Surdas prabhu, Téma: Strach

Śrīmad-bhāgavatam 7.8.14

Evaṁ duruktair muhur ardayan ruṣā
Sutaṁ mahā-bhāgavataṁ mahāsuraḥ
Khaḍgaṁ pragṛhyotpatito varāsanāt
Stambhaṁ tatāḍātibalaḥ sva-muṣṭinā

Synonyma
Evam — takto; duruktaiḥ — hrubými slovy; muhuḥ — neustále; ardayan — plísnící; ruṣā — se zbytečným hněvem; sutam — svého syna; mahā-bhāgavatam — který byl velice vznešeným oddaným; mahā-asuraḥ — velký démon Hiraṇyakaśipu; khaḍgam — meč; pragṛhya — tasil; utpatitaḥ — když vstával; vara-āsanāt — z honosného trůnu; stambham — sloup; tatāḍa — udeřil; ati-balaḥ — velmi silný; sva-muṣṭinā — svou pěstí.

Překlad

Hiraṇyakaśipu, který měl nesmírnou sílu, byl posedlý hněvem a napadal svého syna Prahlāda, vznešeného oddaného, hrubými slovy. Neustále ho proklínaje tasil meč, vstal z královského trůnu a rozzuřeně udeřil do sloupu pěstí.

Teraz sme čítali verše z líl Pána Nṛsiṁhadeva. V týchto veršoch sa popisuje veľmi zaujímavá situácia. Približuje sa rozuzlenie. Prejavujú sa tu prvé príznaky neobvyklých udalostí. Píše sa tu, že tento strašný zvuk vystrašil polobohov. Ďalej sa bude hovoriť o tom, že aj velitelia démonov sa veľmi vystrašili. Boli vystrašení absolútne všetci a jediný Prahlāda Mahārāja sa nezľakol. Na pohľad to vyzerá zvláštne, že malý chlapec sa nezľakol. Pretože väčšinou sa malé deti boja absolútne všetkého a dospelí sa neboja ničoho. No tu to bolo presne naopak.

Dnes by som chcel hovoriť niečo o strachu. Prečo vôbec vzniká strach a ako prebieha. Môžeme povedať, že strach nám spôsobuje bolesť a zlé pocity. V skutočnosti sa nikto nechce báť. Obvykle, keď sa zbavíme strachu, tak sa pred nami otvárajú nové možnosti. Aj keď sa nechceme báť, tak živíme ten strach v sebe. Paradox je, že my sami živíme, to, čo nechceme. Tu je ukázané, že aj polobohovia a démoni v sebe živia práve tieto emócie.

Prečo sa človek boji?

Obvykle je to nejaká vsugerovaná myšlienka, ktorú si neustále prehrávame v mysli. Až vyrastie do gigantických rozmerov. Musíme pochopiť podstatu strachu.

1. Strach má na jednej strane subjektívny charakter. Nositeľ strachu sám v sebe rozvíja strach.
2. Strach má na druhej strane objektívny charakter. Pretože okolnosti, ktoré nás obklopujú mu dávajú živnú pôdu.

Je zaujímavé, že ako polobohovia, tak aj démoni sa snažia bojovať so strachom, ale robia to rôzne. Metódy, ktoré používajú obyčajní ľudia, neoddaní, tie ich nikdy nezbavia od strachu. Metódy môžu byť rôzne, ale aj tak nepomôžu zbaviť sa strachu.

Príklad:
Môžeme sa pozrieť na Hiraṇyakaśipua a môže sa nám zdať, že sa nikoho nebojí. V skutočnosti konanie všetkých diktátorov, všetkých tyranov je zdôvodnené tým, že majú strach. Keď sa Hiraṇyakaśipu vyhrážal svojmu synovi, tak aj keď sa to mohlo zdať ako prejav sily a arogancie, tak v skutočnosti podstatou bol strach. Hiraṇyakaśipu mohol tak hrubo a arogantne hovoriť so svojim synom a ostatnými živými bytosťami, pretože získal sociálne postavenie a myslel si, že ho nemôže nikto zabiť. O toto požehnanie požiadal práve preto, lebo sa bál smrti. Keby sa smrti nebál, tak by požiadal o nejaké iné požehnanie.

