späť

O chvále a kritike medzi oddanými

O chvále a kritike medzi oddanými

Śrīmad-bhāgavatam 2.9.33

aham evāsam evāgre
nānyad yat sad-asat param
paścād ahaṁ yad etac ca
yo ’vaśiṣyeta so ’smy aham

 

Synonymá

aham — Já, Osobnost Božství; eva — jistě; āsam — existoval; eva — pouze; agre — před stvořením; na — nikdy; anyat — něco jiného; yat — všechny tyto; sat — důsledek; asat — příčina; param — nejvyšší; paścāt — na konci; aham — Já, Osobnost Božství; yat — všechna tato; etat — stvoření; ca — také; yaḥ — vše; avaśiṣyeta — zůstává; saḥ — to; asmi — jsem; aham — Já, Osobnost Božství.

Překlad

Brahmo, jsem to Já, Osobnost Božství, kdo existoval před stvořením, kdy neexistovalo nic než Já. Neexistovala ani hmotná příroda, příčina tohoto stvoření. To, co vidíš nyní, jsem také Já, Osobnost Božství, a co zůstane po zničení budu také Já, Osobnost Božství.

 

Význam

Musíme si velice pozorně povšimnout, že Nejvyšší Pán oslovuje Brahmu s velkým důrazem na Své zvláštní postavení, když říká, že je to On, Osobnost Božství, kdo existoval před stvořením, že je to jedině On, kdo udržuje stvoření, a že pouze On zůstane poté, když bude stvoření zničeno. Brahmā je rovněž stvořením Nejvyššího Pána. Impersonalisté zdůrazňují teorii jednoty s pojetím, že Brahmā, který je emanací z “Já”, z Absolutní Pravdy, je také tímto “Já”, a je proto totožný s Pánem, s “Já”, a že neexistuje nic víc, nežli “Já”, které vysvětluje tento verš. I když přijmeme argument impersonalistů, musíme uznat, že Pán je tvořícím “Já” a Brahmā je stvořeným “já”. Mezi těmito dvěma “já” — vládnoucím “Já” a ovládaným “já” — je rozdíl. I když tedy přijmeme argument impersonalistů, musíme doznat existenci dvou “já”. Musíme si však pozorně povšimnout toho, jak jsou tato dvě “já” popisována ve védské literatuře z hlediska kvality.

V Kaṭhopaniṣadě je řečeno:

nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām
eko bahūnāṁ yo vidadhāti kāmān

Vedy popisují tvořící “Já” i stvořené “já” jako kvalitativně stejná, protože obě jsou nitya a cetana. “Já” v jednotném čísle je však tvořící “Já” a stvořená “já” jsou v množném čísle, protože existují mnohá taková “já” jako je Brahmā a další živé bytosti, které Brahmā vytváří. Není to tak těžké pochopit: otec vytvoří neboli zplodí syna, syn vytvoří mnoho dalších synů a ti všichni jsou totožní v tom smyslu, že všichni jsou lidé, ale zároveň se syn a vnuk od otce liší. Syn ani vnuk nemůže zaujmout místo otce. Otec, syn a vnuk jsou zároveň totožní a také odlišní. Jako lidé jsou totožní, ale jako příbuzní se liší. Příbuzní stvořitele a stvořeného neboli vládce a ovládaného jsou tedy ve Vedách rozlišeni tak, že vládnoucí “Já” živí ovládaná “já”, a mezi těmito dvěma “já” je proto propastný rozdíl.

Tento verš také jasně dokazuje, že Pán i Brahmā jsou osoby. Z konečného hlediska jsou tedy jak vládce, tak ovládaný osobami. Tento závěr vyvrací závěr impersonalistů, že vše je z konečného hlediska neosobní. Neosobní pojetí, které zdůrazňuje méně inteligentní škola impersonalistů, je vyvráceno poukázáním na to, že vládnoucí “Já” je Absolutní Pravda a je osoba. Ovládané “já”, Brahmā, je také osoba, ale není Absolutní. Při realizaci vlastního já může být z hlediska duchovní psychologie vhodné předpokládat, že jsme stejného principu jako Absolutní Pravda, ale nesmí být opomenut rozdíl mezi ovládaným a vládcem, na který jasně poukazuje tento verš, jehož impersonalisté hrubě zneužívají. Brahmā se zde skutečně setkal tváří v tvář s vládnoucím Pánem, který existuje ve Své věčné transcendentální podobě i po zničení hmotného světa. Podoba Pána, jak ji Brahmā vidí, existovala před stvořením Brahmy, hmotný projev se všemi složkami a zprostředkovateli hmotného stvoření jsou také energetickými expanzemi Pána a jakmile je projev Pánovy energie ukončen, zůstává nakonec pouze tatáž Osobnost Božství. Podoba Pána tedy existuje za všech podmínek, v době stvoření, udržování i zničení. Tato skutečnost je potvrzena ve védských hymnech: vāsudevo vā idam agra āsīn na brahmā na ca śaṅkara eko nārāyaṇa āsīn na brahmā neśāna atd. Před stvořením neexistoval nikdo než Vāsudeva, neexistoval Brahmā ani Śaṅkara; existoval pouze Nārāyaṇa a nikdo jiný, ani Brahmā, ani Īśāna. Śrīpāda Śaṅkarācārya rovněž potvrzuje ve svých komentářích k Bhagavad-gītě, že Nārāyaṇa neboli Osobnost Božství je transcendentální všemu stvořenému a že celé stvoření je výtvorem avyakty. Mezi stvořeným a stvořitelem je tedy vždy rozdíl, přestože jsou oba téže kvality.

