy, pôžitok, krásny dom, cestovanie. Je tam popísaný príbeh s Dévahuti. Obyčajná žena s hmotnými túžbami, ale na rozdiel od Kumárov, dozvieme sa o tom v ďalšej kapitole. Ona dosiahla úplné oslobodenie, a to preto, že nasledovala pokyny svojho syna. Tretí spev nám vysvetľuje, ako sa obyčajný človek s hmotnými túžbami môže oslobodiť z materiálneho sveta. Príklad je Dévahuti. Dévahuti je žena s hmotnými túžbami a ona dosiahla oslobodenie. A Kumárovia, ktorí boli popísaní, boli odriekavé osoby, dokonca sa im podarilo dostať na Vaikunthu, no nakoľko u nich nebola bhakti, tak tam urobili priestupky a vrátili sa naspäť.
Keď budeme čítať túto kapitolu, tak sú tam popísané rôzne cesty. Tie rôzne cesty sú pre rôznych ľudí, ktorí majú rôzne pochopenie ako bol stvorený materiálny svet. Preto človek, ktorý úplne nechápe ako je stvorený tento materiálny svet, tak sa z neho snaží mať pôžitok a to je jeho chyba, jeho mínus. No plus u týchto ľudí je, že do určitého stupňa chápu, ako je stvorený tento svet, vedia ako dosiahnuť úspech v tomto materiálnom svete. Vidia, ako je vytvorený tento materiálny svet, no nechápu to tak do hĺbky a preto ostávajú v tomto materiálnom svete.
V ďalších veršoch uvidíme ďalšie tri skupiny ľudí, ktorí budú viac a hlbšie vidieť, ako je stvorený tento materiálny svet a preto sú efektívni.
Príklad: Jeden oddaný mi raz hovoril, že pracoval v továrni, kde robili sušienky. Hovoril mi, čo sa tam deje. Hovoril, že veľké kusy cesta padali na špinavú podlahu a čo si myslíte čo robili tí pracovníci? Dali to naspäť a to sa potom pieklo. Hovorí, že potom ako tam robil, tak nemôže jesť tie sušienky. Keď človek chápe, ako robia tie sušienky, tak ich vie odmietnuť. Keď tomu nerozumie, tak to nemôže odmietnuť. Preto sa v treťom speve Šrímad Bhágavatamu vysvetľuje, ako je stvorený tento materiálny svet, aby sme ho mohli odmietnuť. Preto Pán Kapiladéva hovorí, že záleží od človeka, ako do hĺbky chápe tú filozofiu, tak podľa toho mu dáva poznanie. Pán Kapiladéva vysvetľuje, že ten záver k čomu má človek dôjsť je bhakti. Preto, ak sa nás niekto nabudúce opýta, aký je záver učenia Pána Kapiladéva, tak povieme:
Sankhya, analytické stvorenie sveta,
Jóga, cesta odriekania a oslobodenia,
Bhakti, konečný cieľ, k čomu má človek dôjsť.
Otázka: Premýšľam, že sa ako oddaní často dostávame do situácie, že chápeme teoreticky tieto veci, rozumieme tomu, študujeme, no napriek tomu máme v srdci túžby, ktoré nemiznú, ani po rokoch, čo s tým?
Preto čítame Šrímad Bhágavatam znovu a znovu, aby sme uvideli, ako je stvorený tento svet. V jednom momente, keď to uvidíme a pochopíme, tak to budeme môcť odmietnuť. Praktizujeme bhakti, spievame Máha-mantru, robíme oddanú službu, v závislosti od toho, na akej úrovni sa nachádzame, tak používame tú, alebo inú jógu. Niekto si vyberá cestu sannyásu, niekto cestu grihastu a to je normálne. Závisí to od toho, aké ma človek túžby. Zostáva nám len pokračovať a učiť sa dobré veci, učiť sa od iných oddaných, keď sa im niečo darí. Konieckoncov, skôr či neskôr nám dáva táto duchovná prax chuť k svätému menu. A za nejaký čas spievania svätého mena môžeme uvidieť Krišnu. Bude sa dotýkať nášho srdca. Budeme premýšľať, ako sme mohli dovoliť to, že sme si vyberali hmotné veci, keď je Krišna Pán nášho srdca a je vedľa. No je dobré neimitovať túto úroveň. Preto tu v treťom speve dáva Pán Kapiladéva mnoho ciest, nehovorí veľa o bhakti. Hovorí o bhakti, ale nie na sto percent. Prečo? Pretože chápe, že nie všetci sú pripravení. Preto postupná duchovná prax bude fungovať.
