Surdas prabhu, téma: Seminár rozvoj vzťahu

Chcel by som hovoriť o štádiách, ktorými prechádza človek v grihasta ašrame. Je veľmi dôležité poznať tieto štádiá, aby sme vedeli ako celý tento proces funguje, a aby sme nerobili zbytočne chyby. Všimol som si, že väčšina oddaných nechápe tieto základné zákony a princípy. Neustále sa dejú nejaké neželané veci a stále sa opakujú.

Neoddaní majú konkrétny systém zoznamovania sa, ale u oddaných je úplne iný systém, pretože z jednej strany musia nasledovať nejaké princípy, vysokú úroveň morálky a z druhej strany by mali vykonávať nejakú spoločnú oddanú službu Krišnovi. Tretí faktor je uzavretosť komunity, kde jeden druhého pozná a majú medzi sebou blízke vzťahy. Plus sú tu ešte túžby vytvoriť nejakú rodinu, nejaké osobné vzťahy. Ako to urobiť aby bolo všetko správne, to oddaní vôbec nechápu. Vymýšľajú sa úplne zubaté veci, alebo sme vo fáze totálneho idealizmu.

Tento seminár urobíme takým spôsobom, že ja poviem nejaký okruh a potom sa vás budem pýtať na otázky a na to či ste to pochopili. Budem krátko a stručne vysvetľovať veci a ak niečomu nebudete rozumieť, tak sa pýtajte.

Na začiatku by som chcel stanoviť nejaké základné veci.

Prvé upozornenie:
Za prvé, je veľa lekcií s touto témou. Môžeme používať podobne frázy a popisovať podobne situácie, ale dôležité je, aby sme sa nesnažili túto lekciu dostať do systému nejakých iných kazateľov. Pretože môžu vzniknúť nejaké protirečenia. Protirečenia nevznikajú napríklad, keď preberáme lekcie jedného a toho istého kazateľa. Keď sa snažíme dať dokopy komentár jedného a druhého, tak môže vzniknúť rasa-bhasa, rôzne chápanie. Ak sa budeme snažiť pochopiť jedného kazateľa, tak nakoniec dokážeme pochopiť, akým spôsobom ten druhý kazateľ vysvetľuje tú istú myšlienku. No ak nebudeme mať také pochopenie, tak sa v tom stratíme. To je prvé upozornenie.

Druhé upozornenie:
Budeme diskutovať jednotlivé fázy rozvitia vzťahu. Ale to nebudú štádia manželstva aj keď navonok sa to bude podobať a človek to môže tak chápať. Budeme rozoberať princíp tej situácie, v ktorej sa človek nachádza, pretože v jednom vzťahu sa môže nachádzať v jednom štádiu, v druhom vzťahu v druhom štádiu a v treťom vzťahu v úplne inom štádiu. To neznamená, že na konci rozvoja tých vzťahov je svadba. Štádium svadby sa môže odlišovať od štádia komunikácie. Môže nejaká fáza vypadnúť, alebo ich tam môže byť viac, niektorá fáza môže byť dlhšia, niektorá kratšia. Môžu byť aj niektoré oveľa zložitejšie verzie. Môžeme to pochopiť, keď rozoberieme tie základné fázy.

Zhrnutie:
Sú tri základné upozornenia.

Prvé upozornenie:
Nesnažiť sa vložiť túto lekciu do nejakého hodnotového systému nejakého iného kazateľa.

Druhé upozornenie:
Budeme rozoberať štádiá vzťahov, alebo komunikácie – nie manželstva. Aj keď to môže byť navonok podobne.

Tretie upozornenie:
V živote tie štádiá, alebo celý vývoj určitého vzťahu môže byť oveľa zložitejší.

Základné fázy

Prvá fáza: nepoznanie, nevedomosť.

Druhá fáza: zoznámenie sa, alebo poznanie. Lepšie, ale bude keď to budeme nazývať poznanie.

Tretia fáza: pracovný vzťah.

Štvrtá fáza: priateľský vzťah.

Piata fáza: zásnuby, alebo zasnúbenie.

Šiesta fáza: manželstvo.

Ešte raz sa snažím vašu pozornosť upriamiť na to, že to môže vyzerať ako určité štádia manželstva, ale toto sú štádia vzťahov. Toto nemá s manželstvom nič spoločné, aj keď to tak navonok môže vyzerať.

Teraz sa nachádzame tu na tomto mieste a niekto tu nemusí niekoho poznať. Možno tu toho človeka vidíte prvý krát v živote. Nejakí ľudia sa navzájom už poznajú. Takže vy už môžete niekoho poznať, môžete byť známi. S niekým už aktívne spolupracujete, to znamená, že máte nejaké pracovné vzťahy. S niekým môžeme mať priateľský vzťah atď. Každý z nás musí chápať, že v závislosti od toho v akej fáze vzťahu sme s človekom, tak tým spôsobom by sme mali udržiavať ten vzťah. Ak nebudeme správne udržiavať vzťah, tak sa objavia určité katastrofy, nepríjemné situácie, bude nejaké utrpenie.

Ešte raz opakujem, sú to fázy komunikácie, alebo rozvíjania vzťahu s opačným pohlavím.

Prvá fáza je fáza nepoznania, alebo nevedomosti.

Táto fáza je asi najrozšírenejšia, lebo v tejto fáze sme s väčšinou ľudí na planéte. Na Zemi je sedem miliárd ľudí, hrubo môžeme povedať, že je to tri a pol miliardy mužov a tri a pol miliardy žien. S koľkými miliardami ľudí sa poznáme? Asi rozumiete, že nenapočítate ani jednu miliardu, dokonca ani milión. Takže táto fáza je naozaj tá najrozšírenejšia. To čo vyplýva z tejto fázy, to nebudeme veľmi rozoberať, to nemá cenu, lebo nás veľmi neovplyvňuje.

