späť

Mokšadá ekádaší (21)

Judhištír mahárádž povedal: Ó Višnu, Pane všetkých, potešenie troch svetov, Ó Pane a stvoriteľ vesmíru, Ó najstarší z bytostí, vzdávam Ti najúctivejšie poklony. Ó Pane, pre dobro všetkých živých bytostí mi prosím odpovedz na tieto otázky. Ako sa nazýva ékádaší, ktoré pripadá na „nov“ mesiaca Márgašírša? Ako ho môžeme správne dodržať, a ktoré Božstvo sa uctieva na tento svätý deň? Ó Pane, prosím vysvetli mi to.

Pán Krišna odpovedal: Ó Judhištír, tvoje otázky sú veľmi priaznivé a urobia ťa slávnym. Rovnako ako som ti predtým vysvetlil najmilšie Utpanná ékádaší, kedy sa z môjho tela zjavila Ékádaší déví a zabila démona Muru, tak tí teraz vysvetlím aj druhé ékádaší mesiaca Márgašírša. Toto ékádaší je známe ako Mokšadá, pretože očisťuje verných oddaných od všetkých hriešnych reakcií a dáva im oslobodenie. Uctievané božstvo tohto dňa je Pán Damodár. S plnou pozornosťou by ho mal oddaný uctievať vonnými tyčinkami, ghí lampou, kvetmi a tulasí mandžarími (pukmi). Ó najlepší z kráľov, prosím načúvaj dávnej a priaznivej histórii tohto ékádaší.

Jednoducho počúvaním tejto histórie možno získať zásluhy ako pri vykonaní obete koňa. Vplyvom týchto zásluh otcovia, matky, synovia a ďalší príbuzní, ktorí padli do pekiel, môžu ísť do neba. Len kvôli tomu by si mal, kráľu, načúvať pozorne tomuto rozprávaniu.

 

V dávnych dobách bolo jedno prekrásne mesto menom Čampaka-nagar, ktoré bolo vyzdobené oddanými vaišnavami. Vládol  tam svojim poddaným najlepší zo svätcov, maharádž Vaikhánasa. Vládol im tak, akoby boli jeho vlastnými synmi a dcérami.

Všetci bráhmani v tomto hlavnom meste boli expertmi v štyroch druhoch poznania. Kráľ tu vládol spravodlivo, avšak jedného dňa mal hrozný sen, v tom sne videl svojho otca ako trpí v pekle. Bol premožený súcitom a z očí mu tiekli slzy. Nasledujúce ráno mahárádž Vaikhánasa opísal svoj sen na zhromaždení radcov a učených brahmanov nasledovne:

„Ó bráhmani, minulú noc som v sne videl svojho otca trpieť na pekelnej planéte. Kričal na mňa: Ó synu, prosím osloboď ma z utrpenia tohto pekla! Teraz nemám pokoj a toto prekrásne kráľovstvo sa mi stalo neúnosným. Ani moje kone, slony a koče mi nedávajú žiadnu radosť, rovnako tak moja obrovská pokladnica.

Nič, ó najlepší z brahmanov, ani moja vlastná žena a synovia, mi nedávajú žiadnu radosť. Čo mám urobiť, kam mám isť, aby som uľahčil svoje súženie? Moje telo je pálené strachom a zármutkom!

Prosím povedzte mi aký druh dobročinnosti, spôsob pôstu, odriekania, alebo hlbokej meditácie mám vykonať, aby som pozdvihol svojho otca z jeho agónie a oslobodil predkov? Ó najlepší z brahmanov, aký zmysel má byť mocným synom, keď jeho otec musí trpieť na pekelnej planéte? Vskutku, život takého syna je úplne nanič!

Dvojzrodení bráhmani na to odpovedali: Ó kráľu, v lesoch v neďalekých horách je ášram veľkého svätca Parvati muniho. Choď za ním, lebo on pozná minulosť, prítomnosť i budúcnosť a celkom určite ti môže pomôcť.

