Bhagavad-gíta 7.21

yo yo yāṁ yāṁ tanuṁ bhaktaḥ
śraddhayārcitum icchati
tasya tasyācalāṁ śraddhāṁ
tām eva vidadhāmy aham

Synonyma
yaḥ yaḥ — každý; yām yām — ktorúkoľvek; tanum — podobu poloboha; bhaktaḥ — oddaný; śraddhayā — s vierou; arcitum — uctievať; icchati — túži; tasya tasya — jeho; acalām — pevnou; śraddhām — vierou; tām — v to; eva — iste; vidadhāmi — obdarujem; aham — Ja.

Překlad
Ak niekto túži uctievať niektorého poloboha, Ja ho v tejto viere — ako Nadduša sídliaca v srdciach všetkých — utvrdím, aby sa mohol oddať určitému božstvu.

Význam

Boh dal všetkým tvorom istú mieru nezávislosti. Preto, ak si niekto vrúcne želá hmotné pôžitky a túži, aby mu ich polobohovia splnili, potom mu Kṛṣṇa, ktorý je prítomný v srdciach všetkých ako Nadduša, umožní jeho prianie splniť. Śrī Kṛṣṇa je najvyšším otcom všetkých bytostí a ako taký neobmedzuje ich nezávislosť. Naopak dáva im všetky možnosti na uspokojenie ich hmotných túžob. Môžeme sa opýtať, prečo všemocný Boh dáva živým bytostiam možnosť užívať si hmotného sveta a necháva ich tak padnúť do pasce iluzórnej energie. Keby im však Najvyšší Pán ako Nadduša túto možnosť neposkytol, nemala by nezávislosť zmysel. Preto Pán dáva všetkým určitú nezávislosť — každý môže konať po svojom. Konečný Pánov pokyn však nájdeme v Bhagavad-gīte: „Zanechaj všetky ostatné činnosti a celkom sa Mi odovzdaj.“ To nás urobí šťastnými.

Ľudia, polobohovia a všetky ostatné tvory sú podriadené vôli Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto nikto nemôže z vlastnej vôle uctievať polobohov a polobohovia nemôžu nikomu udeliť požehnanie bez Pánovho súhlasu. Vraví sa, že bez Jeho vôle sa ani steblo trávy nepohne. Ľudia, ktorí trpia v hmotnom svete, sa zvyčajne obracajú na polobohov, čo im odporúčajú aj vedske písma. Človek, ktorý túži po nejakej veci, môže uctievať príslušného poloboha. Napríklad chorý by mal uctievať boha Slnka; kto túži po vzdelaní, by mal uctievať bohyňu múdrosti, Sarasvatī; kto hľadá krásnu ženu, by mal uctievať bohyňu Umu, Śivovu manželku. Takto vedske písma, śāstry, opisujú uctievanie rôznych polobohov. Tomu, kto túži získať nejaké osobitné hmotné výhody, dá Pán silnú túžbu uctievať príslušného poloboha, ktorý mu potom splní jeho želanie. Pán sa postará aj o to, aby vyznávač uctieval poloboha príslušným spôsobom. Jedine Kṛṣṇa, sídliaci v podobe Najvyššej Duše v srdciach všetkých, môže človek inšpirovať k uctievaniu rôznych polobohov, pretože polobohovia sú v skutočnosti časťami Pánovho vesmírneho tela, a preto nie sú nezávislí. Vo vedskej literatúre sa môžme dočítať: „Najvyššia Božská Osobnosť sídli ako Nadduša v srdciach všetkých polobohov a prostredníctvom nich plní ľuďom ich želania. Ani polobohovia, ani ľudia nie sú nezávislí. Vždy závisia na najvyššej vôli.

