Haré Krišna drahí oddaní. Pokračujeme vo štvrtej kapitole. Začíname tretiu časť tejto kapitoly. Táto časť je venovaná veľmi zaujímavej téme, ktorá sa volá yajna (výslovnosť tu)
Opakovanie:
V prvej časti štvrtej kapitoly sa hovorilo o guru parampare a o duchovnom poznaní. Ako sú spojené guru parampara a duchovné poznanie.
V druhej časti štvrtej kapitoly sa hovorilo o človeku, ktorý pochopil duchovné poznanie. Ako žije a ako koná.
Teraz budeme hovoriť o mechanizme, ktorý nám pomáha získať duchovné poznanie. Tým mechanizmom je yajna. Neustále hovoríme o yajni, ale často ľudia nevedia čo je yajna a v tejto časti Bhagavad Gíty to Krišna vysvetľuje. Hovorí to najhlavnejšie, ale nehovorí to veľmi detailne. Nie je to veľa veršov.
3.časť
Yajna, mechanizmus ktorý nám pomáha získať duchovné poznanie.
Druhy yajne
Bhagavad Gíta 4.25
daivam evāpare yajñaṁ
yoginaḥ paryupāsate
brahmāgnāv apare yajñaṁ
yajñenaivopajuhvati
Niektorí yogīni dokonale uctievajú polobohov prinášaním rôznych obetí a iní prinášajú obete v ohni Najvyššieho Brahmanu.
Môžeme povedať, že sa tu hovorí o druhoch yajne. O tom aké yajne existujú. V závislosti od toho ako sa yajna vykonáva, tak býva materiálna, alebo impersonálna.
1.Materiálna yajna
V prípade, že sa obetuje niečo materiálne polobohom. Ak ľudia plnia svoje materiálne povinnosti, tak uspokojujú polobohov. Ak si neplnia svoje materiálne povinnosti, tak neuspokojujú polobohov.
Príklad: Človek môže predávať v obchode, a takýmto spôsobom uspokojuje poloboha, ktorý je v západnej tradícii známy ako Merkúr.
Keď robotník pracuje v továrni, tak uspokojuje poloboha, ktorý je známy ako Shani, alebo Saturn.
2.Impersonálna yajna
V prípade, že sa obetuje Najvyššiemu Brahmanu individualita. Takí ľudia nechcú žiť ani v materiálnom svete, ani v duchovnom svete. Chcú sa rozpustiť v Brahmane. Toto je praktika impersonalistov. No veľa ľudí taktiež nechce žiť. Ak je život veľmi ťažký, tak nechcú žiť, nechcú existovať. Hovoria, že sú unavení a majú toho všetkého dosť. Takúto túžbu má veľa ľudí. Nie je to tak, že takéto pochopenie majú len ľudia v Indii. Hovoria, že nič nepotrebujú, nechcú ani rodičov, ani priateľov, ani prácu. Nechcú existovať. Sú to veľmi ťažké prípady, ale treba chápať, že to existuje. Oni hovoria: „Zoberte moju dušu kam chcete, len ma už prosím nemučte.“
Publikum: Čiže impersonalizmus vzniká z toho, keď človek dlho trpí?
Surdas prabhu: Áno.
Ako človek príde k impersonalizmu? Človek sa združuje s inými ľuďmi. Ak má dobrú karmu, tak si hovorí, hurá všetko je super. Veľmi často môžeme vidieť šťastných ľudí, ktorým sa všetko darí. Oni sa zo života radujú, chcú si život užívať. No ak človek urobil nejakú chybu, tak v nasledujúcom živote môže trpieť. Toto utrpenie môže byť pre človeka veľmi veľké a bolestivé. Jeho psychika nemusí vydržať toto utrpenie. Chce sa vypnúť z tohto sveta, od tohto utrpenia. Preto takíto ľudia môžu napríklad užívať alkohol, drogy, aby sa od tohto utrpenia vypli. Súhlasia s tým, že nebudú v budúcnosti žiť, má sa na mysli, že sa nebudú združovať s inými ľuďmi. Chcú skrátka len to, aby sa niekde nachádzali, a aby netrpeli.
