Ako budovať vzťah s oddanými

Haré Krišna drahí oddaní.

Začíname náš seminár. Myslím si, že bude dosť praktický. Bude menej čistej teórie, porozprávame sa o praktických veciach. Začneme otázkou, na ktorej sme skončili v nedeľu.

Otázka: Ak sme niekoho urazili, tak či to môžeme napraviť nejakou askézou? Či môžeme obísť tu osobu?

Podstata je taká, že ak bola urobená vaišnava aparádha, tak nie je iná možnosť. Jediný spôsob nápravy je, že vám to odpustí ten oddaný, ktorého ste urazili. Nedá sa ho obísť. Iné omyly sa dajú obísť. Pomocou spievania svätého mena, uctievania Božstiev, vykonávaním služby. No vaišnava aparádha sa nedá napraviť takýmto spôsobom. Hovorí nám to o tom, nakoľko si máme dávať pozor vo vzťahu k ostatným oddaným. Pretože chyby v tejto oblasti sa nedajú napraviť iným spôsobom.

Otázka: Píše sa, že keď niekto drží plný pôst na Nirdžala ekadaši, tak môže zmazať aj hriechy za zabitie brahmanu.

Treba pochopiť jednu vec, ako ide to rozvíjanie nášho duchovného života. Konečný výsledok je vzťah s Krišnom, to je náš cieľ. Ak sa nenaučíme budovať vzťahy s oddanými, tak sa nám nepodarí vybudovať vzťah s Krišnom. Teraz k tým pôstom. Môžem vám povedať ako ja vnímam túto situáciu. Chodíme okolo Tulasí a čo spievame? Aj ten kto zabil brahmanu, brahma-hatya, hatya znamená zabíjať. Musíme to pochopiť tak, že ak obchádzame okolo Tulasí, tak Tulasí nám dáva inteligenciu, aby sme pochopili ako situáciu vyriešiť. Preto by bolo asi lepšie riešiť zabíjanie ľudí v krajine. Jednoducho tak, že vo väzniciach budú musieť obchádzať Tulasí. Sudca na súde povie: „Dobre vy musíte obísť tisíc krát okolo Tulasí a potom môžete odísť.“

Podstata je, že ak nevieme vybudovať vzťah s oddanými, tak nemáme kvalifikáciu, aby sme vybudovali vzťah s Krišnom. Vzťah s Krišnom sa rozvíja postupne. Zo začiatku sa snažíme rozvíjať vzťah s hmotnou prírodou. Potom sa učíme rozvíjať vzťah so živými bytosťami. Potom dosiahneme dokonalosť v spievaní svätého mena a potom nám sväté meno môže dať Krišnu. Preto musíme pochopiť, že nie sú spôsoby na to ako by sme mohli obísť tieto výsledky, ktoré nám prídu za to, že urazíme nejakého oddaného. Jednoducho s tým, ako budeme stúpať v našom duchovne, tak bude stúpať aj naša kvalita a môžeme pochopiť, akým spôsobom môžeme poprosiť toho oddaného o odpustenie.

Otázka: Keby mohol prabhu vysvetliť, prečo je také dôležité budovať vzťahy s oddanými.

Pretože ešte raz – my chceme vybudovať vzťah s Krišnom. Oddaní nám z jednej strany dávajú Krišnu, pomáhajú nám dôjsť ku Krišnovi a z druhej strany, ak slúžime oddaným, tak tým tešíme Krišnu. Viete, že je päť najsilnejších ang oddanej služby a jednou z najsilnejších je vaišnava séva, služba oddaným. Kvalifikácia na to, aby sme budovali vzťah s oddanými je menšia, ako kvalifikácia na vybudovanie vzťahu s Krišnom. Ak nevieme vybudovať vzťah s oddanými, tak nemáme kvalifikáciu, neprejdeme tou skúškou, aby sme mohli vybudovať vzťah s Krišnom. Niekedy si ľudia myslia, že Krišna je jedno a všetko ostatné je mimo Krišnu. To je čisto nesprávne pochopenie, pretože Pán je spojený so svojimi oddanými. Keď urážame oddaných, tak urážame aj samotného Pána. Tak isto ako sú všetky deti spojené so svojimi rodičmi. Ťažko sa dá predstaviť, že budeme urážať dieťa, ale jeho rodič na nás nebude urazený. To nie je reálne. Preto musíme pochopiť, ako správne budovať vzťah s oddanými, aby sme ich neurážali.