Seminár

V tomto verši sa vysvetľuje veľmi zaujímavá téma. Vysvetľuje sa tu otázka uctievania, viery, polobohov a Najvyššej Božskej Osobnosti. Je to zaujímavý okruh o ktorom Krišna hovorí v Bhagavad-gíte. Na začiatok by som sa vás rád opýtal. Obvykle sa lekcie konajú vo formáte otázok a odpovedí. Možno už niekto z vás má otázku na to čo ste tu už počuli.

Otázka: Z veršu to vyznieva tak, že materialista, ktorý je ateista, tak nemá žiadnu nezávislosť a má iba túžbu byť materialista. Má rôzne hmotné túžby a Krišna ho v tom podporuje, lebo mu dáva to čo chce. Otázka teda je. Materialista teda nemá okrem tej možnosti rozhodnúť sa pre Krišnu a pre mayu žiadnu inú možnosť?

Veľmi dobrá otázka. Tu môžeme rozobrať dva aspekty. Ak by som mal jednoducho a rýchlo odpovedať, tak áno absolútne každý človek má alternatívu, má možnosť. Každý má šancu si vybrať, či chce byť v duchovnom svete alebo ostať tu. Hlbšia podstata otázky, ako som to ja pochopil asi spočíva v tom, keď už si človek vybral nejaké želania, alebo nejakého poloboha ktorého uctieva, tak Pán posilňuje tú vieru v to želanie, ktoré považujeme za šťastie. Otázka teda asi je v tom, že keď Pán posilňuje túto vieru, tak ako táto bytosť môže prísť ku Krišnovi?

Ja chápem, že on sa môže kedykoľvek rozhodnúť opustiť tie hmotné túžby a začať chcieť Krišnu, že to nie je podmienené žiadnou situáciou. Že sa môže v hocijakej situácii medzi týmito dvoma vecami rozhodnúť.

Otázka je v skôr v tom, či si vie materialista vybrať medzi dvoma materiálnymi vecami. Čistý ateista, iba v rámci materiálnych vecí.

Napríklad medzi akými želaniami?

Napríklad či si dá jablko, alebo pomaranč.

Toto nie sú principiálne veci, či bude jesť jablko, alebo pomaranč. Dôležité veci spočívajú v niečom inom. Preto, aby sme vôbec pochopili túto tému, tak musíme vedieť, čo to vôbec znamená uctievanie polobohov. Chcel som sa opýtať, či v Bratislave uctievajú polobohov?
Preto, aby sme dokázali odpovedať na túto otázku, tak musíme pochopiť, ako sa líši uctievanie polobohov od uctievania Krišnu. V tomto komentári Šríla Prabhupáda popisuje určitých polobohov. Prvoplánovo sa nám môže zdať, že na západe nikto neuctieva polobohov, ktorí tu boli vymenovaní. Že takéto uctievanie je len v Indii, ale tu nie.

Čiže tento verš z Bhagavad-gíty nie je pre Bratislavu aktuálny? Krišna nehovorí o žiadnej neaktuálnej téme. Absolútne každý verš z Bhagavad-gíty je večne aktuálny. Ak hovoríme o polobohoch, tak máme na mysli tie osobnosti, ktoré riadia tento vesmír. Vesmír má svojich riaditeľov. To riadenie majú na starosti osobnosti, ktoré na to dostali splnomocnenie. Absolútne každý aspekt v našom živote je pod riadením takejto významnej osobnosti. Všetky tieto osobnosti majú formu, meno a niekde sa nachádzajú. Uctievanie polobohov môžeme chápať ako uctievanie konkrétnych osobností. Čo je skutočným uctievaním týchto osobností?

Príklad: V škole sú učitelia. Ako môžeme prejaviť úctu voči učiteľovi? Je nejaké maximum, čo môžeme urobiť a nejaké minimum. Neviem ako tu, ale u nás v Rusku je sviatok deň učiteľov a na tento sviatok sme nosili kvety učiteľom. Aj u vás sa nosia darčeky, kvety, dávali ste prejavy vďačnosti. Mohli by sme tu nájsť aj nejakú podobnosť s uctievaním polobohov. Kvety sa tiež ponúkajú pri uctievaní polobohov, modlitby, slová vďačnosti, takže nejaká podobnosť sa tam nájsť dá. Je to taký maximálny program, ktorý ste nerobili každý deň. Maximálnu formu uctievania učiteľa sme si vyjasnili.

