Rozmýšľam o čom dnes budeme hovoriť. Máme dve možnosti. Všetko závisí od vás ako budeme postupovať. Môžeme začať druhú kapitolu. Môžeme venovať čas prvej kapitole, ak máte otázky, alebo domáce úlohy.
Publikum: Môžem povedať v krátkosti. Má to súvis s tým védskym štvorcom. Bola som v práci a kolegyňa medzi rečou povedala, že mala na večeru hovädzie mäso. Môj kolega je vegetarián, tak som mu povedala, že by sme mohli kolegyňu odnaučiť jesť mäso. On sa ma spýtal prečo. Povedala som, že lebo bude mať za to zlú karmu a vzápätí mi napadol ten védsky štvorec. Tak som hneď povedala, že ale ani ja nechcem mať spoločnosť ľudí čo jedia mäso. Snažila som sa to dať na to prvé Ja a osobné záujmy.
Surdas prabhu: Super. Chcel by som povedať, že je pre mňa veľmi dôležité a je pre mňa veľkou odmenou, keď sa vám podarí to čo preberáme aplikovať do praxe. Pretože vedomosti bez praxe sú mŕtve vedomosti. Preto, čím viac sa vám to bude dariť aplikovať, tým väčší zmysel má toto naše spoločné vzdelávanie.
Myslím si, že by sme sa určite mali vrátiť k lekciám prvej kapitoly, no môžeme to spraviť nabudúce. Na ďalšom stretnutí môžeme venovať niekoľko minút ľuďom, ktorým sa to podarilo uplatniť do praxe. Tak, aby mal každý možnosť vyjadriť sa. Je to dôležité, pretože je to príklad pre iných oddaných, ktorí si môžu povedať že, áno aj ja to tak môžem urobiť. Navrhujem, aby sme aj nabudúce začali takou krátkou diskusiou ako to preniesť do praxe.
Teraz prejdeme k preberaniu druhej kapitoly, aby sme nestratili entuziazmus k Bhagavad Gíte. Ako sa volá druhá kapitola?
Publikum: Zhrnutie obsahu Bhagavad Gíty.
Surdas prabhu: Na začiatku vám poviem všeobecnú štruktúru druhej kapitoly. Druhá kapitola je jedna z najväčších kapitol. Pamätám si, že keď som sa začínal učiť druhú kapitolu, tak mi to trvalo veľmi dlho. Je tam viac ako sedemdesiat veršov.
Štruktúra druhej kapitoly
V prvej kapitole sa Arjuna trápi. Vieme, že sa prvá kapitola volá Jóga zúfalstva Arjunu. V sanskrite Arjuna Viṣāda-yōga. Zúfalstvo privedie Arjunu k tomu, že sa odovzdá Krišnovi.
1.časť (Veda o odovzdaní)
V prvých 10. veršoch sa Arjuna odovzdáva Krišnovi ako svojmu guruovi. Do tohto momentu spolu nekomunikovali ako guru a žiak, ale ako kamaráti.
2.časť (Veda o duši)
Od 11. verša po 30. verš.
Chcel by som vám povedať tajomstvo – Táto časť je odpoveď Krišnu na prvý argument Arjunu.
3.časť (Veda o povinnosti)
Od 31. verša po 38. verš.
Krišna tu dáva vedu o povinnosti – Táto časť je odpoveď Krišnu na druhý argument Arjunu.
4.časť (Buddhi yoga)
Ďalšia časť je buddhi yoga – Táto časť je odpoveď Krišnu na tretí argument Arjunu.
Na začiatku sa Arjuna odovzdáva Krišnovi. Potom Krišna odpovedá na prvý argument Arjunu a to je veda o duši. Potom odpovedá na druhý argument Arjunu a to je veda o povinnosti. Potom odpovedá na tretí argument Arjunu a to je buddhi yoga. Ďalšia časť sa volá buddhi jogín a to je posledná časť tejto kapitoly. Na ktorý argument tu odpovedá Krišna?
Publikum: Štvrtý?
Surdas prabhu: Nie.
Publikum: Stále tretí.
