Gopáštamí

suklastami karttike tu
smrta gopastami budhaih
tad-dinad vasudevo ‘bhud
gopah purvam tu vatsapah

„Ôsmy lunárny deň svetlých dvoch týždňov mesiaca Karttik je známy ako Gopáštamí. Od tohto dňa Pán Vāsudeva slúžil ako pastier kráv, zatiaľ čo predtým sa staral o teľatá.“
Šrímad Bhágavatam 10.15.1

Gopáštamí (krava sa povie v sanskrite go) je jednou z najdôležitejších a najveselších zábav spomedzi všetkých zábav Pána Šrí Krišnu. Ôsmy lunárny deň mesiaca Karttik je známy ako Gopáštamí. V tento priaznivý deň Nanda Maharádž poslal svoje deti Krišnu a Balaráma po prvýkrát pásť kravy. Čiže týmto Krišna teraz vstúpil do veku kumara (z veku pauganda).

Do veku paugandy bol Krišna chovateľom teliatok. Po vstupe do veku kumara začal pán Šrí Krišna v priaznivý deň Gopáštamí pásť kravy. Aby bola svedkom tejto udalosti Šrímati Rádhárání,vzala na seba podobu jeho priateľa, jedného z pasáčkov. Rádháraní, Krišnova večná spoločníčka, chcela pásť kravy, ale bolo jej odopreté, keďže je dievča. Takže sa prezliekla za chlapca, pretože sa podobala na Subalu, Krišnovho kamaráta, ktorý pasie kravy. Obliekla si jeho dhóti a odev a pripojila sa ku Krišnovi pri pasení kráv spolu so jeho spoločníkmi pre zábavu.

Ako sa oslavuje Gopáštamí ?

Go-Púdža sa koná v tento deň. V tento priaznivý deň ľudia uctievajú kravy. V hinduistickej kultúre sa kravy nazývajú aj „gaumata“ (krava matka) a sú uctievané ako bohyne. Ponúkajú kravám krmivo. Na Šukla-aštami tithi v mesiaci Karttik skoro ráno ľudia kúpu kravy, ponúkajú im kvety, voňavky a zdobia ich rôznymi odevmi spolu aj s ich teliatkami.

Oddaní kŕmia kravy krmivom a robia okolo nich parikrám a potom idú dať kravy pásť. Neskôr večer, keď sa kravy vrátia, je tento čas známy ako godhuli muhurat. V tom čase ich tiež vítajú a uctievajú. Dotknú sa ich lotosových nôh a modlia sa za ich zdravú a prosperujúcu budúcnosť. V tento deň sa v goshale (kravíne) rozdávajú milodary.

V Šrímad Bhágavatame sa uvádza, že Pán Šrí Krišna chodil bosý vo veku šiestich rokov a viedol pred sebou kravy. V tom čase ešte ani Jeho šľapaje neboli poriadne vyryté do Zeme keď kráčal. Krišnu vždy poteší, keď naňho dopadne prach z kopýtok Jeho kráv.
Krišna chodil bosý v prachu a všade zanechával odtlačky svojich lotosových nôh. To je dôvod oslnivej krásy Vrindávanu.

Hovorí sa, že Nanda maharádž mal 9 lakh-ov (1 lakh = stotisíc) kráv a pán Šrí Krišna poznal všetky ich mená. Kravy boli identifikované podľa ich mien. Ak sa niektorá krava oddelila od skupiny, Krišna ju privolal späť pomocou jej mena. Vďaka tejto náklonnosti je Krišna známy aj ako Gópal alebo Góvinda.

Dôvod dôležitosti kráv

Krišna mal rád kravy. Na čelo si zvykol nanášať gauraj tilak. Svoju náklonnosť ku kravám prejavoval ľuďom slovami a zábavou. Krišna a Balarám sú tak symbolmi ochrany kráv. V hinduistickej kultúre sa kravy nepovažujú za obyčajné zvieratá. Kravy sú považované za matky. Hovorí sa, že pitím kravského mlieka náš mozog pracuje aktívnejšie a my môžeme ľahko analyzovať našu večnú duchovnú prirodzenosť. V šástre sa hovorí, že v krave sa nachádza 33 tisíc polobohov. Krava je symbolom našej prosperity.

Cieľ Gopáštamí

Hlavným cieľom Gopáštamí je chrániť kravy a poskytovať im službu. Vždy by sme sa mali snažiť poskytnúť kravám bezpečné, láskyplné a starostlivé prostredie, pretože sú u Krišnu obľúbené. Hovorí sa, že na miestach, kde sa vykonáva služba kravám, tak tie miesta Pán Hari používa na poskytovanie nekonečnej milosti.

