Bhaktisiddhanta Sarasvatí Thákura se narodil na Šrí Kšetra Dhama (Jagannatha Puri) 6. února 1874 jako syn Šríly Sacidanandy Bhaktivinoda Thákura pod jménem Bimala Prasad. Svým stoupencům i veřejnosti je známý jako duchovní mistr Šríly Prabhupády. Mocně šířil učení Pána Caitanyi Mahaprabhua na počátku dvacátého století. Po Mahaprabhuovi přišlo na tento svět mnoho áčárjů a kázali o Pánu v naší sampradáji (Šríla Narottam Dás Thákur, Šríla Višvanáth Čakravartí Thákúr a mnoho dalších), ale jejich kázání nebylo tak rozsáhlé – Šríla Bhakti Siddhanta Sarasvatí Thákur kázal a oslavoval Maháprabhua velmi široce a okázale; proto ho každý uctívá jako Vjásadéva a den jeho zjevení jako den Vjasa Puja.
Jeho otec byl uznávaný bengálský filosof a učitel. Získal západní i tradiční indické vzdělání a obdržel titul Siddhānta Sarasvatī („vrchol moudrosti“). Již v dětství si rychle osvojil Védy, zapamatoval si Bhadgavad-gítu a oblíbil si filozofické práce svého otce. Pro své rozsáhlé znalosti se stal známým jako „Živá encyklopedie“.
V roce 1900 přijal zasvěcení jako Gaudiya Vaišnava od vaišnavského sanjásína Gaurkishora Dáse Bábájího. Po smrti svého otce a zároveň gurua, který ho uvedl do duchovního světa, přijal v roce 1918 řád sanjásína a také jméno Bhaktisiddhanta Saraswati Goswami.
Bhaktisiddhanta Sarasvatí slavnostně otevřel v Kalkatě první centrum své instituce, později známé jako Gaudiya Math. To se brzy rozvinulo v dynamickou misijní a vzdělávací instituci a následně vzniklo 64 poboček po celé Indii a kromě toho i centra v zahraničí – v Barmě, v Anglii a v Německu.
Kázal přesvědčivě proti kastovnímu systému a filozofickým odchylkám od Gaudiya vaišnavismu. Postavil se proti monistickému výkladu hinduismu, který se ukázal jako převládající podoba hinduistického myšlení v Indii. Pokusil se spojit čtyři vaišnavské sampradáji tím, že publikoval jejich učení.
Šríla Sarasvatí Thákura získal titul Nrisimha Guru za své neohrožené a mocné přispění vaišnavské siddhantě. Byl známý svým intenzivním a otevřeným řečnickým stylem – Májavádí, kteří ho potkávali, přecházeli na druhou stranu ulice, aby se vyhnuli konfrontaci s tímto „lvím guru“. Kromě toho, že byl odvážným kazatelem, oplýval všemi božskými vlastnostmi a byl plný extatické lásky k Bohu.
Vlastnil tři tiskařské lisy známé jako „Brhat-mrdangy“ v Madrasu, v Kalkatě a Krishna-Nagaru, které vydávaly knihy, časopisy a noviny za účelem šíření poselství Šrí Gauranga Mahaprabhua. Významně rozšířil Védy, shromáždil osmnáct purán, Mahabharatu, Vedanta Darshan a mnoho dalších různých druhů písem. Kromě otcových spisů vydal mnoho autorizovaných šáster: Bhagavad-gita, Šrímad Bhagavatam, Caitanya Bhagavata, Caitanya Mangala, Prema-bhakti-candrika a jeho oblíbená kniha Šrí Caitanya-caritamrta.
Předpovídal, že se cizinci naučí bengálsky, aby mohli vychutnávat nektar, který zanechal Šríla Krišna Dasa Kaviraja v Caitanya- caritamrtě. Na otázku, proč se zabývá tiskem duchovního deníku s názvem Nadia Prakash, Šríla Sarasvatí Thákura odpověděl: „Pokud může bezvýznamné město vyprodukovat patero různých novin denně, tak proč bychom nemohli vydávat každou vteřinu zprávy o věčných, stále aktuálních transcendentálních činnostech Nejvyšší Osobnosti Božství na Jeho neomezené duchovní planetě, Goloka Vrindávaně?“
Šríla Sarasvatí Thákura vykopal svaté rodné místo Pána Čaitanji (Yoga pitha) v Šrídhara Mayapur v okrese Nadia v Západním Bengálsku, a to navzdory silnému odporu tamní kasty Goswámích z Navadvípu hladovějících akorát po penězích. Kastovní goswamíni využívali a stále využívají náboženské pnutí obyčejných lidí ve jménu Pána Čaitanji a prezentovali se jako takzvaní příbuzní a potomci Pána Čaitanji a Pána Nitjánandy. (Ve skutečnosti Pán Čaitanja nebral jako příbuzného nikoho, kdo nebyl oddaným Pána). Tito goswámíni za úplatek slibovali svým bláhovým následovníkům „odeslání duše do nebe“. Pán Čaitanja přitom naopak vyjadřoval názor, že kdokoli, kdo dobře zná filozofii Absolutní Pravdy, Šrí Krišnu, bez ohledu na to, zda je rozeným brahmanou či šúdrou nebo sanjásí v chrámu či grihastha, je dokonale způsobilý jednat v roli duchovního mistra.
