Článok od Manidhara prabhu – žiaka Šrílu Prabhupádu
Pochopiť pôvod všetkého je skutočným účelom inteligencie… za predpokladu, že je daná a správne využívaná.
Jedným z najúžasnejších symptómov Krišnovej ilúzie, uvalenej na tých, ktorí na Neho chcú úprimne zabudnúť, je, že podmienené duše si nikdy nevytvoria túto veľmi dôležitú túžbu pátrať po pôvode všetkého, čo nás obklopuje.
Odkiaľ pochádza život?
Kto sme a kam ideme?
Odkiaľ pochádza bolesť a aký je jej účel?
Tieto a mnohé ďalšie skutočne zásadné otázky netrápia podmienené duše, ktoré sa zdajú byť fascinované neustále sa opakujúcim mechanizmom jedenia a vyprázdňovania, vyhľadávaním objektov zmyslového pôžitku a frustráciou z faktu, že si ich nemôžu užívať v takom rozsahu, ako plánovali. Nakoniec sú nahnevané a zmätené toľkými rôznymi druhmi ilúzií, ktoré sa objavujú ako reakcia na našu túžbu užívať si nezávisle od Najvyššieho Pána, len aby otestovali našu úprimnosť obrátiť sa k Nemu.
Iba vďaka objaveniu sa Šrílu Prabhupádu na scéne Májinho iluzórneho divadla sa aspoň niektorí prebudili a začali klásť otázky, ktoré je potrebné klásť, a hľadať poznanie, ktoré je potrebné poznať.
Znovu a znovu je skutočne úžasné, ako máme tendenciu prijímať veci bez toho, aby sme sa pýtali na ich pôvod. Keď človek nepozná príčinu, bude prirodzene zmätený z následku. Ako malé mačiatko fascinované kúskom papiera priviazaným na konci šnúrky, ktorý sa hýbe a hompáľa pred jeho nosom, toto malé stvorenie bude poskakovať hore-dole, reagovať na pohyb papiera, a nikdy sa nespýta, kto drží šnúrku.
Nakoniec, nahnevaná a frustrovaná podmienená duša prehlási, že žiadny pôvod neexistuje a všetko vzniká „náhodou“. Práve toto slovo vyvolalo okamžitý hnev v očiach Šrílu Prabhupádu, pretože to dokazuje nielen hlúposť takéhoto „kazateľa“, ale aj jeho aroganciu ustanoviť to ako konečný fakt.
Bolo to presne tu, kde Šríla Prabhupáda oponoval a jasne dokázal, že život pochádza zo života; všetko má svojho buď primárneho alebo sekundárneho stvoriteľa a je to zapríčinené Najvyšším Pánom, ktorý je vlastníkom, príčinou, udržiavateľom a konečným užívateľom všetkého.
Závisť je hrozná vlastnosť a príčina nášho zahalenia, ktoré nám bráni vidieť veci také, aké sú, a vidieť, odkiaľ pochádzajú. Každý deň sme konfrontovaní s problémami, ktoré je potrebné objasniť, a každý deň sa snažíme priniesť do našich životov nejaké poznanie. Ak však nečerpáme zo správneho zdroja, opakovane sa stávame korisťou ilúzie, keďže v konečnom dôsledku neexistuje žiadny hmotný liek na hmotnú príčinu. V skutočnosti je jedno „riešenie“ často príčinou mnohých nasledujúcich problémov.
Hoci sú niektorí, materiálne povedané, nadaní, z duchovného hľadiska sme obklopení hlbokou nevedomosťou.
História ľudstva je plná charizmatických vodcov, ktorí sa nakoniec ukázali byť príčinou skazy pre mnohých. Najväčšie zločiny a zverstvá boli spáchané v mene „služby národu“. Najväčšie katastrofy nastali, keď tí, ktorí ich iniciovali, konali „v zmysle povinnosti“. Národ, ako rozšírený koncept nášho sebectva, a povinnosť, stanovená vykorisťovateľskými bezcitnými diktátormi, sa ukázali ako nevďační páni, ktorí nakoniec zahalili a porazili skutočný zmysel života.
A tak: Odkiaľ pochádzajú naši vodcovia? (Materiálne aj duchovne povedané?)
Málokto sa o to zaujíma. Princípy guru parampará ľahko zatienia tí, ktorí sú dostatočne nehanební a odvážni, poháňaní svojou aroganciou. Že „malý človek bude nasledovať veľkého“ je princíp; prostí ľudia, väčšina z nás, nasledujú automaticky.
Nikdy nebudeme jedným a tým istým; jeden bude vždy dominovať nad druhým silou svojej pokrivenej inteligencie, alebo silou svojho autorizovaného vodcovstva.
Dospievaním v ISKCON-e a starnutím, čo sa týka veku nášho tela, sa môže objaviť viac otázok, otázok, ktoré sme sa nikdy nepýtali, keď sme boli vášniví, euforickí a mladí.
