späť
Surdas prabhu Vzťahy Sadhana

Kde sídli chtíč a ako ho poraziť?

Kde sídli chtíč a ako ho poraziť?

Surdas prabhu, Téma: Chtíč (160306_Prague_BG 3.40_Surdas pr.)

Surdas prabhu, Téma: Chtíč

 

Tento verš z tretej kapitoly sa nachádza v časti, ktorá je zasvätená chtíču. Pokiaľ sa pozrieme na históriu tej kapitoly, tak uvidíme, že Krišna najskôr začal tým, že človek musí plniť svoje povinnosti. Arjuna sa pýta, čo prekáža človeku vykonávať svoje povinnosti. Krišna odpovedá, že prekážkou plnenia svojich predpísaných povinností je chtíč. V tejto časti BG je niekoľko veršov, ktoré sú zasvätené tejto téme.

 

Bg. 3.40

indriyāṇi mano buddhir
asyādhiṣṭhānam ucyate
etair vimohayaty eṣa
jñānam āvṛtya dehinam

Synonyma
indriyāṇi — zmysly; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; asya — tejto žiadostivosti; adhiṣṭhānam — sídlom; ucyate — nazývajú sa; etaiḥ — týmito všetkými; vimohayati — mätie; eṣaḥ — táto žiadostivosť; jñānam — poznanie; āvṛtya — zahaľuje; dehinam — vtelené bytosti.

 

Překlad

Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.

Význam
Nepriateľ zaujal v tele podmienenej duše strategické pozície a Śrī Kṛṣṇa nám dáva najavo, kde ho môžeme nájsť, keď ho chceme poraziť. Myseľ je centrom zmyslových aktivít, a keď počúvame o zmyslových činnostiach, stáva sa zdrojom všetkých nápadov vedúcim k hmotným pôžitkom. Následkom toho sú myseľ a zmysly sídlom žiadostivosti a inteligencia je hlavným sídlom týchto zmyslových sklonov. Inteligencia je najbližší sused duše. Chlipná inteligencia môže ovplyvniť dušu, aby získala falošné ego a stotožňovala sa s hmotou, teda aj s mysľou a so zmyslami. Duša si postupne zvyká na pôžitok, ktorý jej poskytujú hmotné zmysly, a domnieva sa, že v tom spočíva pravé šťastie. Táto falošná identita duše je veľmi dobre vysvetlená v Śrīmad-Bhāgavatame (10.84.13):

yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke
sva-dhīḥ kalatrādiṣu bhauma ijya-dhīḥ
yat-tīrtha-buddhiḥ salile na karhicij
janeṣv abhijñeṣu sa eva go-kharaḥ

„Človek, ktorý stotožňuje svoje telo zložené z troch látok s vlastným „ja“, potomkov považuje za svojich príbuzných, svoje rodisko pokladá za miesto hodné úcty a na pútne miesta sa vydáva len preto, aby sa tam okúpal, namiesto toho, aby sa stretol s duchovne osvietenými ľuďmi — taký človek by mal byť pokladaný za osla alebo kravu.“


 

Je to pozoruhodná časť BG, ktorá je zasvätená chtíču. Krišna v tejto časti odkrýva rôzne tajomstvá, ktoré sú spojené s chtíčom. Nakoľko je našou úlohou pretvoriť chtíč na lásku, tak musíme veľmi dobre chápať, ako to všetko funguje. Je tu napísaná veľmi zaujímavá vec, že chtíč má adhiṣṭhānam, alebo miesto kde prebýva.

Boli tu zmienené tri miesta: indriyāṇi – zmysly, manaḥ – myseľ, buddhiḥ – inteligencia.

Je zaujímavé, že na tomto tvrdení Krišnu sa potom buduje chápanie rôznych ďalších psychologických procesov, ktoré sú u človeka. Napríklad sa môže človek nachádzať pod nejakým zlým vplyvom. Psychológovia hovoria o troch úrovniach závislostí človeka.

Sú tri úrovne závislosti človeka na nepriaznivých veciach, alebo inými slovami tri úrovne závislosti na chtíči. V závislosti od toho na akom štádiu sa človek nachádza, tak podľa toho mu môžeme dať určité odporučenia ako sa má správať. Tieto štádiá vychádzajú z tohto verša, ktorý sme dnes čítali.

 

Poďme sa pozrieť na tie štádiá:

 

1.štádium závislosti:
Chtíč prejavený na úrovni inteligencie. Chtíč sa nachádza v inteligencii.
-prvá úroveň je úroveň hodnoty.
-prejavuje sa to tak, že v určitej veci vidíme hodnotu. Na úrovni inteligencie v tom vidíme hodnotu.

