späť

Múdry nesmúti nad živými ani mŕtvymi

Múdry nesmúti nad živými ani mŕtvymi

Bhagavad gíta 2.11

śrī-bhagavān uvāca
aśocyān anvaśocas tvaṁ
prajñā-vādāṁś ca bhāṣase
gatāsūn agatāsūṁś ca
nānuśocanti paṇḍitāḥ

Synonymá

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; aśocyān — nie je hodné zármutku; anvaśocaḥ — nariekaš; tvam — ty; prajñā-vādān — učený rozhovor; ca — tiež; bhāṣase — hovoríš; gata — stratený; asūn — život; agata — nestratený; asūn — život; ca — tiež; na — nikdy; anuśocanti — nariekajú; paṇḍitāḥ — učení.

Preklad

Vznešený riekol: „Zatiaľ, čo prednášaš učené slová, nariekaš nad niečím, čo nie je hodné zármutku. Múdri nesmútia ani nad živými, ani nad mŕtvymi.

 

Význam

Śrī Kṛṣṇa ihneď prijal postavenie duchovného učiteľa a svojho žiaka pokáral, keď ho nepriamo oslovil ako nevedomca: „Rozprávaš ako učený človek, a pritom nevieš, že ten, kto je učený — kto pozná rozdiel medzi telom a dušou — nesmúti nad žiadnou premenou tela, či už živého, alebo mŕtveho.“ V ďalších kapitolách bude objasnené, že skutočné poznanie znamená poznať podstatu hmoty, duše a tiež toho, kto ich ovláda. Arjuna hájil svoju neochotu bojovať tým, že dával prednosť náboženským zásadám pred politikou a sociológiou, ale nevedel, že znalosť hmoty, duše a Najvyššieho je dôležitejšia než náboženské formality. Keďže mu toto poznanie chýbalo, nebolo od neho správne, že sa vydáva za veľmi učeného človeka. Následkom toho nariekal pre čosi, čo nebolo hodno zármutku. Telo sa narodí a dnes alebo zajtra je predurčené k zániku, preto nie je také dôležité ako duša. Kto pozná pominuteľnosť tela, je v skutočnosti učený a nenarieka nad tým, v akom stave sa telo nachádza.

 

Seminár

Vybral som tento verš, lebo to je jeden z kľúčových veršov Bhagavad gíty. Ukazuje človeka, ktorý správne pristupuje k duchovnému životu. Je dôležitý preto, že Arjuna prijíma vedenie. Arjuna hral rolu obyčajného človeka. Bhagavad gíta bola vyrieknutá ako odpoveď na argumenty Arjunu. Bol to uhol pohľadu človeka, ktorý žije v tomto materiálnom svete – materiálnym životom. Boli to argumenty, aby nemusel praktikovať duchovný život.

Každý človek, ktorý žije materiálnym životom má určité problémy. Najväčší problém človeka, ktorý žije v materiálnom svete je, že sa kvôli niečomu trápi. Má veľa stresu, problémov a preto veľmi trpí. Všetci ľudia veľmi trpia.

Prvý dôvod Arjunu, prečo sa nechce venovať duchovnému životu je, pretože trpí. Arjuna podáva Krišnovi prvý argument, lebo sa chce zbaviť utrpenia. A toto je koreň všetkých príčin. To že nechce bojovať je už len prejav tohto prvého dôvodu. Ale základná príčina je vo vnútri. Arjuna hľadá zúfalo riešenie čo by mal, alebo nemal urobiť, aby sa zbavil utrpenia.

 

Príklad:

Keď je niekto súčasťou kolektívu a veľmi trpí, nesie vinu za utrpenie toho človeka niekto iný? Objektívne sa dá povedať, že druhý človek nenesie zodpovednosť za utrpenie prvého človeka, ale ten prvý človek sa chce zbaviť zodpovednosti za svoje utrpenie, preto hľadá nejakú výhovorku. Máme sklon obviňovať za naše utrpenie niekoho iného a nehľadáme tu príčinu v sebe. Pre toto nechce Arjuna bojovať a ten dôvod je v jeho vnútornej depresii. Ak je človek v depresii, tak nechce nič robiť. V úplne rovnakej situácii sú všetci ľudia, ktorí žijú v materiálnom svete v Kali yuge. Šrímad Bhagavatam popisuje ľudí Kali yugy. Píše sa tam, že sú leniví, majú zlý charakter, sú neúspešní a neustále si na niečo sťažujú. Toto je jeden z kľúčových problémov.