Je zaujímavé sledovať, že v jednej a tej istej situácii polobohovia a démoni konajú inak.

Skúsime jednoduchý príklad, aby sme videli ako to funguje:
Človek chce vládnuť nad nejakou vecou. Ako konajú v tejto situácii ľudia, ktorí majú negatívne charakterové vlastnosti? Keď chcú vládnuť alebo chcú vlastniť nejakú vec, tak ju môžu ukradnúť, alebo si ju jednoducho zoberú. Konajú nesprávnym spôsobom. Človek, ktorý má pozitívne charakterové vlastnosti a chce získať nejakú vec, tak môže pracovať, alebo môže poprosiť. V oboch situáciách sa budú báť. Zlodej sa bude báť, že ho chytí polícia, potrestajú ho a on to nechce. Aj ten kto získal čestne tú vec sa bude báť. On sa bojí toho, že mu ju môže niekto iný ukradnúť. On si na ňu zarobil čestnou prácou. Ale jeho vec môže byť ukradnutá. Preto či už prístup polobohov, alebo démonov sú dve strany jednej mince. Preto Šrímad Bhagavatam kritizuje oba tieto tábory rovnakou mierou. Sú to dve strany jednej mince – toho istého materialistického prejavu. Dokonca aj keď človek jedná v súlade s nejakými pravidlami, tak to je tiež materializmus.

Čo znamená dharma z materiálneho uhlu pohľadu?

Je to harmonický materializmus. Situácia, kedy človek koná s materialistickým motívom, ale nemá túžbu porušovať pravidlá. Preto sme povedali, že strach má aj objektívnu aj subjektívnu podstatu. Subjektívna podstata je tá, že si to v mysli premieľame toľko, že z nejakej malej veci urobíme obrovský, až katastrofický scenár. Čo si pomysleli polobohovia, keď počuli tento zvuk? Aká bola prvá myšlienka ktorá im napadla? To že všetko skončí. Objektívna podstata ich strachu je v tom, že oni chcú niečo vlastniť, niečo ovládať v tomto materiálnom svete. V tomto je ten skutočný problém. Ich túžba niečo vlastniť a vládnuť je podstata ich strachu.

Strach

Pocit, keď si uvedomujeme nejakú vinu, ale nechceme niesť následky. Napríklad démoni chápu, že sú vinní, ale nechcú niesť za to následky. Polobohovia sú tiež vinní a tiež nechcú niesť zodpovednosť. Ich vina spočíva v tom, že túžia po zmyslovom pôžitku, že si chcú užívať v tomto materiálnom svete. A keďže si chcú užívať v tomto svete, tak sa boja zániku. Ak nie je objektívna podstata strachu, tak sa človek nebude báť. Ak by strach nemal reálny základ, tak by sa človek nebál.

Existuje nejaká objektívna realita. Podstatou tejto reality je, že existuje Najvyššia Božská Osobnosť a všetko Mu patrí. Ten kto prijíma túto realitu, že je tu Najvyšší Pán, všetko Mu patrí a všetko sa bude diať podľa Jeho plánu, tak ten nemá objektívnu podstatu strachu.

Iba ten kto neprijíma, že všetko v tomto stvorení bude prebiehať podľa Najvyššieho plánu, ten má podstatu strachu. Bude sa báť toho, že jeho vlastný plán nebude realizovaný.

Existujú tri základné metódy, ako môžeme bojovať proti strachu:

1. Metodika, ktorú používajú démoni
2. Metodika, ktorú používajú polobohovia – živé bytosti, ktoré majú dostatok ajnata sukriti
3. Metodika, ktorú používajú oddaní

V tomto svete sa môže zbaviť strachu iba ozajstný oddaný. Všetci ostatní sa budú viac či menej báť.

Otázky:

Keď sa bojím o niekoho iného, znamená to, že som k nemu pripútaný?

Ak má človek strach, tak tu musí byť nejaká pripútanosť. Nakoľko plánujete s týmto človekom niečo, tak strach má podstatu v tom, že sa bojíte, že vaše plány sa nerealizujú. Môžeme sa báť aj toho, že sa s človekom stane presne to, čo je podľa Najvyššieho plánu. My si uvedomujeme, že sa bez vôle Najvyššieho Pána ani steblo trávy nepohne.

