Bhagavad-gíta 2.47

karmaṇy evādhikāras te
mā phaleṣu kadācana
mā karma-phala-hetur bhūr
mā te saṅgo ’stv akarmaṇi

Synonyma

karmaṇi — predpísané povinnosti; eva — istotne; adhikāraḥ — právo; te — tvoje; mā — nikdy; phaleṣu — na plody; kadācana — kedykoľvek; mā — nikdy; karma-phala — k výsledkom práce; hetuḥ — príčina; bhūḥ — stane sa; mā — nikdy; te — tebou; saṅgaḥ — lipnutie; astu — malo by byť; akarmaṇi — neplnenie predpísaných povinností.

Preklad

Máš právo vykonávať svoje predpísané povinnosti, no nemáš nárok na užívanie plodov svojich činov. Nikdy sa nepovažuj za príčinu výsledkov svojich činov a neviaž sa na nečinnosť.

Význam

Na úvahu sú tu predložené tri faktory: predpísané povinnosti, nezávislá činnosť a nečinnosť. Predpísané povinnosti sú činy, ktoré človek robí podľa toho, v akej kvalite hmotnej prírody sa nachádza. Nezávislá činnosť znamená vykonávanie činov bez schválenia autoritou a nečinnosť znamená zanedbanie predpísaných povinností. Śrī Kṛṣṇa tu Arjunovi radí, aby nebol nečinný, ale aby konal svoju predpísanú povinnosť bez lipnutia na výsledkoch. Ten, kto lipne na výsledkoch svojich činov, je príčinou konania a je za svoje činy tiež zodpovedný; potom si buď užíva, alebo trpí ich následky.

Predpísané povinnosti možno rozdeliť na tri skupiny: obyčajné, naliehavé a žiadúce. Obyčajné povinnosti, ktoré sú vykonávané v súlade s pokynmi písiem, charakterizujú činnosť v kvalite dobra, lebo sú vykonávané bez túžby po plodoch. Činnosti vykonávané s túžbou po výsledkoch človeka zotročujú, a preto sú nepriaznivé. Každý má svoje predpísané povinnosti a každý by mal konať bez lipnutia na výsledkoch. Takéto plnenie si povinností bez sebeckého záujmu vedie nepochybne k vyslobodeniu.

Śrī Kṛṣṇa preto Arjunovi radil, aby bojoval z povinnosti, bez lipnutia na výsledku. Jeho neúčasť v boji by bola formou hmotnej pripútanosti, ktorá nikdy nevedie človeka k spáse. Akákoľvek pripútanosť, kladná či záporná, je vždy príčinou otroctva a žiadna nám nemôže pomôcť vyslobodiť sa z hmotného bytia; a nečinnosť je hriešna. Bojovať z povinnosti bolo teda pre Arjunu jedinou cestou k vyslobodeniu.

Seminár

Som šťastný, že tu môžem byť opäť s vami. Konečne som mohol opäť prísť do Prahy. Dnes by som rád hovoril o karma yoge. Tento text, ktorý sme dnes počuli je o karma yoge. Možno máte nejakú otázku predtým, než začneme vysvetľovať tento text.

Viete čo to je karma yoga? Prečo tu Krišna začína rozprávať o karma yoge? Prečo dáva Krišnovi také pokyny?

Ak si pamätáte, tak v prvej kapitole Arjuna ani nedáva otázky, skôr dáva argumenty prečo nebude bojovať.

Štyri argumenty Arjunu:

1. Ľútosť – Bolo mu ľúto, mal súcit k bojovníkom, ktorí budú zabití.

2. Výhody – Obava, že tento boj pre neho nebude výhodný

3. Hriech – Obava, že táto vojna je plná hriechu

4. Spoločnosť – Nebude fungovať varnašráma

Krišna začína odpovedať na tieto argumenty. Vyvráti jeden argument za druhým. Táto séria veršov úplne rozbije Arjunovi ten argument ohľadom karma yogy. Aký to je argument? To, že vojaci nezahynú bol prvý argument Arjunovi a Krišna už o tom povedal. Začína to veršom Bhagavad-gíty – 2.11, kde Krišna hovorí o duši a že duša nemôže byť zabitá. Nikdy sa nerodí, nikdy neumiera. A takto to ide až do tridsiateho veršu, kde to vysvetľuje.

