Védsky štvorec
Priblížili sme sa takmer ku koncu prvej kapitoly. Napriek tomu by som sa chcel ešte chvíľu venovať argumentom Arjunu.
Porozprávame sa o védskom argumentačnom štvorci. Vizuálne to bude prehľadnejšie. Nakreslite štvorec a rozdeľte ho na štyri časti. Takto vidíme, že tento štvorec obsahuje štyri malé štvorce. Tieto štyri malé štvorce očíslujeme. Vľavo hore bude číslo jedna, vpravo hore dva, vľavo dole tri a vpravo dole štyri. Takýmto spôsobom sa vo štvorci nachádzajú štyri argumenty Arjunu. Nad jedna a tri napíšeme hore „Ja“ a nad dva a štyri napíšeme „Iní ľudia“. Vedľa jednotky, dvojky napíšeme „Sebecké záujmy“ a vedľa tri a štyri bude „Dharma“. Takýmto spôsobom vidíme ešte jednu klasifikáciu argumentov Arjunu.
Aký je prvý argument Arjunu?
Prvý argument Arjunu.
Publikum: Že nechce bojovať.
Áno. On hovorí: „Ja nechcem“.
Môžeme vidieť, že v tomto argumente je z hora napísané „Ja“ a z boku „Sebecké záujmy“.
To je najsebeckejší argument.
Aký je druhý argument Arjunu?
Druhý argument Arjunu.
Publikum: Čo z toho budeme mať?
Správne. No ak si ešte raz prečítame tie verše, tak on tam hovorí: „Ja nechcem zabíjať svojich príbuzných“. Ako budem žiť bez príbuzných? Pamätáte si, alebo treba pripomenúť?
Publikum: Pamätáme.
Argument Arjunu číslo dva hovorí: „Ja si robím starosti o svojich príbuzných“.
To už je menej sebecký záujem.
Aký je tretí argument Arjunu?
Tretí argument Arjunu.
Publikum: Čo tým získame?
V treťom argumente hovorí: „Ja nechce hrešiť“. Ak chcete môžeme si to prečítať ešte raz. Zmysel je v tom, že Arjuna hovorí: „Ja nechcem hrešiť“, „Ja sa nechcem dopustiť vraždy“.
To už patrí do oblasti dharmy. Vzťahuje sa to k jeho osobnej dharme. „Ja nechcem hrešiť.“
Aký je štvrtý argument Arjunu?
Štvrtý argument Arjunu.
Publikum: Nemá to prospech ani pre spoločnosť.
Áno. Argument o zničení varnášramy. To je dharma, ale v prospech iných ľudí.
Hovorí: „Ja nechcem, aby druhí ľudia hrešili.“
Takýmto spôsobom môžeme urobiť klasifikáciu argumentov Arjunu. Chcem povedať, že na začiatku som to zbadal v Bhagavad Gíte. Potom, keď som sa podrobnejšie učil štvrtý spev Šrímad Bhágavatam, tak som uvidel ako tam tie osobnosti, keď sa hádajú, neustále aplikujú tento védsky štvorec. Na začiatku som si myslel, že je to náhoda. No potom som zbadal, že všetky hádky mali v sebe tento védsky štvorec.
Príklad: Najskôr človek hovorí o svojich sebeckých záujmoch. Potom hovorí o záujmoch svojich príbuzných a kamarátov. Potom hovorí o svojej osobnej dharme a potom spomína dharmu iných ľudí.
Prečo som sa vám rozhodol povedať o tomto védskom štvorci? Pretože, keď som počúval niektoré lekcie o Bhagavad Gíte, tak tam sa hovorilo o tom, že Arjuna uviedol argumenty proti účasti v bitke nesystematicky. V skutočnosti Arjuna uviedol tieto dôvody veľmi systematicky.
Rôzni ľudia majú rôzne hodnoty, ktoré sú základom ich života. Niekto je väčší egoista. Niekto je väčší altruista. Niekto viac aplikuje nejaké materiálne dôvody. Môžeme povedať, že tá vrchná polovica, jednotka a dvojka sú viac materiálne dôvody. Niekto sa viac prikláňa k duchovným dôvodom.
Obyčajný človek nepoužíva tieto štyri argumenty. Obvykle používa jeden, alebo dva argumenty ku ktorým je naklonený viac. Keďže som spomínal, že Arjuna zastupuje naše záujmy pred Krišnom, každý z nás by mohol vyzdvihnúť nejaký svoj osobný argument. Arjuna spojil všetky tieto argumenty a stal sa zástupcom všetkých.