Seminár 2
Śrīmad-bhāgavatam 3.32.2
sa cāpi bhagavad-dharmāt
kāma-mūḍhaḥ parāṅ-mukhaḥ
yajate kratubhir devān
pitṝṁś ca śraddhayānvitaḥ
Synonyma
saḥ — on; ca api — navíc; bhagavat-dharmāt — od oddané služby; kāma-mūḍhaḥ — zaslepen chtíčem; parāk-mukhaḥ — odvrací tvář; yajate — uctívá; kratubhiḥ — obětními obřady; devān — polobohy; pitṝn — předky; ca — a; śraddhayā — vírou; anvitaḥ — obdařený.
Překlad
Jelikož tito lidé příliš lpí na smyslovém požitku, jsou odsouzeni žít bez oddané služby. I když vykonávají různé druhy obětí a pro uspokojení polobohů a předků skládají velké sliby, vědomí Kṛṣṇy, oddaná služba, je nezajímá.
Význam
V Bhagavad-gītě (7.20) je řečeno: kāmais tais tair hṛta-jñānāḥ — ti, kdo uctívají polobohy, ztratili svoji inteligenci. Příliš lpí na smyslovém požitku, a proto uctívají polobohy. Ve Vedách je samozřejmě uvedeno, že kdo chce mít peníze, být zdravý a vzdělaný, měl by uctívat různé polobohy. Materialista má nesčetné touhy, a proto existují nesčetní polobozi, kteří uspokojují jeho smysly. Gṛhamedhī chtějí hmotně prosperovat, a proto obvykle uctívají polobohy nebo předky obětováním piṇḍy, uctivé obětiny. Takoví lidé postrádají vědomí Kṛṣṇy a oddaná služba Pánu je nezajímá. Tito takzvaně zbožní a nábožensky aktivní lidé jsou výplodem impersonalismu. Impersonalisté prohlašují, že Nejvyšší Absolutní Pravda nemá podobu a že si každý může představit jakoukoliv podobu a uctívat ji pro svůj prospěch. Gṛhamedhī, materialisté, proto tvrdí, že místo uctívání Nejvyššího Pána mohou uctívat jakoukoliv podobu poloboha. Zvláště ti hinduisté, kteří jedí maso, raději uctívají bohyni Kālī, neboť této bohyni lze podle písem obětovat kozy. Zastávají také názor, že uctívat bohyni Kālī, Nejvyššího Pána Viṣṇua nebo kteréhokoliv poloboha vede ke stejnému cíli. To je však prvotřídní darebáctví a tito lidé jsou zmateni. Nicméně taková filozofie se jim líbí. Bhagavad-gītā však takové darebáctví neuznává a jednoznačně praví, že tyto metody jsou určeny pro lidi, kteří ztratili svoji inteligenci. Totéž potvrzuje i tento verš použitím slova kāma-mūḍha, které označuje toho, kdo je pomatený a zaslepený chtíčem po smyslovém požitku. Kāma-mūḍhové postrádají vědomí Kṛṣṇy a sklon oddaně sloužit Pánu, neboť jsou zaslepeni silnou touhou po smyslovém požitku. Bhagavad-gītā i Śrīmad-Bhāgavatam uctívače polobohů jednoznačně odsuzuje.
–
Pokračujeme v čítaní spevu a veršu o jednaní v hmotnom svete. Tu Pán Kapiladéva popisuje ľudí, ktorí majú rôzne pochopenie hmotného sveta. Hovorili sme o tom, že téma tretieho spevu je sarga a to je tvorenie hmotného sveta. V tomto speve popisuje Pán Kapiladéva hmotný svet.
Tretí spev popisuje stvorenie hmotného sveta a preto sa v tomto speve objavuje Pán Kapiladéva, ktorý popisuje materiálny svet. Jeho koncepcia sa volá filozofia sankhya. Sankhya má tri časti. Prvá časť je popis hmotného sveta. Druhá časť je odriekanie od hmotného sveta – tam popisuje rôzne jógy. Tretia časť, tá hlavná časť je bhakti a to je oddaná služba.