 

Prednáška

Tento verš veľmi zreteľne tvrdí, že Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť. Prečo je teda tak rozšírený impersonálny koncept? Prečo sa človek snaží dosiahnuť impersonálne poznanie, keď sa skoro všade hovorí o tom že Krišna je osobnosť? Prečo impersonalisti vysvetľujú tento verš inak, v čom je ten háčik?

 

 

Ako sa človek stane impersonalistom?

 

Všetci sme vzájomne prepojení. Keď človek poruší zákony osobnostného kontaktu a vzťahov, začína pociťovať veľkú bolesť. Začína hovoriť, načo sú nám vzťahy. „Je to tak bolestivé, ja nechcem trpieť. Ja chcem od toho utiecť, nechcem nikoho ani vidieť. Nechcem sa s nikým ani rozprávať, keď to robím pociťujem bolesť“.

Tak človek začína inklinovať k impersonálnej filozofii. Tá hovorí, že osobnosť neexistuje. V Rusku je také príslovie: žiadny človek, žiaden problém. Keď nie je človek, tak nie je problém a nie je žiadne utrpenie. Cudzinci, ktorí prichádzali do Sovietskeho zväzu, sa divili jednej veci. V Sovietskom zväze najmä v poslednom období jeho existencie bola zlá ekonomická situácia, ľudia boli zle zaistení, bol nedostatok jedla a neboli žiadne potraviny v obchodoch, kúpiť nejakú nehnuteľnosť bolo takmer nemožné. Nehnuteľnosti staval štát a ten ich rozdeľoval medzi obyvateľstvo. Ľudia čakali niekoľko desiatok rokov, aby dostali aspoň jednu miestnosť. Bola aj daň za to, keď bol človek slobodný. Cudzinci sa divili, prečo keď je taká zlá ekonomická situácia, tak vy máte ešte aj daň z toho, že ste slobodní. Ak sa ľudia budú ženiť, tak sa budú rodiť deti a bude ešte väčší nedostatok potravín a problémov, takže treba tu daň zrušiť, pretože to je hlúposť. To privádza ľudí ešte k väčšiemu utrpeniu.

A takto premýšľajú impersonalisti. Človek, to je problém. Kontakt s človekom, to je problém. Ľudia v tejto dobe sa prechádzajú vedľa seba a namiesto toho, aby spolu komunikovali verbálne, tak si radšej píšu. Preto je práve teraz taký moderný internet. Virtuálna komunikácia. Je toľko možností, ktoré nemôže internet odovzdať, intonácia, gestá, nejaké detaily. Ale ľudia to tak nerobia, pretože je to ťažké, prináša to bolesť. Preto ľudia keď sú spolu tak vôbec nekomunikujú a aj keď pred nimi niekto stojí, tak oni ho nevidia pred sebou.

Práve v tomto je ten paradox, že Krišna stále hovorí, „Ja som osoba, Ja som osoba.“ Ľudia sa na Neho pozerajú, ale vôbec Ho nevidia. Pre nich je Boh nejaká neviditeľná sila, ktorá sa nachádza strašne ďaleko a nie je ani pochopiteľné ako vôbec vyzerá. Boja sa komunikácie a vzťahov. Šrímad Bhagavatam a védska literatúra celkovo učia komunikáciu a vzťahy. Úloha obzvlášť u nás oddaných je naučiť sa vytvárať vzťahy a komunikovať medzi sebou a povedať, pozri sa v skutočnosti to nie je vôbec bolestivé. Vyskúšaj komunikovať a správne vytvárať vzťahy. Správne budovanie vzťahov prináša bezhraničnej šťastie.

 

Ako správne vytvárať vzťahy s oddanými?