2.štádium závislosti:
Chtíč preniká do mysle. Chtíč sa nachádza v mysli.
-druhá úroveň je úroveň chuti.
-prejavuje sa to tak, že máme chuť na niečo. Človek získava určitú chuť.

3.štádium závislosti:
Chtíč na úrovni tela, zmyslov.
-tretia úroveň je úroveň neovládateľnej činnosti.
-prejavuje sa tak, že jednáme, tak ako nám diktuje chtíč.

Tieto úrovne závislosti sa prejavujú rôzne a to hodnotou, chuťou a neovládateľnou činnosťou. Na úrovni inteligencie je to hodnota, na úrovni mysle je to chuť a na úrovni zmyslov je to tá neovládateľná činnosť. Podľa psychológov je to najmenšie štádium závislosti, tam kde sa chtíč prejavuje najmenej, to prvé štádium. Prvé štádium je charakterizované tým, že vec má pre človeka hodnotu, ale ešte tam nie je chuť. Celkom jednoducho to môže robiť, ale nemusí. To je v určitom slova zmysle to najslabšie štádium závislosti.

Druhé štádium závislosti je silnejšie je spojené s tým, že človek pociťuje silnú chuť. Tu keď to človek ochutná, tak už sa nevie zastaviť. Nezastaví sa do vtedy, pokiaľ neuspokojí tú chuť. Nezastaví sa do tej doby, než neprestane získavať z objektu zmyslový pôžitok.

Tretie štádium závislosti spočíva v tom, že človek vykonáva určitú činnosť znovu, znovu a znovu a už ho nič nemôže zastaviť, ani myseľ, ani inteligencia. Prakticky tento človek sám seba privádza k smrti.

Je to veľmi zaujímavý bod, ako sa prejavuje chtíč. Je zaujímavé to prvé štádium. Napríklad, keď človek má chápanie hodnoty niečoho, no ešte si nevyvinul chuť k tomu a ešte ani nejedná takým spôsobom. Ale postupne môže začať jednať.

 

Príklad:
Ako človek začína fajčiť? Ako sa stáva závislým na tabaku?

Prvé štádium je, že si myslí, že je fajčenie vzrušujúce, že je to niečo cenné. Napríklad vidí hrdinov vo filme ako fajčia a inšpiruje ho to. No zatiaľ ešte nemá chuť. Ešte sa nepripútal, ale napriek tomu má tú závislosť na úrovni inteligencie. Pokiaľ začne fajčiť, tak teoreticky ešte môže kedykoľvek prestať. Môže prestať, alebo pokračovať v akomkoľvek momente.
Druhé štádium, už sa pripútava k tabaku a už čerpá chuť. Človek začína fajčiť, keď u neho vzniká túžba fajčiť. Prestáva, keď už toho má dosť a uspokojil túto túžbu.
Tretie štádium, už tam nie je ani chuť, ani uspokojenie, robí to neustále a postupne do tej doby, než umrie.
Toto je princíp chtíču, ako to z konečného hľadiska všetko funguje. Môžeme sa nad tým zamyslieť a vypracovať nejaké pravidla vďaka ktorým sa tomu budeme môcť vyhnúť.
Keď je chtíč u človeka na prvom štádiu, to znamená že prenikol do inteligencie. Vtedy sa môže zastaviť, môže to prestať robiť. Spôsobom ako to docieliť budú protihodnoty. Človek jedná na základe hodnôt. Pokiaľ má hodnoty, ktoré tomu bránia, tak sa vývoj závislosti môže zastaviť. Preto na tejto úrovni fungujú metódy poznania a chápania toho, prečo by sa to nemalo robiť.

 

Príklad:
Aj napriek tomu oddaný hovorí: „Ja viem, že to je zlé, ale ja s tým nemôžem nič robiť, ja v tom pokračujem.“ Tak čo s tým, čo je tu zlé?

Je to jednoduché, pretože to už nie je prvé štádium závislosti, ale druhé, alebo tretie. Vďaka poznaniu môžeme napraviť iba človeka, ktorý sa nachádza na prvom štádiu závislosti. Dieťaťu, ktoré sa ešte nedostalo na druhé štádium môžete vysvetliť, že fajčenie je zlé a vložiť do neho nejaké protihodnoty. Ale pokiaľ už človek získal chuť, tak iba poznaním mu nepomôžete. Samozrejme, že je potrebné mu to vysvetľovať, ale už to nie je dostatočné.

Čo funguje na takéhoto človeka, ako môžeme takémuto človeku pomôcť? Dať im chuť niečoho iného?
Z konečného hľadiska to takto nakoniec bude, ale prakticky to takto nemusí vždy vyjsť. Závisí to od čistoty človeka a pokiaľ nie je dosť čistý, tak nemusí prijať tú vašu chuť. Pokiaľ alkoholikovi ponúkneme prasádam, tak neprestane hneď piť.