Posledná kapitola toho spevu, v nej je záver všetkých pokynov, ktoré dáva Pán Kapiladéva. Tu sú popísane rôzne cesty, po ktorých môžu ľudia ísť. Začína sa najnižšou cestou, to je cesta ľudí, ktorí idú cestou karma-khandy. Niečo vedia o hmotnom svete, ale nie tak dobre. Preto si vyberajú túto cestu. Ďalej sa budú popisovať vyššie cesty. Karma jóga, cesta uctievania Hiranyagharby a bude popísaná aj cesta bhakti jógy.
Máte nejaké otázky?
Otázka: Ako sa stalo živej bytosti, že takáto čistá duša v hmotnom svete nemá ani náznak záujmu o oddanú službu. Ako sa to stalo?
Nemá žiaden záujem o oddanú službu, pretože nerozumie, kde sa nachádza. Nerozumie do hĺbky materiálnej prírode. Vzťahuje sa k hmotnému svetu veľmi povrchne. V tomto speve sa nepopisuje len stvorenie tohto hmotného sveta, ale aj to, na čo je určený. Keď sa pozrieme na tretí spev Šrímad Bhágavatamu, tak uvidíme, že prvých jedenásť kapitol je o stvorení, o sarge a od dvanástej kapitoly začína téma visargy. V tých kapitolách sa popisujú ďalšie veci. Pre koho je tento materiálny svet, prečo existuje tento materiálny svet, ako funguje, ako jednať v tomto hmotnom svete a k akým výsledkom má priviesť materiálny svet.
Hmotný svet je stvorený pre dva druhy ľudí. Pre tých čo si chcú užívať v tomto hmotnom svete a pre tých, ktorí sa chcú oslobodiť z tohto materiálneho sveta. Od toho, akú má človek v hlave koncepciu, tak podľa toho si vyberá určitú cestu. Tu je popísaná cesta ľudí, ktorí si chcú z jednej strany užívať a z druhej strany si chcú užívať tak, aby sa nedostali do pekla. Je to dosť nízka cesta z tých, ktoré popísal Pán Kapiladéva. No oni chápu, že im hmotný svet môže priniesť veľké problémy, že sa môžu dostať do pekla, ale oni to nechcú. Preto si chcú aj užívať, aj sa nedostať do pekla. Aby mali všetko, ale nemali za to trest. Sú to ľudia, ktorí uctievajú predkov a polobohov. Nie je to najvyššia úroveň, ale aspoň sa ľudia, ktorí nasledujú túto cestu, nedostanú do pekla. Samozrejme oddaný prijíma celú existenciu v materiálnom svete ako peklo. To peklo môže byť menšie, alebo väčšie.
Otázka: Mňa včera zaujal ten bod, kde Surdas das prabhu porovnával štyroch Kumárov a Dévahutí a hovoril o tom, že aj keď Kumárovia žili odriekavo, tak nedosiahli bhakti a aj napriek tomu, že Dévahutí bola žena a mala aj hmotné túžby, tak prečo to ona dosiahla. Mňa by zaujímalo, čo je to hlavné, prečo to bolo takto?
Prečo sa to tak stalo? Tu Dévahutí ukazuje ako funguje filozofia sankhyi. Keď bol stvorený tento hmotný svet, tak mal pán Brahma dve úlohy. Prvá bola naplniť celý svet živými bytosťami a druhá úloha bola úplne protichodná, aby sa všetky živé bytosti oslobodili z hmotného sveta. Je to protichodnosť hmotného sveta. Hmotný svet je aj na užívanie, aj na oslobodenie. A to si protirečí. Ten, kto si chce užívať, tak sa nemôže oslobodiť a ten, kto sa chce oslobodiť si nemôže užívať. Preto živé bytosti nemajú žiadnu šancu. Z jednej strany si chce človek užívať a z druhej strany chce ísť cestou oslobodenia.
