späť

Obetovanie jedla – Ako zbaviť naše jedlo karmy

Kedy sa jedlo stáva Prasádam?

Pod správnym vedením môže každý premeniť bežné jedlo na duchovnú podstatu. Tento fenomén zmeny niečoho z materiálneho na duchovné je pozoruhodný, ale je to zároveň niečo, čomu sa skutoční jogíni venujú každý deň – dokonca viackrát denne. Stáva sa to, keď sa neobetované jedlo (v sanskritebhoga„) stáva prasádam, teda jedlo posvätené Bohom.

Keď som bol v Indii, navštívil som jeden chrámový program a zbadal som leták, ktorý oznamoval: „Príďte sa pozrieť, ako sa hmota mení na duchovno pred vašim zrakom“. Tento nadpis u viacerých z nás vzbudil pozornosť. Počas programu mal prednášajúci lekciu, ktorá viedla  k tomuto bodu. Nakoniec povedal: „OK, teraz sa to stane. Uvidíte na vlastné oči, ako sa prejaví duchovno“.

Mladí študenti sedeli nedočkavo na svojich stoličkách. Tanier neobetovaného jedla, ktorý bol určený na  hostinu, doniesli a položili pred obrázok Panča-tattvy (Pán Čaitanja a Jeho štyria hlavní spoločníci).  Miestny guru sa potom sklonil, zazvonil na zvonček a predniesol niekoľko mantier. Nakoniec sa postavil a povedal : „Je to tu. Priniesli sme bežné jedlo, a teraz je transformované na duchovnú substanciu.“

Predtým ako mohol niekto niečo namietať, povedal : „Dôkaz bude, keď to teraz zjete a uvidíte, aký to bude mať na vás vplyv.“

Ako Krišna vraví: pratyakshavagamam dharmyam.  „Princíp náboženstva je chápaný priamou skúsenosťou.“ (Bhagavad-gita 9.2),  alebo v tomto prípade, dôkaz je istotne v samotnom ochutnaní. Tí, ktorí ochutnali Krišnovo prasádam, vedia, že má výnimočný účinok, a jedenie prasádam je veľmi rozdielnou skúsenosťou, ako keď jeme jedlo, ktoré nebolo obetované Najvyššiemu s láskou a oddanosťou.

Takže kedy sa prasádam mení na prasádam? Keď je obetované. Ale aby obetovanie bolo úspešné, musí byť prijaté. Keď Krišna príjme to, čo Mu obetujeme, stáva sa to prasádam. Slovo prasádam znamená „milosť“, a v Bhagavad-gíte Pán Krišna vraví, prasade sarva-duhkhanam hanir asyopajayate : „Prijímanie Pánovej milosti ničí všetko utrpenie“.  Teda, keď jeme (alebo ako my vravíme – prijímame) prasádam, cítime radosť a prasádam ničí výsledky našich predošlých hriešnych činov. Rúpa Goswami vraví, že to potom spôsobuje to, že sa cítime veľmi priaznivo.

A čo je to, čo je skutočne prijímané? Je to samotné jedlo? Krišna vraví v Bhagavad-gíte ( 9.26 ) :

Patram pushpam phalam toyam

Yo me bhaktya prayacchati

Tad aham bhakty-upahritam

Ashnami prayatatmanah

 

„Keď Mi niekto s láskou a oddanosťou ponúkne lístok, kvet, ovocie, alebo vodu, prijmem to.“  

 

Vraví, „prijímam bhakti“. Môžeme ponúknuť lístok, kvet, ovocie, mlieko, alebo jedlo pripravené na ghí, ale oddanosť je to, čo tieto preparácie prinesie ku Krišnovi, a čo Ho priťahuje k tomu, aby ich nakoniec prijal.

Šrí Išopanišád (Mantra 5) nám vraví, tad dure tad v antike : „Hoci je Krišna veľmi ďaleko, je tiež veľmi blízko. „ Kdekoľvek sme a niečo Mu obetujeme, vďaka našej oddanosti sa to k Nemu dostane. Mali by sme pochopiť, že nie každé obetovanie je na rovnakej úrovni. Záleží to na úrovni oddaného. Hoci je veľa spôsobov ako kategorizovať oddaných, v tomto prípade môžeme rozpoznať tri typy: Materiálne motivovaní, očistení, a nasýtení láskou. Ich obetovanie tak isto spadá do jednej z týchto troch kategórií.

