Dnes začíname veľmi neľahkú kapitolu. Ôsma kapitola je veľmi neobvyklá.
Bhagavad Gíta 8.1
arjuna uvāca
kiṁ tad brahma kim adhyātmaṁ
kiṁ karma puruṣottama
adhibhūtaṁ ca kiṁ proktam
adhidaivaṁ kim ucyate
Arjuna riekol: „Ó, môj Pane, ó, Najvyššia Osoba, prosím Ťa, povedz mi, čo je Brahman? Čo je vlastné ja? Čo sú činnosti konané s myšlienkou na odmenu? Čo je hmotné stvorenie a kto sú polobohovia?
Bhagavad Gíta 8.2
adhiyajñaḥ kathaṁ ko ’tra
dehe ’smin madhusūdana
prayāṇa-kāle ca kathaṁ
jñeyo ’si niyatātmabhiḥ
Kto je pánom obetí a ako žije v tele, ó, Madhusūdana? A ako Ťa v okamihu smrti môžu spoznať tí, ktorí Ti oddane slúžia?“
Čo si myslíte o týchto otázkach?
Publikum: Mne to príde, že je to ako keby nejaká postupka.
Surdas prabhu: Pamätáte si, aké mal Arjuna otázky predtým? Pokladá otázky, ktoré sú spojené s tým, čo hovoril Krišna doteraz. Napríklad Krišna hovorí o budhi-yoge a Arjuna sa Ho pýta, kto je buddhi-jogín. Alebo Krišna hovorí, že treba konať a Arjuna hovorí v tretej kapitole, že sa zamotal. Alebo Krišna v šiestej kapitole popisuje yogovú prax a Arjuna hovorí, že to nezvládne. Hovorí – čo sa stane s jogínom, ktorému sa nepodarí dosiahnuť úspech? Ako sú otázky Arjunu v ôsmej kapitole spojené s tým čo Krišna doteraz hovoril?
Publikum: Mne to príde, že sa pýta všetky veci, ktorým nerozumie.
Surdas prabhu: Dobre, a aké otázky zadáva? Môžete ich prečítať. Čomu nerozumel?
Publikum: Brahman, vlastné ja, karma, adhibhūtaṁ, adhidaivaṁ, adhiyajñaḥ.
Surdas prabhu: Prečo pokladá Arjuna tieto otázky? Ak sa pozrieme na dva predchádzajúce verše, tak to pochopíme.
Bhagavad Gíta 7.29
jarā-maraṇa-mokṣāya
mām āśritya yatanti ye
te brahma tad viduḥ kṛtsnam
adhyātmaṁ karma cākhilam
Inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vyslobodiť zo staroby a smrti, sa prostredníctvom oddanej služby uchyľujú ku Mne. Sú vskutku Brahmanom, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.
Bhagavad Gíta 7.30
sādhibhūtādhidaivaṁ māṁ
sādhiyajñaṁ ca ye viduḥ
prayāṇa-kāle ’pi ca māṁ
te vidur yukta-cetasaḥ
Tí, ktorí Ma plne poznajú ako Najvyššieho Pána vládnuceho hmotnému stvoreniu, všetkým polobohom a obetiam, Ma môžu poznať a rozumieť, kto som, aj v okamihu smrti.“
Už ste to pochopili?
Publikum: Áno, sú tam všetky tie pojmy. V sanskrite je to zrejmé. Pýta sa, čo je Brahman a to je vo verši dvadsaťdeväť. Potom je tam vlastné ja a to je adhyātmaṁ. To je vo verši dvadsaťdeväť. V tomto verši je aj karma. Adhibhūtaṁ, adhidaivaṁ, adhiyajñaḥ, prayāṇa-kāle sú v tridsiatom verši.
Surdas prabhu: Krišna v týchto dvoch posledných veršoch siedmej kapitoly použil tieto pojmy a Arjuna prosí Krišnu, aby mu vysvetlil čo znamenajú. Ôsma kapitola je zložitá kapitola. Tie vysvetlenia, ktoré som počul k ôsmej kapitole boli veľmi slabé. Ak sa pokladajú otázky tomu kto vysvetľuje ôsmu kapitolu, tak sa dá veľmi ľahko zamotať. Špeciálne v týchto otázkach.
