Význam brahmacaryi
karmaṇā manasā vācā
sarvāvasthāsu sarvadā
sarvatra maithuna-tyāgo
brahmacaryaṁ pracakṣate
“Sľub brahmacaryi má človeku pomôcť celkom sa zdržať sexu vo svojom jednaní, slovách a v mysli – v ktorejkoľvek dobe, za akýchkoľvek podmienok a na akomkoľvek mieste.”
(Yājñavalkya-smṛti, citované v Bg. 6.13-14)
Vo výklade Śrīdhara Svāmīho k Śrīmad-Bhāgavatamu (6.1.12) je popísaných osem aspektov brahmacaryi:
smaraṇaṁ kīrtanaṁ keliḥ
prekṣaṇaṁ guhyabhāṣaṇam
saṅkalpo‘dhyavasāyaṣ ca
kriyā-nirvṛttir eva ca
Nemali by sme:
- Myslieť na ženy (a vo všetkých prípadoch to platí aj opačne – ženy na mužov)
- Hovoriť o pohlavnom živote.
- Byť ľahkovážny pri jednaní so ženami.
- Pozerať sa na ženy chtivo.
- Hovoriť dôverne so ženami.
- Rozhodnúť sa k pohlavnému styku.
- Usilovať sa o pohlavný život.
- Mať sex.
(ŚB 6.1.13, význam)
Ten, kto praktizuje brahmacaryu, sa nazýva brahmacārī. Vo varṇāśrāmskom systéme je brahmacārī-āśram prvým zo štyroch stavov (brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha, sannyās).
“Podľa védskych princípov by mala byť v prvej časti života dodržiavaná brahmacarya. Tak sa rozvinie charakter a duchovné vlastnosti.” (ŚB 3.22.19)
Brahmacarya je študentský život. Tradične bol prísny, disciplinovaný a odriekavý. Bol to život zdokonaľovania, príprava na budúcnosť. Oddaní vo všetkých āśramoch zdokonaľujú svoje vedomie Kṛṣṇy, a pripravujú sa tak na skúšku v čase smrti. Ale obdobie brahmacaryi je obzvlášť určené pre výcvik. Výcvik v ovládaní zmyslov a podmanení si mysle. Výcvik, ako sa stať gṛhasthou, vānaprasthou a sannyāsīm. Pri tomto výcviku sa odovzdávame guruovi, slúžime mu a priatelíme sa s ním. (ŚB 7.12.1)
Z hľadiska varṇāśramskych princípov znamená najvyššiu úroveň brahmacaryi sľub doživotného celibátu bez manželstva. (ŚB 7.12.7) Hovorí sa tomu bṛhad-vrata (“veľký sľub”) alebo naiṣṭhika-brahmacarya. “Naiṣṭhika-brahmacārī označuje toho, kto nikdy nevypustil semeno.” (ŚB 3.24.20) “Slovo mahā-vrata-dharaḥ označuje brahmacārīho, ktorý nikdy nepoklesol.” (ŚB 6.17.8)
V indickej spoločnosti je brahmacarya často chápaná ako súbor obmedzení, ktoré sú zamerané na udržanie dobrého zdravia a morálnych zásad s konečným cieľom civilizovane si užívať zmyslového pôžitku. Avšak brahmacarya vo vedomí Kṛṣṇy je postavená na dynamických princípoch poznania a odriekania, ktoré sú plne zamestnané v službe Bohu. Śrīla Prabhupāda: “Ten, kto praktizuje brahmacaryu, by sa mal naplno zamestnať v službe Pánovi a vôbec sa nezdružovať so ženami.” (ŚB 4.28.3) Podľa popisu brahmacaryi v Śrīmad-Bhāgavatame (7.12.1) nemôže človek, ktorý je slobodný a nežije v āśrame gurua, nepodvolí sa strohému životu v odriekaní a nie je priamo a výhradne zamestnaný v službe guruovi, tvrdiť, že je pravý brahmacārī.
Širší význam brahmacaryi je brahme carati iti brahmacarya: “Jednať na duchovnej úrovni.”
Prínos brahmacaryi
āyus tejo balaṁ vīryaṁ
prajñā śrīś yaśas tathā
puṇyatā satpriyatvaṁ ca
vardhate brahmacaryayā
“Praktizovaním brahmacaryi sa predlžuje život, nadobúdame telesný lesk, sily, nadšenia, poznania, krásy, slávy, zbožnosti a oddanosti pravde.” (Citované podľa knihy Dodržiavanie brahmacaryi od Śivanandy Svāmīho)
Praktizovanie brahmacaryi udrží dobré zdravie, vnútornú silu, pokojnú myseľ, vytrvalosť a predĺži život. Pomáha zachovať fyzickú a mentálnu silu. Zlepšuje pamäť, silu vôle, jasné uvažovanie, sústredenie a schopnosť pochopiť filozofické témy. Dodáva fyzickú silu, nadšenie, sviežosť, odvahu, nebojácnosť a charakter. Tomu, kto praktikuje brahmacaryu, pripadá duchovné poznanie celkom prirodzené. Jeho slová dávajú zmysel, sú rešpektované a zanechávajú na poslucháčoch dobrý dojem.
Na druhú stranu ten, kto nepraktikuje brahmacaryu, je určite stále v ilúzii. Śrīla Prabhupāda: “Brahmacarya je veľmi, veľmi dôležitá. Keď sa niekomu sprotiví pohlavný život, začína tým jeho duchovný život.” (Prednáška 4.4.1975) “Nikto nemôže pochopiť duchovný život, bez toho aby sa stal brahmacārīm.” (Privítanie na letisku 18.9.1969)
“Brahmacārī” je tiež označenie
Śrī Caitanya prehlásil: “Nie som brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya alebo śūdra. Nie som brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha ani sannyāsī. Som iba služobník služobníka Kṛṣṇy, Pána gopí.” (Cc. Madhya 13.80) Cieľ života nie je stať sa brahmacārīm, gṛhasthou, dokonca ani sannyāsīm. Cieľom života je stať sa čistým oddaným Kṛṣṇy.
Śrīla Prabhupāda často citoval Nārada-pañcarātru:
sarvopādhi-vinirmuktaṁ
tat-paratvena nirmalam
hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa-
sevanaṁ bhaktir ucyate
“Čistá oddaná služba je zbavená všetkých hmotných označení.”
“Brahmacārī” je tiež označenie. Pokiaľ, obzvlášť medzi oddanými, príliš zdôrazňujeme rozdiely medzi varṇami a āśramami, nachádzame sa na úrovni telesného poňatia života. Pretože “človek nemôže realizovať Absolútnu Pravdu obyčajným dodržiavaním celibátu”. (ŚB 5.12.12) V Indii nájdeme māyāvādskych sannyāsīch, ktorí nasledujú náročné pravidlá a usmernenia tak dôsledne, že by sa o tom mnohým oddaným mohlo sotva snívať. Ale i tak nie sú drahí Kṛṣṇovi.
Caitanya Mahāprabhu podľa spoločenskej etikety vzdával úctu dokonca i māyāvādskym sannyāsīnom, ale združoval sa len s oddanými. Keď Mahāprabhu navštívil Vārānasī, vyhol sa toľkým māyāvādskym sannyāsīm a rozhodol sa žiť u oddaných gṛhasthpv – Tapana Miśru, Candraśekhara (podľa spoločenského postavenia śūdra) a bráhmanmi z Mahāraṣtry. Māyāvādskí sannyāsī tým boli šokovaní a Pána kritizovali. Až keď ich Pán obrátil k vaiṣṇavismu, bol natoľko potešený, že si medzi nich sadol a jedol s nimi prasādam.
Čo sa týka duchovného pokroku oddaného, Caitanya Mahāprabhu nikdy nebral do úvahy jeho vonkajšiu situáciu. Z jeho “tri a pol” dôverných spoločníkov boli dvaja (Rāmānanda Rāya a Śikhi Māhiti) hospodári, “polovica” (Mādhavī-devī) bola stará žena a tretí (Svarūpa Dāmodara) žil v odriekaní a ani sa neobťažoval prijať všetky formality sannyāsu. Mnohí poprední oddaní Caitanyu Mahāprabhua boli hospodári a niektorí boli spoločnosťou zavrhnutí. Pán Caitanya dal požehnanie Haridāsovi Thākurovi (ktorý bol pôvodom moslim), aby sa stal ācāryom svätého mena, a tým ukázal, že duchovný pokrok nezávisí na váženom postavení vo varṇách a āśramoch.
