Bhagavad-gíta seminár, 32. časť – 6.1-6.9

Haré Krišna drahí oddaní. Pokračujeme, presnejšie povedané začíname šiestu kapitolu Bhagavad Gíty. Šiesta kapitola má zvláštny význam. Naposledy sme hovorili o tom, že to je posledná kapitola prvej mahá časti. Robí sa tu záver všetkých šiestich kapitol. Záver sú posledné dva verše. Najlepšie je stať sa jogínom a najväčším z jogínov je bhakti jogín. Tieto dva verše predstavujú zmysel všetkých šiestich kapitol.

Šiesta kapitola je dôležitá pre nasledovné: Popisuje na jednej strane dhyana-yogu a na druhej strane popisuje hociktorú yogu vo všeobecnosti. Pretože yoga môže byť rôzna. Táto kapitola popisuje problémy, ktoré sú v každej yoge a to nám dáva možnosť lepšie pochopiť to, ako funguje hociktorá yoga. 

1.časť – (delenie yogy, úspech v yoge, sféry na ktoré musí človek obrátiť pozornosť)

Popis kvalifikácie jogína

Bhagavad Gíta 6.1 

śrī-bhagavān uvāca
anāśritaḥ karma-phalaṁ
kāryaṁ karma karoti yaḥ
sa sannyāsī ca yogī ca
na niragnir na cākriyaḥ 

Vznešený riekol: „Pravý sannyāsīn a yogīn je ten, kto nelipne na plodoch svojho konania a robí to, čo treba vykonať, a nie ten, kto nezapáli oheň a je nečinný. 

Má konať v súlade so šástrami a mal by plniť svoju povinnosť. 

Bhagavad Gíta 6.2

yaṁ sannyāsam iti prāhur
yogaṁ taṁ viddhi pāṇḍava
na hy asannyasta-saṅkalpo
yogī bhavati kaścana 

Vedz, že to, čo sa nazýva odriekaním, je to isté čo yoga, čiže spojenie s Najvyšším, ó, Pāṇḍuovec, pretože nik sa nemôže stať yogīnom, kým sa nezriekne túžby po zmyslovom pôžitku. 

Tu sa hovorí o motívoch, ktoré nemôžu byť materiálne. 

Tieto dva verše dávajú definíciu toho, čo je yoga. Prvé dva verše popisujú kvalifikáciu jogína. Bolo by dobré teraz pochopiť rebríček progresu človeka. 

Porovnanie yoga, karma-khanda a hriešna činnosť.

Vidíme tu, ako sa človek mení. Táto tabuľka je veľmi dôležitá, lebo v tejto šiestej kapitole budeme mať časť, ktorá sa volá osud neúspešného jogína. Ten osud bude rôzny a všetko závisí od toho, ako jogín poklesol. To je jedna zo zložitých tém šiestej kapitoly. Presnejšie povedané nie je ťažká, ale všimol som si, že oddaní majú toho často zlé pochopenie.

Vikarmí

Má materiálny cieľ a chce si užívať. Na to, aby dosiahol svoje potešenie, tak koná nesprávne. V nasledujúcom živote ho bude čakať peklo.

Príklad: Človek niečo chce a na to potrebuje peniaze. Človek na to, aby získal peniaze, tak niekoho zabije. Potrebuje tieto peniaze, aby si mohol užívať. Väčšinou si títo ľudia chcú veľmi užívať. Neviem ako tu, ale v Rusku títo zločinci navštevujú luxusné reštaurácie, vozia sa v drahých autách…

Karma-khandí

Toto postavenie je lepšie. Karma-khandí má materiálny cieľ a chce si užívať. Na to, aby dosiahol svoje potešenie, tak koná správne. On už sa nedopúšťa zločinu. Neporušuje šástry. V nasledujúcom živote ho budú čakať nebeské planéty, alebo sa narodí na Zemi.

Príklad: Človek niečo chce a na to potrebuje peniaze. Tieto peniaze získava čestnou prácou.

Yogí

Jogín má cieľ byť transcendentálny, za hranicami materiálneho sveta. Každý jogín má takýto cieľ. 

Preto sa budeme v Bhagavad Gíte venovať rôznym yogam. Budeme hovoriť o bhakti-yoge, dhyána-yoge, jnana-yoge a karma-yoge. Aby sme pochopili Bhagavad Gítu, tak by sme mali dobre pochopiť tieto štyri druhy yogy. Keď sme hovorili o jogínovi, tak každý z nich musí zodpovedať týmto podmienkam. 

V nasledujúcom živote nezostane v materiálnom svete. To kde sa bude nachádzať, to už je iná otázka. 