 

Najprv je dôležité správne pochopiť filozofiu. Musíme pochopiť, ako vôbec funguje svet. Ako fungujú zákony komunikácie a vytváranie vzťahov. Robím veľa konzultácii a je zvláštne koľko ľudí nedokáže komunikovať ani vo svojej vlastnej rodine, aj keď sú to tí najbližší ľudia. Ako chceme potom komunikovať s ľuďmi, ktorí sú ďalej od nás, tam už to je veľmi ťažké. Preto treba pochopiť zákony osobnosti. Kto to je osobnosť a potom môžeme rozvíjať vzťahy s ostatnými. Skúšať to znova a znova. Iba potom rozvinieme tu kvalifikáciu ako komunikovať a ako vytvárať vzťahy s ostatnými.

Kľúčová vec, ktorú musíme pochopiť je, že oddaní sú osobnosti, bytosti, ktoré sú na vyššej úrovni, ako my. V prvom rade by sme sa mali naučiť vážiť si tieto osobnosti. Keď sa najprv naučíme vážiť si ľudí, tak na tomto základe môžeme začať budovať vzťahy.

 

Čo to je úcta?

 

V ruštine je koreňom slova úcta (uvaženie) slovo vážny, dôležitý. Vážny, dôležitý, znamená, že je to niekto, kto je vyššie postavený ako my. Hlavný háčik je v tom, že nesúhlasíme s tým, že je niekto viac než my. A ak s tým nebudeme súhlasiť, tak budeme vždy hľadať u druhých niečo čo potvrdzuje, že on je nižšie ako my. Ak súhlasíme s tým, že je človek vyššie ako my, tak vždy budeme hľadať tie detaily, ktoré nám ukazujú, že on je vyššie ako my. Môžeme zobrať akéhokoľvek človeka a hľadať v ňom zodpovedajúce vlastnosti.

Je taký príbeh v Mahabharate. Dali úlohu Maharajovi Yudhishthirovi a Duryodhanovi. Maharajovi Yudhishthirovi dali úlohu, nájsť niekoho, kto je postavením nižšie ako on. Duryodhanovi dali úlohu, aby našiel niekoho, kto je vyššie ako on. Začali chodiť po celom kráľovstve a hľadali takých ľudí. Maharaj Yudhishthira povedal, že prešiel celú planétu, ale nenašiel nikoho, kto by bol horší ako on. Duryodhana povedal, že prešiel celý vesmír, ale nenašiel nikoho, kto by bol aspoň v niečom lepší, ako on. Háčik je v tom či chceme nasledovať logiku Maharaja Yudhishthira, alebo Duryodhanu. Ak sa to chcete naučiť, tak si vyberte ľubovoľného človeka a snažte sa v ňom nájsť vlastnosti, v čom je lepší než vy.

 

151120_Prague_SB 2.9.33_Surdas pr.

Śrīmad-bhāgavatam 2.9.33

 

Význam

Z tohoto verše také plyne, že nejvyšší pravda je Bhagavān neboli Osobnost Božství. Osobnost Božství a království Pána již bylo popsáno. Boží království není prázdné, jak si představují impersonalisté. Vaikuṇṭhaloky jsou plné transcendentální rozmanitosti — jejich obyvatelé mají čtyři ruce, žijí v bohatství a blahobytu a používají dokonce i letadel a dalšího vybavení, potřebného pro vysoce vyspělé osobnosti. Osobnost Božství tedy existuje i před stvořením a pobývá s veškerou transcendentální rozmanitostí na Vaikuṇṭhalokách. Vaikuṇṭhaloky, které i podle Bhagavad-gīty mají povahu věčnosti (sanātana), nejsou zničeny ani po zničení projeveného vesmíru. Tyto transcendentální planety jsou zcela jiné povahy, a nepodléhají pravidlům a zákonům hmotného stvoření, udržování a zničení. Existence Osobnosti Božství nutně poukazuje na existenci Vaikuṇṭhalok, stejně jako existence krále nutně poukazuje na existenci království.

 

Prednáška

Chcel som sa opýtať, ako je tento komentár Šrílu Prabhupádu spojený s týmto veršom? Čo nám ukazuje takého, čo by sme nepochopili bez toho komentára? Aký dojem vzniká po prečítaní tohto verša?

Vzniká otázka čo budem robiť po zničení materiálneho sveta. Stojí Boh sám v nejakom vesmíre vo vzduchoprázdne, ako to máme chápať? A ak má aj ruky aj nohy, tak kde sa vôbec nachádza, aký má zmysel existovať v pustom vesmíre? Keď ešte v Sovietskom zväze púšťali prvé rakety, tak keď vyšli kozmonauti na obežnú dráhu, hovorili: „My sme sa tam dívali, ale Boha sme tam nevideli.“ Bol taký názor, že Boh sedí na nejakom obláčiku, že je niekde vo vesmíre. Hneď vzniká veľa otázok. Šríla Prabhupáda na ne odpovedá.