Je to strach? Strach tiež funguje len na prvej úrovni závislosti. Keď u človeka funguje inteligencia. Jedna mataji hovorila , že má veľmi rada cukríky. Hovorila, že veľmi dobre vie, že tie cukríky nemá jesť. No každý večer sa opakuje rovnaký scenár. Hovorí: „Sedím pred tanierom s cukríkmi a plačem, plačem a jem ich. Viem, že ich nemám jesť, že je to zlé, ale nemôžem s tým nič urobiť.“

Základné pravidlo ako si s tým môžeme poradiť je:
Nezískať tú chuť. Inými slovami ide o určitú sadhanu.
Je prax, kde sa snažíme nedostávať do styku s objektami, ktoré môžu v nás vyvolať túžbu mať na nich chuť.

 

Príklad:
Pre veľa ľudí, ktorí sa nachádzajú na tomto druhom štádiu závislosti je dôležité, aby sa vyhýbali spoločnosti fajčiarov a nebrali cigaretu ani do ruky. Pretože, akonáhle si tú cigaretu zoberú do ruky, alebo niečo také urobia, tak sa ihneď zapne reakcia a budú stratení. Všetky tieto metódy sa zakladajú na tom, aby sme neochutnávali ten prvý cukrík. Celá táto prax je založená na tom, že sa snažíme za každú cenu neochutnať ten prvý cukrík. Pretože, pokiaľ to už človek ochutná, tak nebude môcť urobiť nič až do tej doby, než neuspokojí túto potrebu. Pretože zastaviť sa môže len človek, ktorý sa nachádza na prvej úrovni závislosti, u ktorého nie je chuť. Pre riešenie problému už je potrebné využiť nejaké praktické metódy, ktoré sú na to zacielené.

Napríklad sadhana má práve tento cieľ. Keď človek jedná v súlade s týmito pravidlami, tak celý život je založený na tom, aby už neprišiel do styku s tými objektami. Na tomto to je vybudované, to je tá myšlienka.

V tretom štádiu závislosti, keď už pracuje telo, tam už nie sú žiadne brzdy. Jediný spôsob, ako sa dá pomôcť tomuto človeku je milosť Pána, oddaných, milosť oddanej služby. V takýchto náročných situáciách môže pomôcť len toto.

 

Pokiaľ chceme poraziť chtíč, ktorý sa môže nachádzať v jednom z týchto štádií, tak musíme využívať všetky tri metódy:

1) filozofia, alebo poznanie
2) určitá praktická činnosť, sadhana
3) milosť Pána a oddaných

Aby sme pochopili ako funguje chtíč, tak si uvedieme príklad s pohovkou:
Ste mladý silný človek a idete si do obchodu kúpiť pohovku. Ako ju budete vyberať? Skúsite si na ňu sadnúť, nejak sa na nej pohýbete. Vyskúšate si, či je mäkká, pohodlná.

V čom spočíva ten paradox?
Ste mladý silný človek, máte silné telo. Vy nechcete takto sedieť. Teoreticky môžete celý deň ostať na nohách a ani si nepotrebujete sadnúť. Ale máte také pochopenie, hodnotu, že pohovka je niečo pekné.

Ten človek, ktorý sa nachádza na prvom štádiu závislosti to takto skúša, ale v podstate to nepotrebuje.

Prvé štádium závislosti sa dá prirovnať k mladému, silnému človeku, ktorý si kupuje pohovku v obchode. Príde posadí sa na ňu, pokúsi sa uvoľniť, bude mať úsmev na tvári, ale očividne na tom nie je závislý, pretože sa potom postaví a ide ďalej robiť svoje veci.

Druhé štádium závislosti sa dá prirovnať k človeku, ktorý prichádza po ťažkej práci a je veľmi unavený. Doslova spadne na ten gauč a nezdvihne sa pokiaľ si neodpočinie.

Tretie štádium závislosti sa dá prirovnať k človeku, ktorý leží v nemocnici na posteli a už má natoľko zníženú funkciu všetkých svalov, že sa nedokáže ani zdvihnúť.