Oddaní sa boja alebo nie?

Oddaní sa boja, že ich služba ktorú robia bude nedostatočná. Keď si všimneme, že máme strach, tak si musíme uvedomiť akej podstaty je. Čo sa týka vzťahov, tak oddaní nie sú také železobetónové stĺpy, ktorým je absolútne jedno čo sa deje v ich okolí. Obyčajný človek sa bojí o druhého, lebo si s nim chce užívať. Oddaný, keď sa bojí o iné osoby, tak sa bojí preto, že by mohol on sám a ostatní slúžiť ešte lepšie Najvyššiemu Pánovi. Pocit strachu nie je spojený vždy len s niečím negatívnym. Záleží na tom čo je podstata strachu.

Materiálny strach

Ak sa človek boji, že sa nezrealizujú jeho plány na zmyslový pôžitok. Niekto môže mať starých rodičov a obáva sa toho, že opustia telo. Neoddaní väčšinou premýšľajú tak, že nechcú, aby rodičia umreli, lebo sa s nimi chcú stretávať s získavať z nich nejaký pôžitok. Oddaní sa tiež obávajú, ale podstata je u nich v tom, že pochybujú o tom, že dostatočne slúžili rodičom tak, aby im pomohli zlepšiť ich osud v ďalšom živote. Že ich kázanie vo vzťahu k nim nebolo dostatočne efektívne.

Kázanie vo vzťahu k príbuzným neznamená, že dôjdeme domov, udrieme päsťou po stole a začneme im nadávať: „Spievaj Haré Krišna!“ Živá bytosť môže dôjsť k oddanej službe tak, že na začiatok nahromadí dostatok ajnata sukriti. Až keď živá bytosť nahromadí dostatok ajnata sukriti, až vtedy sa milosťou oddaných zamestná v oddanej službe.

Preto by sme sa mali snažiť, aby všetci naši príbuzní a rodičia mali s nami dobrý vzťah. Lebo vďaka tomu sa budú pozitívne správať k oddaným. A pozitívne správanie sa k oddaným už je nevedomá oddaná služba. Samozrejme, že nebudú rozmýšľať nad tým ako je ich syn alebo dcéra pokročilý oddaný, ako pozorne chantuje každé ráno. Ak budú takto premýšľať, tak to už bude vedomá oddaná služba. Ak budeme rozvíjať pozitívne vzťahy s našimi príbuznými, tak budú premýšľať nad tým, ako sa im snažíme pomáhať.

Ak nám záleží na osude našich príbuzných, tak by nám malo záležať:

1. Na tom, aby sme uvedomelo vykonávali vlastnú oddanú službu
2. Musíme vynakladať maximálne úsilie, aby sa k nám naši príbuzní dobre správali

Nie je k tomu potrebné nejaké obrovské úsilie. Často stačí, aby sme mali ľudský vzťah s našimi príbuznými a oni už budú týmto potešení.

Existuje aj pozitívna stránka strachu. Tieto veci sú popísané v Nektáre oddanosti. Ak vykonávame oddanú službu a máme určitú náladu oddanej služby, každý druh tej oddanej služby má určitú emocionálnu podstatu. A práve emocionálna podstata je podstatou niektorej z rás. Našou prvou úlohou je mať správny vzťah k materiálnym okolnostiam, ktoré nás obklopujú. Už sme si vysvetlili prečo sa boja démoni aj polobohovia a to je preto, že majú materiálne túžby. Ich materiálne túžby sú v rozpore s plánmi Najvyššieho Pána. Tak isto môžeme povedať, že sa dá použiť strach aj v pozitívnom zmysle v oddanej službe, v živote oddaného. Tento strach nám pomáha slúžiť lepšie.

Keď máme strach obrátiť sa na duchovnú autoritu a naviazať s ním vzťah, ako prekonať tento druh strachu?

Záver lekcie by mal byť v tom, že v každej situácii, keď pociťujeme strach, by sme si mali urobiť takú malú analýzu. Akého druhu je náš strach? Je to strach démonov, polobohov, alebo oddaného? Navonok sa môže situácia javiť rovnako. No príčina vášho strachu môže byť rôzna.

