Bhagavad-gíta 9.4

Mayā tatam idaṁ sarvaṁ
Jagad avyakta-mūrtinā
Mat-sthāni sarva-bhūtāni
Na cāhaṁ teṣv avasthitaḥ

Synonyma

Mayā — Mnou; tatam — preniknutý; idam — tento; sarvam — celý; jagat — vesmír; avyakta-mūrtinā — v neprejavenej podobe; mat-sthāni — vo Mne; sarva-bhūtāni — všetky živé bytosti; na — nie; ca — aj; aham — Ja; teṣu — v nich; avasthitaḥ — umiestnený.

Překlad

Vo Svojej neprejavenej podobe prenikám celým vesmírom. Všetky bytosti sú vo Mne, ale Ja nie som v nich.

Význam

Najvyššia Božská Osobnosť nie je postihnuteľná hrubými hmotnými zmyslami.

Ataḥ śrī-kṛṣṇa-nāmādi
Na bhaved grāhyam indriyaiḥ
Sevonmukhe hi jihvādau
Svayam eva sphuraty adaḥ
(Bhakti-rasāmṛta-sindhu 1.2.234)

Kṛṣṇovo meno, slávu, zábavy atď. nemôžeme pochopiť pomocou hmotných zmyslov. Zjavia sa iba tým, ktorí Mu oddane slúžia pod vedením pravého duchovného učiteľa. V Brahma-saṁhite (5.38) sa uvádza: premāñjana-cchurita-bhakti-vilocanena santaḥ sadaiva hṛdayeṣu vilokayanti. Každý môže vidieť Govindu, Najvyššiu Božskú Osobnosť v sebe i mimo seba, ak k Nemu vyvinul transcendentálny láskyplný vzťah. Takže pre väčšinu ľudí zostáva neviditeľný. V tomto verši Śrī Kṛṣṇa hovorí, že hoci je všadeprítomný, je nepostihnuteľný hmotnými zmyslami. Naznačuje to slovami avyakta-mūrtinā. Aj keď Ho nemôžeme vidieť, všetko v Ňom spočíva. Ako sme sa mohli dočítať v siedmej kapitole, celý hmotný svet je len kombináciou dvoch rôznych energií Boha — vyššej duchovnej energie a nižšej hmotnej energie. Všetko závisí od Jeho energií, ktoré sa šíria hmotným stvorením, tak ako slnečné lúče vesmírom.

Napriek tomu by sme nemali dospieť k záveru, že stratil svoju osobnú existenciu, pretože je všadeprítomný. Aby Kṛṣṇa vyvrátil tento argument, hovorí: „Som všade a všetko je vo Mne, a predsa som nad všetkým.“ Môžeme uviesť príklad: kráľ vedie vládu, ktorá nie je ničím iným než manifestáciou jeho energie. Jednotlivé časti vlády predstavujú rôzne časti kráľovej energie a každé oddelenie závisí od jeho moci. Jednako však nikto nepredpokladá, že bude osobne prítomný vo všetkých vládnych zložkách. Je to síce trochu nešikovný príklad, ale v hmotnom svete, ktorý vidíme, to funguje podobne. Všetko, čo jestvuje v hmotnom alebo v duchovnom svete, spočíva v energii Najvyššieho Pána. Stvorenie začína rozšírením Jeho rôznych energií a, ako sa uvádza v Bhagavad-gīte (viṣṭabhyāham idaṁ kṛtsnam), je všadeprítomný prostredníctvom Svojho osobného zastúpenia v podobe rozmanitých energií.

Seminár

Pokračujeme v diskusii k deviatej kapitole Bhagavad-gíty. Minule sme mali lekciu k prvému veršu na tému závisť, ak sa nemýlim. Dúfam, že všetci už strávili ten materiál ohľadom závisti. Takže môžeme predpokladať, že v tejto miestnosti už nie je nikto kto závidí.
Nakoľko pokračujeme v deviatej kapitole, tak tento verš dokážeme pochopiť len vtedy, keď nebudeme závidieť.