Takže zostávajú nám tri argumenty. Veď iba popremýšľajte, môžete na to sami prísť. Spomenuli sme štyri argumenty, jeden už sme vyradili. Chceme pochopiť, na aký argument tu odpovedá Krišna. Chceme pochopiť Bhagavad-gítu. Tak znova. Arjuna dáva štyri argumenty prečo nechce bojovať a to je v prvej kapitole. V krátkosti: Súcit, výhoda, hriech, varnašráma.

Tento text Bhagavad-gíty 2.47 ktorý teraz čítame, tak sa tu neobjavil náhodne. On je v bloku veršov, ktoré vyvracajú argumenty, ktoré Arjuna na začiatku Bhagavad-gíty uvádzal. Preto bola moja otázka, ktorý z argumentov vyvrátil tento text. Súcit to nie je, nesprávna odpoveď, zväčšuje sa nám šanca na jackpot. Za chvíľu môžeme vyhrať. Hriech, tak túto odpoveď prijímam. To že ste to povedali je super, ale je potrebné aj vysvetliť prečo.

Akým spôsobom to, že vieme o karma yoge, vyvracia ten argument, že boj bude hriech? Arjuna v prvej kapitole hovorí, že keď bude bojovať, tak spôsobí veľký hriech. Hovorí: „Hriech nás pohltí, keď ich zabijeme.“ A tu Krišna začína hovoriť o karma yoge, akým spôsobom, poznanie o karma yoge neutralizuje tento argument o hriechu Arjunovi?

„Múdry nesmúti nad živými, ani nad mŕtvymi,“ to je opäť odpoveď na prvý argument.

Čo to je karma? Súhlasíte s tým, že je karma nejaký hriech? Často počujeme také vety, u mňa je taká karma. Nikto nehovorí keď sa mu deje niečo dobré, že karma prišla. Väčšinou sa slovo karma používa, keď sa deje niečo zlé. Karma je pokus užívať si v tomto svete. Človek sa narodí, nejakým spôsobom koná a snaží sa si to nejakým spôsobom užiť. Tento pokus o užívanie tohto sveta spôsobí to, že sa človek dostane do zlých situácii a vedie to k zlému koncu. Do určitej miery v tomto kontexte môžeme povedať, že karma je hriech. A čo je karma yoga, keď je karma hriech? Je to hriešna yoga. No my vnímame, že yoga je niečo dobrého. Yoga je niečo, čím sa napojíme na Pána. Povie sa nejaké slovo pridá sa k tomu slovo yoga a znamená to, že sa vďaka niečomu spájame s Najvyšším Pánom. Prvá kapitola Bhagavad-gíty sa nazýva Arjuna Vishada Yoga. Arjuna sa vďaka zúfaniu napojil na Krišnu a získal odpovede. Rozpráva sa tu o karma yoge, čo je yoga hriechu dá sa povedať. A hriech nás nenapája na Pána, práve naopak on odďaľuje živú bytosť od Pána. Zmysel je v tom, že vec, ktorá odďaľuje živú bytosť od Najvyššieho Pána sa nejakým spôsobom zamestná, aby ho priblížila k Najvyššiemu Pánovi. Je to veľmi jemná záležitosť. Arjuna hovorí Krišnovi, že nebudem bojovať, pretože ten boj je plný hriechov a mňa to oddiali od Najvyššieho Pána, od teba.

A Krišna hovorí: „Nie, karma yoga ťa priblíži ku Mne.“
Inými slovami karma yoga je, že sa pomocou hriechu očisťujeme od hriechu. Ak to, čo nás odďaľuje od Najvyššieho Pána správne zamestnáme, spojíme s Pánom, tak nás to bude približovať k Pánovi.

Príklad:

Niekto hovorí, že moja povaha je taká a taká. Povaha je to, čo sa páči človeku. Človek si užíva svoju vlastnú povahu. Táto povaha ho odďaľuje od Najvyššieho Pána a preto je hriešna. No človek môže svoju povahu zamestnať v službe Najvyššiemu Pánovi. Človek môže zamestnať svoj charakter, kvalitu, talent tým, že to spojí s Najvyšším Pánom. A vtedy to približuje k Najvyššiemu Pánovi a nie odďaľuje.