Je to napríklad ako taký večný spánok. Človek zaspal a spí. Večný narkotický stav. Nachádza sa v narkotickom stave, kde z jednej strany existuje, ale z druhej sa s nikým nezdružuje. Pre takých ľudí existuje miesto v tomto božskom stvorení. No nemôžu žiť v materiálnom svete, pretože v materiálnom svete je utrpenie a je potrebné sa tu združovať s inými ľuďmi. Nemôžu žiť ani na duchovných planétach, pretože aj keď na duchovných planétach nie je utrpenie, ale je tam združovanie sa s inými ľuďmi. Preto žijú na zvláštnom mieste, ktoré nepatrí medzi materiálne planéty, ani medzi duchovné planéty. A tým miestom je Brahmajyoti. To je priestor medzi duchovnými planétami. Je veľmi svetlé, pripomína slnečné svetlo a tam sa nachádzajú.
3.Yajna pre Krišnu
Krišna hovorí aj o treťom druhu yajne, a to je spomenuté v komentári. To je obeť Krišnovi. V tomto prípade človek obetuje materiálne veci, a to znamená, že plní svoje materiálne povinnosti. Hovorili sme o tom, že človek, ktorý predáva v obchode, tak uspokojuje Merkúr. No oddaný keď pracuje v obchode, tak uspokojuje aj Krišnu. On to nerobí pre Merkúr, ale pre Krišnu.
Publikum: Na to, aby oddaný prinášal uspokojenie Krišnovi keď pracuje v obchode, tak treba, aby rozmýšľal popri tej práci, že to robí pre Krišnu, alebo stačí, že je oddaný?
Surdas prabhu: Musí chápať ako jeho konanie uspokojuje Krišnu a to bude dostatočné. Pretože my vieme ako je tento materiálny svet spojený s Krišnom. Rovnako ako keď je v práci vedúci, ktorý je zároveň aj vlastník celej spoločnosti. Obyčajný pracovník robí v práci to, čo mu povie jeho nadriadený. Človek predáva v Lidli, vedúci mu povie, že dnes bude pracovať od ôsmej rána do ôsmej večer a prestávku bude mať od jednej do druhej. Tiež mu hovorí, že ak bude pracovať dobre, tak dostane prémie, nakoľko nemajú nikoho iného na tú prácu.
Keďže chce viac peňazí, tak takýmto spôsobom má pracovník vzťah so svojim vedúcim. Predstavte si, že by bol Lidl akciová spoločnosť a všetky akcie patria otcovi toho pracovníka. Pre koho pracuje ten pracovník? Pre toho vedúceho, lebo mu hovorí, že dostane viac peňazí, alebo pre svojho otca, lebo rozumie, že všetky akcie vlastní jeho otec? Pracuje pre otca. Tak isto to je s obyčajným človekom. Plní svoje povinnosti, lebo to je pre neho výhodné plniť svoje povinnosti. No oddaný plný svoje materiálne povinnosti, pretože rozumie, že pánom celého materiálneho sveta je Krišna.
1) Oddaní plnia svoje materiálne povinnosti, pretože rozumejú, že všetko v materiálnom svete patrí Krišnovi. Môžeme povedať, že materiálny svet je taká akciová spoločnosť a všetky akcie patria Krišnovi.
2) Oddaní odovzdávajú svoju individualitu. Neodovzdávajú ju ako impersonalisti. Odovzdávajú svoje ja na to, aby ich mohol Krišna používať ako služobníkov.
Takýmto spôsobom je v tomto verši poukázaná materiálna yajna, impersonálna yajna a ak ich spojíme, tak získame tretiu yajnu pre oddaného. To neznamená, že oddaný je materialista a zároveň aj impersonalista. On používa princípy impersonálnej a materiálnej yajne k tomu, aby slúžil Krišnovi.