Sme závislí od požehnaní kráv. Vždy by sme im mali poskytovať službu a starať sa o nich. Kravy rozširujú prosperitu a upevňujú duchovnosť v okolí. Či už žijeme v mestách alebo na dedinách, konzumáciou mlieka z kravy a používaním iných mliečnych výrobkov z neho tiež prispievame k službe kravám. Týmto spôsobom zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve krajiny.

Preto v tento priaznivý deň Gopáštamí by sme mali poskytnúť nejakú službu na ochranu kráv. Môžeme sa pokúsiť ponúknuť im láskyplné a ochranné prostredie. Minimálne v mysli. A týmto spôsobom určite zapôsobíme na nášho Pána Krišnu a získame Pánovo požehnanie.

Príbeh: Pán Krišna kŕmil teľatá. Pri pohľade na Neho sa všetci priatelia Krišnovi začali smiať a povedali: „Krišna, tvoj otec ti dostatočne nedôveruje, a tak stále pasieš teľatá namiesto veľkých kráv a navyše máš danú hranicu, ktorú nesmieš prekročiť.“ Takto si všetci doberali Krišnu. Hovorili: „Nemáš takú schopnosť, a preto ti nedovolí starať sa o veľké kravy.“ A Krišna si v duchu myslel, že majú pravdu. Kým sa toto všetko dialo v lese, scéna v dome bola iná, kde Jašóda mata hovorí Nandovi:

“Pozri, Krišna vyrástol a teraz mu môžeme zveriť zodpovednosť za veľké kravy.“ V ten deň teda Krišna prišiel domov rozzúrený a ležal tvárou k zemi, aby dal najavo svoj hnev. V ten deň sa nekonalo žiadne rozprávanie, žiadne kúpanie, žiadne prezliekanie, žiadna korunovácia, ani nejedol maslo, čo bývalo jeho každodennou činnosťou. Jašóda začala byť znepokojená. Bola pripravená Mu oznámiť dobrú správu, ale pán Krišna nemal náladu nič počúvať. Zvyčajne sa Krišna zobudí a hrá na flaute, a keď počujú hypnotizujúci zvuk flauty, pastieri sa zobudia a vykonávajú každodenné práce. V ten deň sa však pán Krišna nezobudil ako prvý, a tak každý pastier vstal sám a po tom, čo sa každý z nich pripravil, šiel do Krišnovho domu spolu so svojimi kravami, ale Krišna si teraz schoval tvár do vankúša. Jašóda sa Ho pokúšala zobudiť, ale jej úsilie vyšlo nazmar.

Pastieri boli pred dverami a čakali na svojho priateľa Krišnu, pretože všetkým bolo povedané, že Pán Krišna pôjde s nimi, už so svojimi veľkými kravami. Všetci sa tešili, že pôjdu spolu so svojím rozkošným Krišnom, a každá krava tam stála v rade a čakala na Neho v skupinkách. Na svojho malého pána čakali rôzne plemená kráv. Vtedy Nanda maharádž povedal Jašóde :“Choď a pošepkaj Mu do uší, že od dnešného dňa bude zodpovedný za veľké kravy.“ Keď to Jašóda urobila, Pán Krišna sa zrazu veľmi rýchlo  zobudil a pripravil sa na cestu. Pri pohľade na krásne kravy a ľudí, ktorí prišli do jeho domu, ľutoval, že sa nezobudil skôr.

Vtedy mu Jašóda povedala: „Cesta do lesa je veľmi kamenistá a slnečná, a preto sme vám obom priniesli topánky a dáždniky. Oblečte si ich.“ Na to Krišna odpovedal: „Topánky si oblečiem až potom, keď ich budú mať všetky moje kravy, a dáždniky si vezmem, až keď ich budú mať aj kravy. Čokoľvek mám ja, mali by to mať aj ony.“

Jašóda hovorí: „Ale ja nemám toľko topánok a dáždnikov. Teraz si ich buď oblečieš, alebo necháš tak .“ Ale toto dieťa je Pán Krišna, nie len obyčajné dieťa. Je to pán celého sveta, pán vesmíru a obľúbenec všetkých živých bytostí. Krišna teda začal chodiť bosý. Kravy, ktoré tam boli a boli svedkami celej situácie, sa rozhodli ísť spolu s Krišnom a na znak náklonnosti k nemu rozdrvili všetky kamene, ktoré Mu stáli v ceste, a premenili ich na prášok. Pri spomienke na Krišnu sa im v očiach vždy objavili slzy lásky a z vemien týchto kráv nonstop kvapká mlieko, ktoré padá na zem, vďaka čomu pôda ešte viac zmäkne a stuhne. Náklonnosť k sebe navzájom je z oboch strán rovnaká. Kravy sa spolu s pastiermi rozhodli, že keď teraz bude Pán Krišna kráčať po tejto mäkkej, mokrej a studenej zemi, jeho krásne nohy sa otlačia na povrch a nikto z nich by nemal chodiť po týchto otlačkoch, a tak sa tieto odtlačky vytvorili po celej krajine Vrindávane a pri pohľade na ne si ľudia pamätajú, že Pán kráčal po tejto ceste. Dnes už mnohé z týchto odtlačkov zmizli, ale niektoré zostali a v Garga Samhite sa spomína, že ten, kto tieto odtlačky uvidí, sa už v tomto hmotnom svete nenarodí.

