Surdas prabhu, Téma: Bhagavad-gíta ako najstarší biznis plán

Na začiatok by som chcel objasniť, prečo by mal človek študovať posvätné texty. Princípy vedomia Krišnu sú dostatočne jednoduché. Spievame Sväté Meno, staráme sa o oddaných, združujeme sa s oddanými, udržujeme s nimi dobré vzťahy a kážeme. Distribuuje sa prasadam, knihy, robia sa harinamy, všetko je v podstate dostatočne jednoduché. K čomu je teda to štúdium posvätných textov, keď to všetko môžeme jednoducho iba robiť?

V osnove akéhokoľvek pohybu, ktorý človeka dovedie ku Krišnovi je filozofia. Vedomie Krišnu, za tou jednoduchou činnosťou navonok, sa skrýva hlboká filozofia. Čo musíme robiť, aké vlastnosti musíme mať, alebo akými musíme byť, aby sme mohli vykonávať tú jednoduchú činnosť? Čo musí urobiť osoba, aby sa stala jednoduchou?

Čo nám prekáža v tom, aby sme robili jednoduché veci?

Aby sme sa stali jednoduchými, tak musíme prechytračiť svoju múdrosť. Pretože múdry človek nemôže robiť jednoduché veci. Preto sú jednoduchí ľudia múdri ľudia, pretože oni prechytračili svoju múdrosť. Múdrosť nám prekáža v konaní jednoduchých činností a my musíme byť múdrejší ako tá múdrosť. Myseľ funguje tak, že aj keď sú veci jednoduché, tak ona prinesie veľa dôkazov a argumentov, prečo je to zložité. Budú tam rôzne zložité argumenty a rôzne odôvodnenia toho.

Preto nám posvätné texty pomáhajú prekonať tú múdrosť. Pomáhajú nám stať sa jednoduchými. Napríklad Bhagavad-gíta začína tým, že Arjuna vykladá svoje argumenty. On hovorí Krišnovi, že vie lepšie čo má robiť. Ty si samozrejme Najvyšší Pán, ale ja to viem lepšie. Tieto argumenty sú reálne, my ich nemôžeme len tak ignorovať. Preto musíme na tieto argumenty odpovedať, lebo pokiaľ sa nám to nepodarí, tak nebudeme môcť praktizovať úprimne.

Keď bol Ján Hus upaľovaný na ohni, jedna stará žena prišla a prihodila tam trochu dreva. Keď to Ján Hus videl, tak povedal (Sanctus Simplex) čo sa prekladá ako svätá prostota. Toto je veľmi zaujímavý príbeh, lebo znázorňuje človeka, ktorý neštuduje posvätné texty. Môže nasledovať navonok nejakú tradíciu. Môže dokonca nasledovať nejaké pokyny starších. No ak nerozumieme do hĺbky posvätným textom a práve týmito textami by sme sa mali riadiť vo svojich činnostiach, tak všetci budeme podobní tej starenke. Môžeme niečo robiť, ale nebudeme chápať prečo to robíme.

V čom sa v takomto prípade bude líšiť pujari od ventilátora? Môžeme tam dať robota, to bude ekonomickejšie, ale prijme Šríla Prabhupáda takéto uctievanie? Rozdiel medzi človekom a robotom je, že človek jedná uvedomelo. Ale človek je zároveň bytosť, ktorá môže jednať ako robot. Preto potrebujeme posvätné texty, aby sme sa nestali takýmito robotmi.

Bhagavad-gíta

Chcel som trošku povedať aj o Bhagavad-gíte.

Bhagavad-gíta je unikátny posvätný text a tá unikátnosť a čím sa líši od iných posvätných textov je tá, že je napísaná vo forme biznis plánu. Všetky moderné biznis plány majú koreň v Bhagavad-gíte. Sú rôzne systémy plánovania, ale klasicky systém sa skladá z niekoľkých častí. Predtým než začneme, tak potrebujeme mať plán, pri čomkoľvek čo budeme robiť.

Biznis plán sa skladá z niekoľkých častí:

1. časť je analýza trhu, stav trhu a robia sa závery o tom či dáva zmysel začínať túto činnosť.
2. časť je zasvätená priamo popisu tej činnosti. Technológie.
3. časť sú materiály, výpočty, dodatky, ktoré neboli zahrnuté v prvých častiach.