Ako sa volá táto kapitola Bhagavad-gíty? Najdôvernejšie poznanie. A v čom je podstata najdôvernejšieho poznania, čo to môže byť za tajomstvo? V skutočnosti je to obrovské tajomstvo. Napríklad, keď chcete vycestovať do nejakej krajiny a máte na čele tilak. Človek, ktorý je na pasovej kontrole sa na vás pozrie, ukáže na vás prstom a zakričí: „Čítal si Bhagavad-gítu?“ Čo mu odpoviete? „Áno.“ „A deviatu kapitolu si tiež čítal?“ „Áno.“ „Tak v tom prípade vás nemôžeme pustiť z našej krajiny. Pretože viete to najdôvernejšie poznanie, to tajomstvo.“
Tí ktorí poznajú štátne tajomstvo, tak tých nemôžu pustiť za hranice. Minimálne u nás v Rusku je na to zákon. Ak má človek prístup k nejakej dôvernej informácií ohľadom štátu, tak mu dajú pečiatku do pasu a nemôže cestovať za hranice. A tu Krišna nazval celú kapitolu najdôvernejším poznaním.

V tejto kapitole je zašifrované oveľa zaujímavejšie tajomstvo, ako vo všetkých štátnych archívoch. Natoľko je dôverná táto kapitola. Skúsme pochopiť tú podstatu deviatej kapitoly natoľko, nakoľko sa nám podarí. Ak vás potom nebudú chcieť pustiť cez hranice, tak sa na mňa prosím nehnevajte.

O čom vôbec je deviata kapitola? Čo je to najdôvernejšie poznanie?

„Že nie sme toto telo.“ Nie, o tom Krišna hovorí už v druhej kapitole.

„Ako dospieť ku Krišnovi.“ O tom hovoril už v siedmej kapitole. Už od tretieho veršu hovorí, že mnohí idú k Nemu, ale nie každý príde.

„Poznanie svojich povinností.“ To je tretia kapitola Bhagavad-gíty.

Vidím, že vy môžete kľudne cestovať po celom svete. Nemusia sa báť, že to prezradíte niekde.

Čo je taká dôverná téma o ktorú sa nechceme deliť? Intímne vzťahy. Prekladateľ to preložil tak, že sa nedalo nesprávne odpovedať. On preložil, to čo som nepovedal. On vám pomáha. Láska. V skutočnosti všetci hovoria to slovo, ale samotná podstata toho slova je nepochopiteľná a ak ju aj niekto dokázal pochopiť, tak nemá túžbu ju verejne prepierať. Tie naozaj hlboké veci sa často skrývajú, nechávame si ich pre seba. To je tá podstata. Krišna v deviatej kapitole dáva filozofické vysvetlenie čo to vôbec je láska. Začína práve týmto tretím veršom. Vysvetľuje to zhruba do desiateho verša. Od štvrtého verša. Práve v týchto veršoch vysvetľuje základné princípy lásky a snaží sa nám poradiť, ako by sme mali konať, pretože my v skutočnosti ani nevieme čo to je láska.

Vie niekto, kto má najlepšie prepracovanú a vysvetlenú teóriu lásky? Gaudiya vaišnavovia. Pretože práve Pán Čaitanya vytvoril ten princíp, ktorý vysvetľuje najlepším spôsobom vnútorný aspekt lásky. Ako sa volá ten princíp? Možno niekto vie, že každá z vaišnavských sampradayi má svoj recept na lásku. A ten recept lásky, tá podstata, ktorú sa nám zanechal Pán Čaitanya sa nazýva Ačintya bheda abheda tattva. V druhých sampradayach Brahma, Šrí, Rudra a Kumára, každá z nich má svoju presnú definíciu receptu lásky.

