Aj keď je Hari náma, alebo hovorovo „harinám“ alfou a omegou praxe gaudiya vaišnavov, v praxi vidíme, že sa na neho nekladie zďaleka taký dôraz, aký by sa mal. A prečo o ňom teda nie sú neustále semináre, prednášky a nedelia sa tzv. „starší oddaní“ o svoje realizácie v tomto smere? Najúprimnejšie vysvetlenie je, že žiadne realizácie nemajú, a ani nemajú odkiaľ. Len zriedkavo v ISKCONe vidíme osoby, ktoré sú ponorené do Mahá-mantry. Tzv. „autority“ viac zaujíma ich kariérny cirkevný rast a komfort, alebo ako by povedal sekretár GBC pre Slovensko „jeho klid“.

Našťastie vidíme ale aj príklady osôb, ktoré esenciu duchovného pokroku pochopili. Patria sem osoby akými bol Aindra prabhu, ako je Sačinandana swami, a ďalší pokorní vaišnavovia, ktorí tak či onak vyvinuli pripútanosť k skutočnému procesu bhakti. Od nich by sme si mali brať príklad.

Jednou z ambicióznych úloh, ktorú sa budem snažiť dať do popredia, je práve Hari náma a prax mantra-yogy. Je tomu venovaná samostatná kategória JAPA v článkoch na tejto stránke, a aj podstránka v hlavnom menu, kde je prvý pokus o stránku venovanú čisto Mahá-mantre.

Aj keď z času na čas robievame skromné komorné kírtany, bolo by mojim želaním, aby sme sa vedeli pri tejto príležitosti stretávať viac, prípadne vymysleli aj workshopy o Mahá-mantre, kde si môžeme zdielať tipy a triky, ktoré nám pomáhajú a fungujú.

Dobudúcna by bolo super robiť aj verejné Harinámy, ale od toho je ešte ďaleko. Vyžaduje si to totiž o dosť viac, ako len teatrálne kultúrne pochody, ktoré sú viac divadlom, ako verejnou meditáciou. Skutoční aktéri Harinámov, ktoré majú mať efekt, musia mať sami čo dať a mať niečo z Mena aj zrealizované. Niekto si však môže povedať, že aj to, čo sa deje teraz, je lepšie ako nič. Nazdávam sa však, že tento sentimentálny postoj nie je založený na šástre, ani ačárjoch. Nie každý je kvalifikovaný robiť verejný Harinám, rovnako ako nie od každého by sme Mahá-mantru mali počúvať.

„Keď je mantra spievaná čistým oddaným Pána s láskou, má najväčší efekt na poslucháčov, a teda, toto spievanie by malo byť načúvané z pier čistého oddaného Pána. Tým spôsobom bude okamžite fungovať. Na druhej strane, pokiaľ je to možné, mali by sme sa vyhnúť načúvaniu mantry od neoddaných. Mlieko, ktorého sa dotknú pery hada, má jedovaté účinky.“

(Šríla Prabhupáda)

Tu sa však dostávame k ďalšiemu bodu, a tým je, kto je čistý oddaný, alebo kto je oddaný, či vaišnava. Je maya považovať každého, kto spieva Mahá-mantru, alebo sa oblieka ako vaišnava, za oddaného. Takýchto pseudooddaných Bhaktivinod Thákur nazáva Kali-cela. Pseudooddaný veku Kali. Kto sa v mene sentimentu s takýmito osobami združuje, kvôli mentálnej a intelektuálnej lenivosti, zastaví akýkoľvek svoj duchovný pokrok na neurčito, aj keď externe sa bude tváriť ako oddaný. Tento rozpor medzi skutočným stavom a externým šatom oddaného sa bude časom len viac a viac prehlbovať.

Práve kvalitná prax Hari náma so správnym prístupom, pod vedením čistého oddaného je zaručeným liekom, ako sa z tejto pasce Kaliho dostať.