Druhá fáza zoznámenie sa, alebo poznanie.

Štádium poznania znamená, že už poznáme toho človeka a vieme ho odlíšiť od niekoho iného. Máme určitú informáciu o človeku a vieme ho nejak identifikovať. Pravidlom tejto fázy je, že ak sme si nenastavili nejaký iný cieľ, tak by sme mali nechať všetko tak ako je. Druhé základné pravidlo je zachovať si reputáciu. Je dôležité poznať človeka iba takým spôsobom, aby nebola zničená naša dobrá povesť. Okrem toho môžeme vykonávať činnosti, ktorými sa snažíme zvýšiť úroveň vzťahu.

Príklad:
Sme v chráme a vidíme, že prichádzajú oddaní. Musíme sa nejakým spôsobom naučiť, ako s nimi rozvíjať a udržovať vzťahy do určitej miery, nakoľko je to správne. Opäť mám na myslí oddaných opačného pohlavia. Na druhú stranu je potrebné udržať si svoju povesť, lebo ak nebudeme udržovať svoju dobrú povesť, tak môžeme mať problémy. Často sa deje, že si človek povie: „Prečo by som mal udržovať svoju dobrú povesť, ja v tom nevidím zmysel.“ No odstupom času to človek ľutuje.

Napríklad keď mataji ľahkovážne komunikuje s rôznymi mužmi. Po nejakej dobe sa rozhodne, že by mala rozmýšľať nad svadbou. Žiadny prabhu si ju nechce zobrať za ženu, lebo vidia, že so všetkými komunikuje ľahkovážne. To isté môže byť opačne keď mataji vidí, že prabhu ľahkovážne komunikuje s rôznymi mataji, tak nebude mať dôveru k nemu.

Všetci sme úzko spojení jeden s druhým. Všetci všetko vedia. Potom je samozrejme, že sa môžeme dostať do nejakej hlúpej situácie. To je jedno, že sa teraz správate zodpovedne, keď ste sa predtým správali ľahkovážne. Príde nejaký nový človek, ktorý nepozná naše predošlé činnosti. Nebuďte v ilúzií.Veľmi rýchlo mu vysvetlia, ako ste sa správali v minulosti. Jednoducho to takto funguje, lebo sa všetci navzájom poznajú. Je nemožné odísť niekam inam. Aj keď sa presťahuje do inej yatry, tak za ním príde tá jeho stopa. Je potrebné toto dobre poznať.

Tretia fáza: pracovný vzťah

Zmyslom pracovného vzťahu je, aby sme spolupracovali na spoločnom cieli. Aj keď celkom dobre poznáme nejakého človeka, ale nič spolu nerobíme, tak je to stále len fáza poznania. Ale ak už je tam nevyhnutnosť komunikácie a vzájomnej spolupráce, tak to už je pracovný vzťah. Obvykle je tu úloha zaistiť efektívne konanie v rámci spoločnej činnosti. V podstate tu fungujú rovnaké princípy a pravidlá a to je pozitívna nálada, vzťah a udržanie si svojej povesti. Ešte jedno pravidlo tu je a to je: nechať všetko tak ako je. Keď sa venujete spoločnej službe, tak sa venujte len tej službe. Pretože problém týchto dvoch fáz, fázy poznania a fázy pracovných vzťahov je v tom, že nás ťahá do ďalšej fázy a to je fáza priateľstva. O tejto fáze povieme niečo neskôr, ale najskôr musíme pochopiť ako funguje tento proces.

Napríklad, teraz ma môže niekto vidieť prvý krát. A to je fáza nevedomosti, ak o mne viete niečo ako vyzerám atd., tak to už je fáza poznania. Predstavte si že v rámci fázy poznania začneme nejak spolupracovať, postupne sa vyvinie nejaká sympatia, niekto so mnou začne viac a viac komunikovať a ani sa nenazdáme a dospejeme do fázy priateľských vzťahov.

Napríklad ako to funguje v škole?
Prídeme do prvej triedy a vidíme spolužiakov. Nejak zvlášť sme sa s nimi nekamarátili. Niekto môže byť aj celý rok na úrovni že vie, že tam je nízky chlapec, alebo nejaké dievča. Neskôr získame informáciu, tá sa volá tak a tak a vyzerá takto, to už je to štádium poznania. Ako ideme z triedy do triedy začíname spoznávať viac a viac. Stretávame sa aj na ulici, spoločne absolvujeme vzdelávanie a končí to tým, že máme priateľský vzťah a priateľský vzťah nekončí ničím dobrým, v najlepšom prípade zlomeným srdcom. Keď sa na to s odstupom času pozrieme, tak to vyzerá tak hlúpo a neohrabane. Mali sme nejaké priateľky, ale nebolo to nakoniec k ničomu dobré. To nerieši žiaden problém.

Základom pochopenia týchto základných fáz je, že aj fáza poznania a pracovných vzťahov sa nás bude vždycky snažiť katapultovať do fázy priateľských vzťahov.
V takýchto situáciách máme robiť anti inercionne činy. Logika rozvoja týchto vzťahov nás bude zotrvačnosťou posúvať do tých ďalších fáz. Keď tomu rozumieme, tak by sme mali vytvárať nejaké protikonanie. Je určitá čiara, ktorú by sme nemali prekročiť.