Odkiaľ pochádzajú guruovia? Máloktorý zasvätený sa pýta alebo sa obťažuje to vedieť.
Papiere s otázkami môžu byť vyplnené, akoby sa robil nejaký teoretický test v autoškole.
Ale vie už kandidát šoférovať? To si vyžaduje prax. Preto Šríla Prabhupáda definoval zasvätenie ako začiatok, nie ako koniec.
Aké sú princípy, ktoré musí guru dodržiavať?
Zatienení charizmou konkrétneho vodcu mnohí zabudnú položiť otázky, ktoré je potrebné položiť, a jednoducho prijmú zasvätenie zo spoločenských a emocionálne stimulujúcich dôvodov.
Aká je funkcia GBC? Väčšina akceptuje fakt, že existuje, bez toho, aby poznala jej skutočný účel alebo funkciu, a jednoducho akceptujú, „že to tak Šríla Prabhupáda chcel“.
Jeden z chudobne zmýšľajúcich chlapíkov mi dokonca raz povedal, že „lepšie je mať zlého generála ako žiadneho generála“. Šríla Prabhupáda by takúto hlúposť nikdy neakceptoval. Koniec koncov, toľko vojen bolo prehratých, keď velil „zlý generál“. Kázal o vodcoch a zavádzačoch.
Veci sú „zrazu tu“, ustanovené pred našimi očami a zdá sa, že sme učení nasledovať slepo, zastrašovaní silnými šástrickými výrokmi týkajúcimi sa priestupkov, ktorých sa možno dopustiť. Ale čo je to priestupok? Ani túto otázku si takmer nikto nekladie.
Šríla Prabhupáda definoval vážne znepokojenie sformulované ako otázku za oslobodené od akéhokoľvek priestupku. On sám demonštroval, ako sa dá takýmto spôsobom sformulovať silná námietka. Dá sa však ľahko demonštrovať, ako je vo svete ISKCON-u otázka zaoberajúca sa pôvodom vecí, predložená slušným spôsobom, už formulovaná ako priestupok.
Ten, kto ustarosteným spôsobom poukazuje na zjavný problém, je sám označený za problém. To je dôkaz, že občas máme vo funkciách vodcov dosadených nesprávnych mužov. Hlupák sa nahnevá, keď je konfrontovaný s otázkami, na ktoré nemá odpoveď.
Skutočný bráhmana sa nadchne a bude pátrať. Inšpirovaný, nakoniec prinesie relevantné šástrické riešenia problému a poďakuje tomu, kto podnietil takúto produktívnu diskusiu.
Iba dogmatickí bezcitní diktátori konajú výhražným spôsobom a pokúšajú sa zastrašiť toho, kto sa odváži opýtať to, na čo nechcú odpovedať. Vyrastajúc v úplne zneužívajúcom komunistickom systéme, moje spomienky sú stále dostatočne čerstvé na to, aby som si pamätal strach a pasivitu, ktorú môžu takíto arogantní démoni šíriť. Fašisti zameriavajú svoje výhražné pohľady na tých, ktorí sa odvážia spochybňovať ich identitu, a obviňujú ich z podkopávania „ich demokracie“. Veľkí propagátori lásky a mieru nahnevane obviňujú tých, ktorí sa pýtajú na skutočnú podstatu lásky a mieru, a nazývajú ich „anarchistickými živlami“. Tí, ktorí sú hladní, kážu iba o jedle, a tí, ktorí sú plní nenávisti, kážu iba o láske. Dobre najedený človek alebo človek plný skutočnej lásky o nej nepotrebuje veľa hovoriť, jednoducho tak koná.
Človek bude nakoniec rozpoznaný podľa svojich činov a nie podľa svojich slov.
História ľudstva poskytuje množstvo príkladov takýchto diktátorov štýlu „my sme koneční držitelia pravdy“. Majú to ľahké, keďže väčšina, „demokraticky voliacich“ stád „hlupákov a darebákov“, ako Šríla Prabhupáda zvykol označovať túto najväčšiu zo všetkých politických strán, im pomáha vyhrať voľby.
Pozbavená akejkoľvek skutočnej inteligencie, masa tiel pochodujúca po uliciach ich bude nasledovať, pripravená zlynčovať kohokoľvek, kto sa odváži plávať proti prúdu. Takáto masa „liberálnych fanatikov“ je najväčšou „zbraňou hromadného ničenia“ pre akéhokoľvek diktátora na ovládanie.
Ktokoľvek sa odváži položiť nežiaducu otázku, takýto „oponent“ bude okamžite ostrakizovaný lojálnou masou hlupákov, ktorá sa jednoducho bojí alebo je jednoducho lenivá pátrať po pravde.