A tuto skutečnost také prakticky prokazoval během své kazatelské práce. Zavedl mnoho inovací v oblasti šíření kázání. Po celé Indii instaloval dostupné (bezplatně) teistické expozice a diorámy zobrazující zábavy Šrí Krišny a Šrí Čaitanji Maháprabhua. Využíval nejnovější technologie a dokonce pracoval s animovanými figurkami. Na mnoha svatých místech navštívených Pánem Čaitanjou umístil na jeho památku mramorové otisky lotosových nohou Pána. Prolomil tradici a nechal své sanjásíny nosit na míru šité šaty a kabáty, jezdit v autech a motorových člunech a přenášet Maháprabhuovo učení přes moře do Evropy.
Revoluční kazatelské nápady Šríly Bhaktisiddhanty Saravatiho vycházely z principu šáster yukta-vairagya stanovených rasa áčárjou, Šrílou Rúpou Gosvámim. Obhajoval učení Šrí Rúpy a Šrí Raghunatha Dasy Goswamiho, učil vědu o oddané službě a ukázal tisícům, jak dosáhnout čisté lásky k Šrí-Šrí Gandharvika-Giridhari (Rádha-Krišna). Šríla Sarasvatí Thákura, který byl věčně osvobozenou duší, věděl, jak dokonale zapojit mayu (iluzorní energii) do služby Pánu Krišnovi.
Kromě jeho fenomenálního kazatelského úspěchu v Indii byl Bhaktisiddhantovým největším přínosem Šríla AC Bhaktivedanta Svámí Prabhupáda, kterého inicioval a inspiroval k šíření vědomí Krišny po celém světě. Když byl Šríla Prabhupáda požádán, aby popsal svého duchovního mistra Šrílu Bhaktisiddhantu Sarasvatího Thákuru, řekl: „Co mohu říci? Byl to skutečný Vaikuntha man.“
Ve věčných zábavách Radhy-Góvindy v Goloce Vrndavanu slouží Šríla Sarasvatí Thákura jako Nayana-mani manjari. Jeho pushpa samadhi jsou v Radha-kunda a Radha Damodara.
Bonusy
Bhaktisiddhanta Sarasvati Thakur o nadšení a zpěvu svatého jména
„Mám velkou radost, když slyším, že tvé nadšení pro zpívání roste. Jakmile naše znečištění budou zpíváním odstraněna, Pánova podoba, Jeho vlastnosti a zábavy nám budou odhaleny v Jeho svatém jménu. Nemá smysl vynakládat zvláštní úsilí, aby si člověk uměle zapamatoval Pánovy podoby, vlastnosti a zábavy. Pán a Jeho jméno jsou jedno a totéž. To bude jasně pochopeno, když budou odstraněny nánosy nečistot ve tvém srdci.
Zpíváním bez přestupků si osobně uvědomíte, že veškerá dokonalost pochází ze svatého jména. Zpíváním se postupně ruší rozdíl mezi vnitřním já, hrubohmotným a jemnohmotným tělem a člověk si uvědomuje svou vlastní duchovní podobu. Jakmile si člověk uvědomí duchovní tělo a pokračuje v zpěvu, uvidí transcendentální povahu Pánovy podoby.
Pouze svaté jméno odhaluje duchovní podobu živé bytosti a poté způsobí, že je přitahována Krišnovou podobou.
Pouze svaté jméno odhaluje duchovní vlastnosti živé bytosti, kterou následně přitahují Krišnovy vlastnosti.
Pouze svaté jméno odhaluje duchovní činnosti živé bytosti, která je dále přitahována Krišnovými zábavami.