A minimálna forma prejavu úcty vo vzťahu k učiteľovi spočíva v tom, že žiak bude dávať pozor a bude sa snažiť byť dobrým žiakom. A teraz skúsime preniesť tuto paralelu na uctievanie polobohov:
Niekedy máme pocit, že keď niekto nemáva čamarou a neponúka upačary tak to znamená, že sa aktuálne nedeje žiadne uctievanie. V skutočnosti keď Krišna hovorí v tomto verši o uctievaní polobohov, tak má na mysli dodržiavanie pravidiel fungovania tohto materiálneho sveta. Sú určité pravidla, ktoré kontrolujú polobohovia. Rovnako ako keď sa žiak správa slušne a dáva pozor na hodinách a učí sa učebný materiál, tak poteší svojho učiteľa. Rovnako tak aj každý človek, ktorý dodržiava zákony tohto materiálneho sveta, ktoré sú kontrolované polobohmi, tak teší tých polobohov.

Každý prejav v našom živote a spoločnosti má na starosti nejaký poloboh. Absolútne každá kategória ľudí, nejaká profesia, alebo nejaká skupina sa nachádza pod záštitou nejakého poloboha.

Príklad: Je konkrétny poloboh, ktorý zodpovedá za ženy a keď sa správne správame k ženám, tak ten poloboh je potešený. Tak isto je poloboh, ktorý zodpovedá za starých ľudí a keď sa zodpovedne správame vo vzťahu k tejto kategórii ľudí, tak je potešený ten poloboh, ktorý za nich zodpovedá. Tak isto je poloboh, ktorý zodpovedá za deti a keď sa zodpovedne správame k deťom, tak opäť tešíme tohto poloboha. Obzvlášť silno je to vidieť v astrológii. V astrológii sa presne hovorí, čo by mal človek robiť pre uspokojenie nejakej planéty. Ako vôbec fungujú tie astrologické prognózy? Astrológ sa pozrie na horoskop a vidí, že nejaká planéta nestojí v ideálnom postavení. Každá planéta predstavuje nejakého poloboha. Napríklad slnko je poloboh Surya. Mesiac je poloboh Čandra. Jupiter je poloboh Brihaspati. Venuša je Šukračárya. Každá planéta je určitý poloboh. Keď astrológ vidí, že má človek zle postavenie planét, tak mu dáva konkrétne odporúčania.

Napríklad ak vidí, že niektorý z tých astrologických domov má zlý vplyv, napríklad, že má nesprávny vplyv Slnko, tak takému človeku sa obvykle radí, aby počúval starších. Pretože starší sú pod záštitou poloboha Slnka. Keď sa človek učí načúvať starším a učí sa budovať s nimi vzťahy, tak tým pádom sa zlepšuje postavenie jeho Slnka v horoskope. Samozrejme týmto spôsobom sa zlepšuje aj sféra života, za ktorú zodpovedá poloboh Slnka.

Keď sa v Bhagavad-gíte hovorí o uctievaní polobohov, tak si to nepredstavujte ako to, že človek stojí pred oltárom, niečím tam máva, robí nejakú puju, alebo robí nejaké rituálne činnosti. Na minimálnej úrovni uctieva polobohov ten, kto rešpektuje zákony prírody a spoločnosti. A čo si predstavíme pod zákonmi prírody?