Napríklad v prvých dvoch častiach sa vytvorí nejaké tvrdenie, ale kontrola tých výpočtov sa robí v tretej časti. Tam je väčšinou veľa schém a tabuliek.
Bhagavad-gíta má rovnakú štruktúru toho biznis plánu.

Prvá časť je prvých šesť kapitol. Vishnavath Cakravarti Thakur nazýva tuto časť karma yoga, je tam taký rozbor trhu. Rozbor trhu duchovných ciest. Porovnávajú sa tu rôzne duchovné cesty a robí sa záver, ktorá duchovná cesta je lepšia. Posledný verš šiestej kapitoly 6.44 to tvrdí, že najlepšia cesta je bhakti yoga. A tento záver je preto, že je bhakti yoga najľahšia a vedie najďalej.

Druhá časť je od siedmej kapitoly po dvanástu a už sa volá bhakti yoga. Tu sa popisuje Najvyšší Pán a jeho vzťah so živou bytosťou. Ako prebieha prehlbovanie vzťahov s Najvyšším Pánom. Začína to siedmou kapitolou, ktorá sa volá poznanie Absolútneho. Prichádzame k dvanástej kapitole, ktorá sa nazýva oddaná služba. V tejto druhej časti sa popisuje taká kuchyňa bhakti yogy.

Tretia časť to je taký dodatok. V nej sa rozoberajú také veci, ktoré neboli popísané v predchádzajúcich častiach. Popisujú sa tu kvality hmotnej prírody, hmotný svet. Keď budete čítať túto poslednú časť, tak budete mať túžbu si kresliť rôzne tabuľky, pretože samotná štruktúra tejto časti je taká tabuľková. Ona je takým dodatkom k tým dvom častiam.

Týmto spôsobom je Bhagavad-gíta biznis plánom. Tento biznis plán, to je plán pre náš život.

Čo robia rozumní inteligentní ľudia, keď majú dobrý biznis plán?

Predstavte si, že máte biznis plán a môžete zarobiť milión dolárov. Bude tá kniha ležať niekde v zadných radách, alebo sa ju budete snažiť podrobné prečítať? Je prirodzené, že sa to budete snažiť urobiť. A Bhagavad-gíta je kniha na ktorej by nemal ležať prach. Pretože inak nebudeme úspešní v dosiahnutí úspechu v ľudskom živote.

Šríla Prabhupáda hovoril, že sú určite posvätné texty, ktoré by sme mali študovať. Hovoril že Bhagavad-gíta je na začiatku, je ako škola. Šrímad Bhagavatam je ako univerzita. Čaitanya Čaritamrita je ako doktorandské štúdium. Unikátnosť Bhagavad-gíty spočíva v tom, že je kľúčom k Šrímad Bhagavatamu. Aj keď je povedané, že posvätné texty sa môžu čítať z akéhokoľvek miesta, pretože sú prirovnávane k sladkému cukríku, ktorý v ktorejkoľvek časti ochutnáte, tak je vždy sladký. Sladkosť Šrímad Bhagavatamu je väčšia iba vtedy, ak študujeme Bhagavad-gítu.

Ja si pamätám, keď sa v 90tych rokoch začali objavovať prvé knihy, tak bolo len pár kníh. Bhagavad-gíta, prvé dva spevy Šrímad Bhagavatamu, Nektár oddanosti, Učenie Pána Čaitanyu. Keď som začal pozorne čítať Bhagavad-gítu, tak sa mi začal otvárať Šrímad Bhagavatam z úplne iného pohľadu. Šrímad Bhagavatam je rasa grantha, to je dielo, ktoré nám dáva chuť, ale aby sa tá chuť prejavila v plnej miere, tak musíme najprv skúsiť študovať Bhagavad-gítu. Potom sa bude prejavovať tá chuť. Bhagavad-gíta má tú schopnosť. Druhá schopnosť Bhagavad-gíty je tá, že dáva veľký optimizmus. Pretože bola vyrieknutá na bitevnom poli. Pred Arjunom bola úloha, aby sa zmobilizoval a zvíťazil. Ten duch prekonávania ťažkých situácii, Bhagavad-gíta je ním pretkaná. Žiadny iný posvätný text nedáva toľko optimizmu. Dáva nám vôľu, schopnosť dosahovať svoje ciele. Pretože čo nám bráni v dosahovaní našich cieľov? Lenivosť a Bhagavad-gíta je liek na lenivosť.