Čo máme robiť? Je to to isté, ako keby sme chceli ísť aj doľava aj doprava. Kam takto môžeme dôjsť? Nikam. Preto mal pán Brahma veľkú radosť, keď sa zjavil Pán Kapiladéva. Pán Kapiladéva dal tú cestu, po ktorej si človek môže užívať a zároveň sa aj oslobodiť. To je unikátna koncepcia Pána Kapiladéva. Preto potrebovali príklad, kto by splnil túto rolu. Kto by mohol ukázať, že filozofia sankhyi Pána Kapiladéva funguje. Sám Kapiladéva hovorí, že vysvetľoval túto filozofiu mudrcom, ale v Šrímad Bhagavatame nie je to, ako rozprával s týmito mudrcmi. Pretože, ak by mudrci dosiahli oslobodenie, tak by nás to neprekvapovalo. Sú mudrci, oni by sa mali oslobodiť, ale ja napríklad – mataji, ja mám veľa hmotných tužôb. Ako sa môžem oslobodiť? Nie som mudrc. Preto, kvôli príkladu vzali Dévahutí. Určite, Dévahutí je veľká osobnosť, je to princezná, je to dcéra Svayambhuva manua. No tu hrá rolu obyčajnej ženy. Tu sa popisuje to, ako načúvaním Pánu Kapiladévovi dosiahla oslobodenie.
Záver jej života bude popísaný v poslednej kapitole. Pán Kapiladéva tu dáva závery, ponúka ľudom rôzne cesty, podľa ich materiálnych túžob. Preto je tu zaujímavý príklad Kumárov, ktorí nemohli dosiahnuť oslobodenie a Dévahutí, ktorá poznala filozofiu sankhyi a dosiahla oslobodenie. Keď chce niekto dokázať, že určitý liek funguje, tak je lepšie ukázať to na príklade človeka, ktorý je viac chorý, ako na tom, ktorý je chorý menej. Toto je pedagogický príklad, ako sa mohla Dévahutí oslobodiť. Preto si môžete prečítať tú kapitolu, kde sa popisujú túžby Dévahutí. A aj napriek tomu, že mala tie túžby, tak sa mohla oslobodiť. Keď budeme pozorne čítať tretí spev, tak uvidíme tie metódy, ktoré nám dáva Pán Kapiladéva.
Otázka: Všetko máme zamestnať v službe Krišnovi a prirodzene si vyberieme to, čo nás baví. Ako si pri tom udržať to vedomie, že to robíme pre Krišnu a nie pre seba? Pretože potom k tomu môžeme byť pripútaní a to môže byť problém. Ako si udržať to vedomie, že to robíme pre Krišnu?
Obvykle Višvanátha Čakravartí Thákur radí nasledovné: Radí, že pred tým, ako budete robiť tú službu, tak meditujte nad tým, že to robíte pre Krišnu. Potom, keď dokončíte tú službu, tak meditujte nad tým, že ste to robili pre Krišnu. Pretože, keď robíme nejakú službu, tak môžeme zabudnúť, že to robíme pre Krišnu. Aj keď to robíme pre Krišnu, tak môžeme zabudnúť, že to robíme pre Neho.
Nie je to nejaký problém, pretože veční služobníci Krišnu sa nachádzajú tiež v takej situácii.
Príklad: Všetci poznáme príbeh keď Matka Jašóda prevárala mlieko pre Krišnu. Krišna bol malinký a chcel, aby ho mama vzala na ruky. Začal plakať, aby prilákal jej pozornosť. Ale maminka na to nereagovala a pokračovala v preváraní mlieka. To je paradox. Prečo prevára mlieko? Aby bol Krišna spokojný. A Krišna hovorí, vezmi ma na ruky a mama Ho nevezme. A prečo? Pretože zabudla, že prevára mlieko pre Krišnu. Toto sa stáva. Ak oddaný ide v aute a tým robí oddanú službu, má si dávať pozor na cestu a na vedenie vozidla, alebo premýšľať, óóó Krišna… Uvidí nejaké tmavo modré auto a spomenie si na Krišnu a pôjde za tým autom a potom dôjde ku katastrofe. Preto by sa oddaný, ktorý šoféruje mal pozerať na cestu. No predtým, ako začne, môže meditovať nad Krišnom, že to robí pre Neho a keď skončí, tak si môže povedať, že urobil túto dlhú cestu pre Neho.