Mluvíme-li o službě svatému jménu, nemáme na mysli jen zpívání svatého jména; zahrnuje také další povinnosti zpívajícího. Pokud sloužíme svatému jménu tělem, myslí a duší, pak se směr této služby spontánně projeví jako slunce na jasné obloze zpěvákova srdce. Jaká je povaha svatého jména? Nakonec se všechna tato porozumění spontánně projeví v srdci toho, kdo zpívá svaté jméno. Pravou podstatu Hari-namu odhalí poslech, čtení a studium písem. K tomuto tématu není třeba psát nic dalšího. Všechny tyto věci vám budou odhaleny zpíváním.“
Bhaktisiddhanta Sarasvati Thakura
O nekompromisnosti kázania
„Kazateľ Hari-kīrtanu je nutne nekompromisným nepriateľom svetskosti a pokrytectva. Je jeho stálou funkciou odstraňovať všetky mylné predstavy kázaním Pravdy v jej najjednoznačnejšej podobe, bez akéhokoľvek posudzovania osoby, miesta alebo času. Vždy si zvolí formu, ktorá má najmenšiu pravdepodobnosť, že bude zle pochopená. Je to jeho svätá povinnosť jasne a na rovinu oponovať komukoľvek, kto sa snaží podviesť či ublížiť sebe alebo ostatným prekrúcaním Pravdy, či už so zlým úmyslom, alebo nevedomky. Toto je možné iba v prípade, že je tento kazateľ kīrtanu vždy pripravený prijať možnosť, že bude utláčaný stádovitými ľuďmi za predpokladu, že im týmto svojím nepohodlím napokon prinesie prospech vyjavením Pravdy v jej jasnej podobe. Keď nemá túto vôľu, bojí sa a zvažuje svoje osobné nepohodlie alebo otázku úcty k jeho osobe namiesto toho, aby kázal kīrtan za každých okolností, nie je hodný byť kazateľom Absolútnej Pravdy. Pokora znamená dokonalú podriadenosť Pravde a žiadnu sympatiu k nepravde. Tí, ktorí ukazujú akúkoľvek spriaznenosť s nepravdou nie sú hodní spievania Hari-kīrtanu. Akékoľvek priľnutie k nepravde je opakom pokory zrodenej z absolútnej odovzdanosti Pravde.“ (Śrīla Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura, esej v The Harmonist 26.249-50, Apríl 1929)
O inštutucionalizme
„Myšlienka organizovanej cirkvi v pochopiteľnej podobe vskutku značí koniec živého hnutia. Veľké cirkevné organizácie sú hrádze a priehrady, ktorých cieľom je zadržiavať prúd, ktorý však nemôže byť zastavený žiadnymi takýmito zámermi… Rovnako nemôže existovať žiaden pozemský aranžmán, ktorý by ľuďom umožnil permanentné udržanie popularity duchovného života v tejto svetskej rovine.
Pôvodný účel svetových cirkví nemusí byť vždy nežiadúci. Zatiaľ však žiadna stabilná náboženská štruktúra s cieľom inštruovať masy nebola úspešná. Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa Caitanya, v súlade s učením písiem každému učiteľovi večného náboženstva nariaďuje vzdať sa akejkoľvek konvenčnej konformity. Neznamená to však, že mechanické prijatie nekonvenčného života z niekoho urobí vhodného učiteľa náboženstva. Pre ovládnutie vrodenej svetskosti podmienených duší sú usmernenia nevyhnutné. Žiadne mechanické usmernenie však nemá zmysel aj, keby bolo vykonané pre tento účel.
Bona fide duchovný učiteľ nie je produktom žiadneho mechanického systému a ani mu nie je naklonený. Takisto ani žiaden systém v jeho rukách nemá šancu zdegenerovať do nejakej bezduchej štruktúry. Iba prosté nasledovanie fixných doktrín a liturgií nemôže človeku priniesť skutočného ducha doktrín či liturgií.“ (Śrīla Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura, esej v The Harmonist, Január 1932)
Odkaz oddaným
1. Niet priaznivejšej činnosti ako služba duchovnému učiteľovi. Zo všetkých druhov uctievania je najvyššie uctievanie Najvyššieho Pána, ale uctievanie lotosových nôh duchovného učiteľa je ešte väčšie ako uctievanie Najvyššej Božskej Osobnosti. Pokiaľ toto pevne nepochopíme, nemôžeme pochopiť, čo znamená mať spoločenstvo so sádhuom, nemôžeme pochopiť, čo znamená prijať útočisko u duchovného učiteľa, nemôžeme pochopiť, že sme závislí a on je náš ochranca. Ak sa uchýlime k lotosovým nohám duchovného učiteľa, môžeme sa oslobodiť od ilúzie, strachu a utrpenia. Ak sa úprimne modlíme o jeho milosť, duchovný učiteľ nás obdarí najvyšším dobrom.