Filozofická podstata, alebo recept lásky v:

Brahma sampradayi: Sudha dvaita
Šrí sampradayi: Vishistha advaita
Rudra sampradayi: Sudha advaita
Kumára sampradayi: Svabaviki bheda abheda tattva
Pán Čaitanya má ten recept: Ačintya bheda abheda tattva

Je to len pár slov, ale majú v sebe zašifrovaný dôležitý recept na lásku, ktorú tam vložili práve títo áčaryovia jednotlivých sampradayi. Ak si niekto dá tú prácu a začne študovať tieto recepty lásky, tak pochopí veľmi rýchlo, že Pán Čaitanya dal ten najdokonalejší recept. Teraz bohužiaľ nemáme toľko času, aby sme mohli analyzovať každú z týchto filozofií. Bohužiaľ mi budete musieť veriť každé slovo. Ak to bude pre vás zaujímavé, tak to môžeme rozobrať nabudúce, ale potrebujeme na to trošku viac času. Teraz sa posnažím dať nejaké základné pochopenie základných princípov, aby sme dokázali zlepšiť svoj vzťah a svoju službu Pánovi.

Je to určitý princíp protirečenia. Láska má dva póly, rozpor vzťahu. Aké sú to krajnosti, extrémy?

a) Jeden pól lásky je byť čo najbližšie k tomu svojmu objektu lásky.

Príklad: Ak mladý pár spolu randí, tak túžia po tom, aby si boli čo najbližšie. To je myšlienka lásky. To je jedno pochopenie, že by sme mali byť čo najbližšie. No v skutočnosti tento stav, keď sme veľmi blízko, tak vytvára jeden obrovský problém. Problém spočíva v tom, že čím bližšie je objekt lásky k nám, tak tým menej vnímame jeho hodnotu. Takže si ho prestávame vážiť.

Príklad: Každý má ruku. Je to moja ruka, ale ja ju nemilujem. Preto aby mohla byť medzi objektom a mnou nejaká láska, tak je potrebné aby boli dve entity.

b) Druhý pól lásky je to, že musí existovať nejaká oddelenosť, nejaká samostatnosť.

Podstata receptu lásky spočíva v tom, že tí dvaja ľudia by mali byť aj spolu, ale pritom oddelene. Pokiaľ nepochopíme podstatu tohto princípu, tak nikdy nepochopíme čo je to láska.

Príklad: Ak má manžel s manželkou veľmi tesný vzťah a nedajú jeden druhému dýchať, tak po nejakom čase si prestanú jeden druhého vážiť. Preto je v etikete, v kultúre, je nevyhnutný nejaký odstup. Na druhú stranu, ak ten odstup bude príliš veľký, tak sa nemá vzťah šancu rozvinúť.

Obvykle vo vzťahoch robia chybu ľudia tým, že sa snažia o čo najbližší kontakt za akúkoľvek cenu. Myslia si, že keď sa maximálne zblížia, tak ich láska bude lepšia. Ale v realite sa stávajú nešťastnými, a to preto, lebo si prestávajú vážiť jeden druhého. Pretože porušujú druhé pravidlo lásky. Ak dokážeme udržať rovnováhu medzi týmito dvomi časťami, tak bude láska naozaj silná. Práve v tejto deviatej kapitole Krišna začína od štvrtého verša vysvetľovať podstatu lásky. Hovorí, že sa nachádza v nich, ale súčasne nie je v nich.

Príklad: Keď niekoho milujem, tak môžem povedať, že sa milovaná osoba nachádza vo mne. Ale pritom chápeme, že sa nenachádza fyzicky v nás, ale je samostatná. V tomto verši je niekoľko takýchto protirečení. Tento verš sa veľmi podrobne študuje na bhakti šástrach, preto sa na to pozrieme teraz len z rýchliku. Len naznačíme podstatu.

Teraz nám stačí, že jeden extrém je nedostatok lásky a vo výsledku je to impersonalizmus. Ak pochopíme tento princíp, tak dokážeme správne vyriešiť akúkoľvek ťažkosť, konflikt nezávisle od toho či je to v rodine, alebo v iných vzťahoch. Vďaka tomu budeme mať v rukách ten správny nástroj, ktorý nám zanechal Pán Čaitanya a budeme môcť správne konať. Ak správne pochopíme podstatu tohto verša, tak budeme môcť vyriešiť rôzne paradoxy, ktoré v súčasnosti nechápeme.