Ako funguje yajna
Bhagavad Gíta 4.26
śrotrādīnīndriyāṇy anye
saṁyamāgniṣu juhvati
śabdādīn viṣayān anya
indriyāgniṣu juhvati
Niektorí (čistí brahmacārīni) obetujú sluch a zmysly v ohni ovládnutej mysle a iní (usmernení hospodári) obetujú zmyslové predmety v ohni zmyslov.
Bhagavad Gíta 4.27
sarvāṇīndriya-karmāṇi
prāṇa-karmāṇi cāpare
ātma-saṁyama-yogāgnau
juhvati jñāna-dīpite
Ďalší, ktorí sa usilujú o sebarealizáciu ovládaním mysle a zmyslov, obetujú činy všetkých svojich zmyslov a životného dychu v ohni ovládnutej mysle.
Nepochopiteľné verše, že? Pamätám si, že keď som si prvý krát prečítal tieto verše, tak som si povedal „čo?“ Nerozumel som im a tak som pokračoval ďalej a povedal som si, že to pochopím potom.
Na začiatku je potrebné pochopiť, čo je podstata yajne. Podstata každej yajne je v tom, aby sme uspokojili Krišnu cez nejaké obmedzenie. Tu v týchto veršoch sa vysvetľuje mechanizmus ako funguje toto obmedzenie.
Ak chceme obmedziť zmysly, tak ich môžeme obmedziť cez obmedzenie objektov zmyslov.
Príklad: Máte malé dieťa, ktoré ľúbi cukríky. Ak je doma jeden cukrík, tak zje jeden. Ak je doma kilo cukríkov, tak zje kilo cukríkov. Ak donesiete domov desať kíl cukríkov, tak ich zajtra neuvidíte. Dieťa nemôže kontrolovať svoje zmysly. Je potrebné obmedziť počet cukríkov. Necháte v kuchyni iba také množstvo cukríkov, ktoré má dovolené zjesť za celý deň. Ostatné zamknete.
Ak takto postupujete, tak začínate kontrolovať svoje zmysly.
Hovoril som s jedným človekom, ktorý jedáva veľmi málo zmrzliny. Keď som sa ho opýtal ako sa mu to darí, tak mi povedal, že mu rodičia nikdy nepovolili jesť zmrzlinu vonku. Zmrzlinu mu v poháriku doniesli domov a už bola roztopená. On to vypil a povedal, že to nie je nič moc. Preto keď vyrástol, tak sa naučil v tomto smere kontrolovať svoje zmysly.
Napríklad ja môžem kontrolovať svoje zmysly a nepijem alkohol. Pre mňa to je veľmi jednoduché, vzdať sa toho čo som nikdy nepil. V Rusku je veľmi veľa opitých ľudí. Cítil som ako smrdia. V Rusku nevedia piť alkohol. Veľa krát som videl ako opilci ležia na ulici. Za totality to bolo veľmi časté. Keď som to videl, tak som si povedal, že v žiadnom prípade nebudem piť alkohol. Bál som sa, pretože som tak nechcel dopadnúť. Ak by som pil alkohol, tak by pre mňa bolo zložitejšie odmietnuť ho. Bol by pre mňa chutný. Podstata nie je v tom, že som taký dobrý a preto nepijem alkohol. Podstata je v tom, že som ho nikdy nepil, a preto je pre mňa ľahké nepiť alkohol. Keby som ho pil, tak by to bolo pre mňa oveľa ťažšie. Preto keď k nám ľudia prichádzajú a mali skúsenosť s alkoholom, tak je pre nich oveľa ťažšie ho odmietnuť. Preto ich askéza je väčšia, ako askéza tých, ktorí ho nikdy nepili.