Surdas prabhu: Nie. Na žiaden z tých argumentov. Pretože Arjuna svojou otázkou odchýlil rozhovor. Predchádzajúci odsek sa volal buddhi yoga. To bola odpoveď na tretí argument Arjunu. Arjunu veľmi zaujali tieto vedomosti a začal dávať otázky o buddhi jogínovi. V princípe má pravdu ten kto povedal, že to bude pokračovanie odpovede na tretí argument. Otázka Arjunu prerušila úvahu Krišnu.
Kde odpovedá Krišna na štvrtý argument?
Publikum: V tretej kapitole.
Surdas prabhu: Áno, správne. Pochopili ste myšlienku. Pretože na konci druhej kapitoly Arjuna zadá otázku a Krišna musí odpovedať. Potom na začiatku tretej kapitoly Arjuna opäť zadá otázky a Krišna musí opäť odpovedať na nové otázky. Až potom keď plne odpovie na tretiu otázku Arjunu, až potom bude pokračovať odpoveďou na štvrtý argument. Preto je to v skutočnosti v tretej kapitole. No nie úplne na začiatku, pretože je tam ten istý problém. Arjuna začal zadávať otázky.
Pamätáte si. Hovoril som vám, že u každého človeka majú rôzne argumenty védskeho štvorca rôznu hodnotu. Preto keď Krišna odpovedal na prvý argument, tak Arjuna nemal otázky. Keď odpovedal na druhý argument, Arjuna nemal otázky. Keď začal odpovedať na tretí argument, tak sa zrazu u Arjunu objavili otázky.
Príklad: Človek ktorý by bol skúsený psychológ by pochopil že pre Arjunu tretí argument, štvorec vľavo dole je najdôležitejší. Mataji nám hovorila, ako uviedla svoje argumenty a na začiatku priviedla tiež taký argument, že nechce, aby sa trápila. To je veľmi dobrý argument, Arjuna sa tiež trápi týmto tretím argumentom. Obyčajní ľudia sa viac zaujímajú o prvý, alebo druhý argument. Podľa argumentu na ktorý je človek citlivejší, môžeme pochopiť úroveň jeho rozvoja. To je to čo sa týka takého všeobecného prehľadu tejto kapitoly.
Máme nejaké otázky čo sa týka prehľadu tejto kapitoly? Keď nie, tak sa tomu budeme venovať nabudúce.
1.časť (Veda o odovzdaní)
Prejdeme teda k prvej časti tejto kapitoly, to je prvých desať veršov. V týchto veršoch sa Arjuna odovzdáva Krišnovi. V skutočnosti môžeme povedať, že sa v týchto veršoch popisuje veda o odovzdaní. Toto obsahuje veľmi dôležité vedomosti o tom, aké odovzdanie je správne. Veľmi často si všímam, že je nesprávne pochopenie toho, čo to je odovzdanie. Často si myslia, že odovzdať sa guruovi a Krišnovi znamená stať sa otrokom. V skutočnosti to tak nie je a teraz sa na to pozrieme v týchto veršoch.
Bhagavad Gíta 2.1
sañjaya uvāca
taṁ tathā kṛpayāviṣṭam
aśru-pūrṇākulekṣaṇam
viṣīdantam idaṁ vākyam
uvāca madhusūdanaḥ
Sañjaya riekol: „Keď Madhusūdana, Kṛṣṇa videl Arjunu takto premoženého súcitom, veľmi zarmúteného a s očami zaliatymi slzami, vyriekol nasledujúce slová.“
Bhagavad Gíta 2.2
śrī-bhagavān uvāca
kutas tvā kaśmalam idaṁ
viṣame samupasthitam
anārya-juṣṭam asvargyam
akīrti-karam arjuna
Krišna, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, Arjuna, kde sa v tebe vzala nečistota, ktorá nie je hodna človeka, poznajúceho vyššie hodnoty života, a ktorá nevedie k vyšším planétam, ale k potupe?