Tieto slová popisujú kvalifikáciu. Aby sme sa k tomu dostali, tak si zopakujeme siedmu kapitolu.
Aká je hlavná téma siedmej kapitoly?
Teória osobnosti. Dva posledné verše siedmej kapitoly popisujú minimálnu úroveň, na ktorú sa musí dostať človek, ktorý pochopil túto teóriu. Maximálna je neobmedzená, ale minimálna je toto. Napríklad impersonalisti neuznávajú teóriu osobnosti. Nesúhlasia s ňou a budú ju popierať. Jogíni tiež nepochopia teóriu osobnosti. Teórii osobnosti rozumejú bhaktovia. Bhaktovia sú rôznych úrovní. Sú nečistí bhaktovia, tam je pochopenie bhakti zmiešané s nejakými inými koncepciami. Yoga-mišra-bhaktovia nie sú čistí oddaní. Mišra znamená zmiešaný. Yoga-mišra-bhakta je minimálna úroveň, ktorá priznáva teóriu osobnosti. Preto ďalej Arjuna upresňuje tieto dôležité pojmy, aby mohol pochopiť na akej úrovni sa nachádza sám.
Pojmy.
Brahma a adhyātma sa vzťahujú k osobnosti.
Karma a adhibhūta sa vzťahujú k materiálnemu svetu.
Adhidaiva a adhiyajña sa vťahujú k Pánovi.
Človek, ktorý rozumie teórii osobnosti:
Rozumie tomu, kto je osobnosť.
Rozumie tomu, čo je materiálny svet.
Rozumie tomu, kto je Pán.
Materialista si myslí, že človek je potešenie.
Impersonalista si myslí, že človek je Brahman. Ja som Brahman.
U každého človeka je nejaké pochopenie toho kto je, čo je materiálny svet a kto je Pán. Keď sa opýtate na tieto otázky, tak podľa jeho vysvetlenia pochopíte, či je oddaný, alebo jogín, alebo impersonalista, alebo dobrý materialista, alebo zlý materialista.
Tu sa opisujú tieto dôležité kategórie. Živá bytosť je charakterizovaná dvoma termínmi Brahma a adhyātma.
Adhi znamená ten, kto je vyššie a ten, kto kontroluje to, čo je nižšie. Dá sa povedať, že je to nejaký nadriadený.
Priklad: Adhikar. Kar znamená činnosť. Adhikar je ten, kto kontroluje činnosť.
Niekto vie hrať na harmóniu. Existuje hra na harmóniu a niekto kontroluje hru na harmóniu. Jeho schopnosť kontrolovať túto činnosť sa volá kvalifikácia.
Aký má adhikar Jozef? Ktorú činnosť môže kontrolovať veľmi dobre? Mridangu a vie variť. To je jeho adhikar. Pretože je nadriadený nad hrou na mridange a nad tým, aby sa varilo v kuchyni. Chcem, aby ste pochopili ako to funguje.
Bhagavad Gíta 8.3
śrī-bhagavān uvāca
akṣaraṁ brahma paramaṁ
svabhāvo ’dhyātmam ucyate
bhūta-bhāvodbhava-karo
visargaḥ karma-saṁjñitaḥ
Kṛṣṇa, Najvyšší Pán riekol: „Nezničiteľná, transcendentálna živá bytosť sa nazýva Brahman a jej večná podstata sa nazýva adhyātma, vlastné ja. Činnosť vytvárajúca hmotné telá živých bytostí sa nazýva karma, plodonosná činnosť.