Publikum: Môže ostať jogín na Brahmaloke, alebo planétach mudrcov?

Surdas prabhu: To je dobrá otázka. Ak budeme hovoriť veľmi zjednodušene, tak nezostávajú v materiálnom svete vrátane Brahmaloky. No jogíni sú rôzni. V nejakej medzi-etape svojho pokroku sa môže ocitnúť aj na Brahmaloke, no potom ju opustí a opustí aj materiálny svet. Brahmaloka je tiež materiálny svet.

Je taký pojem ako transcendentálny a ten sa mi zdá, že zaviedol Emanuel Kant, no môžem sa mýliť. No určite spomína imanentnosť. 

Transcendentné znamená to, čo sa nachádza za zmyslami, za hranicami vnímania zmyslov. Inými slovami duchovný svet, za hranicami duchovného sveta. 

Imanentné znamená to, čo môžeme vnímať zmyslami. To, čo sa dá bezprostredne vnímať. Inými slovami materiálny svet.

Bhagavad Gíta 6.3

ārurukṣor muner yogaṁ
karma kāraṇam ucyate
yogārūḍhasya tasyaiva
śamaḥ kāraṇam ucyate 

Hovorí sa, že činy sú prostriedkom pre začiatočníka v osemstupňovej yoge a zanechanie všetkých hmotných činností je prostriedkom pre toho, kto yogu zavŕšil. 

Opisuje sa tu yoga-rurukša.

Bhagavad Gíta 6.4

yadā hi nendriyārtheṣu
na karmasv anuṣajjate
sarva-saṅkalpa-sannyāsī
yogārūḍhas tadocyate 

O človeku, ktorý sa vzdal všetkých hmotných túžob, ktorý nekoná pre zmyslový pôžitok a nezaoberá sa plodonosnými činnosťami, sa hovorí, že je pokročilý v yoge. 

Opisuje sa tu yoga-rudha.

Tieto verše opisujú mechanizmus progresu v yoge. Môžeme povedať, že to je univerzálny mechanizmus, ale pre yogu je veľmi dôležitý. Opisuje sa tu, ako sa vonkajšia činnosť mení na vnútornú kvalifikáciu. Vonkajšia kvalifikácia sa mení na vnútornú kvalifikáciu. 

Yoga rudha je idea dokonalosti.

Yoga rurukša je idea praxe.

Príklad – aštanga-yoga:

Obvykle sa hovorí, že dhyána a samádhi patria do kategórie yoga-rudha. Predchádzajúcich šesť etáp sa vzťahuje k yoga-rurukša. No v skutočnosti sa aj každá jedna z tých etáp delí na yoga-rudhu a yoga-rurukšu.

Príklad  – čistá oddaná služba:

Ak si pamätáte, tak sme mali seminár k Nektáru oddanosti. Hovorili sme tam, že čistá oddaná služba má tri druhy. To je préma-bhakti, bháva-bhakti a sadhana-bhakti. Na začiatku je sadhana-bhakti, potom je bhava-bhakti a potom je préma-bhakti. Ak si tieto tri etapy rozdelíme, tak môžeme povedať, že sadhana-bhakti je yoga-rurukša a bháva-bhakti a préma-bhakti sú yoga-rudha. No ak sa prejde na úroveň bháva-bhakti, tak môžeme povedať, že préma-bhakti je yoga-rudha, dokonalosť a bháva-bhakti je yoga-rurukša. Keď zoberieme sadhana-bhakti, tak môžeme povedať, že vaidhi-sadhana-bhakti je yoga-rurukša a ráganuga-sadhana-bhakti je yoga-rudha. 

V podstate to môžeme vidieť v hocijakej činnosti.

Príklad z bežného života: Ak chce niekto jazdiť na aute, tak na začiatku chodí do autoškoly a potom už jazdí. Môžeme to rozdeliť na dve časti. Nižšiu, to je autoškola a šoférovanie – to je tá vyššia časť. No keď začal šoférovať, tak môžeme tiež povedať, že na začiatku jeho jazdy boli tá nižšia časť a za niekoľko rokov to bola ta vyššia časť. Atď.

Príklad s chantovaním: Niekedy sa oddaní trápia, že chantujú a nič v procese nevidia. Môžeme povedať, že keď človek len chantuje, tak to je yoga-rurukša a keď chantuje a komunikuje pri tom s Krišnom, tak to je yoga-rudha. Takéto rozdelenie privádza ku sklamaniu. Dá sa na to pozrieť aj optimisticky. Zmysel nie je v tom, aby sme z chantovania prešli do chantovania s komunikáciou s Krišnom. Zmysel je v tom, aby sme videli tú najbližšiu yoga-rudhu. Prvá etapa sa dá rozdeliť ešte na sústredenú a mechanickú. Mechanická sa dá rozdeliť na to, keď niekto nevie nič o Krišnovi a robí to mechanicky a niekto niečo vie a robí to mechanicky. 