Na začiatku máme úlohu zlepšiť vzťahy, pozitívne ich naplniť. V práci, v rámci služby, alebo keď poznáme jeden druhého. Napríklad teraz nemáte úlohu, aby ste mi vynadali a predstavte si ani ja nemám za úlohu vynadať vám. Malo by tu byť to pozitívne naladenie. Začíname rozvíjať tie pozitívne vzťahy. Snažíme sa správne konať a urobiť pozitívny dojem a potom sme vyriešili tú úlohu. Ale toto pozitívne naladenie nás tlačí ďalej do ďalšej fázy. Keď sa neudržíme, tak nás vytlačí za pomyselnú čiaru, ktorú by sme nemali prekročiť. Keď je úloha rozvinúť pozitívne vzťahy hotová, tak by sme mali začať pracovať proti zotrvačnosti, aby sa odstup od človeka zbytočne nezmenšoval.

Aké chyby sa tu robia?

Prvý extrém:
Ľudia sa nesnažia spolu pozitívne konať. Nekoná pozitívne, lebo vie, že nakoniec dôjde k priateľskému vzťahu a on nechce priateľský vzťah. Napríklad oddaní spolu niekde pracujú a ten človek vie, že v procese tej spoločnej služby sa budú vzťahy rozvíjať, takže príde tá priateľská fáza a on ju buď nechce rozvíjať, alebo chápe, že mu prinesie nejaké utrpenie. Napríklad sa môže pripútať k nejakej mataji a to je vo výsledku nerozumné. Ak chápe, že to dospeje k tým priateľským vzťahom, tak sa v skorších fázach snaží nebudovať ten vzťah pozitívny, aby sa ubránil tomu, aby to prerástlo do priateľskej fázy.

Druhý extrém:
Keď človek hovorí, že my potrebujeme tie dobré vzťahy, inak služba nebude vykonávaná správne. Musíme rozvíjať pozitívne vzťahy jeden s druhým, práve preto tá zotrvačnosť katapultuje ľudí do tej fázy priateľstva a to je druhý extrém.
Zadanie v tejto fáze pracovných vzťahov je udržovať určité pozitívum. Keď sme dosiahli úroveň pozitívnych vzťahov, tak by sme mali ochladzovať ten vzťah, aby tá reakcia nevznikla. Aby sme udržovali správnu teplotu vzťahu.

A to je tá prvá chýba, ktorá sa robí. Tá najfrekventovanejšia chyba.

Čo znamená ochladzovanie vzťahov si povieme neskôr, najprv musíte pochopiť základný princíp.

Napríklad vy mi dávate otázku. Vďaka tomuto sa bude náš vzťah otepľovať. Ja si budem pamätať, to je tá mataji, ktorá sa má stále na niečo pýta. A u mňa sa bude pozitívna nálada vo vzťahu k vám neustále zväčšovať. Riskujem to, že v určitom momente zabudnem, že máme vzťah učiteľ a žiak. A vo vašej situácii môže vzniknúť ilúzia, že moje problémy tu niekto rieši. Niekto mi pomáha, takže by som mala prejaviť vďačnosť. Vďaka týmto chybám, keď to pripustíme, tak sa ocitáme v priateľskom vzťahu. Keď sa dostaneme do fáze priateľských vzťahov, tak to bude nepriaznivé aj pre vás aj pre mňa. Pretože napríklad nejaký prabhu si vás chce vziať za ženu, napríklad keď nie ste vydatá, alebo niekto si vás už vzal za ženu a ako bude vidieť, že máte priateľský vzťah s iným prabhuom, tak bude žiarliť a pociťovať bolesť. On si pomyslí, nech sa kľudne vydá za neho, ja ju nechcem.

Rozumiete čo je ten dôsledok? Buď to bude nejaký krach manželstva, alebo ak nie ste vydatá, tak takýmto spôsobom sa nemusíte vydať. Alebo si vás vezme za ženu prabhu, ktorý má zodpovedajúce vlastnosti. Poznám veľa situácii, že sú veľmi dobrí muži a pre každú ženu by to bolo šťastie, keby mali možnosť vydať sa za nich, ale kvôli tomu, že oni tak ľahkovážne komunikujú a kamarátia sa so všetkými navôkol, tak tí muži strácajú záujem o také ženy. Oni hovoria, áno ja chcem mať ženu, ale nie takú, ktorá bude priateľkou všetkých prabhuov v celej komunite. Samozrejme aj strácajú záujem o takú mataji. A kto môže mať záujem o takú ľahkovážnu mataji? Bude to prabhu, ktorý bude mať nižšiu úroveň.

A pre mňa to je tiež nepriaznivé. Moja povesť bude očiernená, pretože ostatní prabhuovia sa ku mne budú vzťahovať nepriaznivo. Ja by som mal s nimi komunikovať a spolupracovať, ale keď oni vidia že sa priatelím so všetkými mataji v komunite, tak ako sa asi ku mne budú vzťahovať? Takže, či chcem, alebo nechcem, tak ma budú považovať za konkurenta. Kvôli tomu, že komunita je veľmi malá a my závisíme jeden na druhom, tak to bude mať negatívny vplyv na celú komunitu. Rozumiete tomu? Vy budete zadávať otázky, ja budem odpovedať a ja sa vám aj posnažím pomôcť určitým spôsobom, ale aj keď sa vám budem snažiť pomáhať, tak si radšej budem udržovať určitý odstup a vy aj všetci ostatní to musíte pochopiť. Iba v tom prípade nebudeme mať problémy. A ako sa to robí, to si povieme neskôr.

Štvrtá fáza: priateľský vzťah

Musíte si zapamätať čo znamená priateľská fáza vzťahu. Je to fáza ľudí, ktorí predpokladajú v budúcnosti nejaké rodinné vzťahy. Nie je tam žiadna garancia, ale je tam prianie tvoriť rodinu a určitá sympatia a práve preto sa táto fáza môže prejaviť. My hovoríme kamarátstvo, ale máme na mysli láska.