Z jednej strany musíme byť spolu, ale z druhej strany musíme mať správny odstup, aby bola zachovaná úcta. Iba vtedy budú naozaj zdravé vzťahy. Preto, aby sme dokázali nájsť ten správny odstup, alebo správnu vzdialenosť, ktorú musíme držať vo vzťahu k jednotlivým osobnostiam, tak k tomu nám pomáha vaišnavská etiketa. Absolútne všetky problémy, ťažkosti a konflikty, ktoré sú v spoločnosti oddaných sú len výsledkom toho, že buď nechápeme, alebo nedodržujeme vaišnavskú etiketu. Často vzniká taký omyl, že spoločnosť oddaných znamená veľmi tesné vzťahy. Existujú nejaké svoje zvrátené predstavy o tom čo sú blízke vzťahy s vaišnavami.

Príklad: Stretol som sa s tým, že v niektorých krajinách si oddaný týkajú. Čo to znamená ty? Keď si s niekým tykáme, tak to znamená, že máme veľmi blízky vzťah. To je na jednu stranu dobré, ale na druhú to nesie so sebou obrovský problém. A to je pohŕdanie, prejav neúcty.
Ako môžeme vyriešiť túto situáciu? Vaišnavská etiketa hovorí o tom, že je lepšie ľuďom vykať. Je lepšie vykať, ale svojim konaním mu dokazovať, že je mi blízky ten človek. Ak sa budeme chcieť len slovné zblížiť a nebudeme pre to nič robiť, tak to bude vyzerať ako v manželskom páre, ktorý sa venuje nezákonným činnostiam.

Na začiatku je hlad po vzájomnej spoločnosti. Potom nasýtenosť. Následne presýtenosť. A nakoniec nenávisť. Preto aby naše vzťahy neprechádzali týmito fázami, tak musíme zvoliť správny odstup. Z jednej strany musí byť blízky princíp slúženia, ale z druhej musí byť správny odstup. Odstup fyzický aj slovný.

Všimol som si, že vo väčšine yatier, kde nenasledujú tento princíp vaišnavskej etikety, ktorá má v sebe hlbokú filozofickú podstatu, tak v tých yatrach sú vo vzťahoch obrovské problémy. Už sme o tom hovorili na jednej prednáške. Vysvetľovali sme si tu, že je veľmi dôležité si nájsť správny odstup u každého. Ak si nenájdeme ten správny odstup, tak môže nastať problém. Často cestujem po rôznych krajinách a často mi brahmačaríni hovoria príbehy. Počúvam, že starší oddaní ich nútia, aby sa blízko vzťahovali k mataji. Vysvetľujú to tým že: „Vy nie ste toto telo, tak sa musíte od toho oprostiť a venovať sa spolu nejakej službe.“ Čo si myslíte je v tom nejaký problém, aby brahmačarí vykonával službu s mataji? Veď sú oddaní nie sú toto telo. Ak to nechápeme, tak sme materialisti, ak sme oddaní, tak to musíme chápať. Veď nikto z oddaných nemá chtíč, hnev, závisť. Ak to u niekoho je prejavené, tak len v minimálnom množstve. Takže už sme čistí oddaní. Takže tá troška by sa už nemala brat ani do úvahy. Čo napríklad Pán Čaitanya, čo bol sám Krišna? On sám nikdy neprijímal spoločnosť mataji.