Za prvé, existujú nejaké duchovné planéty. Za druhé, Boh tam nežije sám. V komentári sa popisuje, že tam okrem Neho žijú aj nejakí reálni ľudia. A veľmi dôležité je, že Šríla Prabhupáda popisuje, že tam je všetko. Živá bytosť si užíva tento materiálny svet. O tom sa hovorí v siedmej kapitole Bhagavad-gíty. A keď nám hovoria, že materiálny svet bude zničený, tak prečo v nás nevzniká ten strach že keď bude zničený, tak kde si budeme užívať? Šríla Prabhupáda tu tvrdí, že okrem materiálneho sveta tu je ešte duchovný svet, ktorý je večný a plný rôznorodosti. Nie je to žiadna prehra keď sa dostanem do duchovného sveta.

Aký záver môžeme urobiť z tejto časti komentára? Keď odídeme z tohto materiálneho sveta do duchovného, z dočasného do toho večného, tak môžeme byť šťastní, je to skutočná výhra.

 

Otázka:
Ako si neidealizovať oddaných, lebo keď si idealizujeme oddaných, tak v určitý moment sa ukáže že nie sú úplne ideálni a ja sa potom sklamem, ako sa tomu vyvarovať?

Chcel by som sa pozrieť na túto otázku z uhlu pohľadu, že idealizácia je príznak našej slabosti. Pretože človek, ktorý si niečo idealizuje, tak to je určitá cena za to, že nechce konať. Napríklad moja sestra bola členom olympijského výberu Ruska. Do toho momentu, než sa stala členom olympijského výberu, tak som si myslel, že tí ľudia, ktorí sa zúčastňujú olympijských hier, to musia byť nejakí polobohovia. Myslel som si, že oni sú silní, majú úžasné schopnosti a v skutočnosti moja sestra, ktorá je mladšia o päť rokov, tak ona sa stala členom olympijského výberu. Nemôžem povedať, že je nejaká ideálna. Keď bola malá, tak plakala, prosila o hračky a keď sa učila v škole, tak niekedy mala dokonca aj zlé známky. Nikdy nelietala vzduchom, niekedy sa so mnou dokonca aj hádala.

Čo som ale videl, že ona stále pracovala, stále trénovala. A po nejakom čase sa dostavil výsledok, najskôr sa stala najlepšou v meste, najlepšou v republike a preto ju urobili členom olympijského výberu, aby mohla reprezentovať na olympiáde. Iba pár ľudí z celého Ruska išlo na tú olympiádu a ešte menej ľudí v tom športe, v ktorom závodila. Ja som si v skutočnosti myslel, že tí ľudia, ktorí sa účastnia olympijských hier, tak to sú nejakí vyšší ľudia. Hovoril som si, to aj ja môžem ísť reprezentovať na olympiádu? Ja som malý, slabý, to oni sú silní a mocní a ja nikdy nebudem reprezentovať na olympiáde. Raz nás pozvali, aby sme sa išli korčuľovať. Bol to krytý zimný štadión a na celej tej ľadovej ploche okrem mňa nikto nebol. Kedysi som závodil v rýchlokorčuľovaní, ale iba dva, tri roky. Nevidel som že moja sestra je tiež na štadióne. Videla ma a povedala, že ma na začiatku ani nepoznala. Hovorila, že mám v skutočnosti veľmi dobrú techniku. Povedala, že keby som trošku trénoval, tak by som mohol byť veľmi dobrý. Ale prečo neprišli výsledky? Pretože ja som si idealizoval tých členov olympijského výberu. Vsugeroval som si, že to nedokážem. Moja idealizácia tých olympionikov bola taká stena.

Ku Krišnovi prichádzajú oddaní. Obyčajní oddaní, tí ktorí konajú, tí ktorí sa zaujímajú. Takže každý z vás môže prísť ku Krišnovi. Nie je potreba nejak idealizovať, ale jednoducho pokračovať. Jednoducho spievajte pozorne sväté meno a ešte vykonávajte nejakú praktickú oddanú službu. Prichádzajte sem a komunikujte s druhými oddanými. Najdôležitejšie je mať pozitívnu náladu. Všetci oddaní sú zamestnaní v oddanej službe. Možno ešte teraz nedosiahli tie najvyššie méty, ale oni ich dosiahnu. Preto budem naštvaný, keď ja ostanem tu v materiálnom svete a oni pôjdu tam. Budem si hovoriť, čo to je za spravodlivosť, túto mataji som poznal a ona už odišla do duchovného sveta a ja ostávam tu? Ja som tu ostal v materiálnom svete, čo to je za spravodlivosť. Zvonka vyzerala ako úplne obyčajná žena, ako to môže byť takto, ako sa to stalo? A to sa stalo iba preto, že my si idealizujeme.