Je dôležité pochopiť princíp, že priateľstvo medzi opačným pohlavím neexistuje. Medzi prabhu a mataji kamarátstvo neexistuje. Táto fáza je taká zločinecká fáza, veľmi nesprávna fáza. Priateľská fáza sa môže pripustiť, iba v prípade nejakej výnimky. V prípade veľmi veľkej výnimky. S veľa pravidlami. Táto fáza je iba pre to, aby sme pochopili či je v budúcnosti možné vytvoriť s týmto konkrétnym človekom rodinný vzťah.

Mataji, musíte súhlasiť, že sa chcete vydávať. Napríklad musíte pripustiť, že druhého človeka nepoznáte. Za prvé, vy ho nepoznáte a za druhé si nedokážete predstaviť ako s ním môžete spolunažívať. Pretože, keď sa na kohokoľvek pozriete tak vyzerá správne, ale to sú len vonkajšie prejavy. Vo vnútri má ten človek určite svoje štandardy, myšlienky, prežitky. Jeho vnútorný svet môže byť v protiklade s našim vnútorným svetom.

Napríklad niekto má taký štandard, že prabhu musí byť rozhodný, zodpovedný a všetky rozhodnutia musí brať na seba. U niekoho iného je predstava ideálneho prabhua, že vy mu hovoríte čo má urobiť a on to len urobí. Niektorej mataji sa páči viac inteligentný prabhu, niektorým sa páči viac brutálny.

Z vonkajška to oceniť je zložité, oni všetci nosia dhoti a kurthu, všetci opakujú japu. Ale charakterom sme každý iný. Na verejnom mieste sa všetci viac menej chovajú normálne, ale v súkromí, tak to si nevieme ani predstaviť. Ale keď je sám, alebo vo svojom vlastnom priestore, tak môže konať diametrálne odlišne.

Niekoho môže vytáčať, že príde domov a ľahne si na gauč a chantuje, keď leží na gauči. Iní sa môžu rozčuľovať, prečo tu ležíš, prečo niečo nerobíš, mal by si niečo robiť. Iné mataji sa rozčuľujú, že už je večer a prabhu nie je doma, že rieši nejaké pracovné záležitosti miesto toho, aby sa jej venoval. U každého z nás sú rôzne očakávania a predstavy. Môžete mať nejakú predstavu o finančnom zázemí toho prabhua, určitých materiálnych potrebách, o tom akým spôsobom rozdeľuje financie medzi tie potreby. Môžu byť nejaké očakávania ohľadom sociálneho postavenia prabhua. Napríklad jeho národnosť atď. Tak isto naopak niečo očakávajú prabhuovia od mataji.

Toto je z jednej strany, a z druhej strany môžeme tieto informácie získať, ale aj tak nemusíme rozumieť tomu ako sa ten druhý vzťahuje k nám.
Napríklad teraz je seminár a sú tu aj prabhuovia aj mataji. Všetci sedia kľudne a vážne a vy si hovoríte, ja by som sa možno vydala za tohoto prabhua, alebo prabhu si myslí, ja by som sa oženil s touto mataji, ale vôbec nevieme, aký je ten vzťah jeho ku mne. Práve táto priateľská fáza môže efektívnejšie vysvetliť tieto konkrétne veci. A ja hneď pripomínam, že nie je dôležité, či bude táto fáza vo vašom osobnom vzťahu. Keď sa ženíte, alebo vydávate, tak to neznamená, že si musíte prejsť touto fázou.

Vysvetľujem vám iba ten princíp, že táto fáza je určená pre to, aby sme dokázali zistiť, či je ten druhý pre nás vhodný partner. Keď vidíte pozitívny výsledok, pozitívne reakcie, tak môžeme zapojiť ten algoritmus, ktorý nás prenáša do ďalších fáz vzťahu. Napríklad dôjde k zasnúbeniu, ale ak vidíte, že tento vzťah nie je ďalej možný, tak je dôležité čo najskôr zrušiť túto fázu vzťahu. Táto fáza by nemala prebiehať verejne tak, aby ju všetci videli. Nemôže sa to robiť demonštratívne, lebo to ničí povesť, je to zločinecká fáza. Vôbec by nemala existovať. Táto fáza je veľká výnimka zo všetkých pravidiel. Chybou mnohých komunít je práve v tom, že členov je málo a my by sme mali komunikovať jeden s druhým a rozvíjať tie vzťahy a vo výsledku sa to zvráti do toho, že všetci sú navzájom jeden druhému kamaráti a mám na myslí opačné pohlavie, že všetky mataji sú kamarátky všetkých prabhuov a všetci prabhuovia sú kamaráti so všetkými mataji.

Sú aj nejaké anarthy:
Napríklad mataji sa nechce vydávať, ale musí sa nejak umiestniť v tomto materiálnom svete, takže si začne robiť zbierku priateľov. Také pravidlo – nemaj jedného manžela, ale sto priateľov. Každý ten kamarát vyplní nejakú funkciu toho manžela. To je pokrytectvo, ale je to bežná záležitosť. Jednému sa zdôveruje, druhý pre ňu robí nejaké služby, tretí niečo iného. Takže vo výsledku, prečo by sa mala vydávať? Takže keď zoberie funkciu manžela a rozdelí ju medzi veľa kamarátov, tak to je veľmi výhodné a „bezpečné“ to je v skutočnosti veľmi hrubá anartha.