2. Šrí Krišna alebo vishaya-vigraha (objekt lásky oddaného) je jediným požívateľom a všetko ostatné je určené pre Jeho pôžitok.
3. Každý, kto neslúži Harimu, Najvyššej Božskej Osobnosti, je v nevedomosti a ničí svoju dušu.
4. Naučiť sa trpezlivosti je jednou z najdôležitejších povinností každého človeka.
5. Oddaní Rupanuga (nasledovník Rúpu goswámiho), namiesto spoliehania sa na vlastnú silu, oslavuje pôvodný zdroj všetkej sily.
6. Tí, ktorí sú závislí od svetského náboženstva, nemôžu slúžiť Najvyššej Božskej Osobnosti. Zjednoťte sa okolo jedného cieľa a slúžte Šrí Harimu.
7. Každé miesto, kde sa rozpráva Hari-katha, by sa malo považovať za sväté miesto.
8. Nesnažíme sa robiť dobré alebo zlé skutky, nie sme ani vzdelaní, ani negramotní. Je našou povinnosťou niesť na hlave obuv čistých oddaných Hariho. Tým, že sme im slúžili, sme dostali zasvätenie do mantry kirtaniya sada harih.
9. Kázanie, ktoré nie je podporené osobným príkladom, nie je o nič lepšie ako karma, svetská činnosť. Neodsudzujte povahu druhých, naprávajte svoje vlastné chyby – to je môj osobný pokyn všetkým.
10. Služba ľuďom z Vrádže, ktorí trpeli odlúčením od Krišnu, keď odišiel z Vrindávanu do Mathury, je naším najvyšším, ustavičným zamestnaním.
11. Čistý oddaný vie, že každý je jeho učiteľom. Ale džagad guruom môže byť iba čistý oddaný.
12. Ak chceme, aby bol náš život korunovaný úspechom, mali by sme prijímať poučenie len z duchovných zdrojov a neprikladať význam nespočetným svetským teóriám.
13. Mali by sme sa usilovať o všetko, čo prispieva k duchovnému životu.
14. Úprimný oddaný nemá iné túžby ako slúžiť oddaným Šrí Rupu Gósvámího.
15. Neexistuje iný spôsob komunikácie s transcendenciou ako počúvanie. Akonáhle stratíme patronát ochrancu, všetci okolo nás sa stanú nepriateľmi a zaútočia na nás. Príbehy o Krišnovi v podaní skutočného svätca sú naším jediným ochrancom.
16. Lichotník sa nikdy nemôže stať guruom alebo kazateľom.
17. Je lepšie stať sa zvieraťom, vtákom, hmyzom alebo čímkoľvek z miliónov druhov života, ako sa uchýliť k klamstvu. Podvádzanie je neprijateľné. Iba čestní ľudia sú skutočne cenení.
18. Priamosť je synonymom vaišnavizmu. Služobníci vaišnavského paramahamsu musia byť priami. Práve táto vlastnosť z nich robí najlepších brahmanov.
19. Ten, kto podmienené duše oslobodzuje od ich zhubnej pripútanosti k hmotnej energii, je nadovšetko milosrdný. A ten, kto zachráni čo i len jednu dušu z jej uväznenia v pevnosti mahamaye, je oveľa milosrdnejší než ľudia, ktorí otvárajú nespočetné množstvo nemocníc.
20. Nikdy by sme nemali túžiť po spoločnosti s tými, ktorí sa nenaučili rozvíjať svoje sklony k službe Najvyššiemu Pánovi, nech je táto spoločnosť akokoľvek príjemná.
21. Ak človek jednoducho slúži Najvyššej Božskej Osobnosti a Jeho oddaným, jeho pripútanosť k rodinnému životu sa zmenší.
22. Našou hlavnou chorobou je získavanie vecí, ktoré nesúvisia s Krišnom.
23. Neprišli sme na tento svet, aby sme robili stavať (chrámy). Naším cieľom je prinášať ľuďom učenie Šrí Čaitanjadévu.
24. Na tomto svete nezostaneme príliš dlho. Ponorme sa do Hari-kirtánu a po opustení hmotného tela získame najvyššiu odmenu, aká je na tomto svete k dispozícii.