Pri návrate z dlhej prechádzky do lesa si pastieri pomysleli, že ak Jašóda uvidí Krišnu unaveného, nepustí Ho na druhý deň s nimi, a preto sa všetci snažili, aby bol čo najmenej unavený. Rozprávali si vtipy a zabávali sa, aby Mu urobili radosť a aby sa vrátil domov s úsmevom na tvári. Keď sa vracali späť do dediny Nandu maharádža, videli všade kravy. Aby ich Pán Krišna privolal, vyliezol na strom a zahral na flaute. Za zvuku flauty každá krava počula svoje meno vrátane tých, ktoré Krišnovi nepatrili. Každá krava sa zhromaždila okolo, potom sa spustila pieseň a všetky sa vybrali do domu Nandu maharádža a Krišna tam dorazil s úsmevom na tvári.

Všetci sa zhromaždili pri Nandovom dome, kde Krišna a Balarám rozprávali o tom, čo všetko za celý deň zažili, a potom sa všetci vybrali do svojho domu. Takto sa začal tento sviatok Gopáštamí. V tento deň si každý obyvateľ Vrindávanu vyzdobí svoje kravy a uctí si ich a potom nechá svoje kravy potulovať sa po okolí. V tento deň sa pre ne špeciálne varí jedlo. Aby sa mohla zúčastniť na tejto líle aj Rádháraní, ktorá nesmie chýbať nikde, vzala na seba podobu pastierika. Hlavným cieľom sviatku Gopáštamí je upriamiť našu pozornosť na ochranu kráv, čo sa nám snaží povedať na svojom príklade sám Pán Krišna.

Ale aký je v skutočnosti ten príbeh s Rádháraní ? Zistil Krišna že to je Rádháraní a nie Subala? Alebo to bol celé Krišnov nápad?

V tento deň Džatila (nevlastná mama Rádháraní) zakázala Šrímatí Rádhike vykonať zvyčajnú púdžu vo vzdialenom jazierku (Surya Kunde), pretože sa obávala, že jej nevlastná dcéra trávi príliš veľa času mimo domu. Šrí Rádha, obmedzená na uzavretý priestor domu svojich svokrovcov, sa cítila skľúčená a začala plakať oceán sĺz – na čo jej bol život, keď v ňom chýbal jej zmysel života, Krišna?

Krišna čakal neďaleko a čakal, že Jeho drahá spoločníčka príde, ale keď sa dozvedel, že je uväznená a nemôže prísť, Jeho horlivosť sa zmenila na smútok. Pociťujúc intenzívne odlúčenie, Šrí Mádhava so slzami v očiach povedal svojmu drahému priateľovi Subalovi: „Ó, priateľu! Vkladám svoj život do tvojich rúk. Priveď sem Rádhu tak či onak.“ Subala sa pozrel na ostatných chlapcov, aby mu pomohli, ale nedostal nič, žiadny nápad ani odpoveď. S hlbokým súcitom odpovedal: „Ach Krišna! Ako ju sem môžem priviesť za bieleho dňa? Počkaj do súmraku. Potom sa Tvoja túžba splní.“ Krišna sa s touto odpoveďou neuspokojil; cítil, že s každým okamihom plynie tisícročie a určite sa o niekoľko hodín stretne so svojím trpkým koncom. Subala pochopil vážnosť situácie a zamieril do Abhimanyuovho domu. (Manžel Rádháraní)