Taká rada, neidealizujte si oddaných. Je potrebné sa s nimi naučiť komunikovať a spolupracovať, práve s takými akí sú a spoločne s nimi sa snažiť dôjsť ku Krišnovi. U oddaných je taký malý element, že oni nám môžu pomôcť sa dostať ku Krišnovi. Môžu nám reálne pomôcť prísť naspäť ku Krišnovi.

 

151121_Prague_SB 2.9.33_Surdas pr

Śrīmad-bhāgavatam 2.9.33

Význam:

O existenci Osobnosti Božství se mluví na různých místech Śrīmad-Bhāgavatamu i v mnoha jiných zjevených písmech. Například ve Śrīmad-Bhāgavatamu (2.8.10) se Mahārāja Parīkṣit ptá:

Sa cāpi yatra puruṣo
Viśva-sthity-udbhavāpyayaḥ
Muktvātma-māyāṁ māyeśaḥ
Śete sarva-guhāśayaḥ

“Jakým způsobem Osobnost Božství, příčina stvoření, udržování a zničení, která je vždy nedotčená iluzorní energií a která této energii vládne, sídlí v srdci každé živé bytosti?” Podobně se ptá i Vidura:

Tattvānāṁ bhagavaṁs teṣāṁ
Katidhā pratisaṅkramaḥ
Tatremaṁ ka upāsīran
Ka u svid anuśerate
(Bhāg. 3.7.37)

Śrīdhara Svāmī to vysvětluje ve svých poznámkách: “Kdo slouží Pánovi, ležícímu na hadovi Śeṣa, v době zničení stvořeného světa, atd.” To znamená, že transcendentální Pán a Jeho jméno, sláva, vlastnosti a příslušenství existují věčně. Totéž je potvrzeno v Kāśī-khaṇḍě Skanda Purāṇy v souvislosti s dhruva-caritou.

Na cyavante ‚pi yad-bhaktā
Mahatyāṁ pralayāpadi
Ato ‚cyuto ‚khile loke
Sa ekaḥ sarvago ‚vyayaḥ

Ani oddaní Pána nejsou zničeni v době úplného zničení hmotného světa, nemluvě o Pánu Samotném. Pán existuje vždy, ve všech třech stádiích hmotných proměn.

 

Prednáška

V tejto časti komentára píše Šríla Prabhupáda citáty zo šástier, ktoré potvrdzujú, že Boh nie je sám. Objasňuje nám to, že Boh nie je sám, ale vždy ho obklopujú nejaké atribúty, oddaní v duchovnom svete. Tento verš je veľmi dôležitý, to môžeme vidieť podľa toho, že Šríla Prabhupáda k nemu píše taký dlhý komentár, aby sme nemali žiadne pochybnosti o význame toho veršu.
Na minulej prednáške bola otázka ohľadom podmienenia. Čo to je podmienenosť? Otázka bola približne takáto:

 

Otázka: Nie je nechcenie niečo robiť podmienenosťou?

V logike je také pravidlo, než sa začnú rozoberať nejaké výrazy, tak si dajú nejakú konkrétnu definíciu významu slov. Pretože nemôžme rozprávať o rôznych veciach. Jeden človek môže rozprávať tými istými slovami o niečom inom, ako ten druhý a nerozumejú si. Často sa u niektorých frekventovaných slov zmysel vytratil a už ani nevieme čo znamenajú. Aby sa to nestalo aj nám, tak by bolo dobré, aby sme si najskôr spoločne dali definíciu toho, čo je podmienenosť.

Podmienenosť je to, čo obmedzuje. Vždy je nejaký mechanizmus pomocou ktorého sa prejavuje obmedzenie. Ako podmieňujú kvality materiálnej prírody, tak o tom sa píše v štrnástej kapitole Bhagavad gíty. Štrnásta kapitola vysvetľuje tri kvality materiálnej prírody. Verše od piateho po desiaty hovoria práve o tom. Je dôležité sa naučiť toto analyzovať a chápať.