A tak isto prabhuovia môžu konať vo vzťahu k ženám. Tá psychológia je taká, že prečo by sa mal ženiť, keď funkciu manželky môže rozdeliť medzi veľa priateliek. A vo výsledku, keď takto koná, tak nemusí brať zodpovednosť za nejakého konkrétneho človeka a je vo viac nezávislej pozícii. Napríklad mataji inšpiruje prabhua a prečo by som sa mal ja ženiť, stačí mi keď si telefonicky pokecám s nejakou mataji a ona mi zdvihne náladu. Môžem sa zdôverovať, s veľkým záujmom načúvať veľa mataji a prečo by som sa mal teda ženiť? Prečo sa ženiť, keď môžem jednoducho niekomu zavolať, ahoj ako sa máš a tá mataji sa bude zdôverovať a u toho prabhua sa bude nálada zlepšovať a keď už bude nabitý, tak jednoducho položí telefón.

To sú anarthy z oboch strán. To je problém aj tej mataji, ktorá má veľa kamarátov a využíva ich a je to problém aj tých kamarátov, ktorí súhlasia s takým vzťahom. Taktiež je to problém toho prabhua, ktorý si svojím spôsobom vytvára taký hárem a je živený tou energiou tých mataji a samozrejme aj tie mataji majú problém, že s tým súhlasia. To znamená anarthy priťahujú anarthy. Anarthy jedného provokujú tie anarthy ostatných.

Ako pochopíme, že je nejaký potenciál, že je to vhodný partner, keď nemôžeme komunikovať?
Ja som odpovedal, že to kamarátstvo sa dá pripustiť, ako veľká výnimka. To znamená že v princípe je to možné, ale nemalo by sa to stať normou. Tá priateľská fáza funguje tak, že napríklad ukazujete nejaké pozitívne znamenie zo svojej strany, ja to nazývam zelená karta. Ukazujete tu zelenú kartu a tým nepriamo hovoríte, že prabhu ja nie som proti tomu, aby som sa za vás vydala. A to musí byť vykonané veľmi jemne. Musí to byť urobené jemne a vy pozorujete aká je na to reakcia u toho prabhua, či vám odpovedá zelenou, alebo červenou kartou. Či prijal vaše znamenie, alebo neprijal. V tejto fáze je dôležité, aby to išlo pomaly a opatrne. Veľmi opatrne sa tie pozície začnú približovať. Naozaj veľmi, veľmi pomaličky a veľmi opatrne, to je veľmi dôležité. Taktiež je dôležité, aby to navonok bolo čo najviac legálne, aby nemohol nikto nič vyčítať, že komunikujeme nesprávne. Nepozorovane na základe týchto príznakov si urobíme záver, či má zmysel ďalej rozvíjať ten vzťah, alebo nie.

Keď rozumiete, že ten vzťah nie je možný, tak musíte okamžite prerušiť fázu priateľského vzťahu a musíte sa vrátiť na fázu pracovnú, alebo fázu poznania.

Ak sa vám všetko pozdáva, tak idete do ďalšej fázy. Nemali by sme to robiť, dokým nemáme plán sa vydávať, alebo sa ženiť. To je veľmi dôležité. Nemalo by to byť tak, že máme veľa priateľov len tak pre každý prípad. Ak sa neplánujeme vydávať, alebo ženiť, tak táto fáza je zločinecká. Nemali by sme ju vôbec podporovať. Keď vidíte, že vám prabhu ukazuje zelenú kartu a prejavuje vám sympatiu a neplánujete s ním rodinný vzťah, tak mu ukážte to odmietnutie, ale na jemnohmotnej úrovni a on by mal všetko pochopiť a prestať vás brať za alternatívu.

Vo výsledku v dnešnej spoločnosti všetci majú so všetkými kamarátske vzťahy a iba rozmýšľajú. Aha tak to znamená, že ja sa mu páčim, alebo ja sa jej páčim a preto vznikajú zamotané situácie, ktoré sa ničím dobrým nekončia.

Je veľmi dôležité, aby sme pochopili, ako správne funguje priateľská fáza. To sa robí veľmi pozorne, veľmi jemne, dlhodobo vydávame nejakú informáciu o sebe a zhromažďujeme informácie o tom druhom. A navonok je to potrebné robiť správne, aby to bolo legálne. Na základe záveru, ktorý získame z tejto fázy, tak buď sa obrátime na nejakých starších oddaných, alebo prípadne sami skúsime komunikovať o tejto téme.

Keď aspoň jeden z tých potenciálnych partnerov sa rozhodne, že končí a nechce ďalej podporovať tú fázu priateľstva, tak ten druhý nemá právo to vnucovať. To je bohužiaľ časté, že sa nejakí dvaja ľudia nachádzajú v tejto fáze a potom si to jeden rozmyslí, že to nemá zmysel a druhý si nad tým láme hlavu, že to čo znamená, veď bolo všetko v poriadku, tak dobre sa všetko začalo. Naraz to z ničoho nič nefunguje. A začína vnucovať, poď budeme ďalej pokračovať, veď sa to tak dobre rozvíjalo. Vznikajú nejaké výčitky a požiadavky.

Rozumiete v čom je chyba? Keď vám ukazujú nie, tak nie je možné vynucovať pokračovanie vzťahu. A mataji robia rovnakú chybu. Mataji sa páči nejaký prabhu, začína mu ukazovať zelené karty a on ich v podstate prijíma, pretože on si mylne myslí, že to je tá fáza pracovného vzťahu, alebo fáza zoznámenia sa a ďalej ísť nechce. A mataji sa rozčuľuje, že čo sa deje, na začiatku prijímal pozornosť a teraz sa mi vyhýba, to znamená že na neho musím viac naliehať a viac požadovať. Čo sa deje, prečo odmieta?