Čo hovorí vaišnavská etiketa? Hovorí, že brahmačarí by sa mal absolútne ku každej mataji správať pozitívne. A matajis sa pozitívne správajú k brahmačarínom, alebo aspoň by sa mali. No to neznamená, že majú mať fyzický kontakt. To, aby mohol byť prabhu v jednej miestnosti s mataji, tak to je privilégium výlučne grihastov. Grihasta môže tiež blízko komunikovať výhradne so svojou manželkou. To neznamená, že keď som grihasta, tak sa môžem veľmi blízko stretávať s akoukoľvek mataji. Aj grihastovia majú svoje obmedzenia. V šástrach sa hovorí, že aj ten najmúdrejší a najčistejší človek by si mal držať správny odstup od matky, sestry, aj dcéry. Pretože všetky v ňom môžu vyvolať chtíč. To hovoria šástry. Je potrebné správne pochopiť to. Často sa stáva taká situácia, že príde niekto nový a má nejakú úroveň dôvery k tým, ktorí tu sedia a považuje ich za pokročilých. A tí ktorí sa považujú za pokročilých začínajú samovoľne porušovať tieto základné pravidlá nehľadiac na to, čo sa píše v šástrach. Títo ľudia, ktorí si myslia, že sú pokročilí tak argumentujú, že sú mimo toho vplyvu. Že sa to ich netýka. A ako to končí? Je len málo prípadov, kedy sa to neskončí katastrofou, skúsenosť nám ukazuje, že z toho vznikajú obrovské tragédie. Potom ľudia hovoria: „Ja som dôveroval tomu oddanému, ale on tak zle konal.“

To o čom sme teraz hovorili je jeden zo základných princípov vaišnavskej etikety, ktorý by sme nemali za žiadnych okolností porušiť, pretože to môže zničiť našu reputáciu. Toto sa týka absolútne každého, či už je to brahmačarí, alebo grihasta. Toto pravidlo hovorí o tom, že by nemali byť osamote v jednej miestnosti prabhu a mataji. Ak je osamote prabhu a mataji v jednej miestnosti, tak je to to najhrubšie porušenie vaišnavskej etikety. A to sa týka aj brahmačarínov, grihastov, vánaprasthov aj sannyasínov. To sa vzťahuje aj na začiatočníka, pokročilého oddaného, čistého oddaného, sannyasína, duchovného učiteľa. Pretože sám Pán Čaitanya nasledoval tento princíp. Takže ak si myslíte, že ste na vyššej úrovni ako Pán Čaitanya, tak prosím. To je to pravidlo. To je to, čo by sme nemali porušiť za žiadnych okolností. Aj keď prídete do miestnosti a vidíte, že ste tam osamote s oddaným opačného pohlavia, tak je našou povinnosťou sa vyhnúť tejto situácii. Povedať napríklad: „Prepáčte, budeme sa združovať iným spôsobom.“

Príklad: Ak musím komunikovať s mataji, tak sa to snažím urobiť vždy na verejnom mieste, kde všetci môžu vidieť, že spolu komunikujeme. Napríklad na ulici. Ak je to v uzavretej miestnosti, tak vždy pozvem aj niekoľkých oddaných, aby boli svedkami tej komunikácie. Často sa stáva situácia, že som skúšajúci, nakoľko vyučujem bhakti šástry, tak skúšam aj mataji z nejakých tém. Vždy nasledujem princíp, že nikdy nie som osamote s tou mataji a vždy tam niekoho pozvem. Ak mám ísť niekam do cudzieho priestoru, tak vždy počkám až keď sa tam zíde nejaká skupina, nikdy tam nevstúpim, aby som nebol osamote s opačným pohlavím.  Napríklad keď ma mataji pozve na nama hattu a ja idem sám. Tak sa snažím prísť presne načas, neprísť skôr, pretože tam je veľká pravdepodobnosť, že tam bude sama. Aj keď prídem včas, tak rozumiem, že oddaní majú svoje vlastné časové pásmo, ktoré sa líši od toho kde žijú. Ak prídu tí vaišnavovia o hodinu neskôr, alebo viac, tak čo robím v takej situácii? Najprv zavolám tej mataji, aby som pochopil či už tam niekto je. Hovorím: „Haré Krišna tu je Surdas das, už ste sa všetci zišli?“ A ona hovorí: „Nie nie, ešte nikto neprišiel, prídu až za hodinu, ale vy poďte ďalej, ja vás čakám.“ Tak vtedy aj keď som rovno pod oknami, tak poviem: „Ja teraz akurát vychádzam zo svojho bytu, takže tiež dôjdem neskôr.“ Čakám až prídu prví oddaní, nikdy nebudem v tej miestnosti osamote s opačným pohlavím.

