Teoreticky chápať hodnotu a komplexnosť védskeho učenia nestačí. Skutočné chápanie hodnoty znamená, že sa toto učenie stane našou vlastnou hodnotou, okolo ktorej postavíme, alebo aspoň postupne viac a viac prispôsobíme svoj život. Teória bez praxe je zbytočná. Preto je tak esenciálne neustále sa vzdelávať, a nie len teoreticky, ale aj v tom, ako reálne prakizovať bhakti-yogu v dennodennom živote

Je chybou myslieť si, že pokrok spraví niekto sám, alebo že ho za neho spraví nejaká inštitúcia. Každý touto cestou kráča na vlastnú zodpovednosť a záleží na ňom, od koho bude načúvať. Noví ľudia, ktorí sa k tejto filozofii pridávajú by mali chápať, že nie roky teoretizácie alebo príslušnosti k nejakému kultu robí z osoby oddaného, ale práve úroveň a hĺbka praxe. Sám sa nikto nevykultivuje, a prijať inštitucionálnu „dikšu“, tzv. zasvätenie neznamená doslovne nič, pokiaľ človek neberie šikšu, tzn. duchovné vedenie od skutočne pokročilého oddaného, alebo oddaných. Bohužiaľ sme svedkami, že práve väčšine „členov“ ISKCONu stačí prijať útočisko v inštitúcii namiesto ačárjov, a v nej si nájsť pohodlné miestečko v kongregácii, kde si môžu raz týždenne chodiť uspokojovať svoj religiózny sentiment a túžbu po socializácii. Aj keď je v kulise Mahá-mantra a kultúra Indie, či prednášky iných začiatočníkov, zďaleka to nestačí na to, aby človek spravil pokrok. To už je lepšie ostať doma a ponoriť sa do kníh ačárjov, či si pozrieť prednášku od skutočne čistého oddaného. To je sadhu sanga. Sanga s materialistickými oddanými (kaništa-adhikári) by sme sa mali vyvarovať, aj prijímania ich „vzdelávania“, ktoré akokoľvek sa môže tváriť duchovne, má v pozadí skutočný motív v podobe zmyslového pôžitku, ekonomického rozvoja, túžby po impersonálnom oslobodení, či svetskej religiozity.

Momentálne na území Slovenska viem odporučiť fyzicky navštevovať iba prednášky Surdás Prabhu-a. Pokiaľ to situácia a politika ISKCONu dovolí, tak bude môcť dávať aj prednášky oddaným, ktorí nie sú členovia ISKCONu Slovensko, aj mimo ISKCONské priestory. Taká bola pôvodná dohoda medzi mnou a Surdás Prabhu, keď som ho na Slovensko pozval, ale neprišla ešte vhodná doba. Verím však, že ako bude YogaPit rásť, prehodnotí aj ISKCON (pravdepodobne po odchode BVS) svoj postoj a bude sa snažiť tak či onak inkorporovať väčšinu oddaných na Slovensku, o ktorých zistí, že nie sú v ISKCONe, do svojich štruktúr, podobne ako sato snažili s Radhanath swamim a ďalšími, keď videli ich úspechy, na ktorých sa chceli priživiť. Nevravím, že k niečomu takému dôjde, a ak aj áno, nikdy to nebude v takej podobe, aby to kompromitovalo čistú misiu Šrílu Prabhupádu.

Do tej doby, alebo aj bez nej, by sme sa mali sami snažiť pokračovať v Prabhupádovej „legacy“, podobne ako on pokračoval v misii svojho duchovného učiteľa, bez ohľadu na to, že nebol členom organizácie, ktorá po ňom ostala. História sa opakuje. Stále však máme rovnaké možnosti ako má ISKCON vo vzdelávaní sa, ba oveľa väčšie, keďže nie sme viazaní ani odkázaní na rôzne predpotopné a strnulé managerské rozhodnutia svetských platených funkcionárov.