Prečo napríklad môžeme mať strach rozvíjať vzťah so starším oddaným?
Rozvíjajúci sa vzťah nám môže priniesť nejaké ďalšie povinnosti. A môžeme sa báť toho, lebo sme leniví. Človek nechce nič urobiť pre hlbší vzťah a preto sa bojí. Oddaný sa môže báť, že bude robiť nejaké priestupky vo vzťahu k tomu oddanému. Je veľmi dôležité konať tak, aby boli oddaní s nami spokojní.

Predstavte si takú situáciu, že náš guru odpočíva. Niekto si povie, že s ním chce rozvinúť vzťah. Vykopne jeho dvere a zakričí: „Haribol Maharaj, tak už som tu.“ Môžeme sa báť, že nejak znepokojíme tu osobnosť.

V každej situácii, keď zistíme, že máme nejaký strach, tak musíme analyzovať tieto skryté motívy. Ak sa obávame nejakých negatívnych následkov z materialistického uhla pohľadu, tak to je nesprávny druh strachu. Ak sa obávame, že vykonáme vaišnava aparádhu, alebo guru aparádhu, tak to je správny druh strachu.

Spomínam si ako jeden žiak napísal list Šrílovi Prabhupádovi. Písal tam, že sa veľmi bojí, že vykonáva priestupky voči nemu. Šríla Prabhupáda mu odpovedal, že je rád a že je to dobré, že má takýto druh strachu. Je potrebné pochopiť či nám strach bráni, alebo nebráni, aby sme lepšie vykonávali oddanú službu.

Aj v Bhagavad-gíte je taká zaujímavá dilema, keď sa Arjuna dostal do situácie kedy nechcel bojovať. Zaujímavé je, že v komentári Šríla Prabhupáda popisuje, že oddaní sú natoľko dobrí a majú tak mäkké srdce, že sa správajú pozitívne absolútne ku všetkým. V jednom komentári vyzdvihuje pozitívne vlastnosti a hneď v ďalšom poukazuje, že takýto druh strachu bráni Arjunovi vykonať pokyny a bojovať.

Podstata spočíva v tom, či nám strach bráni v tom, aby sme vykonávali oddanú službu alebo nám pomáha v tom, aby sme lepšie vykonávali oddanú službu. Preto je tu kritizovaný strach Arjunu, lebo Krišna chcel aby bojoval, ale Arjuna zo strachu nechcel bojovať.

Otázka: Keď pociťujeme strach, tak naše telo na to reaguje nejakým stresom, čiže má to vplyv na naše zdravie, nehľadiac na to či je tento strach motivovaný objektívnymi, alebo subjektívnym príčinami. Je možné sa nejak vyhnúť tomu, aby strach ovplyvňoval naše fyzické zdravie? Má aj duchovný strach rovnaký vplyv na to materiálne telo?

Materiálny strach vplýva na materiálne telo. Duchovný strach vplýva na duchovné telo. Keď je motív strachu správny, tak nebude ničiť naše materiálne telo. Naše materiálne telo nám nepatrí. My nemôžeme používať strach k tomu, aby sme zničili to, čo sme dostali na prenájom, lebo tým sa znižuje možnosť našej oddanej služby. Prirodzené postavenie akejkoľvek živej bytosti je služba. Ak oddaný robí všetko správne, tak duchovný strach neničí, práve naopak robí ho ešte príťažlivejším. Obzvlášť v očiach Krišnu.

Napríklad keď máte strach robiť priestupky voči oddaným, tak je málo pravdepodobné, že to bude nejak vplývať na vaše materiálne telo, ale naopak vás to urobí ešte príťažlivejším v očiach oddaných, pretože sa budú cítiť, že sú v bezpečí vo vašej spoločnosti. Keď v procese našej duchovnej cesty pociťujeme nejaký strach, ktorý vplýva na naše zdravie, alebo nejakým spôsobom ničí naše materiálne telo, tak to znamená, že sa do našich motívov niekde vmiešala nejaká materiálna túžba. Ako sme už povedali, ak má náš strach duchovnú podstatu, tak nás robí príťažlivejšími.