Hanuman patrí medzi najobľúbenejších polobohov v Indii. Malá „opičia“ postava, Hanuman, je často zobrazená ako kľačí so spojenými dlaňami pred Pánom Rámom, Sítou a Lakšmanom. Niekedy je znázornený s otvoreným hrudníkom, v ktorom v oblasti srdca vidno podobu Pána Rámu, inokedy ako letí vzduchom držiac v ruke kus hory.

Jeho podoba máva často dlhé vlasy, či niekedy päť hláv. Jeho ruky sú často vidieť v geste (mudre) na odstránenie strachu (abhaya) a dáva tak požehnania (varada). Niekedy je znázornený ako nesie kyjak, luk alebo blesk.

V priebehu času Hanuman získal slávu nielen medzi vaišnavami, ktorí uctievajú Krišnu a Jeho inkarnácie, ale aj medzi tými, u ktorých by sme to najmenej očakávali, ako sú zápasníci, ktorí ho nazývajú Vajrangabali, t.j. ten, kto má silné ruky ako blesk, či dokonca u moslimov u ktorých je známy ako Mo-Atbar Madadgaar alebo „spoľahlivý pomocník“.

V Rámayane, epose spísanom veľkým mudrcom Valmikim, sa Hanuman prvýkrát objavuje na začiatku štvrtej knihy, známej ako Kishkindha-kanda. Vo väčšine tejto sekcie Hanuman hrá malú úlohu ako jeden z piatich emisárov vyslaných opičím kráľom Sugrivom odhaliť identitu a zámery Pána Rámu a Lakšmana. Smerom ku koncu Kishkindhy je však jasné, že Hanuman nie je nejaká menej významná postava. A keď otvoríme ďalšiu knihu (Sundara-kanda), Hanuman sa prejavuje ako hrdina, ktorý dominuje v rýchlosti, sile, múdrosti, odvahe a oddanosti.

V Uttara-kande mudrc Valmiki rozpráva o Hanumanovom narodení a detských zábavách. Ako mladé dieťa Hanuman považoval Slnko na ovocie. Keď sa ho pokúsil chytiť, poloboh Indra ho zrazil k zemi a svojim bleskom mu zlomil čeľusť. Hanumanov súcitný otec, poloboh vetra Vayu, potom privolal ďalších polobohov, aby Hanumanovi udelili požehnania a obdarili ho mimoriadnymi schopnosťami, ako bola už spomenutá jeho fyzická zdatnosť a nadprirodzené schopnosti. V mladosti Hanuman vandalizoval ašrámy  lesných askétov, ktorí ho prekliali, aby zabudol na to, že má takéto schopnosti, až kým nestretne Pána Rámu. Po tom ako Ho stretol, začal tieto dary používať v službe Pánovi a pre dobro všetkých.

Pokiaľ ide o Hanumanovu povahu, bol naozaj opica. Valmiki používa slová Kapi, t.j. hnedo-oranžovú farbu a Vanara, slovo ktoré znamená – patriaci do lesa, lesné zviera a pod. Neskôr týmto slovom boli označované hlavne opice. Hanuman často prejavoval aj vlastnosti typické pre opice. Svojimi vlastným slovami, ako je uvedené v Ramayane (5.53.111), má veľkú prelietavosť (Nityam Asthira-citta) a neschopnosť zostať nečinný čo i len na chvíľu (Anavasthita). Napriek tomu je Hanumanova opičia povaha darom od Pána a akákoľvek charakteristika, ktorá by sa inak mohla zdať diskreditujúca, je božským aranžmánom v službe Pánovi.

Hoci Hanuman má vo všeobecnosti vzhľad opice, v období Rámayany, v Treta-yuge, stovky tisíc rokov dozadu – boli takéto opice viac ako ľudské bytosti. Valmiki to jasne popisuje, keď píše o ich reči, oblečení, pohreboch, obydliach, festivaloch a tak ďalej. Hanuman a Vanarovia boli teda polovičné opice a poloviční ľudia. Hanuman bol však obdarený špeciálnymi schopnosťami. Mohol na seba vziať akúkoľvek formu, stať sa veľkým alebo naopak malým a pod. Valmiki píše, že mohol vyletieť do vzduchu  podobne ako dnešný komiksový superhrdina.

Ohromení Hanumanovými úžasnými vlastnosťami, mnoho ľudí v Indii považujú Hanumana za nezávislého Boha. Často je takto uctievaný dedinčanmi, aby ich chránil proti duchom, chorobám, a tak ďalej. A tak sa v Indii dnes objavujú dve odlišné podoby: Pokorný a oddaný, ako bol pôvodne známy vo Valmikiho Rámayane, ale aj nesprávne, ako nezávislé božstvo, ktoré uctievajú bez odkazovania sa na Sítu a Rámu.