Otázka: Pán Kapiladéva tu popisuje a Šríla Prabhupáda v tom predošlom verši popisuje, že existujú dva druhy hospodárov, grihamedhi a grihasta a keď potom čítame verše a komentár, ktoré vysvetľuje Pán Kapiladéva, tak v skutočnosti grihamedhi, ktorý je popísaný ako tá nižšia úroveň, tak je ešte stále veľmi vznešený oproti súčasnej civilizácii. Pán Kapiladéva, ako keby sa nevzťahoval k veku Kali a popisuje úplne iný vek, kde dokonca aj tí najnižší boli veľmi vznešení v porovnaní s našou dobou. Či by k tomu mohol niečo prabhu povedať.
Šríla Prabhupáda kritizuje grihamedhiho, pretože my máme najvyšší štandard, my sa snažíme dosiahnuť Krišnu. Naša hlavná metóda je metóda bhakti. Od prvého do štvrtého veršu je popísaná táto cesta, ale to je cesta progresu. Grihamedhi si chce užívať. Griha znamená dom a medha – napríklad v Bhagavad-gíte je slovo alpa medha. Alpa je nedostatok a medha je materiálna inteligencia. Budhi je duchovná inteligencia a medha je materiálna inteligencia. Grihamedha znamená, že je to človek, ktorý myslí na dom, majetok, peniaze. Títo ľudia robia obeť, nerobia priestupky, robia obeť, ale nie pre to, aby dosiahli oslobodenie, ale preto, aby boli ešte bohatší. Pretože, princíp je taký, že keď človek robí obeť, tak k nemu prichádza materiálne bohatstvo. Materiálne bohatstvo môžeme získavať skrze hriešne činnosti, ale oni nezískavajú bohatstvo nezákonným spôsobom. Preto tu Pán Kapiladéva popisuje úplne minimálnu úroveň, ale ona je dosť pozitívna. Preto v Kali yuge budú takýchto grihamedhiov považovať za svätých. Pretože v Kali yuge sú ľudia, ktorí robia zlé veci. Preto sa takíto ľudia, ktorí robia obete, budú zdať ostatným, ako keby boli svätí.
My máme šťastie, že nám Šríla Prabhupáda dal najvyššiu cestu a to je cesta bhakti. Najvyššia cesta – to je najlepšia cesta. Viacmenej ostatné cesty, ktoré sú tu popísane, sú tiež dobré. Preto si obyčajný človek môže zvoliť, ktorú cestu si vyberie. Jednať správne, robiť obete a dostať za to peniaze.
Otázka: Mňa teraz zaujalo v tej odpovedi, že tá budhi je duchovná inteligencia a medha je tá materiálna. A zároveň je ten verš, že k tomuto sankírtanovému hnutiu sa pripoja tí, ktorí sú sumedha, ktorí majú skutočnú inteligenciu. Znamená to, že človek musí byť materiálne inteligentný, aby prijal toto sankírtanové hnutie?
Áno, človek, ktorý má silnú materiálnu inteligenciu, tak chápe, že je pre neho lepšie ísť cestou bhakti. To bol práve nápad Pána Kapiladévu. Prečo Pán Kapiladéva vysvetľuje ako funguje hmotný svet? Aby si ho človek vedel odrieknuť a išiel cestou bhakti. Stvorenie a funkciu materiálneho sveta môže pochopiť len človek s dobrou inteligenciou. Pretože, ak človek nemá toľko inteligencie, tak si povie, že bude robiť obete a bude dostávať veľa peňazí. Človek, ktorý má veľkú inteligenciu chápe, že to pre neho nie je výhodné a preto bude radšej robiť bhakti jogu.
Inteligenciu, budhi, nemôže človek získať len tak. Musí čítať knihy Šrílu Prabhupádu a praktikovať duchovný život a potom sa inteligencia objaví. Obyčajný človek má iba materiálnu inteligenciu. Obyčajný človek s hmotnou inteligenciou chápe, čo je dobre a čo nie. Veľa materialistov fajčí cigarety, ale ak má človek dobrú materiálnu inteligenciu, tak chápe, že fajčenie nie je pre zdravie dobré. Čím má väčšiu inteligenciu, tým robí menej hriešnych aktivít. Človek s dobrou hmotnou inteligenciou, môže dobre oceniť hnutie Pána Čaitanyu.