Keď obmedzujeme množstvo jedla, tak to vedie ku kontrole zmyslov. Prax kontroly zmyslov vedie ku kontrole mysle. Dieťa chce jesť veľa cukríkov. Rodičia mu povedia, že môže zjesť iba jeden cukrík za deň. Môže ho zjesť, nemusí, ale každý deň môže dostať len jeden cukrík. No dieťa chce zjesť desať kíl. Na začiatku je to obmedzenie, že môže zjesť iba jeden cukrík. Jeho zmysly sú obmedzené. Zajtra zje jeden cukrík, pozajtra jeden atď. Trvá to tak jeden mesiac, dva mesiace, jeden rok, dva roky, päť rokov. Za desať rokov za ním prídu rodičia, nechajú mu na stole desať kíl cukríkov a to dieťa zje aj tak iba jeden. A to preto, lebo za päť rokov sa mu vypracovala kontrola mysle. Možno sa to vyvinie za jeden rok, alebo za desať. No výsledkom bude kontrola mysle.
Publikum: To je ako proces karma-khandy? Lebo mentalita uctievača polobohov je taká, že on si celý rok nebude dávať sladkosti, aby si mohol na nový rok dať 365 sladkostí. Tým pádom je to dobré, že si odrieka, lebo on môže zistiť, že dokáže dlho žiť aj bez tých sladkostí a nakoniec keď pred ním budú, tak si možno nedá ani jednu.
Surdas prabhu: To nie je proces karma-khandy. To je proces yajne. Mechanizmus yajne je univerzálny mechanizmus. Myšlienka karma-khandy je v tom, že keď sa človek obmedzuje, tak chce získať nejakú inú výhodu. Človek môže praktizovať tento princíp, aby bol v tomto materiálnom svete šťastný. Oddaný môže tiež praktizovať tento princíp. Napríklad jeden deň chantoval jedno kolo, druhý deň opäť chantoval jedno kolo japy atď., a za rok mu môžu hovoriť nech to jedno kolo nechantuje, ale on im povie, že to chce. Yajna je univerzálny mechanizmus, ktorý funguje aj materialistom, aj impersonalistom aj transcendentalistom – oddaným. Každý ho môže používať k svojim cieľom tak, ako chce. Materialisti ho používajú k svojim cieľom a funguje to. Oddaný ho používajú k svojim cieľom a taktiež to funguje.
Spomínam si na jedno latinské príslovie consuetudo est altera natura. Zvyk je druhá prirodzenosť. V skutočnosti vysvetľuje to, čo je ukázané v dvadsiatom šiestom verši.
Publikum: Yajna sa skladá z odriekania a opakovania? Musia byť prítomné obe zložky?
Surdas prabhu: Áno. Odriekanie a opakovanie. Presne tak.
K čomu vedie kontrola mysle? Vedie to k uvedomeniu si svojho ja. Telo chce piť alkohol. Keď nepijem alkohol a budú mi hovoriť, aby som ho pil, tak sa ma opýtajú ako je možne, že nechceš piť alkohol, telo chce piť alkohol. Na to im môžem odpovedať, že ja nie som telo. V prípade s alkoholom môžem pochopiť, že nie som telo. Samozrejme, v iných prípadoch tak postupovať nevieme. No ak sa to praktizuje neustále v rôznych veciach, tak neskôr človek pochopí že nie je telo, ale duša. Taký človek môže jesť toľko, koľko potrebuje telo, ale nie myseľ. Pretože telo potrebuje jedno množstvo jedla a myseľ druhé. Myseľ potrebuje jedla oveľa viac ako naše telo. Ak sa človek obmedzuje, tak potom jeho myseľ hovorí, že súhlasí s tým, že je potrebné jesť iba toľko, koľko je potrebné pre telo. Takýto človek začína cítiť, že je duša.
Tieto dva verše, dvadsiaty šiesty a dvadsiaty siedmy opisujú ako funguje yajna. Ten princíp práce. Postupné obmedzenie privedú k vyššej a vyššej úrovni a na tej najvyššej úrovni si ako výsledok človek uvedomí, že je duša.
Publikum: Tam sa prirovnáva to, čo obetujú brahmačaríni a grihasti.