Bhagavad Gíta 2.3
klaibyaṁ mā sma gamaḥ pārtha
naitat tvayy upapadyate
kṣudraṁ hṛdaya-daurbalyaṁ
tyaktvottiṣṭha paran-tapa
Ó, syn Pṛthy, nepoddávaj sa tejto ponižujúcej nemohúcnosti, ktorá ti neprislúcha. Zanechaj tieto nízke slabosti srdca a povstaň, ó, pokoriteľ nepriateľov.“
Toto sú prvé tri verše. V nich Krišna stanovuje Arjunovi diagnózu. Môžeme tu pochopiť, že odovzdať sa môže len človek, ktorý je zúfalý. Prečo sa Arjuna dostal do takejto ťažkej situácie? Prečo sa s ním toto stalo? Čo bolo toho príčinou? Príčinou bolo materiálne vedomie. Toto materiálne vedomie zaviedlo Arjunu k tejto téme. Človek môže byť chudobný, človek môže byť bohatý, ale keď má materiálne vedomie, tak sa skôr či neskôr ocitne v takomto stave. V druhom a treťom verši Krišna stanovuje Arjunovi diagnózu. Stanovuje mu tri diagnózy. Druhý a tretí verš.
- diagnóza (anārya)
Hovorí o tom, že je anārya. Anārya-juṣṭam asvargyam. Anārya znamená ty nie si árijec. Tvoje správanie nie je hodné árijca.
- diagnóza (kṣudraṁ)
Stanovuje mu diagnózu šúdra. kṣudraṁ hṛdaya-daurbalyaṁ. Čo to znamená šúdra? Šríla Prabhupáda vysvetľuje, že je to ten, kto smúti bez príčiny.
- diagnóza (klība)
Šríla Prabhupáda urobil preklad veľmi korektne. No tu Krišna povedal veľmi urážlivé slová Arjunovi. Hovorí o ňom že je impotent, eunuch. To sa prekladá ako klība. Klaibyaṁ mā sma gamaḥ pārtha. Môžete si pozrieť, že sa to prekladá ako nemohúcnosť. Klība znamená eunuch. V jednom období, keď sa Arjuna skrýval Duryodhanovi, tak plnil úlohu učiteľa tanca detí kráľa. V tom období na Arjunu účinkovalo prekliatie, že bol eunuchom. Môžete si o tom prečítať v Mahábhárate. Krišna mu pripomenul tento incident.
Keď poviete človeku že je eunuch, šúdra, ne árijec, čo si myslíte ako bude reagovať?
Publikum: Zahanbí sa.
Surdas prabhu: Bude nahnevaný. Pozrite, On ho nazval týmito 3 slovami: anārya, klība, ṣudra. Arjuna to nemôže počúvať, hneď dáva odpoveď a skáče Krišnovi do reči. Skúste si to predstaviť a prečítať ten verš s príslušnými emóciami. Ako keby vás nazvali anārya, klība, ṣudra.
Publikum: Arjuna zmenil tému, áno?
Surdas prabhu: On odpovedá na tie urážky, na to anārya, klība, ṣudra.
Publikum: Ja to tam nevidím. On na to neodpovedá, lebo on sa chcel tomu ako keby vyhnúť, lebo normálne by sa bránil áno?
Surdas prabhu: Áno. On sa bránil.
Bhagavad Gíta 2.4
arjuna uvāca
kathaṁ bhīṣmam ahaṁ saṅkhye
droṇaṁ ca madhusūdana
iṣubhiḥ pratiyotsyāmi
pūjārhāv ari-sūdana
Arjuna riekol: „Ó, hubiteľ Madhua, ako mám v boji obrátiť šípy proti mužom, ako Bhīṣma a Droṇa, ktorí sú hodní mojej úcty, ó, ničiteľ všetkých odporcov?
Bhagavad Gíta 2.5
gurūn ahatvā hi mahānubhāvān
śreyo bhoktuṁ bhaikṣyam apīha loke
hatvārtha-kāmāṁs tu gurūn ihaiva
bhuñjīya bhogān rudhira-pradigdhān
Je lepšie živiť sa na tomto svete žobraním, než žiť za cenu životov vznešených duší, ktoré sú mojimi učiteľmi. Aj keď sú chamtiví, sú mi predsa nadriadení. Ak budú zabití, bude naša vojenská korisť poškvrnená krvou.
Bhagavad Gíta 2.6
na caitad vidmaḥ kataran no garīyo
yad vā jayema yadi vā no jayeyuḥ
yān eva hatvā na jijīviṣāmas
te ’vasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ
Ani nevieme, čo je lepšie — zvíťaziť, či podľahnúť. Keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov, ktorí tu stoja pred nami na bojisku, potom ani my sami nebudeme chcieť ďalej žiť.