Môžeme povedať, že toto je verš od ktorého začína Bhagavad gíta. Pretože je to prvý verš po tom, čo sa Arjuna odovzdal Krišnovi ako svojmu duchovnému učiteľovi. Toto je prvý verš v ktorom Krišna niečo hovorí. Takže v určitom slova zmysle je to prvý verš Bhagavad gíty. Prvý verš, kde Krišna dáva Arjunovi nejaký pokyn ako jeho učiteľ. Preto je veľmi dôležité pochopiť tento verš. Ak chcem niečo pochopiť, tak je najdôležitejšie pochopiť prvú vec, ktorú nám hovoria. Najčastejšie sa kľúčové veci povedia na začiatku a na konci.

Práve tu hovorí Krišna neobvyklú vec. Hovorí, že múdri nesmútia nad živými, ani nad mŕtvymi. Je to neobvyklé tvrdenie. Ako dokážeme nesmútiť nad mŕtvym? Veď máme emócie. Často si oddaní vykladajú tento verš, že skutočný oddaný by mal mať kamenné srdce a nemal by mať žiadne emócie. No to sa vôbec nemá na mysli v tomto verši. Pretože to je presný opak opisu oddanosti, ktorý je v duchovnom svete. Ak budeme čítať Krišna knižku, tak si tam môžeme prečítať, že každý oddaný má mäkké srdce, silné emócie. Oddaní nemajú kamenné srdce. Prečo teda Krišna hovorí v tomto verši, že múdri nesmútia nad živými, ani nad mŕtvymi?

Tento verš je odpoveď na prvý argument Arjunu. A ten prvý argument je, že trpí. Dôkaz je v prvej kapitole Bhagavad gíty, kde Krišna uvedie ten prvý argument. Tam hovorí: „Keď vidím všetkých príbuzných na druhej strane a chápem, že ich musím zabiť, tak veľmi trpím, len si na to pomyslím.“ Prvý dôvod je to utrpenie a slabomyseľnosť. Aká je logika prvej kapitoly Bhagavad gíty a argumentov Arjunu? Arjuna si najskôr urobí záver: „Ja nebudem bojovať.“ Prečo nebude bojovať?

 

Argumenty:

1. Nebudem trpieť. Vyjadruje falošný súcit
2. Čo mi to dá, keď budem bojovať? Nezískam z toho žiadnu výhodu.
3. Nechcem bojovať, pretože je to hriech.
4. Nechcem bojovať, pretože vojna zničí základ varnašrámy.

 

Sú tu štyri argumenty. Hovorí, že nechce bojovať. No on to nerobí ako dieťa, ktoré sa zasekne a nechce nič. Možno má niekto skúsenosť s tým, keď prosíte deti, aby niečo urobili, tak sa tak zaseknú a nič nebudú robiť. A keď sa ich opýtate prečo to nebudú robiť, tak mlčia. Ale Arjuna vysvetľuje prečo nechce bojovať a uviedol štyri argumenty. Krišna v celej Bhagavad gíte vyvracia tieto štyri argumenty. Snaží sa na nich pozrieť z rôzneho uhlu pohľadu a postupne ich vyvracia. Ešte raz ako som povedal, toto je prvý verš, kde Krišna začína odpovedať Arjunovi.

 

Prvý argument:

Utrpenie, alebo súcit. Ja trpím, alebo budem trpieť.
A Krišna mu na to odpovedal: „Múdri netrpia.“

Teraz skúsime pochopiť, prečo múdri netrpia. V tomto verši sa vysvetľuje, že dôvodom utrpenia je hlúposť. Pretože v tomto verši sa hovorí, že netrpia múdri. V celej tejto časti druhej kapitoly, ktorá pokračuje až do tridsiateho verša vysvetľuje túto podstatu. Od jedenásteho po tridsiaty verš vysvetľuje, to čo je dočasne a čo je večné. Takýmto spôsobom môžeme pochopiť, že príčinou utrpenia je to, keď nerozumieme čo je večné a čo je dočasné. Keď si človek myslí, že tu bude večne a ukáže sa, že to je iba dočasné, tak to je pôvodom utrpenia. A aj naopak, keď si človek myslí, že je niečo iba dočasné, ale v skutočnosti sa ukáže, že to je večné, tak z toho bude opäť sklamaný. Práve nepochopenie toho čo je dočasne a čo je večné, privádza človeka k utrpeniu.

 

Príklad:

Človek vie, že je niečo dočasné a aj tak to bolí. Napríklad, keď sa niekto rozíde so svojou priateľkou tak trpí. A trpí preto, že sa to nedeje podľa jeho predstáv. Pretože ten človek si myslí, že ten vzťah, ktorý ich spája je večný. A v skutočnosti vzťah založený na niečom vonkajšom je dočasný. Ak bude chápať, že ten vzťah je dočasný, tak bude konať správnym spôsobom.