Guny ovplyvňujú predstavu o šťastí. Keď živá bytosť prichádza do materiálneho sveta, tak nemá koncepciu šťastia. Guny materiálnej prírody jej ponúkajú rôzne druhy šťastia. Napríklad v rôznych štátoch sú rôzne meny. V Rusku je to rubeľ, v Európskej únii je to euro atď. Je jedno v akom štáte je aká mena, aj tak sú to iba určite papieriky. No, keď prídeme do určitého štátu, tak v tom štáte je ten papierik niečo cenného. V konkrétnej krajine vám hovoria, tento papier je hodnotný. To je to, čo sa javí šťastím. Človek keď prijíma za šťastie danú krajinu, tak prijíma za šťastie aj tu konkrétnu menu. Tak isto, keď človek prijíma útočisko u určitej guny, tak táto guna mu diktuje čo je šťastie.

Keď sa pozrieme nezainteresovane na konkrétnu gunu, tak vidíme, že to šťastie je iba nejaká hlúposť. Takto vzniká obmedzenie, alebo podmienenosť človeka, pretože keď si človek myslí, že niečo znamená šťastie, tak bude konať zodpovedajúcim spôsobom. Alkoholik si myslí, že alkohol je šťastie. To presvedčenie o tom, že alkohol je šťastie, to ho bude vždy nútiť k tomu, aby pil alkohol. Ak si človek myslí, že šťastie znamená loviť ryby, tak sa bude snažiť konať zodpovedajúcim spôsobom. Keď si človek myslí, že šťastie je behať s loptou po futbalovom ihrisku, tak to bude pre neho veľmi dôležité. A to sa prejavuje vo všetkom. Toto nám vysvetľuje, prečo je jeden človek podmienený niečím a druhý človek úplne niečím iným. Každý má určitú koncepciu šťastia. Túto koncepciu šťastia mu dali konkrétne guny a preto koná zodpovedajúcim spôsobom.

To znamená, že niekto rád sedí doma a to je podmienenosť a niekto rád cestuje a to je tiež podmienenosť. Niekomu sa nepáči ani sedieť doma, ani cestovať a to je tiež podmienenosť. Pretože za všetkým týmto stojí určitá koncepcia šťastia.

Hneď vzniká otázka, keď sa venujem oddanej službe, tak čo mám robiť so svojou podmienenosťou? Pretože, nejaká koncepcia materiálneho šťastia ostáva. Keď sa začíname venovať oddanej službe, to neznamená, že v tom istom momente sa naše predstavy o šťastí vyparia. Často má oddaný z tohto komplexy. Rozmýšľa, ja nie som čistý oddaný, mám nejaké materiálne priania. To je zlé ja to nesmiem robiť, nesmiem si toto priať. Ale preto, že guny pôsobia na človeka neprekonateľnou silou, tak to je dôvod, prečo sa človek nevie vymaniť z predstavy predchádzajúcich koncepcii šťastia.

Čo máme robiť v takej situácii? Imitácia sama o sebe nikdy neprivedie k čistej oddanosti. Oveľa lepšie je pochopiť svoje súčasne postavenie, úroveň svojich materiálnych prianí a naučiť sa ich zamestnať v oddanej službe. Ako sa to robí? Čo nám rádia ačýryovia, Vishnavath Cakravarti Thakura?

V prvom rade by sa mal človek venovať čistej oddanej službe. To znamená, že musí vykonávať priame angy oddanej služby. Priame angy sú načúvanie, ospevovanie, spomínanie a slúženie Bohu. To je to čo sa bezprostredne týka oddanej služby. Druhé čo musíme paralelne robiť je, že musíme materiálne túžby spojiť s Krišnom. Ak nespojíme naše materiálne túžby s Krišnom, tak prestaneme vykonávať priame angy oddanej súžby.

Napríklad priama anga je spievanie svätého mena, ale človek musí aj niekde žiť. Mal by mať nejaký byt, alebo dom. Keď nebude mať ani byt, ani dom, tak ako môže spievať sväté meno, kde to bude robiť? Na ulici? Na ulici je teraz veľká zima. Na ulici sa mu asi nepodarí sústrediť sa na spievanie. Vo výsledku, keď nebude mať aspoň nejaký malý byt, alebo dom, tak to skončí tým, že prestane spievať sväté meno, prestane sa venovať oddanej službe. Jeho materiálne problémy zničia jeho oddanú službu.

 

Preto áčaryovia trvajú na tom, že život oddaného by mal pozostávať z dvoch častí:

Prvá časť sú priame angy oddanej služby. Musíme ich vykonávať každý deň. Každý deň musíme spievať sväté meno, komunikovať s oddanými. Ak je možnosť, mali by sme každodenne navštevovať kazateľské centrá, alebo chrámy.

Druhá časť sú nepriame veci. Keď svoje materiálne túžby spájame s Krišnom. To je ochrana predtým, aby naše materiálne túžby nezničili výhonok bhakti, ktorý už je v našom srdci.