Potom čo kráľ vypočul túto radu, sa okamžite vydal na cestu. Ášram bol veľmi veľký a bolo tam veľa učených svätcov, expertov v spievaní védskych mantier štyroch Véd. Uprostred nich zbadal sedieť Parvati muniho, ako druhého Pána Brahmu, nezrodeného stvoriteľa.

Mahárádž Vaikhánasa sa mu poklonil, najprv sa uklonil hlavou k zemi a potom celým telom. Parvati muni sa ho opýtal na blaho všetkých siedmich údov jeho kráľovstva, či je jeho kráľovstvo prosté problémov a či ak sú všetci šťastní a v mieri.

Kráľ mu na to odpovedal: Tvoju milosťou, Ó slávny svätec, všetkým siedmym údom môjho kráľovstva sa dobre darí. Je tu ale jeden problém, a aby som ho mohol vyriešiť, prišiel som preto za tebou, ty jediný mi môžeš poradiť.

Parvati muni zavrel oči a meditoval nad kráľovou minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Po krátkej chvíli otvoril oči a povedal: Tvoj otec trpí následkom veľkého hriechu, a ja som objavil akého. Vo svojom minulom živote sa hádal so svojou ženou, keď si s ňou užíval počas jej menštruačného obdobia. Ona sa snažila jeho pokusom ubrániť a vykríkla: Prosím pomôžte mi niekto! Prosím manžel, neprerušuj mi moju mesačnú periódu! „On ju ale nenechal. Preto tvoj otec spadol do tejto pekelnej pozície. Kráľ Vaikhánasa potom povedal: Ó najlepší z brahmanov, akým procesom pôstu či dávaním milodarov, môžem odstrániť bremeno jeho hriešnych reakcií, ktoré sú veľkou prekážkou na jeho postupe ku konečnému oslobodeniu?

 

Parvati muni odpovedal: Počas novu mesiaca Márgašírša je ékádaší menom Mokšadá. Ak dodržíš toto posvätné ékádaší striktne, to znamená plným pôstom, a výsledok ktorý dostaneš dáš priamo svojmu otcovi, zbavíš ho tým jeho utrpenia a okamžite ho oslobodíš.

Kráľ svätcovi bohato poďakoval a vrátil sa do svojho paláca. Ó Judhištír, akonáhle očakávané ékádaší prišlo, maharádž Vaikhánasa ho vykonal spolu s celou svojou rodinou a príbuznými. Výsledok potom poctivo odovzdal svojmu otcovi, a medzitým čo to robil, pršali z oblohy prekrásne kvety. Kráľov otec bol potom velebený poslami polobohov a eskortovaný do nebeského kráľovstva. Ako míňal svojho syna prehovoril k nemu: „Milý synu, všetko priaznivé tebe.“ Nakoniec dorazil do nebies.

Ó syn Pándua, ktokoľvek striktne dodržiava posvätné Mokšadá ékádaší, nasledujúc stanovené pravidlá, dosiahne po smrti dokonalé oslobodenie. Niet lepšieho pôstneho dňa než tohto, lebo je to kryštálovo čistý a bezhriešny deň.

Ktokoľvek dodržiava toto ékádaší, ktoré je ako drahokam Čintámani plniaci všetky želania, dosiahne takých zásluh, ktoré možno len ťažko spočítať. Tento deň môže kohokoľvek povzniesť na nebeské planéty a ďalej k dokonalému oslobodeniu. O tom niet žiadnych pochýb.“

 Takto sa končí rozprávanie o sláve Mágašírša-šukla ékádaší, čiže Mokšadá ékádaší, z Brahmánda Purány.“

 

  1. Sedem údov kráľovstva je: kráľ sám, jeho ministri, jeho pokladnice, jeho armáda, jeho spojenci, bráhmani, obete vykonávané v jeho kráľovstve a potreby jeho poddaných.

 

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

0 komentárov Zanechať komentár