Bhagavad Gíta 2.7
kārpaṇya-doṣopahata-svabhāvaḥ
pṛcchāmi tvāṁ dharma-sammūḍha-cetāḥ
yac chreyaḥ syān niścitaṁ brūhi tan me
śiṣyas te ’haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam
Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma.
Arjuna sa začal ospravedlňovať. Čo znamená Árijec?
Publikum: Ten kto nasleduje Védy.
Surdas prabhu: Áno, správne ste to povedali. Hovorí mu, že je ne árijec. Čo na to hovorí v tom štvrtom verši? Bhīṣmu a Droṇu som povinný uctievať, to je zákon. Prečo som ne-árijec? Árijec je ten, kto postupuje podľa zákona. Ne-árijec je ten, kto nedodržiava zákon. Arjuna sa pýta prečo? Ja musím konať dobro. Prečítajte ešte raz štvrtý verš. Ja si ich mám uctiť a nie na nich vypúšťať šípy.
Ó, hubiteľ Madhua, ako mám v boji obrátiť šípy proti mužom, ako Bhīṣma a Droṇa, ktorí sú hodní mojej úcty, ó, hubiteľ nepriateľov?
Ďalej ho Krišna uráža ako eunucha. Vysvetľuje mu, prečo nemôže zavraždiť svojich starších. Kto je to eunuch? Ten čo si nemôže užívať. Čo hovorí Arjuna v piatom verši?
Je lepšie živiť sa na tomto svete žobraním, než žiť za cenu životov vznešených duší, ktoré sú mojimi učiteľmi. Aj keď sú chamtiví, sú mi predsa nadriadení. Ak budú zabití, bude naša vojenská korisť poškvrnená krvou.
Arjuna ako keby odpovedá Krišnovi. Hovorí, že keď zabijem starších, tak si nebudem môcť užívať. A vtedy budem eunuchom. To je veľmi taká jemná hra, čo hovorí Krišnovi a ako Mu Arjuna odpovedá.
A ešte mu dal teda tretiu nálepku, povedal mu že je šúdra. Šiesty verš to je odpoveď na to, že Krišna nazval Arjunu šúdrom. Prečítajte ho a vysvetlite ako to Arjuna vysvetľuje.
Ani nevieme, čo je lepšie — zvíťaziť, či podľahnúť. Keď zabijeme Dhṛtarāṣṭrových synov, ktorí tu stoja pred nami na bojisku, potom ani my sami nebudeme chcieť ďalej žiť.
A ako odpovedá? Ja už som vysvetlil ako odpovedá. Môžete to vysvetliť logicky.
Publikum: No jeho povinnosť bola bojovať. No ale on…
Surdas prabhu: Čo znamená šúdra? Šúdra znamená úbohý. Ten kto smúti bezdôvodne. On povedal, že úbohým budem vtedy, keď zabijem synov Dhṛtarāṣṭru. Keď ich nezabijem, tak nie som úbohý. Nie som šúdra, keď ich nezabijem. Práve vtedy keď ich zabijem, vtedy budem šúdrom. To je taká jemná odpoveď Arjunu Krišnovi. Arjuna sa ako keby obhájil pred obvineniami Krišnu. No v siedmom verši sa odovzdáva Krišnovi.
kārpaṇya-doṣopahata-svabhāvaḥ
pṛcchāmi tvāṁ dharma-sammūḍha-cetāḥ
yac chreyaḥ syān niścitaṁ brūhi tan me
śiṣyas te ’haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam
Arjuna má dosť odvahy priznať, že nerozumie v čom spočíva jeho povinnosť. Toto je veľmi zaujímavé. On odpovedal Krišnovi, ale tým aj povedal, že nepozná čo je jeho povinnosť. Na začiatku odmietal, že je anārya, klība, ṣudra. No tu má dosť odvahy priznať si to. Hovorí: „Áno som klība,“ hovorí kārpaṇya-doṣopahata-svabhāvaḥ, „postihla ma bieda a slabosť.“ Priznáva tie tri diagnózy. Veľmi často to je vidieť v literárnom preklade. Prečítajte prosím ešte raz literárny preklad siedmeho veršu a ukážte tie momenty, kde Arjuna priznáva že je anārya, klība, ṣudra. Neviem ako to je vo vašom preklade, ale v ruskom preklade to je veľmi zreteľné.