Bhagavad Gíta 8.4
adhibhūtaṁ kṣaro bhāvaḥ
puruṣaś cādhidaivatam
adhiyajño ’ham evātra
dehe deha-bhṛtāṁ vara
Ó, najlepší z vtelených, hmotná príroda, ktorá sa neprestajne mení, sa nazýva adhibhūta, hmotné stvorenie. Moja vesmírna podoba, zahŕňajúca všetkých polobohov, vrátane polobohov Slnka a Mesiaca, sa nazýva adhidaiva. A Ja, Najvyšší Pán, zastúpený Naddušou v srdci každej živej bytosti, sa nazývam adhiyajña, Pán obetí.
Čo to je Brahman?
To je to transcendentálne, duchovné.
Impersonalisti, jogíni aj oddaní hovoria o Brahmane. Brahman je duchovné. Keď povieme, že živá bytosť je Brahman, tak môžeme povedať, že aj impersonalisti hovoria, že živá bytosť je Brahman a preto je potrebné aj druhé slovo adhyatma, pretože impersonalisti popierajú to, že je živá bytosť adhyátma. Adhyátma prekladá Šríla Prabhupáda ako vlastné ja.
Publikum: To je ako sva átma?
Surdas prabhu: Dá sa to tak povedať. Dá sa povedať, že átma je to isté ako Brahman. Ale je adhyátma majiteľ tohto Brahmanu.
Publikum: To je tá osobnosť?
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Brahman nie je skôr taký potenciál?
Surdas prabhu: Brahman je všetko. Všetky živé bytosti, celý materiálny svet, to je všetko.
Publikum: To znamená, že Brahman je energia?
Surdas prabhu: Brahman je energia aj zdroj energie zároveň. Bojím sa, aby som vás nepoplietol. Je to veľmi zložitá téma a pokúsim sa ju vysvetliť čo najjednoduchšie. Aby ste sa nezamotali, tak to nebudem komplikovať.
Živá bytosť je z jednej strany duša, átma. Je individuálna, je odlišná od inej duše. Napríklad všetci sa líšime od Krišnu, aj od ostatnej časti Brahmanu, preto adyátma.
Publikum: Pre oddaného je Brahman energia a adhyátma je zdroj tej energie, alebo znalec?
Surdas prabhu: Tu je dôležité určiť význam toho, čo je energia. Energia od niekade vychádza. Brahman nevychádza z ničoho a preto nie je energia.
Publikum: Ale v skutočnosti vychádza z osobnosti Krišnu nie?
Surdas prabhu: Dá sa tak povedať, ale Krišna je tiež Brahman.
Publikum: Je, aj nie je.
Surdas prabhu: Áno, ačintya-bhedabheda-tattva. Preto nechcem vysvetľovať zložité veci. Chcem vysvetliť jednoduchšiu variantu, aby ste sa nepoplietli. Keď pochopíte jednoduchý variant, tak sa môžeme snažiť pochopiť zložitejší variant.
Hocijaká živá bytosť je minimálne Brahman + adhyátma.
Čo je materiálna príroda?
Karma je spojená s materiálnou prírodou. Krišna vysvetľuje, že je to činnosť, ktorá prispieva k vytváraniu hmotných tiel. Teraz sa živá bytosť nachádza v materiálnom tele. Karma je tá činnosť, ktorá vytvára materiálne telo, v ktorom sa ocitá duša.
Čo je adhibhúta?
Bhúta je materiálna zložka. Napríklad voda je bhúta.
Publikum: Prečo tam je to adhi?
Surdas prabhu: Pretože materiálny svet sa nachádza vyššie od týchto zložiek. Samotná bhúta nie je materiálny svet. Všetky bhúty vytvárajú materiálny svet. V Šrímad Bhágavatam sa vysvetľuje, ako sa vytvára materiálny svet. V určitom momente sa v materiálnom svete zjavujú tieto bhúty. O bhúte sa dá povedať, že je to nejaká energia Krišnu. Pamätáte si, zem, voda, oheň, vzduch, to sú všetko moje bhúty. To sa vzťahuje k materiálnemu svetu. Porozmýšľam, ako by sa to dalo lepšie vysvetliť.
Príklad: Toto je stôl. Toto je postel. Môžete vymenovať všetky jednotlivé predmety, ktoré sa tu nachádzajú. Čo je to všetko spolu?