Materiálne motivované obetovanie

O motivovanom obetovaní vravíme vtedy, keď niečo obetujeme Krišnovi s myšlienkou, že sa nám to vráti v podobe istej hmotnej výhody, benefitu, napríklad – oslobodenie od hmotného utrpenia. „Keď dám toto Krišnovi, budem prosperovať, budem zdravý, moje deti si nájdu vhodných partnerov“, atď. Niekto si môže priať zbaviť sa bolesti, alebo vyliečiť sa z choroby – to je motivované obetovanie.

Toto materiálne motivované obetovanie sa môže diať dvomi spôsobmi. Keď je vykonávané cez guru-paramparu, postupnosť guruov, potom to Krišna príjme, pretože čistí oddaní sú veľmi milostiví, a aby pozdvihli materiálne motivovaných oddaných, úpenlivo prosia Krišnu, aby prijal ich nedostatočné obetovanie. Inými slovami, je to čistota oddaných v guru-parampare, čo transformuje nečisté obetovanie na čisté. Keď materiálne motivovaná osoba vykoná obetovanie na základe vlastného rozmaru, nie cez guru-paramparu, potom sa obetovanie nestáva prasádam. Stále ale tieto obetovania majú význam v tom zmysle, že obetujúci si myslí: „Aspoň to obetujem Krišnovi.“

Samozrejme, akokoľvek ľudia myslia na Krišnu, je to priaznivé. Akama, sarva-kama, moksha-kama: „Bez hmotných túžob, plní hmotných túžob, alebo s túžbou po oslobodení.“ V každom prípade sa postupne očisťujú. Pokiaľ ale Krišna neuplatní svoju výnimočnú milosť, neprijíma jedlo obetované s vedľajšími úmyslami.

Yasyaprasadan na gatih kuto ‘pi: „Bez milosti duchovného učiteľa človek nedokáže spraviť žiaden pokrok.“ (Gurvashtaka 8). Krišna neprijme nič, pokiaľ to neprichádza cez guru-paramparu.

Zaujímavá otázka je, ako sa to vzťahuje na nových záujemcov a oddaných, ktorí nemajú oficiálne zasvätenie, ale robia obetovania. Sú ich obety prasádam? V tomto prípade by sme mali zvážiť silu duchovnej postupnosti. Táto postupnosť nie je limitovaná iba na tzv. zasvätených oddaných, keďže takéto zasvätenie je len formálny akt. Keď niekto dostane inštrukcie od autorizovaného vaišnavu (bhakti-yogína), ako má obetovať jedlo, potom Krišna jeho obetovanie príjme. Krišna neodmietne jeho úprimný prístup, pretože takíto ľudia sú v skutočnosti prijímajúci guru-paramparu a patria do postupnosti, aj keď ešte neprešli procesom dikša zasvätenia.

 

Očistené obetovanie

Druhý typ obetovania je očistené obetovanie, keď bhakti-jogín obetuje niečo Krišnovi, aby Ho potešil. Oddaný nemá žiadne sebecké motívy, chce iba potešiť Pána. Preto doma ponúkne jedlo obrázku, Božstvu, šalagráma-šile. V chráme sa puďžarí s čistým srdcom snažia potešiť Gaura-NitaiRádha-Krišnu. Ale aj v tejto kategórii sú dva typy obetovania: Regulované a spontánne. Regulované obetovania sú vykonávané na základe povinnosti, nasledujúc všetky pravidlá a regulácie.

Druhý typ tiež dodržuje všetky zásady správneho obetovania, ale zo spontánnej náklonnosti k Pánovi. Takýto oddaný má istý stupeň náklonnosti a dominantná myšlienka nie je povinnosť,  „Urobím to, lebo mám také inštrukcie od gurua a šástier..“ Obetovaním podľa gurua a šástier sa ale v oddanom prebudí prirodzená náklonnosť ku Krišnovi a spontánna oddanosť. Táto náklonnosť je mierne odlišná od vyzretej lásky, duchovnej lásky, ale je úprimná. Obidve tieto obetovania musia byť vykonané cez guru-paramparu.