Publikum: Hneď v prvej vete.
Surdas prabhu: Čo presne tam je vidieť?
Publikum: Že nevie, čo je jeho povinnosť.
Surdas prabhu: Áno. Hovorí som anārya. Čo hovorí v druhej vete? V ruskom jazyku tam je hanebná slabosť. Prečítajte ako to je u vás?
Publikum: Biedna slabosť. V ktorom verši ho nazval šúdrom, lebo ja som to nenašiel?
Surdas prabhu: Ṣudram je, stratil som všetku rozvahu.
Čo tam vidíme? Na začiatku Arjuna hovorí: „Nie, nie, nie. Nie som anārya, klība, ṣudra. „A potom hovorí: „Áno, je to tak. „Potom hovorí: „Som tvoj žiak, čo by som mal robiť?“
Publikum: On prijal autoritu Krišnu, že má Krišna pravdu, ale ešte nemal to poznanie, hej? V tom bode keď sa Mu odovzdal, tak priznal, že Krišna má pravdu, ale ešte nemal poznanie a nevedel prečo má Krišna pravdu, ale chcel, aby mu to vysvetlil, hej? Je tam možno ten princíp, že na začiatku odovzdania my nevieme ešte a pokorne sa pýtame toho učiteľa.
Surdas prabhu: Áno. Pozrite, keby nebol Arjuna zúfalý, tak by sa neodovzdal Krišnovi. Ako napríklad prebieha psychológia komunikácie?
Príklad: Niekto niekomu povie: „Ty si taký zlý a človek sa začne brániť: „Nie, nie, nie som zlý, robím všetko správne.“ No potom, ak je to inteligentný človek, tak mu Paramátma napovie, že má tá druhá osoba pravdu. Môže priznať, že jeho prvá odpoveď bola popieranie. No druhá reakcia je súhlas, že mal ten človek skutočne pravdu. Američania máju takéto príslovie: „Keď si taký múdry, tak prečo si taký chudobný?“
Arjuna chápe, že keby nebol anārya, klība, ṣudra, tak by netrpel. V prvom verši sa hovorí: aśru-pūrṇākulekṣaṇam. To znamená, že Arjuna mal oči plné sĺz. Arjuna chápe, že keby nebol anārya, klība, ṣudra, tak by netrpel. Možno ešte nerozumie duchovnej vede, ktorú mu povie Krišna ďalej v Bhagavad Gíte, ale do určitej miery súhlasí s diagnózou, ktorú mu Krišna dal. No interpretuje si tú diagnózu po svojom.
Publikum: Čo sa týka odovzdania sa duchovnému učiteľovi, tak niekto môže povedať, že: „Ja sa mu odovzdám, až keď to pochopím.“ Ale druhý prístup je, že ja sa najskôr odovzdám, aby som pochopil.
Surdas prabhu: To je dobrá otázka. Pozrieme sa ako opäť bude nasledovať odpoveď na vašu otázku. Predbehli ste Arjunu.
Bhagavad Gíta 2.8
na hi prapaśyāmi mamāpanudyād
yac chokam ucchoṣaṇam indriyāṇām
avāpya bhūmāv asapatnam ṛddhaṁ
rājyaṁ surāṇām api cādhipatyam
Nenachádzam nič, čo by mohlo zahnať zármutok, od ktorého mi vysychajú zmysly. Nemohol by som sa ho zbaviť, ani keby som získal prekvitajúce kráľovstvo na zemi a moc polobohov v nebi.
Bhagavad Gíta 2.9
sañjaya uvāca
evam uktvā hṛṣīkeśaṁ
guḍākeśaḥ paran-tapaḥ
na yotsya iti govindam
uktvā tūṣṇīṁ babhūva ha
Sañjaya riekol: „Po týchto slovách, povedal Arjuna, hubiteľ nepriateľov, Kṛṣṇovi:`Nebudem bojovať, ó, Govinda.“ a zmĺkol.