Predstavte si, že ste si kúpili byt v centre Prahy. Budete sa tešiť? Ja by som sa potešil. A vy si poviete, ja mám byt v centre Prahy a on bude môj večne. Už nemusím nič robiť. Budú mi posielať šeky a ja si ich vždy zoberiem zo schránky a vyhodím ich, alebo spálim. Môžem takto žiť rok, dva, možno desať a budem vyhadzovať všetko čo mi príde do schránky. A v nejaký moment niekto zaklope na moje dvere. Ja sa opýtam kto to je a oni mi odpovedia, „tu je exekútor.“ Opýtam sa, čo ja mám spoločne s vašou exekúciou? „My vám zabavujeme byt.“ Môžeme sa rozčuľovať, že akým právom, veď to je môj byt, ja som si ho čestne kúpil, ako si môžete dovoliť zobrať mi ho.

Nie som tu prvý krát. Keď som tu bol minule, tak sme sa prechádzali po centre Prahy, lebo ma to veľmi zaujímalo. Pred úradom vlády bol nejaký chlap s transparentom a veľmi sa rozčuľoval. Vykrikoval: „Vláda je banda zlodejov, lebo mi ukradli byt.“ Tak som sa ho opýtal v čom je problém, ako mu ukradli ten byt. On vysvetlil, že jediné čo urobil je, že nič nerobil. Iba nezaplatil nejaké šeky a potom prišla exekúcia a zobrali mu byť. A vo výsledku trpí. Ja som si povedal, ale múdri netrpia. Prečo? Pretože vedia čo je dočasné a čo je večné.

Čo by robil múdry človek, keby získal byt v centre Prahy? Myslel by si, že mu bude patriť večne? Múdry človek chápe, že ten byt mu bude patriť len do tej chvíle, pokiaľ bude plniť svoje povinnosti. Bude platiť všetky šeky a dane. Nakoľko to vie, tak bude platiť účty. Keď bude platiť účty, tak ho nemôže vysťahovať exekútor. Ten exekútor ho nemôže vysťahovať, lebo je múdry. Nakoľko chápe čo je dočasné a čo večné. To isté aj vo vzťahoch. Ak sa posnažíme prehĺbiť svoje pochopenie, tak dôjdeme iba k tomuto jednému záveru, že príčinou utrpenia a smútenia je naše nepochopenie čo je večné a čo dočasné.

Keď zoberieme ako príklad to čo ste hovorili s tým vzťahom, tak podstata je v tom istom. Mladík má priateľku a myslí si, že ten vzťah bude trvať večne. Nakoľko bol v tejto ilúzií, tak nerobil nič pre rozvoj toho vzťahu. Vzťah sa dostal do slepej uličky. Z toho dôvodu sa rozišli. Je to dôkaz toho, že nechápe čo je dočasné a čo večné. Ak to zjednodušíme, tak ten mladík je závislý od svojej priateľky. Neprijal poznanie, že tam tá závislosť existuje a ignoroval ju. Preto trpí.

 

Ďalší príklad:

Predstavte si, že na stole leží šťavnatá hruška. A vy si hovoríte, aká krásna a šťavnatá hruška tu leží na stole. Chodíte celý deň okolo nej a tešíte sa z nej. Druhý deň, tretí deň a za dva mesiace dostanete chuť na šťavnatú hrušku a poviete si: „Veď ja ju mám na stole.“ Pribehnete k stolu a tam namiesto hrušky nájdete v najlepšom prípade len tú kožu z nej. Potom už budete len lamentovať. „Mal som tu takú krásnu šťavnatú hrušku. Ako som ju mohol stratiť?“ A trpíte preto, že neviete čo je večné a čo dočasné. Ak chápem, že je hruška dočasná, tak by som ju mal ponúknuť Krišnovi a prijať ako prasádam. Takto koná múdry človek. On sa nemusí trápiť tým, že nejaká hruška zhnila.

Existujú živí a mŕtvi ľudia. Je prirodzené, že budeme smutní keď niekto blízky opustí telo. Obyčajní ľudia vtedy veľmi trpia. Oddaný by sa mal k svojim blízkym správne správať už tu a teraz. Budete sa o nich starať už teraz. Budete im dávať prasádam. Komunikovať s nimi, rozvíjať vzťah, podporovať ich. Je prirodzené, že v nejaký moment opustia telo, ale vy sa nebudete tak silno trápiť, lebo budete vedieť, že ste pre nich urobili maximum, čo ste mohli. No ak nebudete robiť pre ten vzťah maximum, tak sa budete veľmi trápiť, že ste im nevenovali maximum. Budete si hovoriť: „Prečo som ich ja hlupák častejšie nenavštevoval a nenosil im prasádam, nekomunikoval s nimi. No ten čas, ktorý už utiekol nedokážete vrátiť naspäť.