Oddaní predstavujú stenu, ktorá nás ochraňuje od máye. Ak bude v tejto stene malá dierka, tak mája prenikne a zlomí nás. Ak bude v tejto stene nejaká dierka, tak nebudeme mať ochranu. Preto je dôležité postupovať tak, aby boli všetci oddaní spokojní. Máte nejaké nápady čo by sme mali robiť?

Publikum: Ja som práve chcel navrhnúť, aby sme prešli k veci, ako to teda urobiť, ale možno odpoveď na prabhuovu otázku je, že rozlišovať, či je to muž, žena, na akej je úrovni, či je starší, mladší.

Surdas das prabhu: Áno, to je správne, že by sme mali rozlišovať.

Teraz by som vám chcel povedať hlavný princíp, ako budovať vzťahy s oddanými. Popremýšľajme teraz všetci, aká je príčina toho, že urážame oddaných?

Publikum: Máme emócie, nemáme úctu, nemáme správne vedomie, nevidíme tie dobré veci na tej osobe, nejde nám o jeho dobro, ohovárame za jeho chrbtom, nie sme dostatočne pokorní, nemáme dostatok súcitu, maľujeme si vlastný obraz o tej situácii.

Surdas das prabhu: Teraz skúsme porozmýšľať. Tieto veci, čo ste mi povedali. Je nejaká možnosť ich zmeniť?

Napríklad všetci máme emócie. Niekto v nás vyvolá zlé emócie, čo musíme urobiť? Poviem to tak. Nevidíme dobré kvality toho človeka, alebo máme o ňom nesprávne predstavy, alebo k nemu strácame úctu. Môžeme to nejak zmeniť? Porozmýšľajte keď človek prichádza k oddaným, má k nim hneď zlý vzťah? Alebo k nim zo začiatku máme nejakú úctu.

Publikum: Prichádza to postupne.

Surdas das prabhu: Áno, prichádza to postupne. Nie je to tak, že prichádzame k oddaným a hneď na nich vidíme ich zlé kvality, ten je zlý, ten je zlý, to je nesprávne, toto je nesprávne. Rúpa Goswámí vysvetľuje čo máme robiť, aby sa dobré myšlienky o oddaných nemenili.

Poviem taký citát z Čanakja sútry: Význam tejto sútry je taký, že porovnáva kráľa, ženu a svätca s ohňom, že sa od nich musíme držať ďalej. Čo sa udeje, keď sa priblížime príliš blízko k ohňu?

Publikum: Popálime sa.

Áno, popálime sa. Čo bude, ak od ohňa odídeme príliš ďaleko?

Publikum: Bude nám zima.

Áno, bude nám zima. Z toho vychádza, že našou úlohou je držať si správnu vzdialenosť. Ak prídeme príliš blízko k oddanému, tak sa môžeme popáliť. Ak sa príliš vzdialime od oddaného, tak nedostane od neho to dobro, ktoré by sme mali dostať.

Publikum: Chápem to pri ohni, kráľovi, žene, ale nechápem to pri svätcovi, alebo pri oddanom.

Surdas das prabhu: Pretože máme falošné ego a iný oddaný má tiež falošné ego. Ak sa tieto falošné egá približujú príliš, tak vzniká konflikt. No ak je dostatočná vzdialenosť, tak konflikt nebude.

Publikum: Mne napadlo aj to, že ak som príliš blízko pri tom svätcovi, oddanom, tak vidím aj veci, ktoré nedokážem ešte celkom pochopiť, také tie hmotné veci, jeho bežné hmotné potreby a môžem sa na neho pozerať nepatrične, že je obyčajný človek. Myslím, že toto je to riziko, nie z neho plynie riziko, ale zo mňa plynie riziko.