Preto by sme sa nemali prehnane zaoberať vonkajšími označeniami “Som brahmacārī”, “Som sannyāsī”. Sme služobníkmi Kṛṣṇy. Jīvera svarūpa haya-kṛṣṇera nitya-dāsa. “Živá bytosť je vo svojom pôvodnom postavení večným služobníkom Kṛṣṇy.” (Cc. Madhya 20.108) Miera pokroku vaiṣṇavu závisí jedine na úrovni jeho oddanosti Kṛṣṇovi. Varṇa a āśram s tým nemajú nič spoločného. (Cc. Antya 4.66-67)
Avšak pre nás je brahmacarya zdôrazňovaná ako nevyhnutná časť prostriedkov, ktoré vedú k dosiahnutiu lásky ku Kṛṣṇovi. Pokiaľ v našom súčasnom postavení začiatočníka nezvolíme správny spôsob, ako ovládať svoje zmysly, nepriblížime sa nikdy k vyšším úrovniam.
“Ľudia by mali byť trénovaní podľa daných princípov, aby oživili svoje pôvodné poznanie. Takýto usmernený život je popisovaný ako tapasya. Môžeme sa postupne povýšiť na úroveň skutočného poznania alebo vedomia Kṛṣṇy tým, že budeme praktizovať odriekanie a celibát (brahmacaryu), ovládať myseľ, zmysly, odovzdávať naše vlastníctvo pre dobročinné účely, budeme pravdiví, udržovať čistotu a cvičiť jogové āsany… Dokiaľ nie je človek pánom svojich zmyslov, nemal by byť nazývaný gosvāmī, ale go-dāsa, služobník zmyslov. Podľa príkladu šiestich gosvāmīch z Vṛndāvanu by mali všetci svāmī a gosvāmī láskyplne slúžiť Pánovi. Opakom je go-dāsa, ktorý slúži zmyslom alebo hmotnému svetu. Nejde mu o nič iné. Prahlāda Mahārāja ďalej popisuje go-dāsu ako adānta-go, čo označuje toho, koho zmysly nie sú pod kontrolou. Adānta-go sa nemôže stáť služobníkom Kṛṣṇy. (Nektár pokynov, prvý verš)
Obmedzenie styku so ženami
Už od úsvitu veku materialisti píšu tisíce kníh zaoberajúcimi sa jednaním so ženami (a naopak to platí pre ženy – s mužmi), ale napriek tomu stále pre nich zostáva tajomstvom. Obzvlášť, ak je žena braná ako zmyslový predmet, sú vzťahy s nimi neuveriteľne zložité. Na začiatku ako med, na konci ako jed. Brahmacārī nemá žiaden dôvod, prečo by sa mal združovať zo ženami – keď už to musí byť, je čo najstručnejší. Dobre vie, že ľudská podoba je určená pre sebarealizáciu a že pripútanosť k ženám je prekážkou duchovného pokroku.
Preto sa vo védskej kultúre vždy starostlivo dbalo na obmedzenie styku mužov a žien. Tradiční brahmacārī väčšinu svojho času vôbec ženy nevideli, pretože boli veľmi zaneprázdnení štúdiom. Oslovovali všetky ženy “ mātā“ (matka) a mohli sa jedine vzťahovať k žene svojho gurua, ktorá sa v neprítomnosti ich skutočnej matky o chlapcov starala. A i tam boli obmedzenia, zvlášť keď chlapci dosiahli puberty a keď bola žena mladá. Brahmacārī občas dokonca nevideli žiadnu mladú ženu až do svojich 25 rokov. (Prednáška 6.2.1975) Vānaprasthovia ešte zostávali pod prísnym sľubom so svojimi starnúcimi ženami, ale sannyāsī nemal vôbec žiadnu spoločnosť žien. Iba gṛhasthovia mohli mať spoločnosť žien, ale iba v obmedzenej miere. Voľné združovanie so ženami bolo len pre śūdrov a bezkastovných (pre tých, ktorí nemajú žiadne vyššie životné hodnoty).
Tí, ktorým ide o duchovný pokrok, musia obmedziť spoločnosť žien na minimum. V prítomnosti ženy sa vedomie muža mení. Aj keď je v miestnosti niekoľko vážnych brahmacārīov a z nejakého dôvodu tam vstúpi počestná oddaná žena, myseľ mužov sa vedome či nevedome zmení. Začnú sa správať a hovoriť viac sebavedome. Takže aj keď filozoficky prijímame, že sme všetci duše a aj keď chceme byť nezaujatí, zabudnúť na formality a vzťahovať sa k ženám na osobnej úrovni, śāstra nám to zakazuje. „Pokiaľ živá bytosť nedosiahla úplnú sebarealizáciu – pokiaľ sa neodpútala od mylného stotožňovania sa s telom, ktoré nie je ničím iným než odrazom pôvodného tela a zmyslov – nemôže byť zbavená pojatia duality, symbolizovaného protikladmi muža a ženy. Hrozí jej teda, že poklesne, lebo jej inteligencia je zmätená.“ (Śrímad Bhagavatam 7.12.10)
Vo význame k tomuto veršu Śrīla Prabhupāda uvádza: „Človek si musí dokonale uvedomiť, že živá bytosť je duša a že skúša rôzne druhy hmotných tiel. Môže tomu teoreticky rozumieť, ale keď to pochopí prakticky, stáva sa paṇḍitom, tým, ktorý vie. Do tej doby tu ale dvojakosť zostáva, rovnako ako pojatie muža a ženy. Na tejto úrovni by sme mali byť veľmi opatrní v našom jednaní so ženami. Nemali by sme si myslieť, že sme dokonalí, a zabúdať na príkazy śāstier. Človek by si mal dať pozor, dokonca aj keď je v spoločnosti svojej dcéry, matky alebo sestry, o iných ženách ani nehovoriac.“
Vo vedomí Kṛṣṇy sú muž a žena rovnako dobrí. V podmienenom stave je ale ich spojenie vždy nebezpečné. (Rozhovor 31.7.1976) Je lepšie byť opatrný, než potom ľutovať. Aj v krátkej histórii ISKCONu už tu boli vážni, odhodlaní oddaní (vrátane sannyāsīnov), ktorí poklesli, pretože neopatrne a samoľúbo jednali so ženami. „V hnutí pre vedomie Kṛṣṇu odporúčame sannyāsīm a brahmacārīnom, aby sa dôsledne držali bokom od spoločnosti žien, aby tak nevznikla žiadna šanca, že by mohli znovu padnúť za obeť chtivým túžbam.“ (Śrímad Bhagavatam 7.15.36)
Hmotný svet je taký, že pokiaľ niekto neodíde do pralesa alebo do hôr, musí nejako jednať s opačným pohlavím. V modernom svete neexistuje pre brahmacārīov žiadna ochrana. Vzťahy mužov a žien sú dosť voľné (čo je začiatok materialistického konzumného života, a je to veľmi nepriaznivé pre duchovný pokrok).
Brahmacārī
Brahmacārī musí jednať so ženami (či oddanými, či neoddanými) omnoho viac než tradičný brahmacārī a za omnoho ťažších okolností. Jednanie so ženami by malo byť formálne, zdvorilé – a čo najkratšie. Keď už s nimi musíte hovoriť, udržte si odstup (stojte dosť ďaleko), vyhnite sa kontaktu očí a vyriešte celú záležitosť čo najrýchlejšie. Nikdy sa nehádajte so ženou. Striktní brahmacārī sa nezúčastňujú svadobných obradov (ŚB 3.24.20), nesledujú hry, v ktorých hrajú ženy (prednáška po hre 6.4.1975), nepozerajú sa ako ženy tancujú, ani nepočúvajú ženský spev. (ŚB 6.18.41) Tento obecný princíp vyhýbať sa blízkej spoločnosti musíme dôsledne dodržiavať. Je hlúpe si myslieť, že sa môžeme voľne stýkať s opačným pohlavím a nebyť rozrušený. Dokonca aj veľký brahmacārī Bhīṣmadeva povedal, že by sa neubránil, keby sa mal združovať s mladými dievčatami. (Prednáška 16.8.1978)
Brahmacārī by si ani nemal nechať od žien slúžiť (aj slúženie prasādam by malo byť oddelené). Pre brahmacārīho je obzvlášť nebezpečné vídať nejakú peknú ženu opakovane a hovoriť s ňou. Ako náhle s ňou naviaže priatelstvo, začína jeho pád.