Surdas prabhu: Áno, to je obrazné prirovnanie.
Publikum: Dá sa z toho vydedukovať, že tí grihasti sú ako keby ďalej od toho uvedomenia si duše, lebo oni obetujú hrubšie veci?
Surdas prabhu: Tu je opísaný princíp a nie ášram. Môže byť brahmačarí, ale v súlade s týmto veršom je grihasta, pretože musí obmedzovať množstvo cukríkov. A grihasta môže byť v súlade s týmto veršom brahmačárí.
Publikum: Nerozumiem. Lebo grihasta už si užíva zmyslové predmety a to je pre neho prirodzené. On použije to, čo je pre neho prirodzené.
Surdas prabhu: V niektorých veciach si grihasta užíva a v niektorých nie. Treba pochopiť, že grihasta nie je ten, kto je taký, že si všetko užíva. Ak to robí správne, tak príde ku kontrole mysle.
Napríklad grihasta zje jeden cukrík za deň a brahmačarí zje kilo cukríkov za deň. Takže z toho vyplýva, že ten brahačarí je väčší grihasta, ako ten grihasta čo zje iba jeden cukrík za deň. Pretože ak grihasta zje jeden cukrík za deň a brahmačarí zje kilo cukríkov, tak to znamená, že grihasta je brahmačarí a brahmačarí je grihasta.
Máme formálne rozdelenie. Ak má človek rodinu, tak je grihasta a keď nemá, tak je brahmačarí. V tomto verši je to prirovnanie uvedené iba na to, aby sme vedeli pochopiť podstatu yajne. Fakticky nejaký grihasta môže byť oveľa viac brahmačarí, než brahmačarí, ktorý žije v chráme. Grihasta môže bývať u seba doma, a ak kontroluje svoju myseľ, tak bude de facto brahmačarí.
Ak brahmačarí žije v chráme a je tam veľa cukríkov, tak de iure je brahmačarí a de facto je grihasta. Preto v tomto dvadsiatom šiestom a dvadsiatom siedmom verši to nie je grihasta a brahmačarí v zmysle de iure, ale v zmysle de facto.
Preto sa dá duchovná prax vykonávať aj doma. Ak vieme ako to robiť. Ak sa to bude dariť, tak je všetko v poriadku. Ak niekto hovorí, že duchovný pokrok môže byť iba v chráme a nemôže sa rozvíjať doma, tak taký človek, ktorý to hovorí, je klamár. Preto sa to tu vysvetľuje. Treba pozerať de facto, nie de iure. Ak hovoríme, že keď žiješ v chráme si oddaný, ale ak žiješ doma, tak si materialista, tak to je z uhla pohľadu de iure. No Krišna na to pozerá de facto. Preto môže byť grihasta oveľa viac brahmačarí ako samotný brahmačarí. Ak grihasta žije správne, tak sa môže pomaličky stať de facto brahmačarínom.
Publikum: De facto je v skutočnosti. De iure je formálne. Toto prabhuove vysvetlenie chápem. Je dôležité to zdôrazňovať vzhľadom k histórii ISKCONu, kde sa neprávom brahmačáríni povyšovali nad grihastov a v skutočnosti to bolo často asi pokrytecké. No my ten problém nemáme, lebo nemáme žiadnych brahmačarínov, a aj keby sa tu nejaký brahmačarí objavil, tak na neho budeme pozerať asi skepticky, ale v tom verši dvadsať šesť to Šríla Prabhupáda prekladá ako striktný brahmačaríni, takí, ktorí nie sú poklesnutí. To je zaujímavé, že to na začiatku píše, že striktní brahmačáríni a zároveň tam píše usmernení hospodári. Mne príde ten verš, že nie je myslený de facto, ale de iure. A porovnáva tam, že obetujú tam iné veci.
Surdas prabhu: Pozrite, počul som také vysvetlenie, že keď sa tu hovorí o brahmačáryi, tak sa tu hovorí v skutočnosti o sannyáse. To môže zbaviť nejakých protirečení v hlave.