Aký praktický význam má tento štvorec?
Keď s niekým diskutujeme, tak je najlepšie priviesť tieto štyri argumenty. Pretože v takom prípade to bude vyzerať viac presvedčivo. Takisto môžeme uvidieť ku ktorému z tých dôvodov je človek naklonený.
Príklad: Nejeme mäso. Niekto z nášho okolia sa nás môže opýtať prečo nejeme mäso. Ja som prestal jesť mäso ešte predtým, ako som sa stal oddaným. Na mňa mal veľmi silný vplyv dôvod, že keď človek je mäso, tak to je v skutočnosti vražda zvieraťa. Nechcel som mať nič spoločné s vraždou zvierat, tak som ešte v škole prestal jesť mäso. Neskôr som sa zoznámil s oddanými a nadobudlo to ešte väčšie opodstatnenie. Väčšina ľudí sú teraz veľmi silní egoisti. Čo je najviac vhodný argument pre veľmi silného egoistu?
Publikum: Zdravie.
Argument číslo jeden – ja. To sa dá rozšifrovať ako: „Ja som egoista.“ Preto mu poviem: „Ja nechcem.“ On na to: „Keď nechceš, tak samozrejme.“ Pretože argument: Ja nechcem – je presvedčivejší, ako zdravie. Keď teraz počúvame ľudí tak hovoria: Ja chcem/ja nechcem, alebo páči sa mi to/nepáči sa mi to.
Publikum: Čiže to je iba mentálna úroveň?
Áno. To je taká úroveň pocitov.
Publikum: Mňa keď sa pýtajú, prečo nejem mäso tak poviem, že ja mám jeden sebecký a jeden nesebecký dôvod. Ten nesebecký je súcit a sebecký je, že si nechcem robiť zlú karmu.
Áno. Keď vidíme tento prvý argument, tak skúsme diskutovať a povedať prečo nejeme mäso, nepijeme alkohol a tak ďalej. Ten variant, ktorý teraz uvediem ja, je len príklad, to neznamená že neexistujú ďalšie varianty.
Príklad: Prečo neješ mäso?
Prvý dôvod, pretože: Ja nechcem.
Druhý dôvod, pretože moja manželka nemá rada mäso. Človek si povie, jasné prečo by sa mal hádať s manželkou, to nie je výhodné. Súhlasíte, že to je dobrý argument?
Publikum: Áno.
Moja manželka neľúbi mäso. Čo chceš, aby som sa s ňou rozviedol? Čo tým sleduješ?
Tretí dôvod, pretože nechcem, aby kvôli mne umierali zvieratá, alebo ako ste povedali, že nechcem zlú karmu.
Štvrtý dôvod, pretože výroba mäsa škodí ekológii, čiže škodí všetkým. Najnovšie štúdie uvádzajú, že mäsovýroba veľmi zle vplýva na ekológiu.
Preto vám odporúčam argumenty v tejto postupnosti. Hneď ako to egoista bude počuť, tak sa upokojí. Ten, kto je menej egoistický, tak môže vnímať tie nasledujúce argumenty. Taktiež to môžete používať aj v nejakých iných diskusiách alebo sporoch. Keď spomeniete len jeden argument a človek sa prikláňa k inému argumentu, tak ho nepresvedčíte. Čo si o tom myslíte?
Publikum: Dáva to zmysel.
Môžete si to skúsiť natrénovať a porozmýšlať, či sú nejaké konflikty, alebo diskusie prečo niečo robíte, alebo nerobíte. Aplikovať túto argumentáciu. Pretože védska kultúra, ako som vám už hovoril, sa zakladá na tomto védskom štvorci. V štvrtom speve Šrímad Bhágavatamu sú desiatky takýchto védskych štvorcov. Keď tam uvidíte nejaký spor, tak si buďte istý, že tam je použitý védsky štvorec.
Ďalej bude Krišna vyvracať tieto argumenty. Preto, keď nepochopíme tieto argumenty Arjunu, tak nepochopíme prečo Krišna v druhej a tretej kapitole hovorí, to čo hovorí. On v skutočnosti odpovedá na tieto argumenty Arjunu.