Pamätajte, ženy sú mocné. Caesar ovládal ohromnú ríšu, ale jeho ovládala Kleopatra. Samozrejme nie je možné sa vyhnúť rozhovorom so ženami. Ale ak je to nejako možné, skúste si zariadiť život tak, aby ste za normálnych okolností nemuseli vôbec jednať so ženami.
Brahmacārī by sa mal vyhýbať telesnému dotyku žien, pretože dokonca aj keď sa to stane náhodou, rozruší to myseľ. Aspoň buďte tak ďaleko, aby nebolo možné dotknúť sa ženského odevu, najlepšie však ešte ďalej. Aj ako hospodár Pán Caitanya vždy stál úplne bokom, keď šla proti Nemu nejaká žena. A už vôbec so ženami nežartoval. Brahmacārī by mali nasledovať Pánov príklad.
Oči majú sklon dívať sa po ženách, ale to by sme mali zanechať. Ak sa pozrie muž na ženu, Amor (Kāmadeva) stojaci blízko so svojim kvetinovým lukom okamžite vystrelí šíp zvaný Mohana (poblúznenie, pomätenie či bláznovstvo), ktorí spôsobí, že muž je uchvátený ženskou podobou. Po tomto prvotnom zmätení vystrelí ďalšie štyri šípy: Stambhanu, ktorý môže omráčiť tak, že zabudneme na všetko ostatné; Unmādanu, kôli ktorému sa správa ako omámený; Śoṣaṇu, ktorý spôsobí silnú príťažlivosť; a Tāpanu, ktorý prenikne hlboko do srdca, ktoré potom vzplanie.
Ťažko je niekto v troch svetoch dosť silný, aby odolal vplyvu týchto šípov. Māyā je tak silná, že dokonca aj uprostred búrlivého kīrtanu, oddaný pohrúžený do spievania čistých mien Najvyššieho Pána môže byť priťahovaný podobou opačného pohlavia (hlavne ak uvidí ženu tancovať). Preto by sa brahmacārī mal cvičiť, aby sa nedíval na ženy, predovšetkým keď sa obliekajú, češú si vlasy, behajú, športujú, spia, kúpu sa alebo sú vyzlečené alebo len čiastočne oblečené.
Nikdy neverte svojej mysli. Povie vám: „Ja môžem s touto ženou hovoriť, mňa to neovplyvní,“ „Je to len dieťa,“ „Je o dosť staršia ako ja, tak o čo ide,“ alebo „Je to počestná manželka toho a toho,“ alebo “ O čo ide, poznám filozofiu, a na viac s ňou nebudem hovoriť veľmi dlho, je to dôležité, a vôbec, ja nepoklesnem.“ Ale śāstra uvádza, že dokonca aj vzdelaný učenci védskych dôb (čo potom chtiví darebáci, vychovaní v modernej takzvanej civilizácii, ktorá sa točí len okolo sexu) mali zakázané sadať si blízko svojich matiek, sestier alebo dcér! (ŚB 9.19.17)
Takéto cudné správanie pomáha ovládať myseľ. Prirodzený sklon byť chtivý sa dá ovládať tým, že sa vyhýbame jednaniu s opačným pohlavím. Akonáhle sa niekto len trochu začne dívať na ženy, hovoriť s nimi, keď to nie je nutné, alebo akýmkoľvek spôsobom sa k nim správať uvoľnene, potom poľaví opatrnosť a chtivé túžby vnikajú dovnútra. Po chvíli je inteligencia zmätená a potom taký človek poháňaný svojimi zmyslami nedokáže rozlišovať medzi prospešnými činnosťami a tými, ktorým by sa mal vyhnúť. Kto prestane ovládať svoju myseľ, stratí vládu aj nad svojim životom a začne byť ovládaný māyou v podobe ženy.
Brahmacārī preto musí pozorne ovládať svoje zmysly a myseľ a nezapájať ich do iluzórneho pôžitku pochádzajúceho zo sledovania žien, rozjímania o nich alebo rozprávania s nimi. Myseľ a zmysly sú tak silné, že by sme im nikdy za žiadnych okolností nemali veriť. Môžeme si byť istí jedine tým, že nás zapredajú māyi, ak im dáme čo i len nepatrnú príležitosť. Jediné skĺznutie k nezákonnému sexu spôsobí v živote oddaného pohromu.
Tak veľké obmedzenia môžu v dnešných spoločenských vzťahoch vyzerať dosť podivne, ale v skutočnosti pokiaľ nezačneme rozlišovať medzi pohlaviami, nemôžeme hovoriť o ľudskej spoločnosti. „Civilizácia, ktorá umožňuje mužom voľne sa stýkať so ženami, je zvieracia spoločnosť. V Kali-juge sú ľudia obzvlášť liberálni, ale styky so ženami a hovorenie s nimi ako so seberovnými je v skutočnosti začiatok necivilizovaného života.“ (ŚB 7.12.8)
Písma nám prikazujú, aby sme sa na každú ženu pozerali ako na matku. To je zdravý prístup brahmacārīho, aj keď väčšina žien kvôli zlej výchove nejedná ako matka.
Nesnažte sa na ženy urobiť dojem. Nemusíme si toho ani byť plne vedomí, ale v prítomnosti žien máme sklony snažiť sa ich zaujať našim vybraným správaním, výrečnosťou, ladným tancom, alebo čímkoľvek iným. Majte sa na pozore.
Avšak fanaticky opovrhovať ženami tiež nie je zdravé. Koľko takých „skalopevných brahmacārīov“, ktorí nenávideli ženy, už podľahlo a stalo sa honosne si užívajúcimi hospodármi? Hrubé správanie takzvaných „superbrahmacārīov“, ako keby nevľúdnosť a hrubosť k ženám boli dôkazom ich odpútanosti od pohlavnej túžby, je v skutočnosti známkou ich rozrušenia. Nechcené povahové rysy ako túžba ovládať druhých alebo snaha upútať pozornosť druhých, zbytočný hnev a nenásytné jedenie sú všetko príznaky pohlavnej túžby prejavené rôznymi spôsobmi. Pripútanosť a odpor sú dve strany jednej mince kvality vášne. Nestrannosť a odpútanie pochádzajúce zo sattva-guṇy sú pre stáleho oddaného potrebné. Človek musí dosiahnuť kvalitu dobra, aby si udržal brahmacaryu. V kvalite dobra sa rozvíja poznanie a odriekanie.
Naša filozofia zažína ātma-jñānou, nie sme tieto telá, či už mužské, či ženské. Takže by sme sa nemali považovať za nadradených: „So veľký odriekavý brahmacārī. Čo sú zač tieto menej inteligentné ženy?“ Kto vie, možno sme v našom minulom živote my mali ženské telá a tieto ženy mali zase mužské telá! Ale aj tak musíme zachovávať odstup. „Pozor, držte sa stranou!“ Nebuďte neslušní, nebuďte hrubí, ale tiež si nič nerobte z toho, že vás ostatní budú považovať za podivných, alebo za nespoločenské tvory, pretože si držíte odstup. Je lepšie byť opatrný, než potom ľutovať.
Prekonanie pohlavnej túžby
Pohlavná túžba je taká mocná, že prekonať ju sa zdá nemožné. Jogín sľubuje, že bude s pohlavnou túžbou bojovať, a niekedy to vyzerá, že nad ňou víťazí, lenže hneď vzápätí sa znovu ocitne uprostred oceánu hmotných túžob.
To spôsobujú saṁskāry (dojmy v citte, podvedomí). Každá činnosť, myšlienka a zmyslový vnem podmienenej duše vytvára nejakú saṁskāru. Každá saṁskāra sa ukladá do zásobárne dojmov, ktorá nie je zničená ani po smrti. Pohlavné činnosti, alebo dokonca i len myšlienky na sex, vytvárajú obzvlášť silné saṁskāry. Tie ovplyvňujú povahu (vṛtti) osobnosti a z nich povstávajú nespočetné vāsany (hmotné túžby).