V skutočnosti sa tieto hádanky riešia veľmi jednoducho. To znamená jednoducho to, že ten človek nechce s nami budovať nejaké rodinné vzťahy a on vám to jasne ukazuje a keďže ste to nepochopili na prvý krát, tak vám červenú kartu ukazuje opäť a opäť. Keď to pochopíte a prijmete tú fázu, ktorú je potrebné prijať, tak sa všetko vráti do normálu. Napríklad ak spoločne pracujú, tak nie je možné, aby sa vyhli komunikácii, aby výsledok práce nestrádal. Ten zamilovaný chápe pozitívnu náladu v rámci pracovných vzťahov, ako zelenú kartu už priateľských vzťahov. Určitý čas pokračuje to nechápanie jeden druhého a potom ľudia prekročia tu pomyselnú čiaru a jeden z nich zaradí spiatočku a začína sa rozčuľovať, ako to je možné, čo sa stalo? Vo výsledku, je to lepší prípad tej chyby, horší variant je to, že obaja sa dostanú do fázy priateľských vzťahov, ale jeden sa nechce ženiť, alebo vydávať a ten druhý si myslí, tak on prijíma tu pozornosť, tie znaky, ale nič sa nedeje. Prečo sa nechce ženiť, vydávať.

Predstavte si takúto situáciu:
Mataji so všetkými podporuje pozitívne vzťahy, usmieva sa, ale nechce sa vydať za nikoho. Kvôli tomu, že pozitívne komunikuje so všetkými, tak prabhuovia si myslia, že sa jej páčia. Začínajú si niečo domýšľať a končí sa to určitými problémami. Preto je dôležité ukázať človeku v akej fáze vzťahu sa s ním nachádzate, aby nevznikli nepochopenia z druhej strany, lebo to je veľmi časté.

Prečo potrebujeme správne budovať tieto jednotlivé fázy?
Lebo správne vzťahy s oddanými vo výsledku znamenajú správne vzťahy s Krišnom. Naše vzťahy pred oddanými, naša povesť, to je náš vzťah s Krišnom a naša povesť pred Krišnom. Vo výsledku my nebudeme môcť budovať vzťah s Krišnom, ak nebudeme správne budovať vzťahy s oddanými. Je to to isté ako vzťah vydatej ženy s mužmi, ktorí nie sú jej manželia. Vzťahy mataji s ostatnými prabhuami to je projekcia jej vzťahu s manželom.

Otázka, keď muž hovorí škaredo o svojej žene, ako správne konať v tejto situácii?
Treba mu vysvetliť Niiti-šástry. Niti-šástra hovorí, že rozumný človek neprezrádza zlé chovanie svojej manželky. To je jedno zo základných pravidiel rodinného života. Nie je možné hovoriť negatívne o svojom mužovi, alebo manželke druhým ľuďom. To je veľmi hrubé narušenie rodinnej etikety.

Piata fáza: zásnuby

Fáza medzi ľuďmi, ktorí sa spoločne dohodli na rodinnom živote. Zasnúbenie je prípravná fáza pred manželstvom. Z jednej strany sa musíme presvedčiť o tom, že rodinné vzťahy sú možné a ľudia sa začínajú trieť v rodinnej interakcii. Aj keď sa to formálne volá zásnuby, tak na začiatku je vždy fáza priateľstva. Často to ľudia nechápu a vznikajú tu rôzne chyby.

Napríklad prabhu sa chce oženiť a mataji sa chce vydať, tak idú k starším oddaným. Oni hovoria, že sa chcú vydávať, alebo ženiť a ten starší oddaný hovorí: „Pozri sa, tu sú nejakí kandidáti.“ Zoznamujú ich, spolu sú v štádiu zasnúbenia ale ešte sa navzájom nepoznajú. Pri takom zasnúbení je na začiatku určité štádium priateľských vzťahov aj keď sú to už ohlásené zásnuby. Ten kto sa s tým ponáhľa, môže druhému vnucovať: „Rýchlo, rýchlo, už by si ma mala považovať za manžela“, ale ten kto sa takto ponáhľa, tak sa už rozhodol, ujasnil si veci a prijal rozhodnutie, ale tá druhá polovička neprijala to rozhodnutie. Ku nej prišiel niekto zo starších a povedal: „Pozri, tento sa chce za teba vydať\oženiť, pre toho človeka to môže byť neočakávaná záležitosť.“ Pýtajú sa ho: „Ty sa principiálne chceš ženiť?“ On odpovedá: „V podstate áno.“ „Tá druhá polovička je dobrá nie?“ On odpovedá: „V podstate áno.“ A hneď mu hovoria, že budú zásnuby.

Začína sa fáza zasnúbenia a ten kto už má pevné rozhodnutie, že si chce brať tú druhú polovičku, tak začína komandovať. Začína hovoriť: „Ty musíš robiť takto, takto a takto!“ Tá polovička, čo má rozhodnutie za sebou, začína klásť požiadavky. A toto bude odpudzovať tú ešte nerozhodnutú polovičku.

Preto je potreba prejaviť úctu k druhému a aj keď sú zásnuby ohlásené, tak musíme najprv prejsť fázou priateľského vzťahu. To znamená, že nikto nič nepožaduje od toho druhého. Mali by sme ukázať pozitívne stimuly, ktoré by pomohli v rozhodnutí u toho druhého človeka. Prezradiť niečo o sebe, snažiť sa načúvať toho druhého a takto poznať jeden druhého, presne to čo sa deje v priateľskej fáze. Keď sa druhý rozhodne, že už je presvedčený o tom, že s ním chce budovať vzťah, tak až v tomto momente začína skutočne zasnúbenie.

Ešte raz chcem zdôrazniť, čo som povedal na začiatku. Tieto fázy rozvoja vzťahov neznamenajú, že sú to fázy manželstva. Fázy manželstva sa môžu odlišovať od týchto fáz vzťahov, ale principiálne sa na nich zakladajú.