Publikum: Mne nie je jasná jedna vec, že tá jednotka, dvojka boli teda zadefinované, že sú iba také mentálne, že chcem alebo nechcem. To potom vyzerá, že oni postrádajú nejakú logiku, že je to iba taká póza, že ja to ani sám nechápem. Skrátka: „Nie!“
Môžeme používať logiku, to nie je problém. Všetko záleží od človeka, ktorý nás počúva. Keď zastavíte človeka a opýtate sa ho prečo fajčí cigarety. Tak si myslíte, že budete počuť nejakú logiku? Môžeme v skutočnosti používať aj logiku. No ja som si všimol, že na obyčajných materialistických ľudí logika funguje horšie, ako chcem/nechcem. Keď vidíte rozumnejšieho človeka, tak pri ňom je lepšie používať logické argumenty. Nikomu neprekáža, keď transformujete prvý argument, ja nechcem, pretože to škodí môjmu zdraviu. Alebo, ja sa nechcem hádať so svojou manželkou, pretože neje mäso a kvôli tomu si s ňou nebudem ničiť vzťah. Nikomu neprekáža, keď spravíte tretí argument viac logickým. Môžete povedať, že verím v reinkarnáciu a nechcem, aby ma v ďalšom živote zabili takýmto spôsobom.
Tento štvorec je univerzálny, môžete ho aplikovať rôzne. Hlavné je to, že tu je systém. Človek s ktorým diskutujete môže byť citlivejší k jednému z týchto štyroch argumentov. Keď diskutujete v nejakej skupine, tak jeden človek môže byť citlivejší k jednému a druhý k inému argumentu.
Publikum: Čiže keby sme to zjednodušili, že nebudeme pozerať na to, že ja a iní, budeme pozerať iba na ten ľavý stĺpec, tak tá jednotka to sú sebecké argumenty, trojka nesebecké alebo všeobecne prospešné argumenty, teoreticky by tam mohla byť ešte päťka a to by mohli byť duchovné argumenty lebo keď poviem, že to robím iba kvôli Bohu, lebo Boha teší, že nejem mäso, to nie je ani sebecký ani altruistický argument.
Pozrite. Môžete každú tú stranu štvorca premenovať inak. Pretože v logike je taký termín dichotómia. Keď pozriete tak ten štvorec je zostavený podľa princípu dichotómie. Viete čo to je?
Publikum: Nie.
To je latinský termín. Dichotómia je, keď rozdeľujeme nejakú skupinu predmetov na dve časti a buď ich zadelíme do jednej, alebo druhej časti. Napríklad keď si povieme ja a iní. To je dichotómia. Všetci sa tam niekde zaradia.
Príklad: Môžeme povedať osobné, alebo spoločné. Materiálne, alebo duchovné. Keď je potreba duchovných argumentov, tak môžeme povedať, že tretí a štvrtý argument patria k duchovným a prvý a druhý k materiálnym. Namiesto toho, aby sme pridávali piaty argument, tak môžeme urobiť viac védskych štvorcov. Každý z nich bude vytvorený podľa unikátneho systému dichotómie. Môžeme povedať, že tretí argument je, že ja chcem spraviť radosť Bohu, preto nejem mäso. Tam je prítomné slovo Ja. Ono sa nachádza nad číslom tri a z tej strany môžeme tú polovicu nazvať ako duchovné. Štvrtý argument môžeme povedať, že ja chcem, aby ľudia nehnevali Boha, preto nekupujem mäso a tak ľudia nebudú predávať mäso atď.. Ak máte nedostatok argumentov, tak vám odporúčam používať niekoľko védskych štvorcov. Dobre?
Publikum: Áno. Čiže vlastne ten argument Arjunu, tá jednotka bol sebecký. Že keby zabil rodinu, tak by ostal bez rodiny áno? A dvojka by bola, keď si ostatní pozabíjajú rodinu tak všetci budú bez rodiny.
Môžeme to klasifikovať rozličnými spôsobmi. Pozrite čo hovorí Arjuna. Hovorí, že moje časti tela sa trasú. Triaška ide celým mojim telom. Popisuje svoj stav. Čo budem mať z toho, keď zabijem svoju rodinu? S kým si budem užívať?
Publikum: To je stále jednotka?
To už je dvojka.
Publikum: Čiže jednotka je iba fyzické, čiže to bol čisto emočný stav?
Áno.
Publikum: Dvojka že čo bude bez tej rodiny, ľudia budú bez rodiny, ja budem bez rodiny …
Áno. On predovšetkým hovorí o sebe – načo potrebujem kraľovať. Je to dobrý systém, ktorý nám umožňuje systematizovať argumenty Arjunu. Ja sám keď sa rozprávam s človekom, tak sa snažím pochopiť ku ktorému z tých argumentov je citlivejší a privádzam tie argumenty. Pretože uvádzať mu iné argumenty je zbytočné. Keď nevieme ku ktorému je citlivejší, alebo to je pre väčšiu skupinu ľudí, tak musíme použiť všetky štyri argumenty. Môže to byť viac logické, alebo menej logické. Viac emočné, alebo menej.