Prasádam v tejto kategórii je rozdielne. Keď niečo Krišnovi ponúkneš z povinnosti, príjme to z povinnosti. Cítim sa zviazaný touto povinnosťou. V Bhagavad-gíte ( 3.24 ) Krišna vraví : „Keby som  nenasledoval pravidlá a regulácie, tak by ostatní ľudia boli zvedení na nesprávnu cestu.“

Krišna koná z povinnosti, ale tí, ktorí mu obetujú prasádam z rýdzej náklonnosti, sú Mu najbližší. Krišna robí na oplátku to isté: Odpovedá s láskavou náklonnosťou k Jeho oddanému. Prirodzene sa naskytá otázka, sú teda rôzne druhy prasádam? A odpoveď je, áno. Krišna vravi : ye yatha mam prapadyante tams tathaiva bhajamyaham. „Ako sa mi kto odovzdáva, podľa toho ho odmeňujem.“ (Bhagavad-Gíta 4.11).

Vzhľadom na kvalitu a kvantitu oddanosti, s ktorou oddaný vykonáva obeť Krišnovi, podľa toho sa obetované jedlo stáva prasádam. Je zaujímavé poznamenať, že schopnosť oddaného vychutnávať si prasádam bude porovnateľná s jeho schopnosťou obetovať prasádam. Inými slovami, oddaní budú vychutnávať duchovnú povahu prasádam na takom stupni, na akom prejavujú oddanosť pri obetovaní.

 

Obetovanie v čistej láske

Posledný druh obetovania je ten, ktorý je z čistej lásky. Keď sa oddaný bhakti-yogín dostane do štádia láskyplnej oddanej služby, Krišna priamo prijíma obety z rúk oddaného, a takto ho odmeňuje. Láskyplná oddanosť je tá, ktorú predvádzajú Krišnoví veční spoločníci v duchovnom svete, kde je priamo zapojený v ochutnávaní všetkých druhov lásky, ktorú Mu Jeho oddaní ponúkajú.

Tak v čom je ten rozdiel a prečo sa teda prasádam stáva duchovným? Jedlo vyzerá rovnako predtým aj po obetovaní, ale to, čo sa v skutočnosti deje, je, že Krišna oddaného obetovanie vzájomne odmeňuje vyjavením Jeho svarupa-šakti, alebo Jeho daivi-prakriti, vnútornej duchovnej sily do tej miery, do akej je oddaný schopný ju prijať. Do úrovne, do ktorej ju chce prijať, alebo do úrovne, ktorú má oddaný v kvalite a kvantite jeho oddanej služby.

Keď bol Pán Čaitanja Maháprabhu v Džaganátha Puri a ochutnával Džaganátha prasádam, bol zaplavený extatickou chuťou. Velebil prasádam a mohol priamo zakúsiť slinu Krišnových lotosových pier zmiešanú s jedlom. Potom oslavoval účinok dotyku Krišnovych pier.

To sa stáva, keď niekto v láskyplnej oddanosti ochutná jedlo, ktoré bolo obetované Pánovi. V tomto prípade, bezpochyby, schopnosť Čaitanju Maháprabhua zakúsiť silu prasádam prekonala schopnosť brahmánov, ktorí ho obetovali Pánovi Džaganáthovi. Prasádam je Krišnova vnútorná sila. Je nerozdielne od Krišnu Samotného a je dynamické. Milujúci oddaný môže zakúsiť viac duchovnej sily nachádzajúcej sa v prasádam, než bolo pôvodne prejavené pudžárimu, ktorý ho obetoval.

Môžeme tiež spomenúť príklad Prahládu Maharádža a Mirabai: Obom bol podaný do nápoja jed, ale vďaka ich veľkej láskyplnej oddanosti sa jed zmenil na nektár, a nemal žiaden účinok. Ako je to možné? Pretože aj jed, aj výživné jedlo, sú časťou relativity tohto hmotného sveta. Keď ale ponúkneme niečo Krišnovi s láskou, potom sa sila Krišnovej sač-čid-ánandy prejaví v tom jedle. Týmto spôsobom sa jed stane tak isto prasádam.