Môžeme čítať v poradí, ako sa nám to páči a ako je to pre nás pohodlné, ale ak chcete aby to prešlo hlbšie do vás, tak je lepšie to robiť systematicky. Najskôr skúsiť študovať Bhagavad-gítu, pretože tam je len 700 veršov a potom môžete postupne prechádzať k čítaniu Šrímad Bhagavatamu.

Komentáre Šrílu Prabhupádu

Komentáre Šrílu Prabhupádu pekne prejasňuju text Bhagavad-gíty. Pretože samotné komentáre Šrílu Prabhupádu sú písané takým zvláštnym spôsobom.

Sú dva typy komentovania:

1.Tika
– chronologický, logický komentár. Pokiaľ nedôjdeme do konca komentára, tak nemôžeme pochopiť esenciu toho komentára.

2.Bhasia
– v tomto spôsobe komentovania sa o esencii hovorí od samého začiatku a tá esencia sa znovu a znovu opakuje. Preto to dáva možnosť vyhnúť sa určitým nedostatkom komentovania spôsobu Tika. Pretože ak náhodou nedočítame do konca, tak sa môže stať, že nepochopíme to najdôležitejšie. Kvôli našej nepozornosti, zlej pamäti, alebo slabej inteligencii môžeme zabudnúť na ten hlavný záver. Preto sa opakuje znovu a znovu. To je výhoda komentáru Šrílu Prabhupádu. Sám Šríla Prabhupáda chcel, aby sa tie knihy študovali postupne. On dával ten príklad so školou, univerzitou a doktorským štúdiom.

Problém nastáva aj v tom, že často je pre moderných ľudí ťažké chápať komentáre Šrílu Prabhupádu. Pretože Jeho komentáre sú dosť koncentrované a hlboké. A vplyv Kali yugy je taký, že je náročné Šrílu Prabhupádu pochopiť. Preto sa duchovní učitelia snažia vysvetliť a ukázať komentár Šrílu Prabhupádu. Ukazujú aké sú krásne tie komentáre. Tú krásu by sme si možno bez tých vysvetlení ani nevšimli.

Napríklad často sa stretávam s tým, keď rozoberáme verše z Bhagavad-gíty, že dáva iný literárny preklad, než je ten preklad slovo od slova. Viete, že najskôr ide text v sanskrite, potom je doslovný preklad slovo od slova. A pokiaľ si pozorne prečítame ten preklad slovo od slova, tak esenciu toho verša už nejak chápeme. Ďalej je literárny preklad, on niekedy protirečí tomu prekladu slovo od slova. A oddaní sa divia, prečo je v tom doslovnom napísané jedno a v tom literárnom druhé. Keď pozorne čítame preklad slovo od slova, tak začíname premýšľať a začíname vidieť nejakú hĺbku toho prekladu. A prichádzame k určitým záverom. A Šríla Prabhupáda tam často privádza ten záver, aby ušetril naše sily, pretože nie je žiadna garancia, že my sami dospejeme k tým záverom.

Čím viac študujeme preklady a komentáre Šrílu Prabhupádu, tým viac si všímame ich krásu. Preto musíme využiť pomoc človeka, ktorý už vidí tieto detaily. Preto je v tomto okamihu jednoduchšie študovať Bhagavad-gítu podľa nejakých kurzov oddaných, ktorí vedia o čom rozprávajú. Tam sa ukazuje štruktúra Bhagavad-gíty, spojenie jej časti, ako príklad sa tam rozoberajú nejaké iné komentáre, zobrazuje sa tam hĺbka.

Ja čítam Bhagavad-gítu ako detektív. Pretože sa mi otvára veľa zaujímavých veci. Moja predstava čo mám teraz sa veľmi líši od tej čo som mal po prvý krát. Keď som čítal Bhagavad-gítu prvý raz, tak som si hovoril, že je tam toho veľmi veľa napísaného. Možno tam je niečo naviac. Možno by sa to dalo napísať kratšie. Nevidel som spojenie medzi časťami Bhagavad-gíty, medzi časťami komentárov Šrílu Prabhupádu. Ale čím viac to čítam, tak tým zaujímavejšie to je.