Subalova rodina je úzko spätá s Abhimanyuovou, takže mohol vstúpiť do domu bez ich podozrenia a bez ohlásenia. Osud to tak chcel, že sa mu podarilo prejsť až do príbytku Šrímatí Rádhárání bez toho, aby si ho niekto všimol. Keďže Subala vedel, že je priya-narma-sakha, čiže mimoriadne dôverný priateľ Šrí Krišnu, gópie ho privítali a vysvetlili mu celú situáciu. Keď Subala videl, že jeho drahý priateľ Krišna a Šrí Rádha trpia rovnakou chorobou a čaká ich rovnaký koniec, vymyslel plán. Podľa Šrí Šrí Rádha Krišna Ganoddeša Dipiky je Subala dvanásť a pol ročný gopa, ktorého lesk, farba pleti a črty tváre sú veľmi podobné Šrímatí Rádhárání. Aby jeho plán vyšiel, museli by si so Šrí Rádhou vymeniť šaty. Keď sa obliekli do šiat toho druhého, okolo prešlo túlavé teľa, ktoré hľadalo svoju matku. Lalita Dévi na Subalov príkaz rýchlo vyslala niekoľko dievčat, ktoré sa rýchlo vrátili a neochotné teľa tlačili a ťahali. Aby uistil Rádhárání a jej priateľky, že jeho plán je spoľahlivý, Subala odvážne vyslovil nasledujúce slová: „Priatelia! Zostanem v dome a budem predstierať, že som chorá Rádha. Ona medzitým odíde na stretnutie s Krišnom oblečená ako ja a bude mať pri sebe toto teľa, aby zakrylo čo i len jediný viditeľný rozdiel medzi nami.“ Všetky sa smiali a tlieskali jeho pohotovému uvažovaniu. Šrímatí Rádhika bez ďalšieho otáľania zdvihla teľa do náručia a vyšla zo svojich komnát, zatiaľ čo Subala zostal vnútri. Vydala sa chodbou a vyšla na otvorené nádvorie. Džatila a Kutila, svokra a švagriná Šrímatí Rádhárání, nevediac, že Subala predtým vstúpil, prekvapene uvideli Subalu odchádzať. Skôr než stihli čokoľvek povedať, múdra Rádha povedala dokonalou imitáciou Subalovho hlasu: „Toto hlučné teľa sa rozutekalo! Zatúlalo sa od stáda a vbehlo do vášho domu. Vezmem ho späť a priviažem k jeho matke, aby neutieklo, ale musím sa ponáhľať, aby stádo Nandovho syna mohlo ísť ďalej.“ Pri zmienke o Krišnovi sa Džatilina pozornosť presunula od „Subalovej“ prekvapujúcej prítomnosti, k nebezpečenstvu, ktoré predstavuje Krišnova prítomnosť v blízkosti jej domu a nevesty. Zdvihla ruku na požehnanie a povedala: „Rýchlo odveď teľa k jeho matke a nechaj stádo pokračovať na pastviny. Čím ďalej je čierny pastier kráv od tohto domu, tým je celistvosť mojej rodiny bezpečnejšia. Teraz choď!“ Šrí Rádhika sklonila hlavu, aby skryla svoj neodolateľný úsmev, a Subalovým hlasom odpovedala: „Ako si prikázala, matka. Ako si rozkážeš“ a hneď odišla.

Rádháraní prezlečená za Subalu prišla za Krišnom na dohodnuté stretnutie. Bola taká podobná Subalovi, že ju Krišna nespoznal a obával sa, že Subala vo svojom pláne zlyhal. Keď Rádhárání konečne uvidela Krišnu, pristúpila k Nemu v odeve Subalu. Krišna bol ako pobláznený. Nemohol zistiť, že prišla Rádhárání, ale pomýlil si ju so Subalom. Povedal: „Ó, Subala, vrátil si sa bez Rádhárání! Nemohol si ju priviesť?“ Rádháraní začala strihať vtipy: „Nie“ povedala, „nebolo možné, aby som ju priviedol cez deň.“
Krišna povedal: „Čo mám teda robiť? Už nemôžem ďalej znášať tento život.“
Rádhárání povedala: „Ak zvolíš, môžem ísť za Čandravali a priviesť ju?“
„Nie, nie,“ povedal Krišna, „tvaroh nemôže uspokojiť smäd po mlieku. To nie je možné!“ Krišna bol sklamaný.

Potom Ho Rádhárání objala a povedala: „Môj Pane, či nemôžeš spoznať svoju služobnicu? Nedokázal si ma spoznať!“ Vtedy bol Krišna opäť plný radosti.

Počas mesiaca Karttika, ktorý je známy ako mesiac Rádhy, sa k nej oddaní modlia za väčšiu oddanosť Krišnovi. Tento mesiac poskytuje každý deň zvláštnu príležitosť získať priazeň Bhakti Déví, Rádhárání, prehĺbením nášho záväzku k procesom oddanej služby, ako je počúvanie, ospevovanie a spomínanie na slávu Krišnových božských mien, krásu, charakter a zábavy.

Subalov plán vyšiel! Šrí Rádha a Madhava sa konečne opäť zjednotili a užívali si spolu nádherné zábavy.