Záleží to napríklad aj od veku. Keď ma niekto 30, alebo 40, tak tam nemusia byť všetky fázy, nemusí tam byť ani nejaký sprostredkovateľ. Keď majú ľudia okolo 20, tak tu to zas prebieha úplne inak, môže ich niekto upozorniť na nejakého zaujímavého človeka pre nich.

S rodičmi by sme sa mali zoznámiť skôr, t.j. vo fáze priateľstva. Rodičov by sme mali urobiť svojimi spojencami, lebo ak sa vzťah dostane do kritickej fázy, tak nie je nikde záruka, že oni nebudú tí, ktorí prerežú ten tenký vlások, ktorý nás ešte spája v tom vzťahu. Ak nemáme dobrý vzťah s rodičmi, tak oni môžu byť tým rozhodujúcim elementom, keď sa manželstvo dostane do nejakej krízy, tak povedia tomu svojmu potomkovi: „Vidíš, ja som ti hovorila, že sa nemáš ženiť, alebo vydávať za tohto!“ Ten vzťah sa rozpadne, aj keď ho bolo možné zachrániť. A vinu za to nesiete vy, lebo ste si neurobili z rodičov svojich spojencov. Ak sú našimi spojencami, tak pri kríze tí rodičia povedia svojmu dieťaťu: „Čo blázniš, nebuď hlúpy toto je ten najlepší človek pre teba“, a takýmto spôsobom zachránia náš vzťah.

Vysvetlím vám ako zasnúbenie funguje a prečo táto fáza existuje.
Základnou úlohou zasnúbenia je vyhadzovanie odpadkov budúceho vzťahu. V každom vzťahu je určitá negatívna energia. Keď sú zásnuby prevedené správne, tak je zasnúbenie ako ihla, ktorá prepichuje váčok s jedom a ten jed vytečie ešte vo fáze zasnúbenia. Keď nevytečie vo fáze zasnúbenia, tak vytečie až v manželstve. No v manželstve už bude oveľa zložitejšie odstrániť tento jed. V štádiu zasnúbenia je možné ho trošku vypiť a potom si držať správny odstup, počkať než ten jed vytečie a znovu sa priblížiť. Keď vidíme, že opäť jed tečie, tak si môžeme opäť držať odstup.

Vzťah vo fáze zasnúb sa zosilňuje tým, že sú tí ľudia slobodní, nikto nikomu nič nie je dlžný. Samozrejme predpokladá sa, že sa partneri vo vzťahu chovajú tak a tak a tak, ale v každom prípade je to iba dobrá vôľa konkrétneho človeka. Môže nasledovať toto očakávanie, alebo nenasledovať. V manželstve je už človek povinný aby určitým spôsobom konal. No zásnuby ešte predpokladajú možnosť toho, že sa môžu zrušiť. Oproti tomu manželstvo by v sebe nemalo mať tú možnosť rozdelenia toho vzťahu. Keď v manželstve nie je možné, aby došlo k rozvodu, tak tá možnosť musí byť vo všetkých predchádzajúcich fázach.

Fázy zasnúbenia:
Prvý pol rok je to jednoducho nadšenie. Človek sa len raduje, že niekoho stretol. A potom nadšenie skončí a príde také poopičné štádium. Toto je to štádium, kde začína vytekať to negatívum budúceho vzťahu. Ak správne postupujeme v tých fázach, tak práve zasnúbenie je to najrizikovejšie štádium vzťahu. Tam človek dostáva nejaké údery. Tu vo vzťahoch vznikajú zlomeniny.

Práve v tejto fáze zasnúbenia by sa mal človek rozhodnúť, či skutočne súhlasí s tým že sa ožení, alebo vydá. Čím viac pochybností prekoná v tejto fáze zasnúb, tak tým silnejšie bude manželstvo. Pretože v opačnom prípade si všetky tieto pochybnosti odnesieme do manželstva.

Pochybovať v manželstve o svojom partnerovi už je krok k rozpadu vzťahu. Pochybnosť v zásnubách je niečo ako mikro zlomenina v kosti, kde sa kosť trošku nalomí a sú dve možnosti, buď sa to zlomí úplne, alebo sa zocelí a toto zocelenie je ešte tvrdšie ako pôvodná kosť. A táto kosť je potom oveľa odolnejšia ako zdravá kosť. Úlohou zásnub je prejsť cez čo najviac mikro zlomenín. Priemerná doba tohto štádia je asi tak rok.

Zhruba jeden a pol roka po zásnubách sa dostávajú do nulového štádia vzťahu. Samozrejme to je nejaká priemerná charakteristika a doba. Podľa logiky budovania vzťahu je lepšie do manželstva vstupovať až po tom, keď prejde táto nulová fáza vzťahu. Po prejdení nulovej fázy začína nárast pozitívneho vo vzťahu. Preto optimálne zásnuby trvajú asi tak tri roky a to je stredný štatistický ukazovateľ.

Pol roka nadšenia, rok mikro zlomenín, zhruba jeden a pol roka, aby bol nárast toho pozitívneho. Aby sa sformovala nejaká tendencia. V praxi toto veľa ľudí nevydrží, lebo nechcú čakať kvôli veku, že sú mladí netrpezliví a chcú to čo najskôr. Ak si neprejdeme tieto úlohy v štádiu zásnub, tak si ich budeme musieť prejsť vo fáze manželstva a to bude oveľa zložitejšie. Lebo vo fáze zasnúbenia je jeden malinký faktor, ktorý výrazne zjednodušuje možnosť prejsť túto skúšku a to je tá sloboda, nezávislosť partnerov. V manželstve táto výhoda nie je. Toto je to čo sa týka zásnub, možno niečo neobvyklého pre vás. Možno ste si ani nemysleli, že to je také zložité.