Saṁskāry, dojmy z predchádzajúcich životov, sú uložené hlboko v podvedomí, a preto i oddaný vážne dodržujúci brahmačáryu stále môže mať silné pohlavné túžby. Dokonca i zjavne čistý brahmačārī môže mať neprejavené pohlavné túžby, ktoré sa môžu kedykoľvek objaviť a zničiť ho, ako sa to stalo Ajāmilovi (ŚB 6.1.56-63). Ako môžeme prekonať tohto večného nepriateľa, tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie? (Bhagavad-Gíta. 3.39-41). Čo môžeme urobiť, ak sme pohlavne rozrušovaní?
Existuje postup, ako prekonať pohlavnú príťažlivosť, a to systém oddanej služby (bhakti-yogy). Dodržovanie brahmačáryi je síce podstatnou časťou očistného procesu oddanej služby, ale podriaďuje sa mu. Hmotné túžby môžeme prekonať jedine oddanou službou. Je to rovnaké ako u áyurvédskych liekov. Človek sa nemusí uzdraviť ihneď, ale nakoniec sa uzdraví úplne. Táto choroba je hlboko zakorenená a spletitá. Pohlavné túžby nás ovládajú už po milióny životov a nie je jednoduché sa ich zbaviť. Aby sme ich prekonali, musíme urobiť vážne a zrelé rozhodnutie pokračovať v oddanej službe po celý život. To je jediné riešenie.
Najprv musíme pochopiť, že každý je pohlavne rozrušovaný. Okrem celkom čistých oddaných, v tomto svete veľmi vzácnych, je každý, od Brahmu až po mravca a blchy, rozrušovaný pohlavnou príťažlivosťou. Dokonca i sannyásí a iní pokročilí oddaní sa kedykoľvek môžu stať cieľom takýchto útokov māyi. Avšak pretože sa vycvičili v ovládaní hrubých túžob, sú schopní zostať vo vedomí Kṛṣṇu stále.
Nemali by sme byť zastrašení a myslieť si, že nie je možné pohlavnú túžbu prekonať. Musíme mať presvedčenie, že to je uskutočniteľné. Prahlāda Mahārāja prirovnáva pohlavné rozrušenie ku svrbeniu. (Śrímad Bhagavatam 7.9.45). Je nepríjemné, a tak sa chceme poškriabať. Keď to urobíme, bude nás to zvádzať ešte viac. Lepšie je znášať to bez škrabania, potom postupom času ten nepríjemný pocit pomaly zmizne. Musíme si priznať, že vo väčšine prípadov to bude chcieť nejaký ten čas, trpezlivosť a vieru, aby sme prekonali túto prvotnú a najviac prevládajúcu hmotnú túžbu. Musíme sa držať vedomia Kṛṣṇu a modliť sa ku Kṛṣṇovi, aby nám pomohol ovládnuť darebnú myseľ.
V Bhagavad-gīte Kṛṣṇa pripúšťa, že je veľmi náročné skrotiť nepokojnú myseľ, ale uisťuje nás, že je to možné neustálym cvičením a odpútaním. Śrīla Prabhupāda: „Výcvikom môže človek zabudnúť na sex.“ (Rozhovor z 30.8.1973) Podľa tradície boli jogíni prísne cvičení už od narodenia. V tých dobách bolo ešte celé ovzdušie omnoho priaznivejšie pre duchovný pokrok. Ale my sme vyrastali vo veľmi rozrušenej spoločnosti bez akéhokoľvek výcviku v ovládaní zmyslov, skôr naopak. Ako je potom pre nás možné ovládať myseľ a zmysly a byť úspešnými jogínmi?
Ovládať myseľ a zmysly je nepochybne, obzvlášť v dnešnej dobe, nesmierne náročné. Ale to neznamená, že by sme sa o to nemali pokúšať. Pokiaľ to aspoň neskúsime, nemôžeme byť považovaní ani za civilizované ľudské bytosti, nieto ešte za duchovných uchádzačov.
A Kṛṣṇa nám iste pomôže, ak budeme naozaj chcieť jeho pomoc. Kṛṣṇa prišiel ako Pán Caitanya, aby nám pomohol v našom najpoklesnutejšom postavení tou najlepších zo všetkých rád – spievajte Hare Kṛṣṇa. Pre toho, kto spieva sväté meno s úprimnosťou a trpezlivosťou, sa všetko stáva možným. Spievanie očisťuje srdce. Ceto-darpaṇa-mārjanam. Pán Caitanya povedal ihā haite sarva-siddhi haibe sabāra: „Spievaním tejto Hare Kṛṣṇa mantry každý dosiahne dokonalosť.“ (Caitanya-bhāgavata Madhya 23.78)
Śrīla Prabhupāda vysvetľuje: „Každý chce naplniť svoje chtivé túžby. Ak človek nie je na úrovni kvality dobra alebo na transcendentálnej úrovni, vždy takto koná. Tak vyzerá hmotný svet, rajas-tamaḥ. Rovnako ako hladný človek. Tu je nejaké jedlo. Ja ho chcem zjesť. Buď si ho vezmem násilím, a to bude proti zákonu, alebo zaň zaplatím, potom je to zákonné. Ale ja som hladný a chcem jesť. Takto to funguje. Každý je chtivý. Preto hovoria „zákonná prostitúcia“. To chcú.
A manželstvo je čosi zákonné, tak to je. Vášeň a túžby sú rovnaké, či už v manželstve alebo mimo manželstva. A tento védsky zákon hovorí: „Lepšie je manželstvo. Potom budeš kontrolovaný.“ Potom nie sme takí chtiví, ako keď sme slobodní. Život grhasthu je skrátka ústupok. Sú tam rovnaké chtivé túžby, ale ovládané a usmernené. Bez manželského života bude človek len mnohými spôsobmi znásilňovať, preto je lepšie, keď budú muž i žena spokojní s jednou manželkou alebo s jedným manželom. Tak môžu dosiahnuť pokrok v duchovnom živote.
(Viac o vzťahoch medzi mužmi a ženami tu)
Každý prišiel do tohto hmotného sveta s týmito chtivými túžbami a chamtivosťou. Dokonca i polobohovia ako Pán Śiva a Pán Brahmā. Pán Brahmā túžil po svojej vlastnej dcére. A Pán Śiva úplne šalel po Mohinī-mūrti. Čo potom povedať o nás nepatrných bytostiach? Máme chtivé túžby. To je hmotný svet.
Pokiaľ si nie sme plne vedomí Kṛṣṇu, nemôžeme tieto chtivé túžby ovládať. Nie je to možné. To je tapasya, dobrovoľné prijatie nepohodlia. Tapasā brahmacaryena. Tapasya znamená v prvom rade brahmačáryu, ako sa vyhnúť pohlavnej túžbe. To je prvý krok. Ale aká je ich tapasya? Je veľmi náročné podstupovať takú tapasyu. Preto nám Caitanya Mahābrabhu dal harer nāma. Ak budete pravidelne spievať Hare Kṛṣṇa mantru, budete vyliečení. Inak je v dnešnej dobe tapasya takmer nemožná.“ (Rozhovor z 11.5.1975)
Musíme spievať Hare Kṛṣṇa, nie však len mechanicky, ale skutočne volať o Kṛṣṇovu pomoc, aby sme mohli správne nasledovať osem aspektov brahmačáryi. Śrīla Prabhupāda píše: „Ak sa budeme držať princípu spievať Hare Kṛṣṇa mahā-mantru bez priestupkov, potom môžeme byť milosťou Śríly Haridāsa Thākura zachránení od zvodu žien. Pokiaľ však nebudeme dôslední v spievaní Hare Kṛṣṇa mahā-mantry, môžeme sa kedykoľvek stať ich obeťami.“ (ŚB 5.6.3)
Vedānta-sútra (4.4.22) odkazuje na anāvṛttih śabdāt, oslobodenie zvukom. Hlasité a čisté spievanie veľmi napomáha pri prekonávaní túžby. V tradičných gurukulách denne brahmačārīovia spievajú védské mantry celé hodiny. Popri spievaní Hare Kṛṣṇa mahā-mantry môžu oddaní pridať do svojej sādhany hlasité spievanie veršov z Bhagavad-gīty, Śrīmad-Bhāgavatamu alebo z iného písma či stotry.