25. Prach z lotosových nôh Šrílu Rúpu Gosvámího, ktorý splní najvnútornejšie želanie Šrí Čaitanjadévu, je jediným cieľom nášho života.
26. Trpezlivosť, pokora, úcta k druhým – všetky tieto vlastnosti prispievajú k rozvoju našej oddanosti Harimu.
27. Pri každom narodení človek získava otca a matku, ale nie vždy je možné získať pokyny pre dosiahnutie najvyššieho životného cieľa.
28. Aj keď sa činy oddaného a neoddaného môžu navonok zdať podobné, predsa je medzi nimi obrovský rozdiel, ako medzi mliekom a citrónovým nápojom.
29. Tí, ktorí považujú podvodníka za svätca, sa ocitnú vo veľmi ťažkej situácii, podobne ako človek, ktorý sa snaží oklamať kováča tým, že mu namiesto ocele podstrčí olovo.
30. Keď sme spoznali absolútnu pravdu, musíme sa v nej utvrdiť. Namiesto toho, aby človek premárnil zvyšný čas svojho života, mal by slúžiť Šrí Harimu.
31. Mnoho ľudí si zamieňa pojmy „napodobňovať“ a „nasledovať“. Hrať úlohu Náradu v divadelnej hre je „napodobňovať“ a kráčať po ceste oddanej služby ako Nárada Muni je „nasledovať“.
32. Ten, kto je neustále zaujatý rozhovormi o Šrí Harim, je svätý. Ten, kto je neustále pohltený službou Najvyššej Božskej Osobnosti, je svätý. Ten, kto sa snaží slúžiť Krišnovi vo všetkých svojich snahách, je svätý.
33. Iba čistý oddaný vám môže dať Pána úplne.
34. Nesnažte sa stať guruom zo závisti. Nesnažte sa stať guruom z hmotných pripútaností. Ale ak sa stanete mojimi úprimnými služobníkmi, ak získate moje požehnania, potom vám nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
35. Pravý duchovný učiteľ sa nelíši od Najvyššej Božskej Osobnosti. Ak niekto nemôže tvrdiť, že je osobným prejavom Najvyššieho Pána, nedokáže vám dať sväté Pánovo meno.
36. S cieľom naučiť, ako slúžiť Jemu samému, sa Najvyšší Pán sám zjavuje ako duchovný učiteľ.
37. Živá bytosť nemôže dosiahnuť pravé dobro čítaním stoviek kníh alebo predvádzaním oddanej služby podľa vlastných predstáv.
38. Klamstvo zo strany tých, ktorí zavádzajú ľudí v mene Hari-katha, sa v tomto veku stalo novým náboženstvom.
39. Niektorí budú schopní pochopiť hlboký zmysel objektívnej pravdy, ktorá sa hovorí bez strachu, až po stovkách životov alebo stovkách jug. Ak neprelejeme stovky litrov ťažko vynaloženej krvi, nebudeme schopní presvedčiť ľudí, aby túto pravdu pochopili.
40. Pán neprijíma nič od tých, ktorí každý deň neopakujú stotisíc Pánových mien.
41. Komunikácia je hlavným stimulom v živote, správnou komunikáciou sa naučíme slúžiť Šrí Harimu. Prostredníctvom spoločenstva s neoddanými získavame hmotný blahobyt a prostredníctvom spoločenstva s oddanými je duša pohltená službou Šrí Harimu. To je pre človeka najistejšie útočisko. Nikdy ho neodmietajte.
42. Kedykoľvek prídu hmotné ťažkosti, Najvyšší Pán sa pre nás stane útočiskom a umožní nám slúžiť Mu.
43. Pokiaľ anarthy pretrvávajú, treba si uvedomiť, že sme ešte nemali to šťastie stať sa služobníkmi Šrímatí Rádhárání. Tí, ktorí nie sú kvalifikovaní a diskutujú o transcendentálnych zábavách Šrímatí Rádhárání, najdrahšej oddanej Šrí Krišnu, si len tajne užívajú svoje zmysly a sú to prakrita-sahadžiovia.
44. Keď sa prostredníctvom spievania svätého mena odstránia anarthy, Krišnova podoba, vlastnosti a zábavy sa okamžite prejavia z Jeho mena. Nie je potrebné sa umelo snažiť si ich predstavovať.
45. Všetci by ste mali s veľkým nadšením hlásať posolstvo Rúpu Gósvámího a Raghunatha dasa Gósvámího. Našou najväčšou túžbou je stať sa prachom pri lotosových nohách Šrí Rupu Gósvámího.