Surdas das prabhu: Áno, ten problém môže byť v nás, môže byť v inom oddanom a môže byť v oboch. Veľa ľudí nerozumie kto je guru, nerozumie guru-tattve. Pozrite sa čo nám radí Rúpa Goswámí. Ako máme konať? Musíme vidieť úrovne oddaných. Ak oddaný nemá veľmi vysokú úroveň, tak ako s ním môžeme fungovať vo vzťahu?

Publikum: Môžeme mu chcieť pomôcť.

Surdas das prabhu: A ako mu pomôžete?

Publikum: Príkladom.

Surdas das prabhu: Treba ho oslavovať. Pretože to je taká minimálna úroveň vo vzťahu s takým oddaným. Dodržiavame takú vzdialenosť, pri ktorej si o ňom nebudeme myslieť nič zlé.

Príklad: Príde do nejakého mesta guru. Aký má ku nám vzťah? Dobrý. Prečo si my môžeme myslieť niečo zlé o nejakom oddanom? Prečo s guruom to je inak, on v ňom vidí tie dobré kvality, ale my ich nevidíme.

Publikum: Pretože guruovi ide o ich dobro, chce im pomôcť dostať sa vyššie.

Surdas das prabhu: Prečo im my nechceme pomôcť? Pretože sa nachádzame pri nich veľmi blízko. A keď sme pri nich takto blízko, tak vidíme tie rôzne kvality. Vidíme tie zlé vlastnosti. Môžeme mať dobré myšlienky o človeku u ktorého vidíme zlé vlastnosti?

Publikum: Guru ako predstaviteľ Krišnu, Paramátmy, on nevidí tie zlé vlastnosti v žiakovi automaticky?

Surdas das prabhu: Guru vidí všetky vlastnosti. Aj pozitívne aj negatívne. Môže pomôcť žiakovi.

Príklad: Keď niekam pricestujem, tak pre mňa budú všetci oddaní dobrí. Ale niekto za mnou príde a povie mi, že tamto je zlý oddaný, on ma sklamal a urobil zle toto, toto a toto. Môžem vám povedať praktický príbeh. Pokazil sa mi počítač. Poznám jedného oddaného, ktorý je programátor. Viem, že vie opraviť počítač, musím mu na to dať nejaký čas, ale on to bude vedieť. V stredu som ho poprosil: „Haré Krišna prabhu, prosím vás mohli by ste mi pomôcť opraviť počítať, buďte taký láskavý.“ Štvrtok neurobil nič. V piatok neurobil nič. Hovoril mi, že to urobí v sobotu. V sobotu to napriek sľubu neurobil tiež. Povedal ako to v nedeľu určite urobí, že bude doma a bude sa venovať len tomu počítaču. V nedeľu tiež odišiel a nič neurobil. Čas plynie a ja potrebujem počítať. Čo mám robiť?

Publikum: Poprosiť druhého.

Surdas das prabhu: Áno. Ale súhlasíte s tým, že budem urazený. Ja som ťa poprosil a ty si za dva týždne nič neurobil. Je to prirodzená reakcia nie? Je to oddaný a sklamal ma. Čo mám robiť?

Publikum: Skúsiť mu vysvetliť, prečo ten počítač tak potrebujete.

Surdas das prabhu: To čo ste povedali je správne, ale prečo vznikla táto situácia, tento konflikt? Akú som urobil chybu?

Publikum: Chyba bola v tom, že ste sa na neho obrátili, ak nie je spoľahlivý.

Surdas das prabhu: Chyba bola, že som sa k nemu priblížil veľmi blízko, pretože on má svoje falošné ego, zlé vlastnosti. Keď mu hovorím Haribol, tak tam je nejaký odstup a on mi hovorí tiež Haribol. Vtedy máme dobré vzťahy. No ak ho poprosím, aby mi opravil počítač, tak vidím nejaké jeho vlastnosti, ktoré ma začínajú hnevať. Keď budem mať v sebe ten hnev, tak som prehral. Musím si držať taký odstup, aby som na neho mal dobré myšlienky a mal s ním dobrý vzťah.