To je dôležité poznanie, ktoré môžeme použiť v praxi. Takéto delenie na yoga-rurukša a yoga-rudha nás môže demotivovať, alebo nás môže motivovať. Ak to budeme deliť správne, tak nás to bude motivovať. 

Zamyslenie sa: Každý má svoju úroveň chantovania. Budeme to považovať za prax a preto to je yoga-rurukša. Ako sa posunúť do štádia yoga-rudha? Čo by bolo naše štádium yoga-rudha? Skúsme to použiť v praxi, aby Bhagavad Gíta nebola len teória. Skúsme opísať nejakého oddaného, ktorý chantuje, ako by sa ho dalo nadchnúť?

Budem hrať úlohu oddaného. Budem sa vám sťažovať a vy ma budete nadchýnať. Budete mi radiť čo by som mal robiť, aby som sa mal lepšie a ja vám budem dávať odpovede a hovoriť či mi to vyhovuje, alebo nevyhovuje. Na tomto príklade to môžete neskôr aplikovať na seba.

Chantujem, ale nekomunikujem s Krišnom. Čo mám robiť?

Publikum: Pokračovať.

Surdas prabhu: To je nudné.

Publikum: Tak sa porozprávajte s nejakým oddaným kamarátom, ktorý má nejaké hlbšie realizácie. 

Surdas prabhu: To je praktická odpoveď. No v skutočnosti mi treba povedať, že nie je potrebné, aby som sa snažil o úroveň kde komunikujem s Krišnom. Pretože ja môžem povedať, že som s takým kamarátom komunikoval, ale aj tak s Krišnom nekomunikujem a som sklamaný. 

Publikum: Mal by ste skúsiť rozvíjať vzťah s Krišnom.

Surdas prabhu: Ako?

Publikum: Uvedomte si že je Krišna osoba. 

Surdas prabhu: Áno. Pozrite. Tu je jeden z variantov. Môžete chantovať mechanicky a môžete chantovať mechanicky a predstavovať si Krišnu a to už je dobrý variant. Takýmto spôsobom je yoga-rudha pre mňa mechanické chantovanie, popri ktorom si budem predstavovať Krišnu. 

Publikum: Alebo zlepšiť svoje charakterové vlastnosti až nás sám Krišna bude chcieť vidieť.

Surdas prabhu: Ale ako ich zlepšiť? Treba dať nejakú praktickú radu. Je to dobrá rada, ale nesmie to byť len taký slogan. Preto je potrebné urobiť čo? Pred chantovaním musíme zlepšiť svoje charakterové vlastnosti a ako sa dajú zlepšiť naše charakterové vlastnosti pred chantovaním?

Publikum: Sami to nevieme, čiže opäť si nechať nejak poradiť. Napríklad z prednášok niekoho staršieho.

Surdas prabhu: Môžeme to urobiť sami. Môžeme urobiť niečo dobré.

Publikum: Môžeme sa pokloniť jape.

Surdas prabhu: Áno. Môžeme na niekoho myslieť v dobrom. Môžeme si želať, aby sme sa na niekoho nehnevali. Môžeme zavolať mame, povedať jej, že ju ľúbime a či je u nej všetko v poriadku. Porozprávať sa s ňou minútu, dve a začať chantovať. Teraz som preložil vašu radu do praxe. Bude to fungovať, naozaj to funguje. 

Publikum: Ja by som mu poradil, že keď je zvyknutý chantovať veľa kôl mechanicky, potom mu poviem prestaň, zanechaj tú činnosť a chantuj iba jedno kolo od srdca.

Surdas prabhu: Dá sa aj tak. Je veľa rôznych spôsobov ako to urobiť. No v tomto treťom a štvrtom verši je opísané ako ide pokrok v yoge. 

Minule sme spomínali osem stupňov aštanga-yogy. Človek sa nachádza na úrovni yama a pomyslí si, že do samádhi je strašne ďaleko, že tak ďaleko ani nemôže dôjsť. Pre človeka na úrovni yama bude dokonalosť, keď sa dostane na niyama. Ak sa nevie dostať na niyama, tak má prejsť na ďalší stupeň v yama. 