Publikum: Adhi izba.
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: A Brahman nemá adhibrahman? Lebo on je taká jednota?
Surdas prabhu: Brahman stojí oddelene od materiálneho sveta.
Publikum: On nemá zložky?
Surdas prabhu: To je dobrá otázka, ale ja na ňu nebudem odpovedať, aby som nepomýlil iných oddaných. Impersonalisti hovoria, že nemá jednotlivé zložky, že všetko je Brahman. No my hovoríme, že sú oddaní a Pán a neosobný Brahman atď.
Čo je Boh?
- úroveň adhidaiva (nadriadený polobohov)
Pasívne pochopenie kto je Boh.
Na začiatku je pochopenie Boha ako adhidaiva. Daiva sú polobohovia. Adhidaiva je nadriadený polobohov. Človek na začiatku vníma Boha, ako nadriadeného polobohov.
- úroveň adhijagja (nadriadený obeti)
Aktívne pochopenie kto je Boh.
Jagja je obeť. Adhijagja je nadriadený obeti.
Publikum: To je podobné, ako tá formulka mieru.
Surdas prabhu: Áno. Pasívne a aktívne vnímanie.
Príklad:
Pasívne vnímanie:
Mladý chlapec pozerá na dievča a obdivuje aká je krásna. Môže si zavesiť jej fotku na stenu. Vníma to dievča pasívne. Myslí si, že je najkrajšia, najmúdrejšia, najlepšia a ďalej nič.
Aktívne vnímanie:
Pochopenie, že pre ňu môže niečo urobiť a ona bude reagovať. Napríklad jej môže darovať kvety a ona sa usmeje. Môže niečo urobiť a ona na to bude nejak reagovať. Môže vtipkovať a môže sa zasmiať. Povie jej niečo zlé a ona sa nahnevá.
Tak isto je to aj s Bohom.
Viem, že Boh existuje, ale nič nebudem robiť, lebo som maličký. To je pochopenie, že Boh je ako adhidaiva.
Môžem niečo urobiť a Boh mi odpovie. To je adhijagja.
Publikum: To adhijagja, tak sa vzťahujú bhaktovia?
Surdas prabhu: No, áno.
Publikum: Adhidaiva, to sú nejakí karma-khandí?
Surdas prabhu: Nie, to sú skôr jogíni. Hovorili sme yoga-mišra-bhakta.
Poviem vám tajomstvo. Karmí Bohu ako adhidaiva nerozumejú. Karma-khandí je vo všeobecnosti to isté. Karma-khandí rozumejú Boha ako jednoducho daivu.
Publikum: Ako nejakú prírodnú silu?
Surdas prabhu: Áno. Adhidaiva to je od jogína a vyššie.
Publikum: Adhibhúta, to sú tí karmí. Oni majú Big bang napríklad, alebo gravitáciu?
Surdas prabhu: Pýtate sa kto má pochopenie významu adhibhúta?
Publikum: Áno.
Surdas prabhu: To je pochopenie u oddaných. Ešte raz. Tieto všetky pochopenia nie všetci ľudia chápu. Tomu rozumejú oddaní.
Publikum: Oddaní rozumejú všetkým zložkám?
Surdas prabhu: Oddaní rozumejú všetkým zložkám. Materialista vníma materiálny svet ako nejakú bhútu. Neuznávajú, že existuje niečo vyššie. Majú veľmi jednoduché chápanie materiálneho sveta. Aj keď je adhibhúta popis materiálneho sveta, tak v skrytom ponímaní je tam myšlienka toho, že je Boh. Materialisti neuznávajú, že je Boh.
Publikum: Impersonalisti to berú ako adhibhúta, alebo bhúta?
Surdas prabhu: Impersonalisti všetko vnímajú ako Brahman. Všetko je Brahman. To je ich heslo. Hovoria, že bhúty sú máya a že neexistujú. Preto tieto termíny Brahman, adhyátma, karma, adhibhúta, adhidaiva, to sú termíny oddaného.