 

 

151123_Prague_SB 2.9.33_Surdas pr

Śrīmad-bhāgavatam 2.9.33

Význam

Neexistuje žádná jiná příčina všech příčin, nežli Nejvyšší Osobnost Božství Hari. Tento verš aham eva proto v žádném případě nepoukazuje na nic jiného, nežli na Nejvyššího Pána, a každý by měl proto následovat cestu Brahma-sampradāyi neboli cestu od Brahmājīho k Nāradovi, Vyāsadevovi atd. A za cíl svého života stanovit realizaci Nejvyšší Osobnosti Božství Hariho, Pána Kṛṣṇy. Tento velice důvěrný pokyn, určený pro čisté oddané, dostal od Pána také Arjuna a také Brahmā na počátku stvoření. Polobozi jako Brahmā, Viṣṇu, Maheśvara, Indra, Candra a Varuṇa jsou nepochybně různými podobami Pána určenými k plnění různých úkolů; z téže Osobnosti Božství pocházejí také rozmanité energie a různé prvky, ze kterých se skládá hmotné stvoření, ale kořenem všeho je Nejvyšší Osobnost Božství, Śrī Kṛṣṇa. Je lépe se soustředit na kořen všeho, nežli být zmaten větvemi a listy. To je význam tohoto verše. Je lépe se soustředit na kořen všeho, nežli být zmaten větvemi a listy. To je význam tohoto verše.

 

Prednáška

Cieľ ľudského života je pripútať sa k Pánovi. Tým záverom výkladu sa myslí, že celé materiálne stvorenie je iba prejavom Pána. V materiálnom svete je veľa podivuhodných veci. Celá žiara materiálneho sveta je iba iskrička, odraz veľkosti Pána. V desiatej kapitole Bhagavad gíty sa hovorí, že celý materiálny svet je iba iskrička odlesku Pána. Ľudia sa snažia dosiahnuť objekty materiálneho sveta. No zabúdajú, že materiálny svet má dve vlastnosti: Duhkhalayam asasvatam.

Duhkhalayam znamená, že je plný utrpenia a asasvatam znamená, že je dočasný. Aj keď si človek zvykne na utrpenie materiálneho sveta, vo výsledku je pripravený prijať materiálny svet taký, aký je. To znamená všetky jeho pravidlá, ktoré sa prejavia, že tu bude len trpieť, ale aj utrpenie je dočasne. Utrpenie je možné nejako prekonať, ale jeho dočasnosť má nepríjemný vplyv na dušu, ktorá je večná.

Napríklad, sú starí ľudia, ktorí majú zlé zdravie a malý dôchodok a celkovo nič v živote ich nerobí šťastnými. Oni si ale zvyknú na tieto životné podmienky a keď príde smrť, tak je to veľmi bolestivé pre nich. Duša chce žiť večne a chce si užívať večné vzťahy. Predstavte si, že ste sa oženili a žijete niekoľko rokov so ženou a potom sa rozvádzate a opäť ženíte, za niekoľko rokov zas a takto ste sa v priebehu života štyridsať krát rozviedli a oženili. Dokážete si predstaviť čo to je za život? To znamená, že nie je žiadna stabilita. Rôzne deti od rôznych žien. Každá zo žien má rôzny charakter, dokážete si predstaviť, že vkladáte energiu do nejakého projektu, nejakej rodiny a potom ten projekt skončí a musíte robiť všetko znova? Normálny človek s tým nikdy nebude súhlasiť. Človek chce, aby mal len jedných rodičov, deti, ženu. Aby bola v živote nejaká stabilita, ale v materiálnom svete stabilita nie je. V tomto je podstata problému materiálnej existencie.

„Polobozi jako Brahmā, Viṣṇu, Maheśvara, Indra, Candra a Varuṇa jsou nepochybně různými podobami Pána určenými k plnění různých úkolů; z téže Osobnosti Božství pocházejí také rozmanité energie a různé prvky, ze kterých se skládá hmotné stvoření, ale kořenem všeho je Nejvyšší Osobnost Božství, Śrī Kṛṣṇa.“

V tomto výklade sú spomenutí len polobohovia. To znamená, že tieto vymenované božstva vládnu materiálnym zákonom, nejakým materiálnym prejavom. Preto je tu spomenutý aj Pán Višnu, ktorý je spojený s materiálnym svetom. To znamená, že človek komunikuje s Višnuom vyslovene s nejakými materiálnymi túžbami. To je existenciálny moment. Napríklad v jedenástej kapitole Bhagavad gíty, Krišna ukázal Arjunovi svoju vesmírnu podobu a Arjuna povedal, že nechce vidieť túto podobu. Nechcel ju vidieť, lebo táto forma je potrebná pre to, aby plnila materiálne túžby a preto oddaní nechcú vidieť túto formu Pána. Forma spojená so splnením materiálnych túžob, to je presne forma, ktorú nechce vidieť oddaný. V tomto výklade sa myslí Višnu, ktorý je guna avatar a je spojený s materiálnym svetom.