Nemám žiadne postranné úmysly s tou mataji, ja chcem dodržovať brahmačaryu. Nemám absolútne žiadne problémy, moju myseľ nerozrušuje žiadna mataji. Ja tak konám preto, že chápem, že to nie je v súlade s etiketou. Pretože môžeme zničiť svoju reputáciu. Pretože v jednej miestnosti môžu byť osamote iba manžel s manželkou. A dokonca aj keď mi mataji dôveruje a nevidí problém v tom, aby som bol s ňou osamote v tej miestnosti. Ja sa snažím nasledovať šástry, ktoré hovoria, že by sme to nemali v žiadnom prípade robiť, lebo budú z toho problémy. Aj keď nemám žiadny problém v komunikácii s mataji. Aj keď nemám žiadne postranné motívy, alebo problémy s rozmýšľaním nad mataji, tak to neurobím, pretože je to porušenie etikety.

V skutočnosti každé porušenie etikety je porušenie zákonov lásky. Pretože každá komunita žije na zákonoch lásky a toto je hrubé porušenie dôvery vo vnútri v komunite. Niekto si to môže ospravedlňovať tým, že bude hovoriť: „Ja ju mám rád a iba sa k nej pozitívne správam.“ No tá láska má spočívať v tom, že budem dodržiavať princípy etikety. Práve ak ju mám rád, tak neprídem do tej miestnosti. Jej manžel môže dôjsť do tej miestnosti, otec alebo niekto blízky, ale ja v žiadnom prípade. Toto je kľúčový princíp vaišnavskej etikety a kto ho nebude chcieť nasledovať, tak všetka zodpovednosť za problémy, ktoré vzniknú, je na ňom.

Samozrejme takéto situácie nie sú časté, ale bohužiaľ sa stávajú. Bohužiaľ, aj keď sú to ojedinelé prípady, tak dokážu zničiť atmosféru v komunite natoľko, že by toto pravidlo malo byť napísané zlatým písmom. Je jedno či ste prabhu, alebo mataji. Je jedno či komunikujeme so začínajúcim, alebo pokročilým oddaným. Musíme chápať, že ak súhlasíme s tým, že budeme osamote v uzavretej miestnosti, tak prijímame na seba všetku zodpovednosť a budeme niesť všetky negatívne následky. Zvaľovať potom svoju vlastnú vinu na niekoho iného je čistý alibizmus. Ak budeme dodržiavať všetky pravidlá vaišnavskej etikety, tak nebudú v komunite žiadne problémy.

Otázky: Čo robiť v takých bežných situáciách? Som v práci a mám kolegu, ktorý je opačného pohlavia a sme v kancelárii sami.

Dôležitý princíp je, že musím najprv zapnúť mozog. Princíp nespočíva v tom, že musíme zastreliť všetkých, ktorí sa k nám priblížia, alebo ich musíme ticho nenávidieť. O tom som v žiadnom prípade nehovoril. Ja som hovoril o tom, že musíme používať rozum a rozmýšľať, ako môžem vyjsť z tej situácie. Môže sa z toho stať nejaký problém? Ako môžete zaručiť, že s vami kolegyňa nezačne flirtovať a že sa to nezvrhne. Musíte v prvom rade pochopiť že to je riskantná zóna.

Mám jedného známeho brahmačarína a on komunikoval s mataji, ktorá je staršia. Považovali ju v yatre za staršiu pokročilú oddanú s druhým zasvätením a on vôbec nemal žiadne postranné motívy vo vzťahu k nej. Skončilo to tým, že ho prinútila k aktu. On vysvetľoval, že jej dôveroval. Ale ona ma nejakým spôsobom zviedla. A to sa stalo preto, že porušili vaišnavskú etiketu. Keď to vyšlo na verejnosť, tak sa tým ešte aj chválila. Hovorila, že chcela vyskúšať nakoľko je ešte príťažlivá. Jeho chyba bola v tom, že porušil vaišnavskú etiketu, že jej dovolil byť s ním osamote v jednej miestnosti.