 

Obetovanie našich životov

Akokoľvek, nemali by sme si ale myslieť, že obetovanie je jednoducho iba prasádam alebo jedlo, ktoré ponúkame Krišnovi. Oddaní obetujú Krišnovi celý svoj život.

Yat karoshi yad ashnasi

Yaj juhoshi dadasi yat

Yat tapasyasi kaunteya

Tat kurushva mad-arpanam

 

Krišna vraví:

„Čokoľvek robíš, čokoľvek ješ, čokoľvek obetuješ alebo dávaš, a akékoľvek odriekania konáš, – rob to, ó syn Kuntí, ako obeť Mne.„ ( Bhagavad-Gíta. 9.27 ).

 

Konieckoncov, každý nádych a výdych, čo oddaný koná, je obeta. Keď oddaní spia, pretože potrebujú dať oddýchnuť svojim telám, aby ostali zdravé, a aby mohli ďalej slúžiť Krišnovi, je tiež obeta Pánovi. Čokoľvek prijímajú, jedlo, mydlo, peniaze – všetky tieto veci sú obetované Krišnovi. Týmto spôsobom sa stáva praktické obetovanie Krišnovi prirodzeným.

Mali by sme sa naučiť, ako možno všetko obetovať. Vstávame skoro ráno, a prvá vec, čo robíme, je, že obetujeme naše modlitby Pánovi. Spievame Hare Krišna nie zo zábavy, ale ako obetovanie, aby sme ospevovali Krišnu. A keď niekto žije týmto spôsobom, samotný akt obetovania sa stáva nepotrebný (aj keď to oddaní robia, aby išli príkladom), pretože takíto oddaní sú vždy pohltení v konaní všetkého pre Krišnu.

Preto, yo me bhaktya prayacchati – bhakti tam už je, a Krišna ju veľmi rád prijíma. V skutočnosti, Krišna pozorne sleduje oddaných, aby mohol prijímať ich láskyplnú oddanú službu každý okamih dňa, v každom pohybe ich tela, a v každej myšlienke, ktorú prejavia vo vzťahu ich oddanej služby Jemu. To je konieckoncov to, čo chceme dosiahnuť, a to, čo milujúci oddaní robia: Žijú pre Krišnu, a tak všetko, čo konajú, je vo vedomí Krišnu – stáva sa prasádam.

Pastierikovia si jednoducho sadnú ku Krišnovi a jedia jedlo zo svojich batôžkov – neobetujú nič Krišnovi. Keď niečo Krišnovi ponúknu, vytiahnu to z batôžteka a dajú Mu to rovno do úst. Alebo polovičku sladkosti odkusnú a povedia: „Ó, Krišna, ochutnaj, ako to skvelo chutí!“ a zvyšok Mu dajú do úst.

Yo me bhaktya prayacchati: Je to proste ich láska. Formálnosť obetovania nie je viac potrebná, pretože to, čo Krišna naozaj chce je láska a oddanosť. To je v skutočnosti jediné, čo Ho zaujíma. A kedykoľvek Mu matka Jašóda ponúkne mlieko z prsníka, gópie ponúknu svoje telá, kravy ich mlieko, pasáčkovia s ním zápasia a vyskakujú na Jeho ramená – všetko sa stáva prasádam, pretože všetko je obetovanie z lásky.

Naša práca vo vedomí Krišny teda je, aby sme žili v tomto svete prasádam, a sami sa teda stali prasádam. To je to, čo tvrdí Krišna v Bhagavad-gíte, (4.24) keď vraví, brahmarpanam brahma havir brahmagnau brahmana hutam …:

„Človek, ktorý je úplne pohrúžený vo vedomí Krišny, iste dosiahne duchovné kráľovstvo, lebo sa podieľa na duchovných činnostiach, v ktorých obeť a obetný dar majú rovnakú absolútnu duchovnú povahu.“

Keď rozmýšľame nad tým, ako obetovať všetko Krišnovi, keď sú naše činy obetovaním Krišnovi, keď sú naše slová obetovaním Krišnovi, potom sa určite stávame obetovaním pre Krišnu. Potom sa stávame prasádam. A Krišna je vždy veľmi nedočkavý, aby ochutnal úžasné nálady našich obetovaní Jemu.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov Zanechať komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.