V dnešnom veku Kali je na obnovenie vzťahu s Krišnom dôležité spievanie Mahá-mantry. Je nám jasné, že sa vám v hlave vynorilo množstvo otázok, ako správne chantovať, koľko chantovať, akým chybám sa vyvarovať a ako svoje spievanie svätého mena neustále zlepšovať. Tu nájdete odpovede a veríme, že aj veľmi potrebnú duchovnú inšpiráciu. 

Všetky veci sú podložené šástrami, výrokmi Prabhupádu a predošlách áčáryov. 

 

ČO SA DOZVIETE? 

• Ako si byť vedomý vlastnej nevedomosti a zároveň ako sa zoznámiť s vedomosťou.
• Ako spraviť čo najefektívnejší duchovný pokrok a neustále zlepšovať svoju sádhanu.  
• Uvidíte praktický jednoduchý návod na chantovanie s japa malou, ale aj bez japy, jednoducho na prstoch.  Japa v praxi krok za krokom (+video)
• Prečo je spievanie Haré Krišna najjednoduchší proces sebarealizácie v tomto veku Kali. Stačí len Mahá-mantra? 
• Aký je význam Mahá-mantry? 
• Aký postoj by ste mali vyvinúť k chantovaniu.
• Opis sily a váhy Mena od osobností, ktoré zrealizovali Pravdu.
• Je lepšie spoločné spievanie (kīrtan) alebo spievanie na guľôčkach (japa)?
• Prečo treba klásť dôraz na dve dôležité mantry pred najväčšou (mahá) mantrou.
• