Posledný deň (nazývaný aj Rasa Purnima, Karttika Purnima, Tripurari Purnima, Deva-Diwali, Deva-Deepawali a pod.) mesiaca Karttik je prvý deň splnu. Deň, keď Pán Krišna predvádzal tanec rāsa-līlā. Vo vaišnavskej tradícii je tento deň považovaný za významný a výnimočný pre uctievanie Rádhy aj Krišnu. Túto sladkú zábavu oslavujú oddaní Pána Krišnu každý rok v deň Rasa Purnima, ktorý je zároveň posledným dňom mesiaca Kartik. V Bengálsku tento deň mnohí ľudia oslavujú púťami na sväté miesta.
Šrí Krišna rása-líla
(Šrí Krišna robí Rása-yátru dvakrát do roka. Raz vo Vasant (jar) a jeden v posledný deň mesiaca Karttik, keď je mesiac v splne.)
bhagavan api ta ratrih
saradotphulla-mallikah
viksy- arantum manas cakre
yoga-mayam upasritah
„Šrí Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť plná všetkého bohatstva, ale keď videl tie jesenné noci voňajúce rozkvitnutými jazmínovými kvetmi, obrátil svoju myseľ k láskyplným záležitostiam. Na splnenie Svojich zámerov použil Svoju vnútornú silu.“
Šrímad Bhagavatam 10.29.1
V jesennom období, počas Krišnovho ôsmeho roku, v noci za splnu Mesiaca sa Krišna zabával s krásnymi mladými gópiami z Vradže. V tento najposvätnejší večer v noci splnu mesiaca Karttik, v lese Vrindávanu začína na východnom obzore vychádzať Mesiac. Má krásnu zlatú farbu a všade naokolo je atmosféra preplnená šťastím. Obloha sa zdá, akoby bola vymaľovaná krásnou zlatou osvetľujúcou aurou Mesiaca. Vtáky spievajú sladkými zvukmi, najviac lahodia ušiam. Vietor svojím pôvabným spôsobom prefukuje lístie a stromy spievajú krásnu pieseň. Celý les Vradžadhámu bol opojený sladkosťou tohto najpriaznivejšieho večera, a tak sa v srdci Najvyššej Božskej Osobnosti, Šrí Šyamasundára prebudila túžba vychutnať si krásnu zábavu, tanec rāsa so svojimi najmilovanejšími gópiami.
anganam anganam antara madhavo
madhavam madhavam cantarenanganah
ittham akalpite mandale madhya-gah
sanjagau venuna devaki-nandanah
„Slavnost tance rāsa začala, s gopīmi seskupenými do kruhu. Pán Kṛṣṇa se expandoval a vstoupil mezi každou dvojici gopī, a jak tento vládce mystických sil položil své paže kolem jejich šíjí, každá dívka si myslela, že stojí jen vedle ní. Polobohy a jejich manželky posedla dychtivost být svĕdky tance rāsa a brzy zaplnili nebe stovkami nebeských letadel.“
Šrímad Bhágavatam 10.33.3
Najvyšší Pán Krišna hrá na svojej flaute pre nás všetkých. Vyzýva každého z nás, aby sme jednoducho vstúpili do Jeho božskej zábavy, a takto mu to Jeho oddaní oplácajú, tým že vstúpia. Vďaka milosti Šrí Čaitanyu Maháprabhua a Šrílu Prabhupádu máme poznanie, ako prijímať Krišnove zábavy správnym spôsobom a vychutnávať si ich sladkosť.
“Postupným rozvíjaním transcendentálneho poznania sa môžeme dostať na úroveň transcendentálneho umenia hudby a tanca, ktoré Pán predvádza vo svojej rāsa-līle. Bez védskeho poznania však človek len ťažko pochopí transcendentálnu povahu Pánovho tanca a hudby.“
Šrímad Bhagavatam 2.2.4.
Táto pūrnima (spln Mesiaca) je pre vaišnavov považovaná za veľmi priaznivú. Nastáva po skončení monzúnového obdobia, takže obloha je jasnejšia a tmavšia, takže Mesiac sa zdá byť jasnejší ako zvyčajne. Krišnovi oddaní vedia, že v tento deň, Boh predvádzal rāsa-līlu, tanec božskej lásky. Podľa Brahma Vaivarta Purāṇy, Krišna v tento deň uctieval Rádhu, keďže tanec rāsa sa bez Rádháraní nedokáže uskutočniť. Inak povedané, bez Nej, je neúplný.
„Rāsa-līlā je Krišnovo usmievanie, pri ktorom si Krišna osobne vychutnáva veľmi sladké usmievanie. Nesnažte sa teda hneď vidieť Krišnov úsmev. Najskôr sa pokúste vidieť Krišnove lotosové nohy, padambudžam. Potom postupne stúpajte hore vyššie. Keď sa zvyknete pozerať na Jeho nohy, hneď ako zavriete oči, okamžite uvidíte Krišnové nohy, potom pôjdete ďalej, potom postupujte vyššie. Choďte ďalej. Choďte ďalej. Choďte ďalej. A to je Šrímad-Bhágavatam, prvý spev, druhý spev, tretí spev, štvrtý spev. Týmto spôsobom musíte prejsť k desiatemu spevu. Potom desiaty spev znamená hlava. A potom, v desiatom speve, kapitoly, 29-35 kapitola, to je úsmev. Nesnažte sa hneď vidieť Krišnu, ako sa usmieva. Potom budete zmätení. Vyžaduje si to kvalifikáciu a vyžaduje si to čas, ale ak je Krišna spokojný, môže ukázať svoj úsmev okamžite. To je zvláštna láskavosť. Ale všeobecný spôsob je vidieť predovšetkým Krišnove lotosové nohy a urobiť svoje úsilie dokonale vykonané týmto šravanam kīrtanam višnoh, šrinvanti gayanti [Šrímad Bhagavatam 7.5.23]. Toto je ten proces.“
Prednáška Šrímad-Bhágavatamu 1.8.36, Mayapur, 16. októbra 1974
Zaujímavosť: Práve v túto noc v roku 1515 vstúpil Šrí Čaitanja Maháprabhu do Vrindávanu.
Bhíšma Pančaka
Týchto päť dní je venovaných Bhíšmadévovi, synovi matky Gangy. Je starým otcom Pánduovcov, potomkom veľkého kráľa Bharatu z dynastie Kuruovcov. Obdobie padá na posledných 5 dní mesiaca Karttik, posledný mesiac Čaturmasye.
Hovorí sa, že pripomína život starého otca Bhíšmadéva, kľúčovej postavy historických dejín, ktorý je známy ako mocný bojovník a hlavný veliteľ kráľovskej armády, ktorý sa zriekol vlastných nárokov na svetský trón a namiesto toho zostal po celý život v celibáte, ako sa uvádza v Mahábhárate a Šrímad-Bhágavatame.
Po chronologických udalostiach, ktoré sa odohrali na bojisku pri Kurukšétre, bol Pán Krišna s Bhíšmadevom nesmierne spokojný a udelil zvláštnu milosť tým, ktorí uctievajú Pána Hariho a venujú sa oddanej službe počas týchto piatich dní. Čo je to za zvláštnu milosť?
Pán Krišna povedal, že obdaruje čistou oddanosťou tých, ktorí počas týchto posledných piatich dní Karttiku úprimne dodržiavajú určité askézy. Podľa gaudiya vaišnavov je Bhíšmadéva veľmi dobre známy ako jeden z dvanástich mahádžanov – autorít vo vede o vedomí Krišnu. V mladosti dostal požehnanie, že zomrie len vtedy, keď si to bude priať. Svoje posledné dni strávil dávaním duchovných a politických pokynov kráľovi Judhištirovi, keď ležal na lôžku zo šípov, keďže bol zranený na bojisku na Kurukšétre. Po tom, čo Pánduovci bitku vyhrali, sa Bhíšmadeva konečne cítil pokojný a chcel opustiť svoje telo, hľadiac do lotosovej tváre Pána Krišnu v Jeho transcendentálnej podobe štvorrukého Višnua. To svedčí o jeho neochvejnej viere a oddanosti Pánovi Krišnovi, o ktorej vieme, že je najvyššou dokonalosťou života.
V Hari Bhakti Viláse sa hovorí, že ak je človek schopný, mal by dodržiavať pôst od určitých potravín na Bhíšma-pančaku pre potešenie Pána. Toto je voliteľné. Pôst by sa mal začať spomienkou na Bhíšmadévu v deň ekadaši a mal by sa skončiť Pūrnimou [splnom mesiaca]. Padma Purána hovorí, že človek takto poteší Pána a robí takouto askézou duchovný pokrok. Tento päťdňový pôst je ťažký pre tých ľudí, ktorí to v bhakti nemyslia vážne. Ak niekto dodržiava tento pôst, má sa za to, že dodržiaval všetky ostatné pôsty, pretože je veľmi záslužný a oslobodzuje človeka od veľkých hriechov. Preto by sa mal každý veľmi snažiť postiť sa v týchto posledných piatich dňoch na počesť Bhíšmadévu.