Otázka: Neviem opravovať počítače. Viem, že je tu oddaný, ktorý to vie. Takto sa dostávame ako oddaní k tomu, že každý vie niečo a niečo nevie a sme nútení spolupracovať. To znamená, že sme vzájomne na sebe závislí. Možno sa to na prvý pohlaď zdá, že sa máme izolovať od tých oddaných. Je to správne pochopenie, alebo nie?

Surdas das prabhu: Nie.

Doplnenie otázky: A ako to teda máme robiť?

Surdas das prabhu: Pozrite, samozrejme sa nemáme izolovať od oddaných, máme dodržiavať správny odstup. Ak odídeme príliš ďaleko od ohňa, tak zamrzneme.

Publikum: Čo ste teda mali robiť v tej situácii?

Surdas das prabhu: V tej situácii som mal pochopiť, že to nemôže urobiť. Nemal som sa na to spoliehať. Mal som si vybrať taký odstup, pri ktorom sme mali dobrý vzťah. Mám s ním mať vzťah. Máme mať spolu vzťah, môžeme spolu robiť mnoho vecí, ale sú nejaké veci pri ktorých sa k sebe nemáme veľmi priblížiť.

Publikum: Princípu rozumiem. No v prabhuovej situácii by to bolo ťažké, keď došiel niekam, kde nikoho nepozná. Je dobré sa v takej situácii informovať o tých oddaných?

Surdas das prabhu: To je prirodzené, že keď niekde prídeme, tak nevieme. Nemusíme vedieť koho sa opýtať. Ak sa aj niekoho opýtame, tak ten človek nám nemusí vedieť odpovedať. Toto je tá situácia s ktorou sa stretávame na každom kroku. Je tá detská hra, teplo, zima. Niekde nejakú vec skryli a my ju musíme nájsť. Toto iste sa deje aj vo vzťahoch. Môžeme mať s niekým vzťah, ale nevieme ako blízko sa k nemu môžeme priblížiť. Preto musíme tie kroky robiť pomaly, postupne sa približovať k oddaným. Musím si uvedomiť, trošku som sa priblížil k tomu oddanému, zlepšilo sa to, alebo sa to zhoršilo? Ak sa to zlepšilo, tak to znamená že to je v poriadku. To znamená, že môžem urobiť ešte jeden krok. Ak sa to zhoršilo, tak sa musím vrátiť naspäť.

Príklad: Ste v lese, je zima, chladno a vidíte pred sebou veľký oheň. Akú si od neho budete držať vzdialenosť? Budeme v optimálnej vzdialenosti. Tak isto to je s oddanými.

Z jednej strany: Keď vieme, že je oddaný na začiatočnej úrovni, tak musíme dávať veľký pozor na tú vzdialenosť, ako blízko sa môžeme priblížiť. Čím to je skúsenejší oddaný, oddaný na vyššej úrovni, tým bližšie sa k nemu môžeme priblížiť.

Z druhej strany: Všetko závisí od toho, aké v sebe máme charakterové vlastnosti. Pretože aj na Slnku môžeme vidieť škvrny. Ak máme vzťah s nejakým oddaným a začíname ho kritizovať, prečo to robíme? Chyba je v nás a v nesprávnej vzdialenosti. Môže sa stať to, že naše anárthy, zlé vlastnosti nám nedovolia budovať dobrý vzťah s tým oddaným. Preto v takomto prípade musíte zväčšiť tú vzdialenosť. Musíte mať takú vzdialenosť, aby ste s tým oddaným mali dobrý vzťah. Ten bod je v tom, že musíte brať do úvahy tú rôznu úroveň oddaných. To je to najdôležitejšie pravidlo.

Otázka: Dá sa táto situácia vztiahnuť aj na prípady ľudí, ktorí prídu medzi oddaných a potom sa takzvane spália a už sa viacej nevrátia?

Obyčajne sa vzťah buduje z dvoch strán. Vo výsledku zodpovednosť berie ten, kto je silnejší. Porušenie vzťahu je vina oboch, no vždy je vo vzťahu niekto, kto je silnejší. Ten kto je silnejší môže postupovať správne, tak aby sa vzťahy nepretrhli.