Čo môže človek na začiatku ponúknuť Najvyššiemu Pánovi? Ešte nemá nejakú hlbokú oddanosť keď je na začiatku. Má nejaké zvyky, niečo čo sa mu páči. A keď to zamestná v službe Najvyššiemu Pánovi, tak sa to stane karma yogou.

Príklad:

Človek rád varí. A toto sa dá hneď zamestnať tým, že začne variť pre Krišnu. Alebo rád spieva a príde na nejaký festival, kde sú ľudia pod vplyvom omamných látok. Keď si to len dôjde užívať, tak takáto činnosť ho bude jednoznačne odďaľovať od Najvyššieho Pána. No ak rád spieva, má na to talent a bude tam spievať Mahá mantru a všetci ostatní budú počúvať, tak všetci robia pokrok. Všetci naokolo aj on budú šťastní a priblížia sa k Najvyššiemu Pánovi. Rozumiete tej logike? Jeho povaha, náklonnosť, talent – všetko sa dá zamestnať v službe Krišnovi. Túto Najvyšší Pán vysvetľuje, že ho to oslobodí od hriechu a nie naopak.

Otázka: V čom je rozdiel medzi karma yogou a princípom yukta vairagya?

Vairagya je odriekanie. Odriekanie znamená, že niečo prestávam robiť, že si niečo odriekam. To znamená, že nerobí hriešne činy. Yukta je spojenie. Väčšinou yukta znamená nejaká činnosť. Nejaká správna činnosť. Keď človek zamestnáva nejakú činnosť v službe Najvyššiemu Pánovi automaticky robí vairagyu. Keď človek zamestnáva čokoľvek v službe Najvyššiemu Pánovi, tak ho to začína automaticky očisťovať od hriechu. Takže môžeme povedať, že yukta vairagya je spojená s karma yogou.

Občas máme taký dojem, že karma yoga je nejaká nižšia trieda, alebo niečo úplne na začiatku. No Šríla Prabhupáda v komentári popisuje, že karma yoga sa rovná bhakti yoga. Keď si povieme, že je v bhakti yoge nejaká gradácia, tak môžeme povedať, že bhakti yoga začína karma yogou, že to je prvý stupienok. Podstata bhakti yogy je byť v spojení s Krišnom. Aký môže dať darček Krišnovi človek, ktorý sa len teraz pripojil k hnutiu? Pretože láska v čistej podobe je veľmi vznešená úroveň. Človek si môže povedať, že ak nemôže dať lásku v čistej podobe, tak by radšej nemal robiť nič. Nič nemôžem dať okrem svojich zvykov, tých anarth.

Preto sa človek na začiatku očisťuje a ten proces očisťovania je tiež bhakti yoga. A v priebehu očisťovania sa viac a viac začína prejavovať pôvodná láska. Pojem karma yoga je relevantný, lebo začína to síce karma yogou, ale ani sa nenazdá a už môže jednať na pokročilej úrovni. Keď si človek bude myslieť, že už je veľmi pokročilý, cool a preskočí tu začiatočnícku úroveň, vtedy začne všetko imitovať. Začne pociťovať bolesť, pretože sa správa inak ako na akej úrovni je. Môže to vyvolať nejaké psychické problémy. Najlepšie je nestavať sa na túto vznešenú úroveň, ale vidieť svoju ozajstnú úroveň. A jednať zo svojej úrovne. A takýmto spôsobom veľmi jednoducho dosiahne úspech.

Príklad:

Niekto chce byť olympionik. Išiel do obchodu, nakúpil si všetko vybavenie čo nosia olympionici. Všetko podľa toho čo mali na sebe športovci na poslednej olympiáde. Myslí, že keď si nasadí všetky tieto veci na seba, tak bude behať najrýchlejšie zo všetkých. V čom je chyba toho človeka? Nepochopil svoju povahu, nepochopil kde je. Nepochopil, že nie je športovec. On je človek, ktorý nešportuje. Musí pochopiť to, na akej úrovni je. Tak isto ako v posilňovni najskôr odporučia človeku cvičiť s vlastnou váhou, až potom si pridávať váhy. Takýmto postupom, sa budú jeho výsledky zlepšovať a na druhej strane si nepoškodí zdravie.