Písma však jasne uvádzajú, že Hanuman a Vanarovia sú oddaní, nie bohovia. V celej Sundara-kande v Rámayane sa jasne vyzdvihuje Rámov zvrchovaný status. Tam Ho, cez krásne chválospevy, Hanuman opevuje znova a znova. Hanuman je jednoznačne bhakta a Ráma Bhagavan – Pán. Robí ho slávnym, že slúži Pánovi Rámovi tým, že nájde Sítu, prinesie jej posolstvo od Pána Rámu, riskuje svoj život kvôli zlému démonovi Rávanovi, atď. V skutočnosti, celá Rámayana vzdáva hold jeho neochvejnej oddanosti Pánovi Rámovi.

Neskorší komentátori rovnako chvália jeho oddanosť. V skutočnosti, pri diskusii o oddaných, ktorí dokonale zastupujú každú z piatich rás, alebo vzťahov, ktoré človek môže mať s Pánom, Sanatana Gosvami, v jeho Brihad Bhagavatamrite uvádza Hanumana, ako príklad dokonalosti dasya-rasa t.j. služobníckeho vzťahu. Hanuman je služobník Boží, par excellence.

Možno z tohto dôvodu Pán Ráma požehnal Hanumanovi tým, že mu umožní zostať v tomto svete, aby Mu slúžil, dokiaľ sa bude ospevovať  sláva Pána Rámu. Mahábharata poznamenáva, že nesmrteľný Hanuman žije v Himalájach do dnešných dní, spievajúc meno Pána Rámu v dokonalej extáze.

Hanuman v Čaitanya líle

Keď Pán Krišna zostúpil pred päťsto rokmi ako Šrí Čaitanya Maháprabhu, Jeho oddaní zostúpili s Ním, aby boli súčasťou Jeho zábav. Jedným z týchto večných spoločníkov Pána bol Hanuman, ktorý sa s Pánom Čaitanyom objavil ako lekár menom Murári Gupta.

V inkarnácii ako Pán Čaitanya Maháprabhu, Pán Krišna učil svet, ako oddane slúžiť Krišnovi, pôvodnej podobe Božskej Osoby. Pán Krišna má však aj mnoho ďalších podôb, každú s jej vlastnými večnými oddanými. A v Čaitanya-čaritamrite (Madhya-líla 15.142-156) Pán Čaitanya testuje Murári Guptu a velebí ho za jeho výhradnú oddanosť Pánovi Rámačandrovi:

„’Potom jsem Murāriho Guptu žádal: ,Uctívej Kṛṣṇu a přijmi u Něho útočiště. Jedině služba Jemu uspokojí mysl, nic jiného.‘ “

Tak Mě slyšel hovořit znovu a znovu a jeho mysl se pod Mým vlivem začala trochu měnit.

Murāri Gupta odpověděl: ‚Já jsem Tvůj služebník a vykonavatel Tvých pokynů. Nejsem nezávislý.‘

Potom odešel domů a celou noc přemýšlel o tom, jak se bude muset vzdát společnosti Raghunātha, Pána Rāmacandry. Velice se tím trápil. Murāri Gupta se začal modlit u lotosových nohou Pána Rāmacandry, aby mohl té noci zemřít, protože nebyl schopný vzdát se služby lotosovým nohám Raghunātha. Murāri Gupta celou noc naříkal. Jeho mysl nemohla najít klid, a proto se mu nepodařilo usnout a byl celou noc vzhůru.

Ráno za Mnou Murāri Gupta přišel, uchopil Mé nohy a s pláčem vyslovil svou prosbu.

Murāri Gupta řekl: ‚Já jsem svou hlavu prodal lotosovým nohám Raghunātha. Nyní ji nedokáži vzít zpět, protože by mi to způsobilo příliš mnoho bolesti. Vzdát se služby lotosovým nohám Raghunātha je pro mě nemožné. Když to však neudělám, poruším Tvoje nařízení. Co mám dělat?‘

Murāri Gupta na Mne naléhal: ‚Ty jsi nejmilostivější, uděl mi tedy prosím tuto milost: Nechť tu před Tebou zemřu, ať je s mými pochybami konec.‘

Když jsem to uslyšel, měl jsem velkou radost. Pak jsem Murāriho Guptu zvedl a obejmul.

Potom jsem mu řekl: ‚Sláva tobě, Murāri Gupto! Tvůj způsob uctívání má nesmírně pevné základy a to až do té míry, že ani na Mou žádost se tvoje mysl neodchýlila. Právě takovou náklonnost musí chovat služebník k lotosovým nohám Pána. Oddaný nedokáže opustit útočiště lotosových nohou Pána, ani když si odloučení přeje Pán. Žádal jsem tě znovu a znovu, abys místo Pána Rāmacandry uctíval Kṛṣṇu, jen proto, abych vyzkoušel tvoji pevnou víru ve tvého Pána.

Takto jsem Murārimu Guptovi poblahopřál: ‚Ty jsi ve skutečnosti inkarnace Hanumāna, a proto jsi věčným služebníkem Pána Rāmacandry. Proč by ses tedy měl vzdát uctívání Pána Rāmacandry a Jeho lotosových nohou?‘ „