Šiesta fáza: manželstvo

Je to tá najvyššia úroveň vo vzťahu. Manželstvo by sa nemalo rozpadnúť. Všetky pochybnosti a nedorozumenia by mali byť vyriešené v predchádzajúcich fázach.

Najskôr si povieme nejakú definíciu manželstva:
Je to štádium vzťahu, kde partneri vzali verejne zodpovednosť za spoločný život.

Je to tam, kde je nejaký spoločný život, ale musí ešte niesť ten prvok verejnej zodpovednosti. Toto veľa ľudí nechápe a nerozumejú, aký je v tom rozdiel. Hovoria: “Môžeme jednoducho spoločné žiť a hotovo. Prečo by sme mali verejne vyjadrovať zodpovednosť, čo je druhým ľuďom do nás?“ Ale toto je obrovská chyba, pretože manželstvo nesie z jednej strany osobný, ale z druhej strany verejný charakter. To znamená, že manželstvo je určitý predpis. Ten element verejnej zodpovednosti je veľmi dôležitý, ale keď tam nebude tento administratívny úkon, tak to nebude manželstvo a spolunažívanie bude mať úplne iný charakter vzťahu.

Čo robí manželstvo? Manželstvo úplne mení karmu ľudí, ktorí vstupujú do manželstva. Dokiaľ sa nevezmú, tak ten vzťah nie je manželstvo, sú to jednoducho milenci, alebo sa to dá nazvať inými hrubými slovami. No keď sa ľudia vezmú, tak je to úplne niečo iné.

Zabudol som povedať ešte jednu dôležitú vec a to je to, aby priateľská fáza a zásnuby prebehli správnym spôsobom, tak sú absolútne vylúčené intímne vzťahy. Lebo ak sú tu prítomné intímne vzťahy vo fáze zásnub a ešte horšie v priateľskej fáze a to už vôbec nehovorím o iných fázach, ten vzťah absolútne prestane fungovať, jeho efektívnosť sa ničí. Dokonca sa dostane až na nulu. Preto vám veľmi radím, nevstupujte do intímneho vzťahu pred svadbou. Veľmi zle sa to prejaví potom vo vzťahu a v manželstve. To je veľmi dôležitý moment.

Manželstvo zabezpečuje verejné priznanie a verejnú ochranu. Manželstvo privádza k zmene vedomia ľudí. Dôležitý moment je, že manželstvo znamená aj deti. Neviem aká je momentálna situácia, ale pár rokov naspäť bola taká verejná mienka, áno my budeme mať svadbu, ale deti nechceme. Buď jeden z partnerov nechce deti, alebo obaja a to je absolútne nesprávne, pretože jedna z funkcií manželstva je narodenie deti. Dokiaľ nebudú v manželstve deti, tak to manželstvo nebude naplnené a tým partnerom bude veľmi ťažké sa rozvíjať.

Samozrejme sú určité situácie, ktoré sú výnimkou zo všeobecného pravidla. Ale sú to len výnimky. To môže byť napríklad kvôli nejakým životným okolnostiam. No normálny človek si pod slovom manželstvo predstaví, že sú tam prítomné deti a tí partneri by mali premýšľať o deťoch v manželstve.

Rýchle zhrnutie

Bohužiaľ som veľa veci nestihol.
Fázy delíme na fázu poznania, alebo zoznámenia sa, pracovný vzťah, priateľský vzťah, zasnúbenie a manželstvo. Mali by sme vedieť, aké sú tieto fázy a akými pravidlami sa riadia.

Teraz máte nejaké základné informácie k tomu, radím vám, aby ste to nejak analyzovali a ďalšia zajtrajšia lekcia budú konkrétne praktické konzultácie, budeme rozoberať veci. V štvrtok bude lekcia len pre prabhuov a v piatok len pre mataji. Bude sa rozoberať, ako to prakticky uplatniť. A prejsť nejaké konkrétne jemné detaily.

Aký je cieľ manželstva?
Ako som už hovoril, zmena vedomia, zmena karmy, splnenie určitých spoločenských povinností, narodenie detí. Každá z týchto funkcií je veľmi dôležitá, ale bohužiaľ kvôli obmedzenému času som to nemohol podrobnejšie rozobrať.

Napríklad vedomie mataji do svadby a po svadbe sa diametrálne líši. Vedomie prabhuov do svadby a po svadbe sa tiež veľmi líši.

Často pozorujem situáciu, že prebieha nejaký festival a tam prídu oddaní z rôznych miest a nepoznajú jeden druhého. Mataji začínajú pozorovať prabhuov a začínajú premýšľať, možno toto bude môj osud. Paradoxom je, že najviac venujú pozornosť prabhuom, ktorí sú buď ženatí, alebo zasnúbení. To znamená, že vedomie prabhuov sa mení tak, že to vidia aj navonok. Majú oveľa pozitívnejší vplyv na okolie. Na tom festivale sú nejakí brahmačaríni, ktorí vyzerajú ako deti, absolútne nezodpovední, absolútne naivná predstava o živote s detským vedomím. Práve preto je veľmi dôležité prejsť aj cez brahmačarí ašram a aj cez grihasta ašram. Ako som už spomínal, tak vzťahy s ostatnými ľuďmi, to je náš vzťah s Krišnom.

Vo výsledku všetky tieto fázy sú dôležité jedine pre to, aby nám pomohli rozvinúť vzťah s Krišnom. Bez tohto je rozvinúť vedomie Krišnu nehovorím, že nemožné, ale neskutočne, neskutočne zložité.

BONUS

Odporúčam naštudovať si aj články z hlavného blogu, špeciálne na túto tému – https://reinkarnacia.sk/idealny-vztah-muzsky-a-zensky-princip/,

vrátane dvoch mp3 na konci článku