Ešte raz hovorím, je to zložité. Málokto tomu rozumie. Tieto verše sú asi najzložitejšie verše z Bhagavad Gíty.
Zákony reinkarnácie:
Arjuna položil ešte jednu otázku. Tato otázka sa nazýva prayanakali. Kali je čas. Arjunu zaujíma moment smrti. Ďalšia téma bude o reinkarnácii. Verše od piateho po ôsmy popisujú zákony reinkarnácie. V týchto veršoch Krišna vysvetľuje čo to je prayanakali.
Dá sa povedať, že zákony reinkarnácie sú dva.
Zákon smrti
Hovorí o tom, čo sa deje s človekom po smrti. Toto je prvý zákon reinkarnácie.
Prax zákonu smrti:
Bhagavad Gíta 8.5
anta-kāle ca mām eva
smaran muktvā kalevaram
yaḥ prayāti sa mad-bhāvaṁ
yāti nāsty atra saṁśayaḥ
A ten, kto v okamihu smrti opúšťa svoje telo a myslí len na Mňa, ihneď dosiahne Mojej prirodzenosti. O tom niet pochýb.
Teória zákonu smrti:
Bhagavad Gíta 8.6
yaṁ yaṁ vāpi smaran bhāvaṁ
tyajaty ante kalevaram
taṁ tam evaiti kaunteya
sadā tad-bhāva-bhāvitaḥ
Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo, ó, syn Kuntī.
Ak poznáme túto teóriu, tak je potrebné spraviť tú prax.
Zákon života
Hovorí o tom, čo sa deje s človekom po živote, to znamená v momente smrti.
Prax zákonu života:
Bhagavad Gíta 8.7
tasmāt sarveṣu kāleṣu
mām anusmara yudhya ca
mayy arpita-mano-buddhir
mām evaiṣyasy asaṁśayaḥ
Preto pri vykonávaní svojich predpísaných povinností vždy mysli na Mňa, v Mojej podobe Kṛṣṇu, a bojuj. Ak Mi odovzdáš svoje činnosti a uprieš na Mňa svoju myseľ a inteligenciu, celkom iste ku Mne dospeješ, o tom niet pochýb.
Teória zákonu života:
Bhagavad Gíta 8.8
abhyāsa-yoga-yuktena
cetasā nānya-gāminā
paramaṁ puruṣaṁ divyaṁ
yāti pārthānucintayan
Ten, kto o Mne rozjíma ako o Najvyššej Božskej Osobnosti, koho myseľ neodbieha a je neustále zamestnaná spomínaním na Mňa, príde, ó, syn Pṛthy, bezpochyby ku Mne.
Tieto štyri verše odpovedajú na otázky Arjunu k prayanakali.
Aký bude osud človeka po smrti?
Predstavte si situáciu: Po tom ako zatlieskam, budete mať minútu na to, aby ste umierali. Možno chcete, alebo nechcete. Všimnite si nad čím budete rozmýšľať počas tej minúty. To nad čím budete rozmýšľať v tejto minúte, tak od toho bude závisieť váš ďalší život. Nad čím ste premýšľali?
Publikum: Ja sa narodím ako hráč klarinetu, lebo tu je počuť susedov, ako na ňom hrajú.
Surdas prabhu: Vidíte. Váš osud závisí od susedov. A ak by susedia pili vodku a kričali nech dôjdete piť s nimi, tak sa v ďalšom živote môžete stať alkoholikom. Ako sa podarilo kontrolovať myseľ počas tej minúty? Bolo to ťažké a to ste boli pripravení. Varoval som vás. Keby to bolo nečakané, bez varovania, tak by bol problém.
Vzťahujúc sa k ôsmej kapitole, keď človek umiera, je taký termín ako bháva. Bháva – súhrn myšlienok, ktoré sa nachádzajú vo vašej hlave v momente smrti. V určitom zmysle je príprava na skúšku v poslednej minúte zbytočná. V momente smrti človek rozmýšľa nad tým, nad čím rozmýšľal celý život.