Oddaní by nemali prijímať, keď ich niekto ospevuje na ich adresu. V každej situácii by sme sa mali naučiť oslavovať oddaných, lebo my vidíme oddaného, ktorý je predstaviteľom Krišnu. Ak oslavujeme oddaných, tak tým oslavujeme aj Krišnu. Jeden zo základných pravidiel etikety je, že keď nás chvália, tak by sme to nemali prijímať osobne. Hovorí sa, že všetku slávu, ktorá k nám prišla, by sme mali okamžite odovzdať duchovnému učiteľovi. Mali by sme pochopiť, že iba jeho milosťou môžeme robiť to za čo nás teraz chvália.

 

Pravidlo: Ak nás chvália, tak by sme tú chválu mali okamžite odovzdať duchovnému učiteľovi a keď nás kritizujú, tak tá kritika je adresovaná nám. Kritiku musíme zacieliť na seba a chválenie odovzdávať ďalej.

 

Obvykle začínajúci oddaní postupujú naopak. Kritiku pripisujú iným, delia sa kritikou s ostatnými a chválenie si nechávajú ako svoju zásluhu. Z druhej strany si musíme uvedomiť, že chválenie oddaných môže byť rôzne. Musíme sa naučiť správne chváliť. Predstavte si, že vás niekto bude chváliť neprirodzeným spôsobom. Určite budete cítiť tú neúprimnosť za tým. Preto chválenie oddaných je, keď máme pozitívny vzťah k nim. Ak sa nám s nejakým oddaným náročne komunikuje, tak sa musíme naučiť držať si správny odstup, pri ktorom máme pozitívny vzťah k nemu. Ak budeme mať k nemu pozitívny vzťah, tak ho budeme prirodzene chváliť. Keď je oddaný očividne vynikajúci a máme s ním veľmi blízky vzťah, tak ho môžeme honosnejšie chváliť. To už by nemal byť problém pre nás.

Mali by sme sa naučiť ceniť si svoje povinnosti. Musíme si najprv nastaviť nejaký konkrétny cieľ, pretože karma sa mení v závislosti od našich rozhodnutí. Pokiaľ nemáme rozhodnosť, tak sa bude prejavovať energia bezcieľne. Takto to funguje v každej sfére, je jedno, či to je biznis, sadhana, alebo rodina. V prvom rade sa musíme naučiť stanoviť si cieľ. A tento cieľ musí horieť v našom srdci. Vtedy sa nám bude všetko dariť.

Samozrejme život grihastu sa odlišuje od života brahmačariho. Grihasta nemôže postupovať ako brahmačari, to sú úplne odlišné spôsoby života. Grihasta nemôže navonok imitovať sadhanu brahmačarina. Musíme sa naučiť stanoviť si štandard, ktorý dokážeme nasledovať a väčšiu pozornosť dávať na pozorné spievanie svätého mena a ostatné veci toľko, nakoľko sa nám daria. Niečo sa nám môže dariť viac, niečo menej a v procese oddanej služby sa karma mení. Zmenšujú sa hriechy, ktoré sú prekážkou v oddanej službe a postupne môžeme vykonávať lepšiu a lepšiu sadhanu. Každý má individuálne podmienky na život, preto nemusia všetci konať rovnako a ideálne. Najdôležitejšie je, aby bol naším konečným cieľom Krišna. Musíme sa naučiť správne využívať túto najdôležitejšiu metódu a to je spievanie svätého mena. Ak sa nám bude dariť pozorne spievať sväté mená každé ráno, tak celý deň budeme vo vedomí Krišnu a práve to je základ sadhany grihastu.

Základný princíp spievania svätého mena je, že by sme sa mali neustále snažiť. Všetky ostatné metódy sú druhotné, pretože v rôznych etapách svojej oddanej služby môže oddaný rôzne spievať sväté mená. Niekto medituje nad podobou Najvyššieho Pána, niekto sa zameriava na pohyb ruženca medzi prstami atď. Iba jediné pravidlo je dôležité a to znamená snažiť sa, lebo ak sa snažíme, tak sväté meno nám začína odpovedať.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Mohlo by vás zaujímať

Filozofia Sekta
Čítaj viac
Surdas prabhu
Čítaj viac
Surdas prabhu Vzťahy
Čítaj viac