Spievanie by malo byť sprevádzané pravidelným počúvaním o realite hmotného sveta. Śrīmad-Bhāgavatam opisuje činnosti veľkých osobností ako Yayāti, Purūravā a Saubhari, ktorí po mnohých rokoch premrhaných snahami užívať si sexu zistili, že v ňom vlastne žiadne šťastie nie je. Také osudy boli zaznamenané, a tak inteligentní ľudia môžu dôjsť k rovnakému záveru obyčajným počúvaním o nich.
K odstráneniu chtivých túžob zo srdca sa priamo odporúča počúvať o Kṛṣṇových zábavách s gopīami. (Śrímad Bhagavatam 10.33.39) „Pokiaľ po uzretí Kṛṣṇových zábav s Rādhārāní alebo po naslúchaní o nich vaša túžba len vzrastá, potom to naznačuje, že nie ste spôsobilí. Prestaňte s tým. Nebuďte hlúpi.“ (Prednáška z 30.3.1975)
Počúvanie sprevádzané rozjímaním vedie k pochopeniu. Cieľom je byť úplne znechutení myšlienkami na sex. Ale pokiaľ nie sme na takej úrovni, musíme starostlivo ovládať svoju myseľ a telo rozumovým pochopením, že sex nás proste nezaujíma. Preto by sme pomocou inteligencie mali vziať do úvahy nasledujúce body:
Krásna mladých žien je pominuteľná. Dnešné mladé dievčatá sú zajtra starými ženami.
Táto krása je rovnako zdanlivá. Len si skúste predstaviť, aké krásne je ženské telo bez kože!
Sex neprináša šťastie. Neoddaní ho majú, ale aj tak sú nešťastní. Oddaní sú šťastní, a čím viac sú pokročilí a odpútaní od hmotných túžob, tým sú šťastnejší.
Na druhej strane pohlavný vzťah, či už zákonný či nezákonný, neodvratne vedie k utrpeniu. Nedá sa tomu vyhnúť. (Viď článok „Sex – príčina nekonečného utrpenia“) I keď si ľudia väčšinou pohlavnú túžbu cenia, tá spôsobuje len bolesť v srdci.
Sex vedie ku sklamaniu už len preto, že očakávaný pôžitok pri samotnej činnosti nebude nikdy naplnený. Inými slovami nie je to taká radosť, ako nás māyā núti veriť.
Sex nás neuspokojí, pretože túžby po ňom sú nezmerné, lenže telesné schopnosti sú obmedzené práve len na tých pár minút.
Oddaní majú vyššie poznanie a zažívajú vyššiu chuť. Bohatý človek nikdy nemôže vychutnať podradnú ryžu, ktorá je pochúťkou pre chudáka, a rovnako tak poklesnutý oddaný si nemôže užívať iluzórne radosti zo sexu, i keby to skúšal.
Pri zasvätení sme totiž zložili sľub. Tomu, kto pozná rozdiel medzi dobrým a zlým a sľúbil, že nebude hrešiť, prinesie vedomý nezákonný pohlavný styk vážne následky.
A nakoniec najdôležitejší dôvod, prečo sa strániť nezákonného sexu a vôbec myšlienkam na sex – neteší to gurua ani Kṛṣṇu.
Podľa Śrīly Śrīdhara Svāmīho môžeme meditáciou o Najvyššom Pánovi prekonať túžbu a ďalšie rozrušenie mysle. (ŚB 11.28.40) A ešte podrobnejšie je v Bhāgavatame opísané, že pohlavnú túžbu môžeme prekonať meditáciou o Kṛṣṇovom obočí. (ŚB 3.28.32) To môže byť veľmi účinné. Môžeme meditovať o Božstvách, ktorým slúžime, alebo o obrázku Kṛṣṇu – a On nám pomôže. Śrīla Prabhupāda tiež odporučil tým, ktorí majú veľké problémy s chtivými túžbami, aby uctievali Božstvá. Možno sa považujeme za natoľko nečistých, že sa ani nemôžeme k Božstvám priblížiť, ale tento postup je odporúčaný, pretože keď je to niekoho povinnosť, len čo sa ocitne v prítomnosti Božstiev, musí svoju myseľ donútiť, aby prestala o sexe premýšľať. A postupne vykonávaním tejto dôvernej služby začne byť svedomitý oddaný tak priťahovaný ku Kṛṣṇovi, že mu potom všetky ostatné nízke túžby budú pripadať bezvýznamné.
Nezahrávajte sa s mysľou. Premýšľať o zmyslovom pôžitku a zároveň dúfať, že sa ho zbavíme, je nezmysel. (ŚB 11.22.56) Lepšie než premýšľať o sexe je uvedomovať si jeho následky. Každý rozumný človek by mal vziať do úvahy utrpenie, ktoré pochádza z pohlavnej činnosti, a rozhodnúť sa, že sa jej neoddá.
Kto si zvykne dívať sa na ženy a premýšľať o nich, bude vrhnutý do oceánu chtivých túžob a zošalie. Taký človek nemôže robiť žiadny duchovný pokrok. A na druhej strane ten, kto sa vzdá tohto zlého zvyku dívať sa na ženy s chtivými zámermi, samovoľne upokojí svoju myseľ. Hovoríme o dívaní sa na ženy, ale jogín by sa nemal dívať dokonca ani na zvieratá pri ich pohlavnej činnosti a mať na pamäti, že i tak veľký yogī ako Saubhari Muni poklesol, keď uvidel párenie dvoch rýb. (ŚB 9.6.39-53)
Nejakým spôsobom musíme odtrhnúť myseľ od zmyslového uspokojovania a sústrediť ju na Kṛṣṇu. Hovorte si pre seba: „Ak chceš sex, môžeš ho mať. Nie je tak ťažké to zariadiť. Každý ho má. Ale ak chceš Kṛṣṇu, to je niečo iné. Takže buď v tom pokračuj, ožeň sa, urob to, alebo na to všetko zabudni.“
Śrīmad-Bhāgavatam (7.15.22) uvádza asaṅkalpāj jayet kāmam – odhodlaným plánovaním sa človek môže vzdať chtivých túžob po zmyslovom pôžitku. Asaṅkalpāt môže byť preložené ako „neplánovaním sexu; nepremýšľaním o sexe; nepredstavovaním si sexu; žiadnym snívaním o sexe“. Vo svojom komentári Śrīla Bhaktisiddhánta Sarasvatī Thākura navrhuje ako synonymum pre slovo asaṅkalpāt výraz bhogárhatí-buddhi varjanát, ktorého základný význam znie „vzdaním sa požívateľskej mentality“. Śrīla Viśvanātha Cakravartī Thākura zasa hovorí: „Asaṅkalpāt znamená, že dokonca i keď chtivé túžby vyvstanú z mysli alebo pri pohľade na ženu, sme rozhodnutí nemyslieť si „Táto žena je tu kvôli môjmu pôžitku.“ Tak pokoríme túžbu.“
Jedna z techník, ako ovládať myseľ, je proste si ju nevšímať. „Pokoja a mieru môže dosiahnuť len ten, koho neznepokojuje neustály tok túžob, ktoré prichádzajú rovnako ako sa rieky vlievajú do oceánu, ktorý je tak večne plnený, ale napriek tomu zostáva vždy pokojný, a nie ten, kto chce tieto túžby ukojiť.“ (Bg. 2.70) „Obyčajnou znášanlivosťou môžeme poraziť túžbu a lakotu.“ (Śrímad Bhagavatam 1.9.27)
Toľko nezmyselných nápadov vstupuje do našej mysle. Keď si ich miesto zhromažďovania nebudeme proste všímať, ony prirodzene a rýchlo zahynú a budú nahradené inými myšlienkami. Preto sa musíme cvičiť myslieť na Kṛṣṇu. Sa vai manaḥ kṛṣṇa-pādāravindayoḥ – Mahārāja Ambarīsa sa zapojil do rôznych činností oddanej služby, ale najprv upevnil svoju myseľ na Kṛṣṇu. (ŚB 9.4.18) Filozofické rozpravy medzi oddanými a snaha porozumieť filozofii vedomiu Kṛṣṇu „z rôznych uhlov pohľadu“ (ako nás v tom Śrīla Prabhupāda podporoval), dávajú mysli zmysluplné námety k premýšľaniu a posilňujú ju. „Nemali by sme byť leniví, čo sa týka pochopenia filozofických záverov oddanej služby, lebo také rozhovory posilňujú myseľ. Tá potom začne byť priťahovaná ku Śrī Kṛṣṇovi.“ (Cc. Ādi 2.117)
Bhaktivinoda Thākura radil oddaným, ktorí sú rozrušovaní chorobnými túžbami po pohlavnom pôžitku, aby rozjímali o Kṛṣṇovej zábave zabitia démona Śaṅkhacūdy. Ten si chcel užívať s gopīami. Tak by sme mali pochopiť, že naša túžba užívať si sexu je démonská, lebo živé bytostí sú prakṛti a je to Kṛṣṇa, kto by si ich mal užívať. Preto by sme mali hlasne volať Kṛṣṇu, aby rovnako ako démona Śaṅkhacūdu láskavo zahubil i naše démonské túžby.