Príklad: Idete po ulici a v ruke máte papierik. A keď sa chcete zbaviť toho papierika, tak ho môžete buď hodiť do koša, alebo na zem. Ak si vyberiete, že ho zahodíte do koša, tak nasledujete nejaké pravidlo. Ak papierik hodíte na zem, tak porušujete nejaké pravidlo. Čo môže očakávať človek, ktorý hádže smeti len tak na zem? Keď ho uvidí nejaká kontrola, tak mu dajú pokutu, ale keď ho neuvidí? Tak ho uvidí neviditeľná kontrola poriadku. A nakoniec bude karma. A v čom spočíva karma? Bude žiť na veľmi špinavom mieste. Ak človek vytvára neporiadok, tak bude žiť na špinavom mieste.

Veľa cestujem a bývam na rôznych miestach a rôznych budovách a všimol som si takú vec. Občas prídeme do nejakého domu, alebo bytovky a v niektorom z vchodov je krásne upratané, všetko je čisté, a v inom je to až horor. Napríklad je tam rozbité zábradlie, na stenách sú rôzne nápisy, zhorené poštové schránky. Sú tam ohorky, pľuvance, odpadky. Je zaujímavé, že tam žijú ľudia. A kto chce žiť na takom mieste? A to je ten prejav karmy. Keď niekde robíte neporiadok, tak nemáte právo žiť na čistom mieste. Toto je princíp materiálneho sveta. Ak človek nevyhadzuje smeti len tak, ale vyhadzuje ich len do na to určených miest, tak bude potešený poloboh, ktorý zodpovedá za čistotu. Pretože tento poloboh zodpovedá za túto sféru nášho života. Človek sa nemusí k nemu modliť a mávať na neho na oltáriku, alebo niečo také. Keď je tento poloboh potešený jeho postupom, tak mu dá za to nejakú odmenu.

Toto je prvý aspekt, ktorý by sme mohli rozobrať v rámci uctievania polobohov. V maximálnej miere tu asi nikto neuctieva polobohov, že by robil puju na oltári. No asi v každom kúte sveta niekto dodržuje pravidlá a tým teší polobohov. Druhá časť verša, alebo komentára je o tom, aký je rozdiel medzi uctievaním polobohov a uctievaním samotného Krišnu. K akému výsledku nás privedie uctievanie polobohov?

Všeobecný princíp: Ak uctievame polobohov a tešíme ich, tak ako výsledok uctievania je to, že sa dostávame do funkcie toho poloboha. Podvedome človek uctieva poloboha, aby zaujal jeho miesto, jeho funkciu. A toto je princíp uctievania každého v materiálnom svete. Oddaný, ktorý uctieva Krišnu nechce zaujať Jeho postavenie. A toto je ten najdôležitejší rozdiel medzi uctievaním polobohov a uctievaním Krišnu.

Príklad: Väčšina ľudí chodí do práce, pretože má málo peňazí. Ak človek chodí do práce, lebo ho to teší, tak to už sa nedá nazvať prácou, ale nazvali by sme to napríklad koníček. Rozdiel medzi prácou a koníčkom je v tom, že keď sa človek venuje nejakým koníčkom, tak chce mať z toho radosť. Nezávisle na tom, či mu za to platia, alebo nie, tak v tom bude pokračovať. Do práce chodí človek, aby mal nejaké financie. To, že plní pracovné povinnosti, tak v tom spočíva rituál uctievania zamestnávateľa zamestnancom. Na samotný pracovný proces sa môžeme pozerať ako na uctievanie šéfa. Náš šéf má nejaké možnosti. Základné možnosti sú to, že má peniaze na výplaty. Predstavte si, že takýto zamestnanec bude mať zrazu sto miliónov eur. Bude pokračovať v tej práci? Nebude. A prečo? Toto je hybná sila, ten princíp, prečo niekto koná v materiálnom svete. V materiálnom svete človek vykonáva nejaké uctievanie. Buď pracuje, alebo sa venuje dobročinnosti a to len preto, aby sa dostal na nejakú vysokú pozíciu. A toto vysoké postavenie chce zaujať, aby mohol prestať uctievať.