46. Neopúšťajte oddanú službu ani tvárou v tvár obrovskému nebezpečenstvu, nespočetným urážkam a nekonečnému prenasledovaniu. Nebuďte sklamaní, pretože väčšina ľudí na tomto svete neprijíma posolstvo čistej oddanej služby. Nikdy sa nevzdávajte oddanej služby, počúvania a spievania o Krišnovi, pretože neexistuje okrem toho nič iné. Stále opakujte sväté meno, buďte pokornejší ako steblo trávy a trpezlivejší ako strom.
47. Nechceme sa podobať významným osobnostiam alebo náboženským vodcom. Všetko, čo chceme, je stať sa prachom pri lotosových nohách Šrí Rúpu Prabhua. Keďže toto je naša pôvodná podstata, nie je nič, čo by ju presahovalo.
48. Nikdy by sme nemali prejavovať odpor k sankírtana-jagji, dokonalej obeti. Ak sa naša láska k Nemu postupne zväčšuje, všetko sa naplní a my dosiahneme konečnú dokonalosť. Len hlásajte slová Rupu a Raghunathu s nadšením a odvahou a úplne sa odovzdajte nasledovníkom Šrí Rúpu.
49. Ak prestaneme hlásať objektívnu pravdu zo strachu, že sa ľuďom nebude páčiť, odmietneme védsku cestu, staneme sa ateistami a stratíme vieru v Najvyššiu Božskú Osobnosť ako stelesnenie pravdy.
50. V tomto hmotnom svete existujú len dve podoby Najvyššieho Pána:
1) transcendentný zvuk alebo Sväté Meno
2) Jeho večne transcendentálne stelesnenie Božstva
51. Božstvo sa uctieva prostredníctvom Svätého Mena.
52. Pre potešenie Pána Ho Jeho oddaní oslovujú menom a opakujú sväté mená. Vaišnavovia to robia preto, aby slúžili Pánovi, a nie aby si plnili osobné túžby.
53. Božstvo je milosrdnou inkarnáciou večnej podoby Najvyššej Božskej Osobnosti z duchovného neba. Toto je priamy dôkaz osobnej podoby Najvyššej Božskej Osobnosti. Vaišnavovia nediskutujú o tom, či je Boh osoba alebo je neosobný, nie sú modloslužobníkmi.
54. „Védánta sútra stručne a presne vysvetľuje význam Véd, ktorý je podrobnejšie uvedený v Šrímad-Bhágavatame.
55. Ak človek neštuduje Šrímad-Bhágavatam pod vedením pravého vaišnavského ačárju, nemôže pochopiť pravý význam védánty. Šrímad-Bhágavatam je pôvodný komentár k Védánta-sútre.
56. Šrí Džíva Gósvámí zvlášť vysvetlil, že Šrímad-Bhágavatam je pôvodný komentár k Védánta-sútre. Šankaračárjov komentár nie je pre vaišnavov prijateľný, pretože Šrímad-Bhágavatam je komentár autora sútry, je to jediný autoritatívny komentár. Pravý význam védánty možno pochopiť len zo Šrímad-Bhágavatamu.
57. Slovo „oddanosť“ nemožno použiť na nikoho iného ako na Krišnu. Krišna je jediným predmetom oddanosti. Brahman je predmetom poznania, Paramatma je predmetom meditácie, ale Krišna je jediným predmetom oddanosti.
58. Každé slovo môže byť vyslovené dvoma spôsobmi: v poznaní a v nevedomosti. Slová, ktoré poukazujú na niečo iné ako na Krišnu, Višnua a Šrí Čaitanju, sú vyslovené v nevedomosti. V poznaní však všetko priamo alebo nepriamo poukazuje na Krišnu.
59. To, čo nevedomé masy chápu pod slovom „Krišna“, nie je skutočný objekt, na ktorý meno „Krišna“ poukazuje. Inými slovami, „Boh“, „Alah“ a dokonca aj sanskritské termíny „Ishwara“, „Paramatma“ atď. – naznačujú len veľkú energiu vychádzajúcu z Krišnu. Neuvádzajú všetky aspekty slova Krišna.
60. Inštrukcia Šrí Čaitanju Maháprabhua v Šikšaštake: param vijayate šri krišna sankirtanam („Nech spoločné spievanie Krišnových mien úplne zvíťazí!“ – je jediným mottom Gaudíja-mathu.
0 komentárov