Existuje mnoho vhodných modlitieb, ktoré nám môžu pomôcť prekonať pohlavné rozrušenie. V Śrīmad-Bhāgavatame stojí: „Nech ma Sanat-kumāra ochráni pred chtivými túžbami.“ (6.8.17) Vo význame Śrīla Prabhupāda píše: „Každý má silné chtivé túžby, ktoré sú tou najväčšou prekážkou vo vykonávaní oddanej služby. Preto sa tým, ktorí sú silno ovplyvnení chtivými túžbami, radí, aby prijali útočisko u Sanat-kumāry, veľkého oddaného brahmačārīho.“ Inú peknú modlitbu nájdeme v Caitanya-caritāmṛte (Madhya 22.16):
Kāmādīnāṁ kati na katidhā pālitā durnideśās
teṣāṁ jātā mayi na karuṇā na trapā nopaśāntiḥ
utsṛjyaitān atha yadu-pate sāmprataṁ labdha-buddhis
tvām āyātaḥ śaranam abhayaṁ māṁ niyuṅkṣvātma-dāsye
Ach môj Pane, rozkazy chtivých túžob nepoznajú medzí. Aj keď som pre ne vykonal už toľko služby, neukázali mi ani kvapku milosti. Nehanbil som sa za to, že som im slúžil, nieto ešte aby som sa ich chcel niekedy vzdať. Ach môj Pane, vodca yaduovskej dynastie, v nedávnej dobe bola však moja inteligencia prebudená a teraz sa ich vzdávam. Vďaka transcendentálnej inteligencii teraz odmietam uposlúchnuť nechcené príkazy týchto služieb a prichádzam k Tebe, aby som sa odovzdal u Tvojich lotosových nôh, ktoré zbavujú strachu. Zamestnaj ma láskavo v osobnej službe Tebe a zachráň ma.
A potom je tu známa modlitba Caitanyi Mahāprabhua:
ayi nanda-tanuja kiṅkaraṁ
patitaṁ māṁ viṣame bhavāmbudhau
kṛpayā tava pāda-paṅkaja-
sthita-dhūlī-sadṛśaṁ vicintaya
„Ó syn Mahārāja Nandy (Kṛṣṇa), som Tvojím večným služobníkom, ale nejako sa stalo, že som spadol do oceána nevedomosti zrodení a smrti. Prosím, preukáž mi svoju bezpríčinnú milosť, vyzdvihni ma z tohto oceánu smrti a umiestni ma ako čiastočku prachu pri Svojich lotosových nohách.“ (Śīkṣāṣtakam, piaty verš)
Nemáme iné útočisko než Kṛṣṇu, ako to vysvetlil Śrīla Prabhupāda: „Najväčšie problémy máme so sexom. Kṛṣṇa nám prostredníctvom māyi dal taký sklon – sex –, ktorý rozrušuje. I keď si odriekate, zložili ste sľuby a pekne ich dodržujete, niekedy, zvlášť v noci, ste rozrušení. A preto suratau – Kṛṣṇa je najväčší odborník v milostnej láske, a my to musíme prijať, odovzdať sa Mu, suratau paṅgor. Sme veľmi slabí a hlúpi a čo sa týka nášho pohlavného pudu, tu je zvlášť zmienený Madana-mohana. Pohlavný pud sa nazýva Amor, Madana. Keď sa staneme skalopevnými oddanými Kṛṣṇu, tieto hmotné pohlavné pudy zmiznú. Pretože i Amora samotného začal priťahovať Kṛṣṇa. Nás priťahuje Amor, ale ten je priťahovaný Kṛṣṇom, ktorému sa preto tiež hovorí Madana-mohana. To je jediný liek. Yadāvadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-padāravinde. Ak sa budete držať lotosových nôh Kṛṣṇu – „Kṛṣṇa, prosím zachráň ma“ –, potom vás táto hmotná vec, pohlavné rozrušenie, nebude znepokojovať. To je jediná cesta. Preto sa hovorí „Madana-mohana“. Tento pohlavný pud veľmi silno bráni nášmu duchovnému životu, ale je hmotný, takže sa pokúšame ho znášať.
Tak buďte len trochu znášanliví, spievajte Hare Kṛṣṇa a modlite sa ku Kṛṣṇovi: „Prosím zachráň ma pred týmto rozrušením.“ A tiež by sme to mali hmotne ovládať. Ovládať znamená atyahāraḥ prayāsaś ca prajalpo niyamāgrahaḥ. Atyahāraḥ znamená prejedanie, to tiež rozrušuje. Kṛṣṇovou milosťou môže byť všetko ovládané. On je Madana-mohana, preto je našou najväčšou snahou odovzdať sa Madana-mohanovi a obnoviť svoj vzťah s Ním. „Môj drahý Pán Kṛṣṇa, tak dlho už na teba zabúdam.“ Śrīla Bhaktivinoda Thākura spieval túto pieseň: mānasa deho geho jo kichu mora, arpiluṅ tuwā pade nanda-kiśora. Tomu sa hovorí úplné odovzdanie. Potom Kṛṣṇa odpovedá: ahaṁ tvām sarva-pāpebhyo mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ. Ochráni nás, takže tāṁs titikṣasva bhārata. Existuje mnoho rozrušení. Preto Kṛṣṇa hovorí: „Buď znášanlivý a rob svoju prácu s vierou.“ Spievajte Hare Kṛṣṇa, nasledujte usmerňujúce pravidlá a zostaňte plne odovzdaní lotosovým nohám Madana-mohany, a potom všetko rozrušenie zmizne.“ (Prednáška z 8.4.1975) (Śrīla Prabhupāda tiež popísal, že pokiaľ nie sme uchvátení krásou Madana-mohana, potom budeme Madana-dahanou a budeme obťažovaní Amorovými šípmi. Viď Cc. Ādi 1.19 a význam pre väčšie porozumenie tohto vzťahovania sa k Madana-mohanovi.)
Dokonalosť nedosiahneme za jeden deň. Keď lezieme na horu, môžeme pokĺznuť, ale musíme potom znovu nabrať sily a odhodlanie a pokračovať v ceste, pokiaľ nebudeme natoľko skúsení, že už znovu nepokĺzneme. Nakoniec musíme rozvinúť neprekonateľnú vyššiu chuť vedomia Kṛṣṇu. To znamená, že sa musíme dostať na úroveň, v ktorej budeme stále zakúšať veľkú blaženosť.
Dostať sa na vrchol hory a na náhornú plošinu vyžaduje veľké úsilie. Je k tomu treba plného odovzdania mysli, tela a slov dvadsať štyri hodín denne, neustále a ani o trochu menej. Určite je to uskutočniteľné, lebo nám to sľubujú guru a Kṛṣṇa. Ale my sa musíme stať natoľko spôsobilými, aby sme mohli prijať ich milosť.
Pán Kṛṣṇa dal pokyny Uddhavovi (ŚB 11.20.27-29), v ktorých hovorí, že oddaný by mal pokračovať s oddanou službou, bez toho, aby sa cítil skleslo kvôli svojej neschopnosti okamžite prekonať zmyslové túžby. Tieto verše a významy k nim sú v tomto ohľade natoľko podstatné, že ich tu uvádzame v úplnosti.