Príklad: Práca zamestnaného človeka je určitý druh uctievania. Akonáhle získa dostatočný výsledok uctievania, tie peniaze povedzme, tak prestáva uctievať. Ale oddaný Krišnu aj keď získa nejakú výhodu, nejaký výsledok, tak neprestane slúžiť. Skutočný oddaný Krišnu bude slúžiť Krišnovi v akýchkoľvek podmienkach. Ale oddaný polobohov bude slúžiť do tej chvíle, pokiaľ nezíska to čo od nich môže získať.

V Krišna knižke je príbeh: Jeden démon uctieval pána Šivu. Chcel získať požehnanie, že hlava každého koho sa dotkne sa rozletí. Veľmi „úprimne“ slúžil pánovi Šivovi. Za nejaký čas sa mu podarilo uspokojiť pána Šivu a dostal požehnanie po ktorom túžil. A akonáhle to získal, tak to chcel vyskúšať na pánovi Šivovi.

V tomto je podstata materiálnej existencie. V materiálnom svete ľudia vykonávajú uctievanie s jediným cieľom. S cieľom, aby zaujali dostatočne vysoké postavenie, aby mohli zhodiť z piedestálu toho, kto im to požehnanie dal.

Príbeh: Pred nejakým časom som sa rozprával s jedným človekom a on sa so mnou podelil so svojimi plánmi ohľadom svojej kariéry. Možno bude tento príbeh zaujímavý pre tých, ktorí chcú peniaze. Hovoril: „V prvom rade si musím nájsť úspešnú firmu. Zamestnám sa tam. Budem ideálnym zamestnancom, urobím všetko čo mi povedia, dokonca aj to o čo ma nebudú prosiť. Urobím maximum pre to, aby si ma všimli.“

No v skutočnosti toto bola len časť jeho plánu. Pokračoval: „Popri tom budem sledovať ako tam všetko funguje. Budem presne sledovať kde, čo a ako funguje, budem sa snažiť odpozorovať ako funguje celý systém firmy. Budem sa v tom mechanizme dokonale vyznať. Potom odtiaľ odídem a presne podľa toho čo som odpozoroval si urobím svoju vlastnú firmu.“

Toto je logika človeka, ktorý uctieva polobohov. Logika človeka, ktorý chce dosiahnuť nejaké postavenie a to preto, aby získal niečo v tomto materiálnom svete. Preto Krišna v tomto verši kritizuje toto uvažovanie.

Logika oddaného je iná. Ten bude slúžiť nezávisle od toho, či bude chudobný, alebo bohatý. Preto je dôležité, aby oddaní analyzovali svoje motívy, prečo slúžia. Pretože vo výsledku môžeme byť v ilúzii, že slúžime Krišnovi, ale v skutočnosti máme logiku človeka, ktorý uctieva polobohov.

Človek môže mať problémy a môže slúžiť Krišnovi s prosbou: „Krišna prosím zachráň ma, pomôž mi.“ A keď Krišna pomôže, tak prestane slúžiť.

Príbeh: Bol jeden úprimný oddaný, chantoval a mal túžbu slúžiť. V jednom momente mu prišiel list, že niečo zdedil vo Francúzsku. Zdedil celý zámok. Oddaný odcestoval, aby vyriešil všetky tie veci spojené s dedičstvom a odvtedy ho nikdy nikto nevidel. Môžeme len dúfať, že v tom svojom zámku chantuje. No keď mám pravdu povedať, tak o tom trošku pochybujem.

Sme oddaní a slúžime Krišnovi, ale v skutočnosti môžeme mať logiku uctievača polobohov.

Často, keď príde nováčik do hnutia, tak je úslužný a pokorný. No keď už je v hnutí niekoľko desiatok rokov, tak môže hovoriť, že už sa toľko rokov venuje oddanej službe.
Na začiatku som mal v úcte starších oddaných a to je veľmi dôležité mať v úcte starších oddaných, pretože ja som starší oddaný. Nezdá sa vám v tomto niečo podobné s logikou človeka čo uctieva polobohov?