Publikum: Čiže taká ako keby evolúcia egoizmu? Najskôr iba tá anna maya, prana maya, mano maya – stále sa pozerá viac zo širšieho.
Áno. Môžeme to vnímať ako evolúciu egoizmu od viac hrubších egoistických motívov k viac vznešeným, duchovným motívom. Preto taká postupnosť jeden, dva, tri, štyri. S každým ďalším je to vznešenejšie. Dúfam v to, že to budete používať.
Publikum: Môžem otázku? Zaujíma ma, keď ste to uplatňoval, kde to bolo najťažšie? Nejaký príklad.
Nikde. Používam to automaticky. Je to univerzálny systém, nie je to ťažké. Je to natoľko univerzálny systém, že by bolo lepšie, keby ste to používali automaticky. Okrem toho, tento systém pomáha prijímať správne rozhodnutia. Pretože problém sa hodnotí z rôznych uhlov pohľadu. Keď má niekto nejaký problém, v čom by bolo najťažšie niekoho presvedčiť? Nemá to byť nejaký veľmi zložitý problém, aby sme mohli tento problém použiť a aktivovať logiku.
Publikum: Môžem? Podľa mňa je najťažšie, alebo ten prvý krok je, odhadnúť na akej úrovni je ten, koho chceme presvedčiť. Keď je mentálny, tak mu budem kázať na tej mentálnej úrovni, keď je na intelektuálnej, tak na takej.
Obvykle komunikujeme s ľuďmi ktorých poznáme, preto to môžeme odhadnúť.
Príklad: Dieťa nechce umývať riad. Môžete povedať, že chcel by som ťa poprosiť, aby si umyl riad. Je to moja osobná prosba na teba. To je argument číslo jedna, lebo ja chcem. Taktiež mu môžeme povedať, že to urobí radosť jeho mame, keď umyje ten riad. Bolo by to veľmi dobré aj pre teba, pretože takto budeš rozvíjať silu vôle, to je tretí argument. A štvrtý je, že keď ten riad bude umytý, tak sa všetci budeme cítiť v tomto dome príjemne. Takto sa to dá povedať dieťaťu. Alebo na neho môžeme nakričať: :Hovoril som ti umy riad!: Čo si myslíte, čo by bolo pre to dieťa lepšie? Nakričať na neho, alebo mu to vysvetliť?
Publikum: Niekomu možno pomôže keď ho zbijú, alebo na neho nakričia.
Áno. Ale lepší je pozitívny spôsob.
Publikum: Alebo na druhý deň mu dať jesť zo špinavého taniera.
Áno. To je príklad, ktorý môžeme použiť v tom bežnom živote. Treba ho poprosiť, aby umyl riad a presvedčiť ho prečo to má urobiť. Keď na neho nakričíme a rozkážeme mu, aby niečo urobil, to je jeden prístup. Druhý prístup, keď povieme, že by sme ho chceli poprosiť, aby umyl ten riad a tvoja mama bude veľmi rada, keď to urobíš. Keď to urobíš bude to svedčiť o tom, že máš pevnú vôľu a tak ďalej.
Argumenty môžu byť rôzne ale logika je taká, že jeden, dva, tri, štyri a tu vidíte dichotómiu vertikálnu aj horizontálnu. Na začiatku prvé dva dôvody, tam hovorím o svojich záujmoch. Tri a štyri tam hovorím viac o záujmoch toho dieťaťa. Buď pre neho osobne, alebo pre neho ako člena rodiny. V tomto príklade sú prvý a druhý dôvod viac emočné a tretí, štvrtý sú viac logické. No dichotómia tam je prítomná vo všetkých štyroch dôvodoch. Ešte raz, dichotómia je rozdelenie tých dôvodov na dve časti. Buď to, alebo to. Buď muž, alebo žena. Buď teplo, alebo zima. Buď doma, alebo vonku. Buď materiálne, alebo duchovné. Buď emočné, alebo fyzické. A tak ďalej. Keď to neviete použiť v praxi teraz, tak to bude veľmi užitočné v štvrtom speve Šrímad Bhágavatamu.