PREKLAD
„Keď Môj oddaný prebudí vieru v naslúchanie o Mojej sláve znechutený hmotnými činnosťami, vie dobre, že všetko zmyslové uspokojovanie vedie k utrpeniu, ale stále nie je schopný vzdať sa všetkých zmyslových pôžitkov. Mal by zostať šťastný a uctievať Ma s veľkou vierou a presvedčením. Dokonca i keď niekedy skĺzne k uspokojovaniu zmyslov, napriek tomu Môj oddaný vie, že všetky zmyslové pôžitky vedú k nepríjemným výsledkom, a úprimne ľutuje svojho jednania.“
VÝZNAM
Pán tu opisuje počiatočnú úroveň čistej oddanej služby. Úprimný oddaný už prakticky videl, že všetky hmotné činnosti vedú len k uspokojovaniu zmyslov a všetky tieto zmyslové pôžitky vedú len k utrpeniu. Taký oddaný potom úprimne túži zamestnávať sa dvadsať štyri hodín denne v láskyplnej službe Pána Kṛṣṇu bez akýchkoľvek osobných pohnútok. Tento oddaný zo srdca túži, aby bol umiestnený vo svojom pôvodnom postavení ako Pánov večný služobník, a modlí sa k Pánu, aby ho do tohto vznešeného postavenia pozdvihol. Slovo anīśvara naznačuje, že kvôli svojim minulým hriešnym činnostiam a zlým zvykom nemusíme byť ihneď schopní celkom sa vzdať požívateľskej mentality. Pán tu povzbudzuje takého oddaného, aby nebol skleslý alebo mrzutý, ale aby zostal nadšený a pokračoval so svojou láskyplnou službou. Slovo nirviṇṇa naznačuje, že i keď sa ešte niekedy úprimný oddaný môže stať obeťou zmyslového pôžitku, je celkom znechutený hmotným životom a za žiadnych okolností sa vedome nedopúšťa hriešnych činností. V skutočnosti sa vyhýba všetkým druhom hmotných činností. Slovo kāmān v základe odkazuje k pohlavnej príťažlivosti a jej vedľajším produktom – deťom, domovu atď. V tomto hmotnom svete je pohlavný pud taký silný, že dokonca i úprimný uchádzač o láskyplnú oddanú službu môže byť niekedy rozrušený pohlavnou príťažlivosťou alebo pretrvávajúcimi citmi k žene a deťom. Čistý oddaný má celkom iste duchovný súcit so všetkými živými bytosťami vrátane takzvaných detí a žien, lenže taktiež vie, že hmotná telesná príťažlivosť nevedie k ničomu dobrému, pretože skrátka len zaplieta človeka a jeho takzvaných príbuzných do strastiplného reťazca plodonosných činností. Slovo drdha-niścaya („pevné presvedčenie“) znamená, že oddaný je za akýchkoľvek okolností celkom odhodlaný pokračovať v plnení svojich predpísaných povinností pre Kṛṣṇu. Pritom si myslí: „Kvôli môjmu predchádzajúcemu hanebnému životu je moje srdce znečistené toľkými iluzórnymi putami. Ja sám nemám silu ich zastaviť. Jedine Kṛṣṇa v mojom srdci môže odstrániť túto nepriaznivú nákazu. Avšak či už mi Pán tieto pripútanosti odníme ihneď, alebo nedovolí, aby som nimi bol ďalej ovplyvnený, nikdy sa nevzdám svojej oddanej služby Jemu. I keby mi Pán postavil do cesty milióny prekážok, i keby som mal ísť kvôli svojim priestupkom do pekla, nikdy ani na okamih neprestanem slúžiť Pánovi Kṛṣṇovi. Nezaujíma ma mentálna špekulácia alebo plodonosné činnosti, a i keby predo mňa prišiel samotný Pán Brahmā a ponúkal mi také zamestnanie, ani trochu by ma to nezaujímalo. Hoci som pripútaný k hmotným veciam, môžem napriek tomu jasne chápať, že nevedú k ničomu dobrému, lebo jednoducho len spôsobujú problémy a narušujú moju oddanú službu Pánovi. Preto úprimne ľutujem svoje nerozumné putá k toľkým hmotným veciam a trpezlivo očakávam milosť Pána Kṛṣṇy.“
Slovo príta naznačuje, že oddaný sa cíti ako syn alebo podriadený Najvyššej Osobnosti Božstva a veľmi priľnul ku svojmu vzťahu s Pánom. Preto i keď napriek svojmu úprimnému bedákaniu občas tiahne k zmyslovému pôžitku, nikdy nestráca svoje nadšenie slúžiť Pánovi Kṛṣṇovi. Oddaný, ktorý je mrzutý alebo málo odvážny v oddanej službe, môže skĺznuť k neosobnému vedomiu alebo sa vzdať svojej oddanej služby Pánu. Preto tu Pán radí, že i keď môže niekto úprimne ľutovať, nemal by sa cítiť trvalo skleslo. Mali by sme pochopiť, že kvôli svojim minulým hriechom musíme občas niekedy trpieť rozrušením pochádzajúcim z hmotnej mysli a zmyslov, ale nemali by sme sa kvôli tomu oddávať odriekaniu, ako to robia špekulatívni filozofovia. I keď môžeme túžiť po odriekaní, aby sme tak očistili svoju oddanú službu Pánu, ak sa zaoberáme viac odriekaním než činnosťami pre potešenie Pána Kṛṣṇu, potom sme zle pochopili postavenie láskyplnej oddanej služby. Viera v Pána Kṛṣṇu je taká mocná, že nám postupom času samovoľne udelí odpútanie a dokonalé poznanie. Keď niekto odníme Pána Kṛṣṇu zo stredu svojho uctievania a zameria sa viac na poznanie a odriekanie, potom sa začne odchyľovať od svojho pokroku smerom späť domov k Bohu. Úprimný oddaný Pána musí byť zo srdca presvedčený, že obyčajnou silou oddanej služby a milosťou Pána Kṛṣṇu dosiahne v živote všetko priaznivé. Musí veriť, že Pán Kṛṣṇa je ten najmilostivejší a že je jeho jediným cieľom v živote. Taká rozhodná viera spoločne s úprimnou túžbou vzdať sa zmyslového pôžitku nás prenesie cez prekážky tohto sveta.
Slová játa-śraddhah mat-kathásunesú majú v tomto verši najväčší význam. Svedomitým naslúchaním o Pánovej milosti a sláve sa postupne oslobodíme od všetkých hmotných túžob a neustále budeme jasne chápať úplné utrpenie plynúce zo zmyslového pôžitku. Ospevovanie Pánovej slávy s pevnou vierou a presvedčením je nesmierne mocný duchovný princíp, ktorý nám umožní vzdať sa akejkoľvek hmotnej spoločnosti.
Na oddanej službe Pánu nie je v pravde nič nepriaznivé. Občasné ťažkosti, ktoré oddaní zakúšajú, sú spôsobené ich predchádzajúcimi hmotnými činnosťami. Na druhej strane usilovať o zmyslové uspokojenie je úplne nepriaznivé. Preto sú zmyslový pôžitok a oddaná služba presnými protikladmi. Za všetkých okolností by sme mali zostať Pánovými úprimnými služobníkmi a vždy veriť v Jeho milosť. Potom sa celkom určite vrátime späť domov, späť k Bohu.
PREKLAD
„Ak ma bude menej inteligentný človek neustále uctievať láskyplnou oddanou službou, ako ju sám popisujem, jeho srdce bude pevne umiestnené vo Mne. Tak budú všetky hmotné túžby v jeho srdci zničené.“
VÝZNAM
Hmotné zmysly uspokojujú výplody mysli a spôsobujú, že mnoho rôznych hmotných túžob jedna po druhej nadobúdajú na dôležitosti. Keď niekto neustále oddane slúži Pánu ospevovaním Jeho transcendentálnej slávy a naslúchaním o nej s pevnou vierou, hmotné túžby ho prestanú rozrušovať. Službou Pánu posilníme svoje presvedčenie, že Śrī Kṛṣṇa je jediný skutočný požívateľ a všetci ostatní sú určení k Jeho pôžitku prostredníctvom oddanej služby. Pánov oddaný umiestňuje Śrī Kṛṣṇu na prekrásny trón vo svojom srdci a tam Mu ponúka neustálu službu. Tak ako vychádzajúce slnko postupne odstráni všetky zvyšky temnoty, rovnako i Pánova prítomnosť v srdci spôsobí, že v ňom všetky hmotné túžby zoslabnú a nakoniec zaniknú. Slová mayi hrdi sthite („keď je srdce umiestnené vo Mne“) naznačujú, že pokročilý oddaný vidí Pána Kṛṣṇu nie len vo svojom vlastnom srdci, ale tiež v srdciach všetkých živých bytostí. Úprimný oddaný, ktorý ospevuje slávu Śrī Kṛṣṇy a naslúcha o nej, by sa preto nikdy nemal nechať zneistiť zostávajúcimi hmotnými túžbami vo svojom srdci. Mal by s vierou čakať, až tento duchovný proces prirodzene srdce očistí od všetkého znečistenia.