Problém je v tom, že sa oddaný nachádza na jednom mieste, ale chce sa dostať na nejaké veľmi vzdialené miesto. Napríklad chce prísť do Španielska. Do Španielska je to ďaleko, vieš sa dostať do Francúzska? Nevieš sa dostať do Francúzska? Tak sa dostaň aspoň do Nemecka. Nevieš sa dostať do Nemecka? Tak sa dostaň do Česka. Nevieš sa dostať do Česka? Tak sa dostaň aspoň na Záhorie. Je potrebné vidieť najbližší krok, ktorý môžem urobiť. To nemá byť niečo veľmi zložité, pretože to bude demotivovať. Treba urobiť aspoň nejaký malý pokrok. 

Keď niečo robíte a nevychádza vám to, tak robte niečo iné. Hlavný problém je v tom, že si oddaný dáva takú úlohu, ktorú nemôže zrealizovať. Treba skúsiť tie metódy, ktoré sa dajú zrealizovať a tie dajú výsledok. Ak nemôžete zavolať mame, tak pred chantovaním môžete myslieť na to, že budete chantovať a keď budete chantovať, tak Krišna pomôže aj vašej mame a môžete pozorovať, či sa vám chantuje lepšie. Ak to nefunguje, tak skúste iný spôsob. To je tá nápoveda, ktorú poskytuje Bhagavad Gíta v treťom a štvrtom verši. Napríklad radosť z toho, že chantujete aj pre svojich blízkych je krok dopredu. To je to, čo sa dá aplikovať prakticky každý deň. Ak to budete používať každý deň, tak budete mať výsledok.  

Hlavnou úlohou jogína je práca s mysľou

Bhagavad Gíta 6.5

uddhared ātmanātmānaṁ
nātmānam avasādayet
ātmaiva hy ātmano bandhur
ātmaiva ripur ātmanaḥ 

Človek sa musí pomocou svojej mysle oslobodiť, nie degradovať. Myseľ je ako priateľom, tak aj nepriateľom podmienenej duše. 

Bhagavad Gíta 6.6

bandhur ātmātmanas tasya
yenātmaivātmanā jitaḥ
anātmanas tu śatrutve
vartetātmaiva śatru-vat 

Pre toho, kto si podmanil svoju myseľ, je táto najlepším priateľom, no pre toho, kto ju neovládol, je myseľ najväčším nepriateľom. 

Tu je ešte jedna nápoveda. Obvykle to oddaní vedia. Najdôležitejšia v yoge je myseľ. Nakoľko je myseľ pozitívna, čo si myslí, to je hlavné. Hlavná úloha jogína je práca s mysľou.

Keď si zoberieme yamu, tak tam je prvý princíp ahimsa. Úloha nie je len v tom, že nebudem nikoho vraždiť. Zmysel je v tom, aby som k tomu zmenil myšlienkový postoj. Myseľ má povedať, že nechce násilie, nebude to robiť, je jej to nepríjemné. Ak myseľ funguje takýmto spôsobom, tak je priateľom. Keď sa tomu myseľ bráni, tak je nepriateľom. 

Keď robíme niečo, čo zlepšuje našu myseľ, tak to je dobré. Niekedy sa človek snaží niečo dodržiavať mechanicky, ale myseľ má pri tom negatívnu, preto je potrebné sa snažiť, aby bola myseľ pozitívna. Hlavná úloha jogína je dosiahnuť toto. 

Niekto si myslí, že úspech sú nejaké vonkajšie úspechy. No úspech je myseľ, ktorú vieme mať pod kontrolou. To sa týka hocijakej yogy. 

Bhagavad Gíta 6.7

jitātmanaḥ praśāntasya
paramātmā samāhitaḥ
śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu
tathā mānāpamānayoḥ 

Človek, ktorý ovládol svoju myseľ a našiel tak pokoj, dosiahol už Naddušu a neovplyvňujú ho radosti ani trápenia, chlad ani horúčava, pocty ani opovrhnutie. 

Tu sa hovorí o tom, kto môže komunikovať s Paramátmou a to môže ten, kto ovláda svoju myseľ. Paramátma má tichý hlas. Ak naša myseľ kričí, tak nemôžeme počuť Paramátmu, lebo ju prekričí. Ak je myseľ pokojná, tak môžeme počuť Paramátmu. 

Paramátma sa tu spomína preto, lebo sa táto kapitola volá dhyána-yoga.  

Inými slovami, pokojná myseľ privedie k dosiahnutiu tých výsledkov, ktoré človek chce dosiahnuť. 

Pre dhyana-jogína je úspech komunikácia s Paramátmou.

Pre jnána-jogína je úspech splynutie s brahmajyoti.

Pre oddaného je úspech komunikácia s Krišnom.

No aby sme dosiahli tento úspech, tak musí byť myseľ pokojná.