Toto je celkovo veľmi zaujímavý verš. Krišna chce, aby Arjuna bojoval. To stopercentne. Arjuna vie, že Krišna chce, aby sa zúčastnil bitky. Dokonca Arjuna prijal Krišnu ako svojho gurua. Odovzdal sa mu – śiṣyas te ’haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam. Prapannam – odovzdal sa mu. A hovorí: „Nebudem bojovať.“ Tak sa Arjuna odovzdal, alebo neodovzdal?
Publikum: Bojuje v sebe s tým. On sa Mu odovzdal iba slovami.
Surdas prabhu: To je veľmi zaujímavá vec. Pretože, keď sa žiak niekomu odovzdá, to neznamená, že má ďalej konať ako robot. Vzťah žiaka a gurua neznamená, že guru je veliteľ a žiak je taký bojazlivý sluha. Kde vidíte, že sa Arjuna bojí a hovorí: „Áno guru maharádž, urobím všetko tak ako poviete.“ Arjuna o tom hovorí, ale hovorí o tom v poslednej časti osemnástej kapitoly. Arjuna tu hovorí o svojich pocitoch, ešte raz prečítajte ôsmy verš.
Nenachádzam nič, čo by mohlo zahnať zármutok, od ktorého mi vysychajú zmysly. Nemohol by som sa ho zbaviť, ani keby som získal prekvitajúce kráľovstvo na zemi a moc polobohov v nebi.
To znamená, že Arjuna ako žiak hovorí o sebe, o svojich problémoch, o svojich trápeniach. To je v poriadku. Guru má vypočuť svojho žiaka a pochopiť aké má problémy. Ďalej v deviatom verši hovorí, že nebude bojovať. Musíme pochopiť, že vzťah gurua a žiaka, to nie je vzťah nadriadeného a podriadeného. Ak má žiak nejaké pochybnosti, tak o tom musí povedať a to je normálne. A Krišna vypočul všetky myšlienky Arjunu a začal mu rozprávať Bhagavad Gítu. Vidíme, že Krišna nezačal nadávať Arjunovi. Nepovedal: „Ty si sa mi odovzdal a preto musíš robiť všetko čo poviem.“ Kde to je v Bhagavad Gíte? Krišna nie je len guruom pre Arjunu, On je Boh. Boh to tak nehovorí. Žiak má právo na pochybnosti. Žiak má určité právo položiť otázky, ťažké otázky guruovi. Takisto má právo vyjadriť svoj názor. To neznamená, že keď to žiak robí, tak sa neodovzdal. Jednoducho, ten vzťah, ktorý vidíme medzi Arjunom a Krišnom je úprimný. Arjuna hovorí otvorene o tom čo si myslí, nepretvaruje sa a preto je Krišna efektívny ako guru. Keby sa Arjuna pretvaroval a bol neúprimný, bol by problém. Guru mu môže v takom prípade poradiť zle. Okrem toho, odovzdanosť neznamená, že sa človek odovzdal od tohto momentu až naveky.
Akú radu dáva Bhaktivinod Thákur žiakovi? Hovorí o tom, že žiak musí preveriť svojho gurua. Najprv si žiak vyberie niekoho a to už je odovzdanie. Napriek tomu má preveriť svojho gurua a klásť mu otázky. Keď má nejaké pochybnosti, tak má hovoriť o týchto pochybnostiach. Je to ako vzťah medzi mladým párom. Môžu sa zaľúbiť jeden do druhého a ak je všetko v poriadku, tak sa tá láska postupom času môže zväčšovať, prehlbovať, silnieť. A takto isto aj vzťah gurua a žiaka. Žiak si môže vybrať gurua a odovzdať sa mu. No to neznamená, že sa nemôže sklamať. Že ho nemôže zavrhnúť.
Bhīṣma o tomto hovorí v Mahábhárate:
guror apy avaliptasya
kāryākāryam ajānataḥ
utpatha-pratipannasya
parityāgo vidhīyate
Guru, ktorý nemôže odlíšiť dobré od zlého a zišiel z duchovnej cesty, jeho treba zavrhnúť. Bhīṣma zavrhol svojho gurua. Viete o tom? Pretože guru mu radil oženiť sa a on odmietol. Kto bol jeho guruom? Paraśurāma.