Predchádzajúce verše sa vzťahovali k oddaným, ktorí sú upevnení vo svojom odhodlaní, ale napriek tomu podliehajú rozrušeniu. Tí, ktorí sú na začiatku a sú rozrušovaní, sa môžu pokúšať násilne potlačiť svoje túžby. Avšak taký postup nemôže mať úspech, pretože túžby sa nedajú prekonať, pokiaľ nie sú očistené. Rovnako ako keď skúšate zatlačiť vypuklinu na koberci, tak sa i potlačovaná túžba skrátka len objaví niekde inde. Jogín, ktorý bojuje s pohlavnou túžbou, si možno niekedy nechce priznať svoje problémy ani sám sebe. Ale ak má zjavné problémy s nenásytnosťou, hnevom a inými znečisteniami, mal by vedieť, že je to stále len rovnaký nepriateľ – pohlavná túžba, ktorá sa len inak prejavuje. Pre takého adepta je najlepšie priznať si svoje problémy a čeliť im s rozumom. Ak bude zatínať zuby a prepínať sa, len aby vydržal, nakoniec sa zrúti.
Oddaní, ktorí sa cítia príliš rozrušovaní a ktorých myseľ zmietajú chtivé túžby, by sa radšej mali obrátiť na starších oddaných a požiadať ich o pomoc. Śrīla Rūpa Gosvāmī odporúča vo svojej Upadeśāmṛte, aby oddaní dôverne vyjavovali svoje mysle druhým oddaným. Rozoberanie duchovných problémov s pokročilými oddanými ich pomôže prekonať.
Mali by sme vedieť, že to nie je žiadna ľahká cesta. Nemôžete si proste len vziať nejaký prášok a zbaviť sa tak pohlavnej túžby. Žiadna mantra, tantra, yantra, kavaca alebo astrologický kameň neodstráni hmotné túžby. A napriek tomu, že mechanické prostriedky ako vyhýbanie sa spoločnosti žien alebo ovládanie sa v jedení môžu pomôcť, skutočná magická formula je vedomie Kṛṣṇy, čistá oddaná služba.
kecit kevalayā bhaktyā
vāsudeva-parāyaṇāḥ
aghaṁ dhunvanti kārtsnyena
nīhāram iva bhāskaraḥ
„Jedine vzácny človek, ktorý prijal úplnú a nezmiešanú oddanú službu Kṛṣṇovi, môže vykoreniť plevy hriešnych činností, aby už celkom iste nikdy nemohli znovu vyrásť. Dokáže to vykonávaním oddanej služby, rovnako ako slnko môže okamžite svojimi lúčmi rozptýliť hmlu.“ (ŚB 6.1.15)
Śrīla Prabhupāda: „Prečo ste ovplyvnení pohlavným životom? Zastavte to pomocou vedomia Kṛṣṇu. Keď svoj celý život odovzdáte vedomiu Kṛṣṇu, nebudete už pohlavným životom rozrušovaní. Keď je niekto skutočne pokročilý vo vedomý Kṛṣṇu, len sa tomu vysmieva: „Páni! To je nezmysel! Čo to má byť?“ To je pokrok vo vedomí Kṛṣṇu. Jediným riešením je vedomie Kṛṣṇu.“ (Rozhovor z 28.5.1974)
Neexistuje žiadne iné riešenie. Musíme sa veľmi vážne zapojiť do vedomia Kṛṣṇu, a keď Kṛṣṇa uvidí našu úprimnosť, dá nám požehnanie, a potom postupne všetky tieto nečisté veci odídu. Keď sa raz Śríly Prabhupády pýtali, čo robiť s túžbou, odpovedal: „Musíte sa stať vedomými si Kṛṣṇu, tento problém nemá iné riešenie.“ (Pýtal sa Dīna Bandhu dāsa.) „Len milosťou Najvyššieho Pána môže byť človek ochránený od pokušenia chtivých hmotných túžob. Pán dáva ochranu oddaným, ktorí sú vždy zamestnaní transcendentálnou láskyplnou službou Jemu.“ (ŚB 3.12.32)
Śrīla Narottama dāsa Ṭhākura hovorí: kāma kṛṣṇa-karmārpaṇe – chtivé túžby by mali byť presmerované ku službe Kṛṣṇovi. To je praktické. Oddaný, ktorý vyvinul túžbu potešiť Kṛṣṇu a neustále mu slúži, automaticky prekonáva hmotnú túžbu.
Udržať si služobnícku náladu vyžaduje stálosť pochádzajúcu z kvality dobra. Brahmačárya je možná len na úrovni dobra. Ati-brahmačárya, „extrémna brahmačárya“ sa môže prejavovať ako umelé odriekanie alebo nenávisť k ženám, ale to sú len príznaky kvality vášne.
Mylné poňatie, že túžbu môžeme prekonať neslušným chovaním k ženám, je vcelku bežné, ale tradiční brahmačārī sú vedení, aby chovali úctu k ženám. Človek, ktorý nebol takto trénovaný, bude zaplavený ohavnými vášňami, len čo zhliadne krásnu mladú ženu. Ale u toho, kto bol vychovaný poriadne, vzbudí pohľad na tú istú ženu v srdci úctivé pocity, aké by vyjadril svojej matke. Ten, kto ctí ženy a považuje ich za svoje matky, po nich nemôže dychtiť a ani ich nechce vykorisťovať.
Sklony mysli k pokleskom môžu byť prekonané tým, že ich vyzdvihneme na najvyššiu úroveň. Miesto aby brahmačārī myslel na zneužívanie tiel ostatných v pohlavnom živote, mal by meditovať o tom, ako dosiahnuť toho najväčšieho prospechu zo všetkých – kázaním vedomia Kṛṣṇu. Brahmačārī vidí ženské telo ako vábenie māyi, ale tiež v ňom vidí dušu, ktorá volá po Kṛṣṇovi.
Narottama dāsa Ṭhākura uvádza, že hmotné túžby stratia na dôležitosti, len čo dosiahneme milosť Pána Nityánandy. Pán Nityānanda dostal od Pána Caitanyi pokyn kázať vedomie Kṛṣṇu všetkým triedam ľudí, dokonca i tým najpoklesnutejším, čo tiež splnil tým, že i za tých najťažších okolností prejavil nesmiernu pokoru. Keď na seba vezmeme ťažkosti späté s kázaním a budeme sa modliť o milosť Pána Nityānandy, iste nám pomôže.
Niektorí noví oddaní majú tú skúsenosť, že po príchode k vedomiu Kṛṣṇu cítia dokonca ešte väčšie pohlavné rozrušenie, než predtým! Filozoficky ale môžeme chápať, že títo oddaní neboli čistejší pred svojím príchodom ku Kṛṣṇovi, ale že sa v ich srdciach prebudili driemajúce hmotné túžby (ŚB 4.29.69). Keď po dlhej dobe začneme upratovať nejakú miestnosť, objaví sa všade prach a špina, ktoré sú skryté v temných zákutiach. Na začiatku upratovania to dokonca vyzerá, že je tá miestnosť ešte špinavšia, než predtým. V skutočnosti bola ale plná špiny už predtým, lenže nikto ju neupratoval, a tak špina zostala bez povšimnutia. Nakoniec je ale miestnosť skutočne vyčistená – nie len zbežne, ale úplne. Podobne spievanie Hare Kṛṣṇa čistí zrkadlo srdca. Keď vychádzajú von hmotné túžby, pokračujte v spievaní. Pokiaľ je srdce veľmi špinavé, môže byť očistný proces zdĺhavý a náročný. Ale konečným výsledkom, ktorý môže prísť až po mnohých a mnohých pokusoch, bude naše čisté srdce bez jedinej škvrny. V tejto súvislosti je veľmi poučná 12. kapitola Madhja-líly Čaitanja-čaritámrity nazvaná „Upratovanie chrámu Gundičá“.
0 komentárov