A rovnaký princíp je princíp karma yogy. Ona zamestná povahu človeka v službe Krišnovi. Karma yoga je nástrojom, ktorý nás dovedie na vyššiu úroveň v oddanej službe. Obzvlášť pri oddaných, ktorí nemôžu žiť v chráme. Väčšinou sa ľudia trápia, že majú hmotné túžby, lebo vedia, že to je zlé a sú z toho v depresii. Môžu si povedať, že vedú hriešny spôsob života a musia všetkého zanechať, no oni to nevedia zanechať, lebo to chcú. Umenie je v tom, že vieme zamestnať svoje pripútanosti a možnosti v službe Krišnovi a vďaka tomu môžeme dosiahnuť tej najvyššej úrovne.

Otázka: Rozumiem tomu správne, že môžeme zamestnať svoje možnosti, talent a túžby. Keď aj svoje túžby, tak ako môžeme zamestnať niečo hriešne?

Môžeme povedať, že prakticky skoro všetky želania môžeme spojiť s Najvyšším Pánom, ale musíme pochopiť ako to urobiť. A ten príklad je tu v Bhagavad-gíte, v situácii v akej sa ocitol Arjuna. Pretože Arjuna musel zabíjať. Veď predsa zabíjanie je hriech samotný. Neviem ako v Čechách, ale v Rusku je zabitie jeden z najväčších trestných činov. No Arjuna to mohol spojiť s Krišnom. Samozrejme ten príklad s Arjunom je naozaj extrémny a nemyslím si, že sa my dostaneme do takej situácie. My riešime oveľa jednoduchšie veci. Ak sa nám zdá, že to nemôžeme spojiť s Krišnom, tak sa môžeme obrátiť na staršieho oddaného a možno zistíme, že je to jednoduché.

Príklad:

Máte radi pekné veci, pekne sa obliekate, chcete aby ste mali všetko podľa poslednej módy. Vtedy môžete napríklad obliekať Božstvá, aby vyzerali perfektne, aby k nim boli všetci pripútaní, keď ich uvidia.

Otázka: Keby sme pokračovali v otázke s týmto príkladom obliekania sa, tak ak ten človek nechce obliekať Božstvá, ale chce obliekať seba. Lebo chcú, aby boli ľudia pripútaní k nemu samotnému. Tak ako môžeme túto túžbu zamestnať a spojiť s Krišnom?

Môžete sa obliekať pekne pre Krišnu, alebo na harinam. Budete tancovať na hariname v krásnom oblečení a turisti si vás budú fotiť zo všetkých strán. Budete mať bezplatné pódium, kde sa môžete predvádzať a oni si povedia – ona je tak krásne oblečená a tak pekne tancuje. Ľuďom sa to bude páčiť. A keďže bude Krišna s vami spokojný, tak sa budete očisťovať a časom si uvedomíte, že už pre vás nie je dôležité ako sa obliekate. Ale keď to nebudete zamestnávať, tak príde degradácia.

Ešte iný príklad:

Pekne sa obliekate, ale neviete sa správať. Alebo máte zlé zvyky, že máte špinavé nechty, alebo pľujete na zem pred všetkými. Špárate sa prstom v nose. Pekné oblečenie bez pekného chovania nejde dokopy. Človek sa môže pekne obliekať, pekne chovať, ale môže mať špinavú myseľ.
Ďalšia úroveň bude, že sa budeme snažiť, aby sme mali pekné myšlienky a aby myšlienky boli pekné, tak sa má premýšľať o podobe Krišnu, pretože Krišna je Najkrajší. Aj takýmto spôsobom môžete dôjsť ku Krišnovi. Je dôležité nevystrašiť ľudí, ktorí prichádzajú do hnutia nejakými superťažkými štandardmi, ktoré nebudú môcť nasledovať na začiatku. Najskôr by sme ich mali zamestnať v službe.