Príklad: Ešte raz ten príklad s počítačom. Dá sa povedať že to je moja vina, že ten oddaný neopravil ten počítač?

Publikum: Nesprávne prabhu vyhodnotil jeho úroveň vopred.

Surdas das prabhu: Máte pravdu, to znamená, že to je moja vina. Nakoľko som to nesprávne vyhodnotil. Môžeme povedať, že to je jeho vina pretože niekoľko krát povedal, že to opraví, ale neopravil to?

Publikum: Je to aj jeho vina, ale on bol na nižšej úrovni.

Surdas das prabhu: Táto situácia, to je vina aj moja aj jeho. Tieto vzťahy sa môžu pretrhnúť, ale nemusia. Prečo sa nemusia pretrhnúť? Pretože ten kto bude silnejší, tak on udrží ten vzťah. Ak som silnejší, čo musím urobiť, aby som udržal ten vzťah?

Publikum: Správne zhodnotiť situáciu.

Surdas das prabhu: Áno. Môžem mu láskavo povedať, že asi na to nemal silu, aby opravil ten počítať. Poviem mu: !Chápem, že sa ti to nepodarilo opraviť, nevadí zober si prasádam.“ Vtedy ten vzťah zostane. On bude pozitívne myslieť na mňa a ja na neho a budeme pokračovať v našom vzťahu. Ak som slabý, tak čo urobím? Poviem mu: „Ten počítač je stále pokazený! Nič si neurobil!“

Ak je on silný, tak čo môže urobiť?

Publikum: Opraviť ten počítač.

Surdas das prabhu: Áno. Alebo sa môže ospravedlniť. Vy ste taký zlatý, dobrý oddaný a ja som taký hlúpy, nemal som na to čas. A ja na to budem iba prikyvovať.

Otázka: Máme jedného oddaného, ktorý rozdáva knižky a keď si niekto nechce zobrať knižku, tak to nevyčíta tej osobe, že si nechce zobrať knihu. Hovorí: „Je to v poriadku, je to moja vina, že sa mi nepodarilo vám dať knihu, je to fakt moja vina a ospravedlňujem sa a ľudia si tú knihu zoberú.“

Rozumiete? Niekto z nás dvoch, on, alebo ja môžeme postupovať tak, aby sa ten vzťah nerozpadol. Kto z nás bude silnejší, tak ten to aj urobí.

Otázka: Mám manželku a niekedy žasnem nad tým, že nevie urobiť úplne samozrejmé veci. Nemám na výber a musím jej povedať, že je to jej úloha. V tomto prípade sa nemám na koho iného obrátiť. Buď to urobím ja, alebo ona. No ja to nechcem urobiť. Či v takomto prípade nie je príliš idealistické zaujať ten postoj, že sa s tým vôbec nebudem zaťažovať. Nie si na tej úrovni, aby si to spravila. No my musíme na niekoho delegovať tie povinnosti.

To je zvláštny prípad. Prečo? Je to zvláštny prípad, lebo ste začali rozprávať o takých vzťahoch ako napríklad. Manžel a manželka. Alebo šéf a zamestnanec. Tu si nemôžeme len tak vyberať ten odstup.

Porozprávame sa o tejto situácii a dám vám na to odpoveď, ale nie teraz. Teraz som chcel rozoberať základné situácie.

1.Ako budovať vzťah s oddaným, ktorý má nízku kvalifikáciu.
2.Ako budovať vzťah s oddaným, ktorý má strednú kvalifikáciu.
3.Ako budovať vzťah s oddaným, ktorý má vysokú kvalifikáciu.

Vysvetlil som vám ako budovať vzťah s oddanými, ktorí majú nízku kvalifikáciu. Teraz si zopakujeme ešte raz, ako budovať vzťah s tými oddanými, ktorí majú trošku nižšiu úroveň a potom ešte prejdeme aj ako postupovať pri strednej, vysokej úrovni a taktiež aj k vašim otázkam. Pretože vzdelávanie musí byť systematické.