Väčšina preferuje byť „pohodlne usadená“ so zdanlivo ľahko stráviteľnou lžou.
Takáto mentalita tvorí väčšinu, a menšina, tí, ktorí vyjadrujú nejaký druh inteligentného znepokojenia, je vyhnaná do exilu. Keď človek postupuje cez rôzne sekcie varnášramskej spoločnosti, čím vyššie ide, tým menší počet členov danej varny tam stretne. Bráhmanov je málo a dokonca aj kšatrijské mentality je vzácne stretnúť. Nejakí pokrivení démoni vaišjovského typu oslobodení od akéhokoľvek bráhmanského dozoru dominujú nad väčšinou voliacich šúdrov, taká je situácia týchto dní Kali jugy. Hlúposť je vskutku dominujúcou voličskou silou a tí pri moci to vedia.
Ľudia sú pre nich len čísla a masa tiel, ktoré sa denne tlačia do nejakých dopravných prostriedkov, aby mohli pracovať v prospech svojich často neviditeľných pánov. Ich arogancia je maskovaná nóbl pseudohumanistickým slovníkom. Pravda je pre nich „niečo, čo sa dá definovať podľa potreby konkrétneho času“, ako povedal pán Goebbels. Nemajú problém autorizovať masívne zabíjanie embryí, nehovoriac už o zabíjaní miliárd nevinných zvierat, zatiaľ čo sa denne kúpu v oceáne pokrytectva a chvália sa vo verejných médiách svojimi sociálnymi a altruistickými záujmami.
Šríla Prabhupáda nás vyzval, aby sme kládli otázky, na ktoré sme nevedeli odpoveď. A tak on sám kládol relevantné otázky a dával na ne relevantné odpovede, až kým sme sa neprebudili a nezačali sa sami seba pýtať na podstatné veci. Ako môže človek odpovedať na otázky, ktoré neboli nikdy položené? Toto je prevládajúca dilema každého kazateľa. A tak Šríla Prabhupáda spieval a distribuoval prasádam, kým aspoň niektorí konečne neboli schopní položiť nejaké relevantné otázky. Jeho knihy sú plné otázok a odpovedí, v skutočnosti sú založené na tejto výmene toho, kto sa pýta, a toho, kto odpovedá. Preto sú knihy Šrílu Prabhupádu tak „stimulujúce mozog a oddanosť“, zatiaľ čo hmotná literatúra mozog ohlušuje a jednoducho len opisuje rôzne črty dočasných ilúzií.
Stále by sme sa mali pýtať a vo vedomí Krišnu nachádzame odpovede. Ak budeme nakoniec etablovaní na úrovni dokonalých otázok a dokonalých odpovedí, máme šancu urobiť nejaký hmatateľný pokrok.
Charizma môže byť daná aj démonovi. V skutočnosti je charizma démonických vodcov natoľko fascinujúca, že aj pri plnom vedomí o ich zverstvách ľudí nikdy neprestane baviť počúvať o nich. A tak tí istí ľudia, ignorujúc varovanie, nikdy sa nepoučiac z lekcie, inšpirovaní vlastnou hlúposťou, sa nikdy neunavia v nasledovaní ďalšej značky démonického vodcovstva v nádeji, že ich priemerné túžby po základnom zmyslovom pôžitku budú uspokojené.
Duchovný život nie je určený na to, aby duplikoval rovnakú pasivitu a hlúposť, ktorá do nás bola vštepená od samého detstva. Máme dospieť a klásť relevantné otázky.
Osobne, na základe poznania, ktoré som dostal od Šrílu Prabhupádu, hrdo deklarujem svoju zaťatosť slepo prijímať to, čo mi je predložené. Pochádzam z generácie potenciálnych anarchistov. Anarchia je ďalším podvodným nástrojom iluzórnej energie Pána, pretože podmienená duša aj tak prijme vodcovstvo a nakoniec bude nasledovať danú líniu.
Čokoľvek robí veľký anarchista, malý anarchista bude nasledovať.
Jedinou otázkou a jedinou drobnou slobodou, ktorú máme, je opýtať sa, kto je ten skutočný veľký muž, aké by mali byť jeho kvalifikácie a čo treba nasledovať.
Krišna nám dal všetky informácie, ktoré potrebujeme. Jediná vec, ktorú nám nikdy nevnúti, je konečná otázka – či chceme prijať poznanie, ktoré ponúka, alebo nie. Keď si vyberieme zostať v hlbokej ilúzii, jednoducho zhypnotizovaní následkom, bez toho, aby sme sa niekedy opýtali na príčinu, našou odmenou bude večná bieda. V nevedomosti niet šťastia a niet uspokojenia.
Keď konečne položíme skutočné otázky a dostaneme skutočné odpovede, náš život bude charakterizovaný šťastím a uspokojením.
Voľba je na nás.
Zatiaľ žiadne komentáre.