 

V závislosti na tom aká je to závislosť, tak sú rôzne metódy liečby:
Keď si človek, ktorý má veľkú silu ľahne na pohovku, tak mu môžeme povedať: „Prečo sedíš? Ty v podstate nepotrebuješ sedieť.“ A on povie: „Áno ja vlastne nechcem, máš pravdu.“ Pomocou logiky ho môžete skúsiť presvedčiť. Keď si človek chce ľahnúť na pohovku, lebo prišiel z práce a je unavený, tak je dôležité, aby si neľahol. Pretože pokiaľ si ľahne, tak už sa nezdvihne. Musí sa ísť osprchovať, urobiť nejaké cvičenie. V zásade sa musí stať silnejším, aby nepotreboval ležať. Tu už je potrebná nejaká praktická činnosť. Nejaké praktické pravidlá. Sadhana. Keď človek leží v nemocnici, keď sa mu točí hlava, tak bude závisieť na svojich priateľoch, ktorí ho budú môcť pridržať. Bude sa mu točiť hlava. Bude pre neho veľmi zložité hýbať svojimi končatinami, ale oni ho budú povzbudzovať. Bude musieť robiť nejakú liečebnú gymnastiku, aby začali fungovať svaly. Sám to nedokáže, potrebuje nejakú pomoc zvonka.

Týmto spôsobom keď pochopíme, kde sa nachádza chtíč, tak si budeme vedieť poradiť s akýmkoľvek druhom závislosti. Na základe chápania štádia závislosti a na základe chápania princípu liečby. Dá sa to aplikovať v živote a zbaviť sa tak akýchkoľvek ťažkosti. Jeden z problémov prečo sa človek nevie zbaviť závislostí je nepochopenie svojej závislosti, na akom štádiu sa u neho chtíč nachádza.

 

Otázka:
Čo ak človek nemá žiadnych kamarátov, ktorí by mu pomohli? Vtedy je s ním koniec?

Áno, pokiaľ nepríde tá milosť z vonka, tak je stratený. To čo sa deje s alkoholikmi, ktorí pijú a jedného dňa sa už neprebudia. Alebo s narkomanmi, ktorí sa nachádzajú na veľmi vysokom štádiu závislosti. Pokiaľ im nikto nepomôže, tak umrú.

Jeden z ďalších zaujímavých psychologických bodov spočíva v tom, že človek, ktorý sa snaží zbaviť závislosti, tak sa chce dostať na prvé štádium závislosti. Človek sa z druhého, alebo tretieho štádia chce dostať na prvé štádium. Aby to dokázal nejak ovládať. No toto je veľká chyba, pretože keď sa človek nachádza na prvom štádiu, tak skôr či neskôr sa vyvinie tá závislosť druhého, alebo tretieho štádia. Preto je dôležité, aby si človek naozaj uvedomil, či sa toho chce zbaviť, alebo nie. Pretože často sa človek sám drží toho chtíču a dokonca ho aj kultivuje. Vyživuje ho chápaním, že to je niečo dobré.

Videl som veľké množstvo takých ľudí, ktorí nemali v podstate žiadne problémy, ale nakoľko mali určité filozofické chápanie, alebo určité hodnoty, tak postupne upadali. Toto je potrebné chápať.

 

Otázka:
Čo je zlé na prvom štádiu závislosti?

Zlé je to, že chtíč sedí vo vnútri.
Tieto rôzne štádia závislosti sa dajú prirovnať k trom líniám opevnenia.

Príklad:
Vo vojne spolu nepriatelia nemusia byť v priamom styku. Sú tu tri obranné línie, prvá je tá na hranici, druhá je v strede a tretia je najbližšie ku kľúčovým objektom. Problém je v tom, ak nepriateľ, ten chtíč obsadí tú prvú líniu, tak sa môže kedykoľvek dostať ďalej. A týmto spôsobom zvíťaziť nad človekom. Preto je to zlé. Aj keď sa navonok môže zdať, že na tom nie je nič zlého.

Je to možno skôr taká teoretická lekcia, ale ja využívam pochopenie týchto princípov za účelom zbavovania sa týchto nepriaznivých vplyvov. Vďaka pochopeniu toho ako to funguje, vieme aké metódy mame použiť, aby sme sa toho zbavili.

 

Otázka:
Zmysel spočíva v tom, že úroveň mysle je úroveň chuti. Zmysly iba prenášajú nejakú energiu. Oni sú prostredník. Chuť ako taká v zmysloch nie je. Chuť je iba v mysli. Myseľ je taký vypínač.

Príklad:
Radi jete veľa prasádam? Kedy prestanete?
Keď vám povie myseľ, že dosť, že už viac nechcem. Zmysly sú zamestnané tak, či onak na všetkých úrovniach. Ale vy keď sa dostávate na tretie štádium závislosti, tak myseľ už to nevie vypnúť. Už tam nie je žiadna chuť, myseľ už nefunguje. Vypínače inteligencie a mysli sú vypnuté, nefungujú. Preto bude prúd energie skrz zmysly postupovať a postupovať a vy nebudete mať žiadnu možnosť to vypnúť. Preto takto umierajú narkomani a alkoholici.

 

BONUS

 

Odporúčam prečítať si verše na tému Zmysly a Chtíč, ktoré si môžete pekne vyfiltrovať na našom webe – https://vedy.sk/verse

 

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.