Šástry prirovnávajú prabhua k maslu a mataji k sviečke. Keď vytiahnete maslo z chladničky, tak je natoľko tvrdé, že s ním môžete človeka aj zabiť, keď ho tým udriete po hlave. No keď položíte to maslo vedľa plameňa sviečky, tak sa stane to, že sa roztopí. Prirodzene ak sme po prvý krát na niekoľko sekúnd osamote, tak sa to nemusí skončiť zle. A dokonca aj druhé, tretie, štvrté stretnutie osamote nemusí mať následok. No kto vám garantuje, ktorý raz sa to stane?

Chcel som sa opýtať, kto z prítomných pije vodku? Nikto nepije? Ale ste oddaní nie? A keď vypijete celý pohár vodky čo sa s vami stane? Opijete sa. Ale ste oddaní nie? Sú tu aj druho zasvätený oddaní? Takže vy s druhým zasvätením, keď vypijete fľašu vodky čo sa s vami stane? Ste starší oddaní, takže ste mimo vplyvu materiálnej energie. To iba materialisti sa opijú, ale vy ste čistí oddaní. To je pochopiteľné, že sa materialista opije, ale my oddaní? Na nás sa to nevzťahuje. Oddaný to je ten, kto pije vodku a neopije sa. Je to tak? Tak ako je to s vodkou, tak to je aj so stretávaním sa s opačným pohlavím. Keď vypijete litrovú fľašu vodky, je jedno či ste začínajúci oddaný, pokročilý, duchovný učiteľ alebo maharaj aj tak sa opijete, alebo dokonca padnete do bezvedomia.

Ako môžeme vyriešiť tento problém? Vyriešenie problému nie je v tom, že by sme mali začať trénovať v tom, aby sme sa neopili z fľaše vodky. Ta situácia sa dá vyriešiť tým, že sa ani nedotknem tej vodky. Že držím správny odstup od tej vodky. Musím podotknúť, že takto konajú iba oddaní. To isté je so stretávaním sa s matajis. Matajis môžu byť aj veľmi pekné. Mne povedali, že slovenské oddané sú veľmi pekné. Aj keď nevidím, tak verím tým oddaným, ktorí to hovoria. Od krásnej mataji vychádza určitá energia shakti. A práve tá energia nás môže opiť. Ak sa prabhu nachádza v jednej miestnosti spolu s takou mataji, tak začne byť opitý tou energiou. A to sa vzťahuje absolútne na každého, je to jedno či to je začínajúci, pokročilý oddaný, alebo maharaj. Tak ako sa každý z nich opije z vodky, tak sa každý z nich môže opiť zo ženskej shakti.

Správne konanie je také, že sa snažíme držať správny odstup. Nedáme šancu tej shakti aby nás opila, aby na nás prejavila vplyv. Skúsený vaišnava nie je ten, kto si užíva spoločnosť mataji a myslí si, že nemá problém. Skúsený vaišnava je ten, kto dodržuje správny odstup, aby bola dodržaná etiketa. To platí aj pre brahmačarína, aj pre grihastu, vánaprasthov aj sannyasínov. Pán Čaitanya nedovolil, aby sa k nemu priblížili matajis a On sám sa nepribližoval k matajis. Preto sannyási nosia dandy, je to taká zastáva, aby všetci vedeli, že ide sannyásiho a mataji ak sú vychované a slušne a chcú dodržiavať etiketu, tak sa nebudú približovať.