Śrīla Súta Goswámi hovorí v Padma Puráne, Uttarakhande: „Tento oslobodzujúci pôst nepoznajú ani polobohovia. Ak niekto počúva, čo som povedal a postil sa týchto päť dní, aj keby mal sex so sestrou, dcérou, matkou atď., oslobodí sa od tohto hriechu. Aj keď niekto iba pozorne počúva toto rozprávanie, dosiahne šťastie. Znovu a znovu vám hovorím pravdu, že tento pôst by sa mal držať v tajnosti a neustále v ňom pokračovať – taký človek určite dosiahne oslobodenie.”
Tulasí a Višnu
Karttika Pūrnima sa oslavuje aj ako deň zjavenia Matsyí, rybej inkarnácie (avatara) boha Višnua a Vrindy, zosobnenia Tulasí. V Brahma Vaivarta Puráne je Tulasí gopī prekliata, aby sa narodila na Zemi ako princezná a vydala sa za Šankakudu, asuru. Zostala oddanou Višnuovi a veľmi si želala vydať sa za Neho. Keď Šankakuda svojimi zbraňami ohrozoval existujúci poriadok, ktorý je neporaziteľný kvôli cudnosti svojej manželky, Višnu prevzal Šankakudovú podobu a oklamal ju, aby ho objala, čím stratí svoju cudnosť a umožní Šivovi triumfovať v jeho boji nad asurom. Višnu potom odhalil svoju pravú podobu a oženil sa s ňou. Tulasí Ho prekliala, že Višnu pre jeho trik na seba vezme podobu kameňa šalagram , a aby ju upokojil, vyhlásil, že jej podstatou sa stane rastlina Tulasí a rieka Gandakí. Jej božská podoba vystúpila na Vaikunthu, aby bola s Ním.
Ponúknite Tulasí nejakú službu, ponúknite poklony, arati, prasādam…a mentálne ju ožeňte s Višnuom. Modlite sa k Šrímati Tulasí dévi, aby predložila vaše úprimné modlitby tomuto úžasnému ctiteľovi Šrí Šyámasundárovi.
Tulasí ako zdroj bhakti
Písma sú plné zábav, ktoré odhaľujú silu Tulasí pri rozvíjaní oddanosti Pánovi. Šrímad Bhágavatam hovorí o zábave so štyrmi Kumárami, synmi Pána Brahmu, ktorí boli veľmi pripútaní k neosobnému aspektu Boha. Keď vánok nesúci vôňu lístkov Tulasí a šafránu z lotosových nôh Osobnosti Božstva s lotosovými očami vnikol cez nosné dierky do sŕdc týchto mudrcov (Kumárov), zažili zmenu tela aj mysle, dokonca aj keď boli pripútaní k neosobnému aspektu Najvyššieho.
Takže jednoduchým ovoňaním vône lístkov Tulasí sa štyria Kumárovia stali čistými oddanými Pána.
V Čaitanya līle bol Šríla Advaita áčárya veľmi znepokojený, keď videl rast bezbožnosti. Preto sa rozhodol vyzvať Osobnosť Božstva Krišnu, aby zostúpil uctievaním Pána lístkami Tulasí a vodou Gangy. Keď bol Šrí Krišna potešený touto oddanosťou, zostúpil ako Čaitanya Maháprabhu.
Haridás Ṭhākur, veľký oddaný Čaitanyu Maháprabhua, očistil prostitútku, ktorá prišla s úmyslom zviesť ho, pokynmi spievať sväté meno a uctievať Tulasí. Touto službou sa natoľko pozdvihla, že dokonca aj veľkí vaišnavovia prišli získať jej milosť.
V Nektáre oddanosti je služba Tulasí oslavovaná ako jedna z položiek oddanej služby. Tulasí z pomedzi všetkých ostatných kvetov, dáva zvláštnu prednosť Pánovi, ktorý sám má girlandy s lístkami Tulasí.
V Skanda Puráne je výrok, ktorý chváli rastlinku Tulasí takto: „Dovoľte mi, aby som sa s úctou poklonil Tulasí, ktorá môže okamžite poraziť množstvo hriešnych činností. Len videním alebo dotykom tohto stromu sa človek môže zbaviť všetkých ťažkostí a chorôb. Jednoduchým zložením poklony a naliatím vody na strom Tulasí sa človek môže zbaviť strachu, že bude poslaný pred Yamarája (kráľa smrti, ktorý trestá hriešnikov) Ak niekto niekde zaseje strom Tulasí, určite sa stane oddaným Pánovi Krišnovi. A keď sú lístky Tulasí obetované s oddanosťou k lotosovým nohám Krišnu, dochádza k plnému rozvoju lásky k Bohu.“
Všetka sláva Tulasí dévi!