Bhagavad Gíta 6.8

jñāna-vijñāna-tṛptātmā
kūṭa-stho vijitendriyaḥ
yukta ity ucyate yogī
sama-loṣṭrāśma-kāñcanaḥ 

Hovorí sa, že človek, ktorého plne uspokojuje získané a uskutočnené poznanie, sa nazýva yogīn (alebo mystik) a je sebarealizovanou dušou. Taký človek už dosiahol transcendentálnu úroveň a dospel k sebaovládaniu. Na všetko — na hrudu, kameň či zlato — hľadí rovnako. 

Vidíte, že má rovnaký vzťah ku kameňu a k zlatu.

Bhagavad Gíta 6.9

suhṛn-mitrāry-udāsīna-
madhyastha-dveṣya-bandhuṣu
sādhuṣv api ca pāpeṣu
sama-buddhir viśiṣyate 

Pokročilejší je ten, kto sa pozerá rovnako na priateľov, nepriateľov, druhov, na ľudí nestranných, závistlivcov, príbuzných, zbožných či hriešnikov. 

Vidíte, že je zložitejšie sa dobre vzťahovať k iným ľuďom, ako sa stať ľahostajným k materiálnym veciam. Pretože človek sa môže pokojne vzťahovať k materiálnym veciam, ale bude nepokojný, keď sa k nemu budú iní ľudia vzťahovať zle. Človek nemusí od seba odlíšiť kameň a zlato, ale môže od seba odlíšiť priateľa a nepriateľa.

V týchto veršoch sa hovorí o rôznych sférach na ktorých jogín pracuje. Z jednej strany sú to materiálne veci, z druhej strany sú to vzťahy s ľuďmi a z tretej strany sú to nejaké iné vonkajšie okolnosti. To sú tie sféry, ktoré si musíme všímať.

Publikum: Bolo povedané, že v yoge, v duchovnom procese, je najdôležitejšia myseľ a tiež platí, že ovládnuť myseľ je ťažšie, ako spútať vietor. Bolo tiež povedané, že je potrebné myseľ upokojiť a donútiť ju k pozitívnemu postoju k duchovnému pokroku. Ako upokojiť myseľ a donútiť ju, aby bola pozitívna a nie negatívna?

Poviem vám, že o tomto je celá časť šiestej kapitoly, tam Arjuna popisuje svoju myseľ. Ak chcete, tak vám môžem dať domácu úlohu. Bude potrebné, aby sme si prečítali tridsiaty štvrtý verš. 

Bhagavad Gíta 6.34

cañcalaṁ hi manaḥ kṛṣṇa
pramāthi balavad dṛḍham
tasyāhaṁ nigrahaṁ manye
vāyor iva su-duṣkaram 

Ó, Kṛṣṇa, veď myseľ je nestála, búrlivá, spurná a veľmi silná. Myslím si, že skrotiť vietor je ľahšie.

Predstavte si, že sa vám v izbe objaví zviera. Môžeme sa pozrieť na sanskrit. To zviera je cañcalaṁ. Ono tak pobehuje po izbe, nevie sa upokojiť a ostať na jednom mieste. Popri tom je veľmi dṛḍham, spurné. Balavad, silné. Hádže sa, je spurné a popritom je ešte su-duṣkaram, super hlúpe. Predstavte si, že máte zviera, ktoré je silné, veľké, spurné, hlúpe a pobehuje po izbe. Čo máme robiť? Ako žiť? To je popis mysle. 

Domáca úloha: Prečítajte si tridsiaty štvrtý verš a nakreslite toto zviera. Máte čas, než sa dostaneme k tomuto veršu. Niekto sa to posnažte nakresliť. Bude to naša ilustrácia k šiestej kapitole. 

Krišna bude hovoriť, napovedať v tridsiatom piatom a šiestom verši. Bude hovoriť, že zlo nikdy nezdolá toho, kto robí dobro. V princípe sme hovorili o tom ako upokojiť myseľ. Sú to tretí a štvrtý verš. Treba vybrať niečo, čo môžeme ovplyvniť. Umenie yogy spočíva v tom, aby sme našli tú vec, ktorú vieme ovplyvniť. Myseľ sa veľmi trápi, keď nemôže dosiahnuť ciele, ktoré si vymyslela. Ak si nastavíme realistickejšie úlohy, tak nám to pomôže postupne myseľ ovládnuť. Preto sme si prebrali, ako sa to dá použiť pri chantovaní. To je umenie yogy. Dosiahnuť úspech s takou mysľou. Neskôr vysvetlím, odkiaľ sa nabrali tieto otázky Arjunu.