Publikum: Môžem sa opýtať? Vy ste dávali takú lekciu – Rozvoj vzťahu. Tam ste hovorili, že keď sa dá nejaký pár dokopy, tak oni sú v takom skúšobnom období. To sú akože zásnuby. Vtedy sa tak navzájom ešte testujú. Ale potom by sa mali vziať ale to už sa nedá zrušiť. Iba za veľmi extrémnych podmienok. Tak je to podobné s tým guruom, že na začiatku niekto prijme toho gurua a je s ním v takom skúšobnom vzťahu, ale v jednom bode sa musí rozhodnúť či sa mu plne odovzdá, už potom bez nejakých pochybností? Lebo keby tie pochybnosti pretrvávali, tak to znamená, že tým pádom my môžeme mať aj večné pochybnosti o Krišnovi. Lebo pochybnosť sama o sebe som počul, že je anartha. Že či by o tom vedel prabhu niečo viac povedať a ešte v súvislosti s tým, že z môjho pochopenia, skutočný guru nemôže nikdy poklesnúť. Keby poklesol, tak to znamená že on nebol guru.
Surdas prabhu: Veľa otázok. Aby som nezabudol, tak odpoviem na prvú otázku. Do určitej miery, analógia so svadbou je na mieste. No nie celkom. Bhaktivinód Thákur v princípe tak aj radí – mať skúšobné obdobie. Žiak by mal preveriť gurua a guru by mal preveriť žiaka. A keď je to v poriadku, tak môžu prejsť na ďalšiu etapu. Každopádne vzťah s guruom sa prehlbuje. Nie je to tak, že ja som si vybral gurua a teraz mu mám všetko bez všetkých pochybností uveriť. S guruom to nie je impersonálny vzťah. Guru by mal neustále potvrdzovať svoje vlastnosti a žiak by sa mal čím ďalej tým viac odovzdávať guruovi.
V čom nie je na mieste vzťah muža a ženy? Každopádne to tak bolo voľakedy. Keď je žena niekoho manželka, tak po rozvode už nie je zaujímavá pre ďalších mužov. S najväčšou pravdepodobnosťou sa už druhý raz nemôže vydať. Každopádne voľakedy to tak bolo. Ja som zažil ešte tie časy, keď druhé manželstvo bola hanebná zaležitosť. Takže, nie je možné sa tak správať k žene, pretože ona sa po združovaní sa s mužom stane nevhodnou na manželstvo. Povinnosťou gurua je priniesť žiaka k Bohu. Je celkom rozumné, že sa žiak čas od času bude snažiť pochopiť či ide po správnej ceste, alebo už sa zamotal. Nie je to tak, že na začiatku ide skúšobné obdobie a potom, to je všetko, stopercentné odovzdanie sa a ja vypínam svoju inteligenciu. Všetko čo povie guru je správne, ja nerozmýšľam. Žiak prijal gurua, ale jeho odovzdanie je postupné. Zväčšuje sa postupom času, keď znova a znova vidí, že guru má pravdu.
Publikum: Je to niečo podobné, ako keď Krišna hovorí že: „Každému sa vyjavujem do tej miery do akej sa mi odovzdáva?“
Surdas prabhu: Áno. Ale tá oddanosť sa vyvíja postupne, rozvíja sa časom. Preto je vzťah s guruom dlhodobý proces. Na začiatku sa môže stať, že si žiak nebude vážiť svojho gurua tak, ako si ho bude vážiť neskôr.
Príklad: Môžem povedať príklad zo svojho života. Mám otca, ktorý už opustil telo. Veľmi som si svojho otca vážil. No je potrebné povedať, že moja úcta k otcovi, ktorú som mal keď som mal päť rokov a moja úcta k otcovi v poslednom roku jeho života bola rozdielna. V poslednom roku jeho života bola tá úcta najväčšia. Aj teraz, keď už nie je so mnou, tak si spomínam na niektoré jeho rady a mám k nemu ešte väčšiu úctu ako kedysi. Niektoré jeho rady som mohol doceniť až v poslednej dobe.
To isté so žiakom. Žiak na začiatku prijíma gurua a vidí u neho nejakú hodnotu, no nemôže vidieť jeho úplnú hodnotu. Ešte viac ho cení keď vidí, ako pod jeho vedením postupuje a má výsledky. Vtedy si hovorí, že to je skvelé. Odovzdanie sa žiaka guruovi nie je nejaká autohypnóza. Má to objektívne dôvody.