Publikum: Vtedy sa mu všetko premietne? On to nerobí vedome?
Surdas prabhu: Pozrite, v momente smrti je veľmi zložité robiť niečo vedome. Preto tam budú všetky tie myšlienky, ktoré boli bežné počas celého života.
Publikum: Čo keď niekto umrie náhle a nevie o tom, že zomrel?
Surdas prabhu: Zhromaždia sa všetky jeho myšlienky a podľa nich sa rozhodne kto bude v ďalšom živote. Preto čím viac rozmýšľame o Krišnovi, čím viac chantujeme Mahá-mantru, tak tým je väčšia pravdepodobnosť, že budeme v momente smrti rozmýšľať o Krišnovi. Nebude to tak, že si budeme teraz robiť čo chceme a v momente smrti budeme premýšľať o Krišnovi. Ani keď vás upozornia, že za minútu zomriete, tak sa vám nepodarí rozmýšľať o Krišnovi. Najľahšie bude rozmýšľať nad tým nad čím obvykle rozmýšľate. Preto čím viac praktikujeme, tak tým sa nám zlepšujú naše možnosti v nasledujúcom živote.
Ôsma kapitola popisuje veľa smrť. Bude tu popísaných veľa rôznych zaujímavostí. Bude tu popísaná tmavá cesta a svetlá cesta. Treba si pamätať, že Krišna oddaným pomáha. Netreba zúfať, že ste teraz rozmýšľali o klarinete. Pretože keď sa snažíme robiť niečo pre Krišnu a pre oddaných, tak budeme mať v momente smrti výhodu.
Publikum: Čo keď človek vidí, že zomiera a začne si nahlas hovoriť Mahá-mantru, ale myšlienky má upriamené na niečo iné? Berie sa to ako stav vedomia?
Surdas prabhu: Pre oddaných bude osud oddaných. Pamätáte si šiestu kapitolu? Bola tam časť – osud neúspešného jogína. Krišna vám dá možnosť pokračovať v tejto praxi. Pretože prax bhakti-yogy si veľmi cení. Aj v druhej kapitole, ak bude človek pokračovať na duchovnej ceste, tak ho to ochráni od rôznych problémov. Je dôležité byť úprimný. Ak sa snažíte, ale nedarí sa to, tak to je jedna situácia. Hlavné je neklamať Krišnu.
Publikum: Niekde som čítal, že keď je nejaký pokročilý oddaný v zlej situácii na konci smrti a mal by vtedy zabudnúť na Krišnu, tak Krišna na neho nezabudne a sa mu zjaví v mysli.
Surdas prabhu: Áno, to je povedané vo Varaha Puráne.
Opäť sa nám tu naskytla otázka úprimnosti oddaného. Ak sa oddaný snaží, ale stala sa taká situácia, tak určite Krišna pomôže a napovie. Krišna neopúšťa oddaných, môže ich potrestať, ale neopustí ich.
Publikum: Bol nejaký oddaný, ktorý chcel umrieť vo Vrindávane, lebo to je najpriaznivejšie, ale ako umieral, tak prišla sanitka a odviezli ho mimo Vrindávan do inej nemocnice.
Surdas prabhu: Tiež som to počul.
Publikum: Čo ak v čase smrti myslíme na yamadutov? Lebo sa ich bojím.
Surdas prabhu: Nebojte sa ich. Povedzte, že Surdás vám povedal, aby ste sa nebáli a všetko bude v poriadku. Yamadutovia nerobia problémy oddaným. V skutočnosti sa ich netreba báť. Oni v skutočnosti nie sú taký strašní. Sú strašní pre obyčajných ľudí. Ak sa s nimi skúsite porozprávať o Krišnovi, tak zistíte, že sú to v princípe normálne živé bytosti. Môžete s nimi prebrať ôsmu kapitolu Bhagavad Gíty a myslím, že sa im táto téma bude páčiť. Budú prekvapení, že poznáte ôsmu kapitolu a budete s nimi jesť prasádam. Yamadutovia sú sluhovia Yamarádža. Yamarádž je jeden z veľkých oddaných. Sestra Yamarádža je rieka Yamuna.