Publikum: Rozumiem, lebo ten verš je taký metafyzický. Ono to vyzerá, že ako keby tých brahmačarínov vôbec nezaujímali zmyslové predmety.
Surdas prabhu: To je viac opis sannyásích než brahmačarínov. Pretože vo varnášrame sa grihasti nachádzajú vyššie ako brahmačaríni, pretože majú viac zodpovedností. Starať sa o rodinu, chodiť do práce, platiť dane, platiť nájom atď. To je väčšia zodpovednosť ako žiť v chráme a nebyť zodpovedný za nič z toho. Ja tomu rozumiem, ale nanešťastie viacerí môžu kvôli pýche hovoriť inak.
V deväťdesiatych rokoch som sa s tým stretol, že brahmačaríni urážali grihastov, ale teraz to tak nie je. Je potrebné to vedieť, aby sa tá chyba neopakovala, pretože nemusíme urobiť tú istú chybu, ale nejakú inú, ale logika chyby bude taká istá.
Druhy yajne z uhlu pohľadu toho čo sa obetuje
Bhagavad Gíta 4.28
dravya-yajñās tapo-yajñā
yoga-yajñās tathāpare
svādhyāya-jñāna-yajñāś ca
yatayaḥ saṁśita-vratāḥ
Niektorí sú osvietení obetovaním svojho hmotného majetku, skladajúc prísne sľuby, a iní podstupujú ťažké odriekanie dodržiavaním osemstupňovej yogy alebo štúdiom Ved, aby dosiahli transcendentálne poznanie.
Bhagavad Gíta 4.29
apāne juhvati prāṇaṁ
prāṇe ’pānaṁ tathāpare
prāṇāpāna-gatī ruddhvā
prāṇāyāma-parāyaṇāḥ
apare niyatāhārāḥ
prāṇān prāṇeṣu juhvati
Sú aj takí, ktorí sa oddávajú kontrole dýchania a obetujú výdych vdychu a vdych výdychu, aby tak napokon úplne zastavili dýchanie a zotrvali vo vnútornom tranze. A iní obmedzujú potravu a obetujú samotný výdych ako obeť.
Tu sa popisujú rôzne druhy yajne z uhlu pohľadu toho čo sa obetuje. Človek môže obetovať materiálne veci. Napríklad peniaze, fyzické úsilie – napríklad upratovanie. Yajna môže byť v mysli, keď sa človek kontroluje. Napríklad, aby si našetril potrebné peniaze, aby vedel zaplatiť nájom. Alebo aby si niečo naplánoval v mysli, aby niečo urobil lepšie. Z tohto uhla pohľadu je veľa druhov yajne. Neuvádza sa tu celý zoznam. Uvádza sa tu iba to, že yajní môže byť veľa. Pretože napríklad človek môže urobiť jednu yajnu, ale druhú urobiť nemôže, lebo je pre neho veľmi ťažká. Je veľmi veľa yajní, aby všetci mali možnosť vybrať si yajnu, ktorú môžu vykonávať.
Publikum: A platí tu to, že je lepšie robiť svoju správnu yajnu dokonale, ako cudziu nedokonale?
Surdas prabhu: Áno, určite. Pretože ak robíme dobre svoju yajnu, tak začína fungovať efektívnejšie.
Publikum: Tú cudziu yajnu by sme asi ani nevydržali dlho robiť nie?
Surdas prabhu: Robiť cudziu yajnu je niekedy veľmi ťažké a niekedy veľmi ľahké.