Publikum: A ten žiak robí pokrok tým, že získava milosť od gurua a on získava milosť tým, že ho teší, toho gurua. Ale on ho môže tešiť aj tým, že ho nasleduje. Ale môže ho tešiť aj tým, že ho nenasleduje slepo. Čiže pochybuje. Čiže vlastne aj to pochybovanie toho žiaka teší gurua a on robí pokrok aj tým pochybovaním vlastne.
Surdas prabhu: Prečítame jeden z najznámejších veršov Bhagavad Gíty. Je to verš 4.34.
Bhagavad Gíta 4.34
tad viddhi praṇipātena
paripraśnena sevayā
upadekṣyanti te jñānaṁ
jñāninas tattva-darśinaḥ
Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.
Je tam použité slovo paripraśnena. Praśna znamená otázka. Paripraśnena znamená opakovane sa pýtať.
Existuje slovo parikrama a znamená obchádzať. Krama znamená kroky. Napríklad Trivikrama. To je meno Pána Vāmanadeva. Tri znamená tri. Vi znamená veľké. Krama znamená kroky. Paripraśnena znamená, keď sa žiak opakovane pýta svojho učiteľa.
Nerobí to naschvál. Chce pochopiť čo je správne. Je možné, že pre žiaka je postačujúce položiť jednu otázku. Ale môžu to byť dve, tri, aj desať. To, že žiak robí pokrok znamená, že sa u neho objavujú nové a nové otázky. To robí radosť jeho učiteľovi.
Publikum: Áno, ale je tam možno rozdiel, že môže mať otázky zo zvedavosti, ale tento význam čo sme doteraz preberali on evokuje pochybnosti o tom, či guru hovorí správne veci. Že guru sa môže mýliť.
Surdas prabhu: Guru sa môže mýliť. To je normálne. Aké je pravidlo vaišnavov? Guru, šástra, sádhu. To, čo hovorí guru treba preveriť šástrou a opýtať sa sádhua. Keď má žiak pochybnosti, tak je lepšie o tom úprimne povedať svojmu guruovi. Arjuna úprimne povedal Krišnovi. Krišna, ja nebudem bojovať.
Publikum: Áno, ale on to hovorí iba emocionálne asi. On nepochyboval ešte asi o Krišnovi, tie otázky neplynuli z pochybností. On si proste išiel svoj monológ.
Surdas prabhu: To je pochybnosť. Povedal: „Ja nebudem bojovať.“
Publikum: Ale to neboli pochybnosti o Krišnovi.
Surdas prabhu: On chápal, že Krišna chce, aby bojoval. Mal pochybnosti o správnosti toho. Poviem vám niečo. Čítal som Bhagavad Gítu pozorne. Viete kedy Arjuna stratil pochybnosti? Tie pochybnosti sa vytratili v desiatej kapitole. Keď to niekoho zaujíma, tak vám ukážem tú tému, keď sa dostaneme k desiatej kapitole. Dovtedy sa pýtal Krišnu. Pochybností môže byť viac, pochybností môže byť menej. Ale to nie je problém. Pochybnosti žiaka neznamenajú, že je ten žiak zlý. Pochybnosti sú znak inteligencie.
Publikum: To chápem, že guru je nadriadený žiakovi, ale je nadriadený zdravým spôsobom nadriadený, nie je autoritársky. Má autoritu, ale nie je autoritársky spôsob.
Surdas prabhu: Áno. Kto o tom hovorí viete? Rúpa Goswámí. Hovorí, že vzťah je – viśrambheṇa guroḥ sevā. Že vzťah medzi guruom a žiakom má byť viśrambheṇa. Viśrambheṇa znamená priateľský vzťah. Guru je samozrejme vyššie ako žiak, to je pravda. No ten vzťah je kamarátsky. To sa nazýva viśrambheṇa.
Publikum: Ale zasa priateľstvo, keď je príliš priateľské, môže spôsobovať pohŕdanie.
Surdas prabhu: Áno, to je tiež pravda. Myslím si, že náš čas už uplynul. Môžeme sa tomu venovať nabudúce.
Zatiaľ žiadne komentáre.