To je to isté ako v západnej kultúre, tí ktorí sú v manželstve tak nosia obrúčku. Ja samozrejme rozumiem, že len kultúrny človek sa pozerá, či má ten druhý snubný prsteň, či je ženatý, alebo vydatá. Tým ostatným je to jedno. Je úplne prirodzené, že chcú ľudia budovať rodiny a v žiadnom prípade nehovorím, že by mali všetci viesť odriekavý spôsob života. To v žiadnom prípade. Ľudia by mali budovať rodiny, mali by vznikať manželstva, ale existujú pravidla. To isté ako ľudia ktorí sú v manželstve, majú ten manželský prsteň, aby dali najavo: „Nado mnou nemeditujte, ja mám vzťah.“ To isté aj v spoločnosti oddaných, sú nejaké vonkajšie atribúty, ktoré dávajú najavo, že „nemeditujte nado mnou, ja sa neplánujem ženiť, alebo vydávať.“ Pozriete sa na farbu dhoti, na ruku, či nemá obrúčku, tak to je celkom pochopiteľný znak. No to neznamená, že pre takého človeka je všetko dovolené. Ako sme hovorili, ani grihasta nemá právo a je to porušenie etikety, keď sa nachádza osamote v miestnosti s opačným pohlavím. To je v krátkosti podstata toho, čo je zašifrované v tomto verši.

Otázka: Chcel som sa opýtať, niektorí muži hovoria, že oni chcú hľadať ženu, tak musia byť v spoločnosti tej ženy. Lebo si chcú nájsť manželku.

Vy chcete povedať, že keď si niekto hľadá manželku, tak má právo byť s akoukoľvek mataji osamote v miestnosti?

„A ako sa mám inak spoznať?“

Je vidieť, že vôbec nechápeme etiketu. Aké sú fázy manželstva. Pre mňa je nepochopiteľné, že keď chcem poznať budúcu manželku, tak musím s ňou byť osamote v miestnosti. Existuje presne popísané etiketou, ako sa toto robí v spoločnosti oddaných. Nikto o tom nevie ako sa to robí? Sú rôzne varianty. Dobre pochopil som, nikto. Vyzerá to, že sem budem musieť ešte raz pricestovať. Takže šetrite peniaze. Nabudúce môžeme urobiť nejakú lekciu, alebo seminár o tom. Ak máte tú túžbu a nechcete žiť ako psy a mačky.

Otázka: Keď sa muž so ženou zoberú, ale muž začne piť, tak by žena podľa dharmy mala ostať s ním. Je dovolený rozvod v takomto prípade?

To je komplikovaná otázka, môžem vám na ňu podrobne odpovedať. Na túto otázku neexistuje odpoveď áno, alebo nie. Je niekoľko variant a niekoľko veci, ktoré treba brať do úvahy v takejto situácii. Vhodnosť varianty závisí práve od okolností a jednotlivých aspektov, ktoré sú v tej danej situácii aktuálne. Z jednej strany je úlohou zachrániť vzťahy a z druhej strany môžu byť nejaké objektívne okolnosti, ktoré nedovoľujú ten vzťah zachrániť. Niekto vie o tom že som študoval právo? Takže viem zo skúseností, že keď človek popisuje vlastnú situáciu, tak hovorí o sebe len v tom dobrom. Preto vždy keď sa má riešiť nejaká situácia, tak je potrebné sa na to pozrieť z rôznych uhlov pohľadu všetkých zúčastnených strán. Pretože v opačnom prípade to bude len také odpustenie hriechov. Prišiel človek, povedal svoju skreslenú pravdu. Povie presne tak ako to je, že on nenesie žiadnu vinu a všetku vinu nesie ten druhý. Ak vám odpoviem na základe toho čo ste vy popísali, myslíte že vám môžem dať správnu odpoveď? Ja osobne zastávam ten názor, že je lepšie v akejkoľvek situácii vypočuť všetky zúčastnené strany a takým spôsobom dať objektívnejšiu radu. Ak je situácia pochopená objektívne a je videná zo všetkých uhlov pohľadu, tak tá rada, ktorú môžeme dať je najefektívnejšia a najsprávnejšia. Ja vám v žiadnom prípade nemôžem odpovedať na tú otázku, pokiaľ nepoznám tú situáciu kompletne. Keď neviem čo pije, ako dlho pije, ako pije, čo je podstatou toho, že pije. Samozrejme môže byť ešte veľa ďalších okolností, ktoré ani vy nechápete. To je všetko potrebné brať do úvahy.