Príklad: Dieťa chodí do školy. To, že chodí do školy, znamená, že robí nejakú yajnu. Ak chodí do piatej triedy, tak yajna piatej triedy je pre neho ideálna. Ak bude chcieť plniť yajnu, ktorú robia žiaci deviatej triedy, tak to pre neho bude veľmi zložité. No ten žiak si môže vymyslieť, že bude robiť yajnu prvej triedy a to pre neho bude veľmi ľahké. Bude riešiť úlohy, koľko je jedno jablko plus jedno jablko. Bude to hneď vedieť a ostatní žiaci budú v šoku aký je múdry. No v skutočnosti to len nie je jeho trieda. Preto taká yajna v skutočnosti nebude fungovať. Nebude sa rozvíjať. Po desiatich rokoch bude vedieť, že jedno jablko plus jedno jablko sú dve jablká. Tak isto, keď prvák bude desať rokov v deviatej, rovnako nič nepochopí.
Teraz prejdeme k najdôležitejšiemu. Tridsiaty a tridsiaty prvý verš sú venované výsledkom yajne.
Výsledky yajne
Bhagavad Gíta 4.30
sarve ’py ete yajña-vido
yajña-kṣapita-kalmaṣāḥ
yajña-śiṣṭāmṛta-bhujo
yānti brahma sanātanam
Všetci tí, čo poznajú účel obetí, sa očistia od následkov hriešnych činov, a keď ochutnajú nektár z výsledkov obetí, povýšia sa do zvrchovanej, večnej existencie.
Bhagavad Gíta 4.31
nāyaṁ loko ’sty ayajñasya
kuto ’nyaḥ kuru-sattama
Ó, najlepší z Kuruovcov, bez obety nemôže nikto žiť šťastne ani v tomto svete alebo v tomto živote, nieto ešte v ďalšom.
Toto je veľmi dôležitý bod.
Yajna má dva výsledky:
1.yajna má materiálny výsledok.
2.yajna má duchovný výsledok.
To je tá prefíkanosť, pomocou ktorej Krišna láka materialistov. Materialisti chcú dobré materiálne výsledky. Ak materialista vykonáva yajnu, aby získal dobrý materiálny výsledok, tak spolu s tým dostáva aj duchovné výsledky. Takýmto spôsobom ak bude človek neustále vykonávať yajnu, tak tie duchovné výsledky sa budú hromadiť a hromadiť a v istom momente sa očistí natoľko, že môže začať duchovný život. To je veľmi zaujímavý bod. Yajna dáva dva výsledky – materiálny a duchovný.
Príklad: Keď človek pracuje čestne, môže to robiť, aby získaval plat a mal peniaze. Usiluje o to, aby mal materiálny výsledok. No ak to robí opakovane, tak pomaličky začne chápať nejaké jemné duchovné veci. Že je potrebné usilovať sa o spravodlivosť, že treba konať čestne. Že nesmie urážať, ubližovať druhým ľuďom. Takýmto spôsobom sa pomaličky môže dostať k pochopeniu, že Boh existuje.
Človek, ktorý koná čestne, ľahšie pochopí, že existuje Boh, než človek, ktorý koná nečestne. Pretože keď človek koná čestne, tak to je yajna. Čím dlhšie koná čestne, tak tým skôr pochopí, že existuje Boh.
Čím viac človek koná nesprávne, tým mu bude zložitejšie pochopiť, že existuje Boh. Samozrejme, môže pochopiť, že existuje Boh, no cez to utrpenie, ktoré k nemu príde vo forme trestu za to, že nesprávne konal.
Bhagavad Gíta 4.32
evaṁ bahu-vidhā yajñā
vitatā brahmaṇo mukhe
karma-jān viddhi tān sarvān
evaṁ jñātvā vimokṣyase
Všetky tieto rôzne druhy obetí schvaľujú Vedy a všetky sa zrodili z rôznych činov. Keď im takto porozumieš, vyslobodíš sa.
Bhagavad Gíta 4.33
śreyān dravya-mayād yajñāj
jñāna-yajñaḥ paran-tapa
sarvaṁ karmākhilaṁ pārtha
jñāne parisamāpyate
Ó, hubiteľ nepriateľov, obeť konaná s poznaním je lepšia než obeť hmotného majetku, pretože všetky činy, ó, syn Pṛthy, i tak napokon vrcholia v transcendentálnom poznaní.
Zatiaľ žiadne komentáre.