Otázky: Pokiaľ správne chápem tak, aby sa človek vedel s dobrým motívom obracať na Krišnu, tak musí byť pokročilý, ale ako sa stane pokročilým, keď sa nevzťahuje s dobrým motívom ku Krišnovi?

Veľmi dobrá otázka, ďakujem veľmi pekne. Je to jeden z esenciálnych momentov. Tento moment vysvetľuje Šríla Rúpa Goswámi. Bohužiaľ nemáme čas na to, aby som vám to dokázal vysvetliť podrobne, pretože to je otázka celého seminára. Šríla Rúpa Goswámi nám dáva presnú definíciu čistého oddaného. Alebo, ako ste povedali, pokročilého oddaného.

Viete v čom je to tajomstvo? Dokonca aj človek, ktorý sa pred týždňom začal venovať oddanej službe, môže byť pokročilý oddaný. Ak koná v súlade s touto definíciou Šrílu Rúpu Goswámiho. V skutočnosti ju môže nasledovať každý. Neznamená to, že byť pokročilý oddaný je niečo nedosiahnuteľné. A naopak, človek môže byť desiatky rokov v hnutí a nemusí zodpovedať tejto definícií Šrílu Rúpu Goswámiho.

Aj absolútny nováčik môže byť pokročilý. Práve pre to Šríla Rúpa Goswámi veľmi podrobne vysvetľuje tieto malé detaily. Vysvetľuje, ako sa môže nováčik stať pokročilým oddaným hneď od úplného začiatku. No bohužiaľ to dnes kvôli času nedokážeme rozobrať. Ale každý musí vedieť, že to je možné. Ak tu vytvoríme nejaký systém vzdelávania, tak to tu veľmi podrobne rozoberieme.

Otázka: V začiatkoch, keď som sa pridal k hnutiu, tak som chodil k susedovi na kvety, ktoré som potom obetoval Krišnovi na oltári. Nemal som úplne čisté svedomie, ale niekde som sa dočítal, alebo nejaký oddaný mi povedal, že to je v poriadku, lebo to Krišna nejakým spôsobom anuluje. Chcel by som sa opýtať, aký má na to prabhu názor, na túto morálnu dilemu. Pretože, ak som správne pochopil, tak to je príklad rozporu medzi tou dharmou a tým transcendentálnym postojom.

Musím sa priznať, že v Čeljabinsku v chráme sme niečo podobné tiež robili. Mataji pujari chodili na hlavné námestie a tam boli celé záhony kvetov. A pre koho rastú tie kvety? Samozrejme pre Krišnu. Pre potešenie Krišnu. Dali si budík na dvanástu v noci a išli na kvety. Potom ich priniesli do chrámu. Môžem vám povedať príbeh spojený so Šrílom Prabhupádom.

Príbeh: Oddaní v jednom centre začali kradnúť kvety a nosili ich do chrámu. Pretože Šríla Prabhupáda dával deň predtým lekciu a hovoril, že všetko v tomto materiálnom svete patrí Krišnovi. Takže oni to pochopili tak, že tie kvety u susedov tiež patria Krišnovi a keď sa to dozvedel Šríla Prabhupáda, tak bol veľmi nespokojný. Oddaní začali kázať Šrílovi Prabhupádovi. Začali mu vysvetľovať, aby to pochopil, predsa všetko v tomto materiálnom svete patrí Krišnovi, alebo o tom pochybujete? Na to Šríla Prabhupáda odpovedal: „Áno patrí, ale tieto kvety dal Krišna tým ľuďom, takže vy nemáte právo brať ich podiel. Môžete prísť a poprosiť ich o tie kvety, alebo im môžete kázať, ale ak vám ich nedovolia zobrať, tak by ste to nemali robiť.“