Múdry nesmúti, lebo všetko robí v správny čas. Krišna nás chce týmto veršom naučiť, že múdry človek urobí všetko v správny čas. Ak chápeme čo je dočasné a čo večné, tak vďaka tomu konáme správne. Ak budeme správne konať, tak aj keď naši blízki opustia telo, tak nás to bude mrzieť a bude nám to ľúto, ale nebude to také utrpenie. Pretože budeme vedieť, že sme v správnu dobu urobili všetko, čo bolo v našich silách. Nebudeme si musieť nič vyčítať. Tento verš neznamená, že oddaný chodí so železo-betónovým výrazom tváre a hovorí si: „Živý alebo mŕtvy, je mi to jedno šliapnem na koho chcem.“ Predstavte si, že dôjdete do chrámovej miestnosti a povedia vám: „Polovica je tu živá a druhá polovica tu leží už mŕtva.“ A ja poviem „Haribol“ a dám lekciu z Bhagavad gíty, tak aspoň posuňte tých mŕtvych kúsok ďalej, aby tu nezavadzali.

Podstata oddanosti nie je v tomto. Oddaný je v skutočnosti dobroprajný. Oddaní majú veľmi silné a bohaté emócie. Skutočná bhakti, to nie železo-betónová strohosť a tvrdosť. Bhakti je veľmi bohatý vnútorný svet s veľkým množstvom emócii. No nie je to ani falošný sentiment. Sú to emócie, ktoré sú veľmi praktické. Praktické emócie predpokladajú, že konáme prakticky a správne. Keď človek koná správne v správnu dobu, tak nebude smútiť ani nad živými, ani nad mŕtvymi, pretože všetko robí správne. Môžeme sa s niekým veľmi pohádať a potom to môžeme ľutovať. Alebo nebudeme venovať dostatočnú pozornosť tým, ktorí nás obklopujú a keď opustia telo, tak si to môžeme vyčítať. „Takého dobrého človeka som mal v svojej blízkosti a ja som mu nevenoval pozornosť. Ani som sa s ním nespriatelil.“ Môže nám to byť veľmi ľúto. Krišna nás pred tým varuje. Nerobte túto chybu. Krišna nám tu radí: „Skúste pochopiť čo je dočasné a čo je večné, aby ste nemuseli smútiť, keď to dočasné odíde.“

Otázka: Ak mám nezhodu s nejakým človekom a viem, že mi niečo zrkadlí, ale ja sa v tej chvíli veľmi rozhnevám, no neskôr som mu vďačný, ale až po čase keď to pochopím. Ako sa povzniesť hneď v tom momente nad ten hnev? Ako sa stať múdrym?

Musíme najskôr pochopiť, že ten hnev nie sme my. Skúste sa pozrieť na ten hnev nezainteresovane. Každý človek má myseľ. Myseľ funguje ako rádio. V rádiu hrajú nejakú hudbu. Tá hudba, ktorá tam hrá nie je vlastníctvo toho rádia. Trošku pokrútite tlačidlom a prijímač sa naladí na úplne inú stanicu. Na jednej stanici hrá klasická hudba, môžete tam počuť husle. Na druhej v tom istom momente bude hrať tvrdý rock. Niekde budú správy. Našou úlohou je pochopiť, že ten prijímač iba prijíma vysielanie. On nie je ten, kto určuje tú hudbu. Keď tam bude tvrdý rock, tak by sme mali iba trošku potočiť kolieskom a naladiť nejakú stanicu, kde spievajú Haré Krišna.

To isté sa deje v takýchto životných situáciách. Hnev je iba v našej mysli. Nakoľko nie sme dostatočne múdri a nerozumieme tomu, tak si myslíme, že to je náš hnev, že my sme ten hnev. Ale v skutočnosti vy nie ste ten hnev a nie je to ani váš hnev. Ak je človek múdry, tak si dá odstup a pozrie sa na to nezainteresovane. A vtedy si poviete: „To je zaujímavé, taký hnev.“ Pozriete sa na neho z jednej, z druhej strany a ani vám nenapadne, že by ste to mohli byť vy. Pretože vy nie ste hnev. Svadharma je prirodzenosť. A naša prirodzenosť je byť služobník Krišnu. Vy ste večný služobník, ale nie ste hnev. Hnev je iba prejav materiálneho sveta. Keď budete mať schopnosť pozrieť sa na neho nezainteresovane, tak si poviete: „Je to veľmi zaujímavý prejav troch kvalít materiálnej prírody.“ Ak budete mať túto schopnosť, tak sa nad tým budete len smiať.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.