Tripurárove (Šivove) víťazstvo
„Tripurari Purnima“ alebo „Tripuri Purnima“ je odvodené od Tripurari – nepriateľ démona Tripurásura. Tento deň teda označuje víťazstvo Pána Šivu nad tromi démonmi — Vidunmali, Tarakaksha a Viryavana. Tripurari je epiteton poloboha Šivu. Šiva, vo svojej podobe Tripuraru v tento deň zabil Tripurásuru. Tripurásura si podmanil celý svet a porazil polobohov a tiež vytvoril tri mestá vo vesmíre, spoločne nazývané „Tripura”. Zabitie démona (troch démonov v jednom) a zničenie ich miest jediným šípom zo strany Šivu rozveselilo polobohov a vyhlásili tento deň za sviatok. Tento deň sa tiež nazýva aj ako Déva-Diwali (Diwali pre polobohov).
Narodeniny Kártikeyu
V južnej Indii sa Karttika Pūrnima oslavuje aj ako narodeniny Kārtikeyu, poloboha veliteľov vojny a staršieho syna Šivu. Tento deň je zasvätený aj pitrom – mŕtvym predkom. Festival má ešte väčší význam, keď deň pripadá na nakšatru (mesačné sídlo) Krittika a potom sa nazýva Mahá Karttika. Ak je nakšatra Bharani, výsledky sú uvedené ako špeciálne. Ak je to Rohini, potom sú plodné výsledky ešte viac. Akýkoľvek filantropický čin v tento deň má priniesť úžitok a požehnanie rovnajúce sa vykonaniu desiatich obetí.
Zjavenie Šrí Nimbarkáčaryu
Śrī Nimbarakāčarya pochádza z línie Kumára Sampradaye a predpokladá sa, že žil okolo 11. a 12. storočia. Narodil sa veľmi zbožnému páru bráhmanov z rádu Tailanga. Väčšinu svojho oddaného života prežil na mieste zvanom Nimbagrama neďaleko Govardhanu vo Vrindávane. Bol veľkým askétom rádu Tridandi. Dostal priamy pokyn od Pána Šivu, aby išiel do posvätného baelského lesa v dedine Nimbarka, kde sú štyria kumárovia pohltení meditáciou. Išiel sa tam s nimi stretnúť, aby sa osvietil prijatím transcendentálneho poznania a prijal ich za svojich duchovných majstrov. Prijali ho za svojho učeníka a prikázali mu, aby sa riadil pokynmi, ktoré napísali v Sanat Kumar Samhite. Dali mu Rádha-Krišna mantru, ktorá ho poučila o metóde uctievania Rádhy a Krišnu s citmi veľkej lásky nazývanej Bháva-marga.
Raz sa pred ním osobne zjavil Pán Čaitanya a požiadal ho, aby kázal o oddanej službe a zábavách Rádhy a Krišnu, čo ho veľmi uspokojilo. Pán Čaitanya mu povedal, že počas Jeho vzdelávacích zábav v Navadwipe sa on, Nimbarakāčarya ako Kešav Kašmír zrodí v Kašmíre ako veľký pandita, bude cestovať po celej Indii a porazí všetku opozíciu. Jeho povesť a učenosť budú všade oslavované. Počas putovania po Šrí Navadvípe navštívi Šrídham Mayapur a že počúvajúc jeho kázanie, všetci tzv. “učenci” utečú. Vďaka milosti Matky Sarasvatī spozná svoju skutočnú identitu, vzdá sa svojej falošnej pýchy, prijme útočisko u Pána Gaurangy a Pán mu pritom udelí najvyšší dar láskyplnej oddanej služby. Takto môže uspokojiť Pána hlásajúceho filozofiu Dvaita-advaitu. Pán mu vyhlásil, že v budúcnosti, keď Pán začne Svoje sankírtánové hnutie, bude osobne kázať, pričom si vezme podstatu svojej filozofie spolu s ďalšími tromi filozofiami āčaryov – Madhváčaryu, Rámanúdžu a Vishnuswamiho. Po vypočutí začal Nimbarka roniť slzy a odišiel z Navadvípu, aby pokračoval vo svojej kazateľskej misii.
Zatiaľ žiadne komentáre.