Otázka: Chcel by som sa opýtať. Viedli sme diskusiu na tému technológie. Technológie v Kali yuge a zároveň život oddaného, ktorého technológie ovplyvňujú. Jeden postoj bol, že keď to zamestnáme v službe Krišnovi, tak je akákoľvek technológia v poriadku, alebo sa snažiť oprostiť, aby sme sa mohli čo najviac venovať vzťahom a duchovnému životu? Či sa radšej oprostiť od týchto technológii a venovať sa viac spievaniu svätého mena a reálnemu združovaniu s oddanými? Alebo zarábanie peňazí, než ísť do továrne, tak radšej prijať jednoduchšiu činnosť, napríklad poľnohospodárstvo, práca so zvieratami?
Pozrite, materiálny progres sa bude dostávať do našich životov aj keď to nebudeme chcieť. Pretože moderná spoločnosť je o tom, aby používala všetky materiálne veci. Komunikácia pomocou telefónov, počítačov atď. Aby sme sa mohli stretnúť s nejakým oddaným, tak musíme nastúpiť do auta, pretože nie každý môže ísť pešo tridsať kilometrov do chrámu, tam a naspäť. Preto hmotné veci samozrejme prichádzajú samé do nášho života. My ich používame vo vedomí Krišnu. To sa nazýva yukta vairagya. To neznamená, že materiálne veci vyhadzujeme do koša. My ich používame pre Krišnu.
Čo sa týka jednoduchého života ako je starať sa o pozemok, zvieratá… Musíme pochopiť, že sa to niektorým oddaným bude páčiť a niektorým sa to nebude páčiť. Môžu raz za mesiac dôjsť pohladkať kravičku, no nie častejšie. Je to veľmi individuálna vec. Každý oddaný musí pochopiť, čo mu viac vyhovuje. Ako pochopiť, akú si má vybrať cestu? Ako pochopiť, či mám vyhodiť telefón do koša, alebo komunikovať cez ten telefón? Čo je kritérium?
Publikum: Či to pomáha vo vedomí Krišnu.
Surdas das prabhu: Jeden povie, že mu to pomáha vo vedomí Krišnu a druhý povie, že mu to nepomáha vo vedomí Krišnu. Mne pomôže, ak ho odhodím. Toto kritérium neprejde. Aké je to kritérium, kde vyberáme medzi odriekaním a používaním?
Publikum: Či to pomáha našej sadhane, alebo nás to ruší. Telefón nás môže rušiť v oddanej službe, alebo nám môže pomáhať, aby sme mohli robiť mítingy s oddanými.
Surdas das prabhu: Preto je potrebné iné kritérium.
Hlavné kritérium, ktoré by som ja odporučil používať, je pokojná myseľ. Pre službu Krišnovi je potrebná pokojná myseľ. Pretože oddaný, ktorý robí službu pre Krišnu s pokojnou mysľou, je efektívnejší. Kde sa o tom hovorí? V Bhagavad-gíte v šiestej kapitole. Myseľ môže byť aj priateľom aj nepriateľom a jogín musí urobiť svoju myseľ svojim priateľom. Každý človek je individuálny. Preto, každý musí pozerať, kde je viac odriekavý a kde je viac pripútaný a podľa toho bude jeho myseľ pokojnejšia. To je hlavné kritérium pre naše aktivity. Pretože my myseľ používame vo vedomí Krišnu. Preto niektorí oddaní ostávajú brahmačaríni a niektorí sa ženia. Všetko závisí od toho, kde je ich myseľ pokojnejšia. U mataji bude pokojnejšia, keď bude mať manžela a deti a to je v poriadku. Pre niekoho to môže byť problém. Niekomu v rodine stačí jedno dieťa a myseľ je pokojná a niekto potrebuje tri alebo štyri, aby bola ich myseľ pokojná. To isté s materiálnymi vecami. Oddaní sú individuálni a ich voľba je tiež individuálna. Niekto bude spokojný keď bude mať Mercedes a bude hovoriť, teraz už som v kľude a môžem chodiť na mangala arati. Preto je to všetko individuálne.
Zatiaľ žiadne komentáre.