Myslím si, že to je téma na rozmýšľanie. Keď chcete môžeme ukončiť túto kapitolu Bhagavad Gíty. Pozriem kde sme skončili. 44, 45, 46 to sú záverečné verše prvej kapitoly. Môžeme prečítať 44. verš.
Bhagavad Gíta 1.44
aho bata mahat pāpaṁ
kartuṁ vyavasitā vayam
yad rājya-sukha-lobhena
hantuṁ sva-janam udyatāḥ
Ó, beda, aké zvláštne je, že sme odhodlaní spáchať veľké hriechy. Z túžby po kráľovskom šťastí sme schopní zabíjať aj vlastných príbuzných.
Pozrite tu Arjuna robí záver védskemu štvorcu. V skratke opakuje argumentáciu.
Bhagavad Gíta 1.45
yadi mām apratīkāram
aśastraṁ śastra-pāṇayaḥ
dhārtarāṣṭrā raṇe hanyus
tan me kṣema-taraṁ bhavet
Bolo by pre mňa lepšie, keby som sa nebránil a bol bez zbrane v boji zabitý ozbrojenými synmi Dhṛtarāṣṭrovými.“
Bhagavad Gíta 1.46
sañjaya uvāca
evam uktvārjunaḥ saṅkhye
rathopastha upāviśat
visṛjya sa-śaraṁ cāpaṁ
śoka-saṁvigna-mānasaḥ
Sañjaya riekol: „Keď takto Arjuna prehovoril uprostred bojiska, odhodil luk a šípy a zachvátený žiaľom sa posadil do bojového voza.“
Všetko. Prvá kapitola ukončená. Arjuna pre seba spravil záver – odmieta bojovať.
Začne sa druhá kapitola a Krišna vstúpi aktívnejšie do dialógu s Arjunom. Keď má niekto záujem, tak môžeme zopakovať túto prvú kapitolu a ísť ďalej. Bolo by dobré porozprávať o dejovej línii prvej kapitoly.
Môžeme si pripomenúť najhlavnejšie témy. Aké tam boli témy?
Znaky víťazstva Pánduovcov.
Môžeme krátko analyzovať reč Duryodhanu.
Môžeme prebrať prečo zrazu Arjuna začal pochybovať.
Môžeme spomenúť argumenty Arjunu proti účasti v bitke
To je teória.
Môžete taktiež porozmýšľať, ktoré je vaše najobľúbenejšie ponaučenie z prvej kapitoly. Ponaučení je tam veľmi veľa. No aké je vaše najobľúbenejšie ponaučenie? Keď to ponaučenie bude nie teoretické, ale viac praktické, tak to bude veľmi dobré. Pretože Bhagavad Gíta nie je kniha, ktorú môžeme len tak prečítať a povedať, dobre prečítal som.
Vždy je dobré, keď si po prečítaní knihy môžeme pre seba zobrať nejaké ponaučenie ako na sebe niečo zmeniť. Tých ponaučení môže byť veľa, ale keď sa vám niekomu podarí porozprávať aspoň o jednom, tak to bude tiež dobré. Môžeme to zobrať ako domácu úlohu.
Môžeme to urobiť tak, že ja sa budem pýtať nejaké otázky z teórie. Budem sa pýtať čo si pamätáte a pripomínať, ak si nespomeniete. Ponaučenie to už je čisto vaše, to čo si z toho zoberiete. Ak bola pre niekoho tá teória zložitá, tak môžete prakticky.
Aké ponaučenie ste získali z prvej kapitoly Bhagavad Gíty?
Publikum: Z tých prvých slov, ako prvé čo povedal Krišna Arjunovi. Ohľadom toho prítomného okamihu čo aj Surdas prabhu o tom dával minule prednášku.
Myslím si, že tieto úlohy môžeme prebrať na ďalšej lekcii. Alebo to prebrať spoločne online. Alebo urobiť taký rýchly test z teórie, aby sme si spomenuli čo všetko sme prešli v prvej kapitole Bhagavad Gíty a potom sa dostať k domácim úlohám.
Keď máte nejaké otázky ohľadom prvej kapitoly, alebo o niečom o čom sme sa rozprávali tak nech sa páči. Je možné, že som niečo vysvetlil len povrchne a vy by ste mali záujem to pochopiť lepšie.
Každopádne prvá kapitola to je základ, začiatok celej Bhagavad Gíty. Celá Bhagavad Gíta sa otvára od tej tragédie ktorá stála pred Arjunom.
Keď nemáte otázky, tak ukončíme lekciu.
Bonus
Zatiaľ žiadne komentáre.