Publikum: Vysvetlím, prečo sa bojím yamadutov. Od ôsmich do devätnástych rokov sa mi dialo to, že keď som videla nejakú neprávosť, tak som chcela zasiahnuť a napraviť to a vtedy som si vyslúžila takú prezývku, že karma. Teraz viem, že by som tak nemala konať, lebo si tým robím zlú karmu. Ak niekto urobil niečo zlé, tak som chcela vrátiť tej osobe čo urobila zle, aj keď sa to mňa netýkalo. Teraz to už nerobím, ale verím, že to neprodukovalo dobrú karmu aj keď môj pôvodný úmysel bol dobrý.
Surdas prabhu: Na to, aby ste mohli vrátiť karmu iným, tak musíme byť splnomocnený. Tieto splnomocnenia človeka chránia od následkov. Ak koná bez splnomocnenia, tak sa môže dostať do problémov. Na druhej strane, keď ste chceli dobre, chceli ste nastoliť spravodlivosť, tak je to v podstate dobré. Nemyslím si, že budete mať nejaké problémy. Obzvlášť, keď ste to teraz pochopili. Pretože, keď nereagujeme na niečo nespravodlivé, tak je to impersonalizmus. Mali by sme reagovať na nespravodlivosť, ale otázka je to, ako reagovať. Konať v rámci svojho splnomocnenia.
Publikum: Ja keď som si predstavoval v priebehu tej minúty Krišnu ako statický obraz, tak to bolo ťažké. A tak som si predstavoval nejakú službu Jemu. Lebo aj v tom verši sa hovorí, že predstav si ma v podobe Krišnu ako najvyššieho a bojuj. Že vlastne keď to je dynamické, že si niekto predstavuje tú službu oddaným, tak sa ľahšie drží pozornosť. Tí jogíni to musia mať veľmi ťažké, tí čo meditujú na Paramátmu.
Surdas prabhu: Áno. Súhlasím, to je veľmi ťažké. Keď sa oddaní pýtajú akú majú robiť službu pre Krišnu, tak hovorím, aby robili to, čo sa im páči. Pretože, keď robia oddaní to, čo sa im páči, tak sa im o tom bude dobré rozmýšľať v priebehu smrti. Pretože keď bude robiť to, čo sa vám nepáči, tak si na to nemusíte spomenúť v momente smrti. Zo šiestej kapitoly vieme, že myseľ môže byť aj priateľ aj nepriateľ živej bytosti. Preto je na začiatku lepšie, aby oddaný robil to, čo sa mu páči. Ak to robí, tak sa veľmi rýchlo očisťuje a potom mu bude oveľa ľahšie robiť niečo iné a to iné sa mu tiež bude páčiť. Ak mu na začiatku niečo nariadime, tak sa mu to nemusí páčiť a to môže byť pre neho problém. Je lepšie dať oddanému tú službu, ktorá sa mu páči.
Publikum: To je preto, aby zamestnal aj myseľ aj inteligenciu?
Surdas prabhu: Áno.
Publikum: Lebo to je v tom verši tiež.
Surdas prabhu: Áno. Pretože ak bude robiť to, čo sa mu nepáči, tak vypne inteligenciu. Bude konať rukami, ale nie mysľou a srdcom. Nebude tam myseľ ani srdce. To je jeden z problémov, keď nútia oddaného robiť to, čo sa mu nepáči. To je veľká chyba. Bhagavad Gíta to neodporúča. Tá odporúča, aby sa to robilo tak, aby myseľ bola kamarátom. Ako urobiť to, aby myseľ bola kamarátom oddaného? Je potrebné mu dať tú službu, ktorá sa mu páči. Potom tá služba bude maximálne úprimná, nezištná a Krišna si bude veľmi ceniť takú službu. Takáto stratégia je teraz oveľa lepšia.
Zatiaľ žiadne komentáre.