Opakovanie:

Ako máme budovať vzťah so začínajúcimi oddanými? Musíme si vybrať vo vzťahu k nim takú vzdialenosť, aby sme k ním mali pozitívny postoj. Je samozrejmé, že oddaný, ktorý má začiatočnícku úroveň má zlé materialistické vlastnosti. Ešte sa neočistil. Môže prejavovať zlé vlastnosti. Preto musíme udržiavať takú vzdialenosť, aby sme sa na neho nehnevali a mali k nemu pozitívny postoj.

To čo ste hovorili, že sa oddaný spálil. Akú to má príčinu? Čo sa tam mohlo spáliť? Konflikt. Rozumiete? Asi to nebol prasádam v tráviacom ohni. Toto je jedna z príčin, prečo sa oddaní môžu spáliť kvôli nám. Lebo nerozumieme tomuto pravidlu. Nabudúce vám poviem tie ďalšie stupne, aby ste sa v tom vedeli lepšie orientovať.

Otázka: Aby to nepôsobilo tak príliš sektársky, že teda delíme sa na oddaných a neoddaných. Ako je to vo vzťahu k ľudom všeobecne. Ak ublížim nejakému človeku, či tam platí tiež ten princíp, že iba on mi môže odpustiť?

Pozrite, sú rôzne aparadhy:

Náma aparádhy
Séva aparádhy
Jíva aparádhy
Vaišnava aparádhy.

Aj to urážanie iných živých bytostí je zlá vec. Nemáme mať také pochopenie, že k vaišnavom máme dobrý vzťah a ostatných môžeme dať do koncentračných táborov. Musíme mať to pochopenie, že ostatné živé bytosti sú tiež energiou Pána. No oni ešte nerozumejú, že sú služobníci. Každá živá bytosť je prirodzene večným služobníkom Krišnu. Preto, ak urážame nejakú živú bytosť, tak to znamená, že urážame budúceho oddaného.

Je to zaujímavá téma ako s nimi budovať vzťahy. Šríla Prabhupada prirovnával oddaných k džentlmenom. To znamená, že sa musíme snažiť konať maximálne správne k rôznym skupinám ľudí. Taktiež aj k zvieratám, rastlinám a ostatným živým bytostiam.

Otázka: Mňa by zaujímal ten koreň tých nepriaznivých vzťahov, či to je vo výchove v rodine, že sa k sebe nevieme správať.

Súhlasím, ale v konečnom výsledku to ide z našich tužôb, čo sme mali v minulom živote. Dostali sme tú rodinu, ktorú sme dostali.

Príklad: Ak človek nechce chodiť do školy, tak akú si objedná rodinu? Tú v ktorej nebudú pozerať na to, či chodí, alebo nechodí do školy.

Otázka: Chcel by som sa opýtať. Bolo povedané, že si má oddaný nájsť tú vzdialenosť, ktorá je optimálna pre neho. No v tom vzťahu sú dvaja. Ako to riešiť v situácii, keď táto vzdialenosť nie je optimálna pre toho druhého v tom vzťahu. Tie vzťahy sú rôzne, keď hovoríme o vzťahu medzi mužom a ženou, tak veľa krát sa stáva, že jeden z tých dvoch chce byť bližšie, ako ten druhý. Samozrejme, týka sa to aj iných vzťahov, nie len vzťahov medzi mužom a ženou.

Vyberá sa maximálna vzdialenosť z oboch prípadov. Ako chce jeden a aj druhý. To je také všeobecné pravidlo. Pretože každý je tým ohňom pre toho druhého. Preto sa vyberá optimálna maximálna vzdialenosť. Toto je také všeobecné pravidlo, no môžu byť aj zložitejšie prípady.

Zapíšem si vaše ďalšie otázky, pretože sú veľmi dobré a odpoviem nabudúce.

Otázky:

1.Keď sa nevedia dvaja dohodnúť? Kedy do toho môže vstúpiť ďalší človek? Keď ho niekto z tých dvoch požiada? Alebo keď je to jeho služba?
2.Mňa by zaujímalo, keby ste mohli rozobrať aj vzdialenosť medzi mužom a ženou a nadriadeným a podriadeným.