Je dôležité študovať filozofiu, pretože to privádza k tomu, že sa rozvíja naša staya bhava. Staya bhava je dôležitý komponent rásy. Aby sme pocítili chuť oddanej služby, je potrebné rozvíjať staya bhavu. Ona sa rozvíja práve so štúdiom vaišnavskej filozofie. Preto by sa nemalo zanedbávať štúdium Bhagavad-gíty. Snažte sa nájsť nejaký kurz, ktorý vás viac inšpiruje a prechádzajte tým materiálom.

Bez sebarealizovanej osoby nie je možné pochopiť Bhagavad-gítu a dokonca ani komentáre Šrílu Prabhupádu. Predovšetkým by sme sa mali snažiť študovať materiály tých oddaných, ktorí sú realizovaní, oni nám môžu otvoriť tie zaujímavé veci, môžu nám ukázať ako perfektné je to tam napísané. Pozri sa aká je tam logika. Keď budete čítať sami, tak si tam tie veci jednoducho nevšimnete a budete si myslieť, tam je toho nejak veľa napísaného. To už sa dalo napísať kratšie a možno sa to ani nemusí vôbec čítať. Ja už to všetko viem. Ale toto nebude vážny vzťah k oddanej službe a samozrejme nedosiahneme výsledok, ktorý očakávame.

Bhagavad-gíta sa nedá pochopiť, pretože sa nelíši od Najvyššieho Pána. Často sa stretávame s tým, že ju čítame a dostávame odpovede na nejaké naše otázky. Prečo sme si to nevšimli skôr? Bhagavad-gíta sa mení, je to živá osobnosť. Niekedy ukazuje jednu stranu svojej osobnosti, niekedy inú. Rovnako ako osobnosť sa prejavuje z rôznych strán, o ktorých sme skôr nevedeli. Preto hovoriť, že poznáme Bhagavad-gítu je veľmi silná sebaistota. Ja som osobne robil veľké množstvo kurzov, ale nemôžem povedať, že poznám Bhagavad-gítu. Áno, niečo poznám, ale zďaleka nie všetko. Je tam ešte veľa nepoznaného a preto sa to dá študovať znova a znova a nikdy to nebude nuda. To je správny efekt štúdia Bhagavad-gíty, keď ju študujeme správne, tak sa u toho nemôžete nudiť.

Pre začiatok by som vám odporučil zúčastniť sa kurzu Samanya bhakti šástry. Potom pre vás bude jednoduchšie zapamätať si a vstrebávať materiál duchovných učiteľov, pretože takto keď počúvate, tak sa to ľahko zabudne. Správne načúvanie je, keď informácia vchádza do ucha a preniká do srdca a mení srdce. A takto by sme mali študovať.

Musíme mať náladu študenta. Žiak je ten ktorý chápe, že nič nevie. Môžeme povedať, že niečo vieme, pokiaľ vieme s istotou povedať, že nič nevieme. Pokiaľ chápeme, že nič nevieme, tak je to taká pozitívna mentalita a budeme sa to chcieť dozvedieť. Nepozorne štúdium a načúvanie sú príznaky pýchy. Považujeme sa za vyššieho, ako to poznanie, ktoré dostávame. Poznanie sa predáva z hora dole. Preto to poznanie nepreniká. Preto prvá úloha duchovného učiteľa je, že musí žiaka zbaviť pýchy. Pretože keď to neprebehne, tak to poznanie nebude predané. Krišna zbavil pýchy Arjunu tým, že ho nazval šudrom, anarjom a eunuchom. Arjunovi povedal, že je impotent a pýtal sa ho načo je vôbec dobrý. Takto Krišna zbavil Arjunu pýchy. Pretože Arjuna určitý čas bol eunuchom a učil tancu ženy a Krišna mu pripomenul túto epizódu. Preto duchovný učiteľ niekedy rozpráva takéto prísne veci, ale to iba pre naše dobro. Preto, aby sme to mohli pochopiť. A čo potom urobil Arjuna? Nie, nie ja nie som taký, prečo tak o mne hovoríš. Takto sa začal dialóg a skončil dostatočne úspešne.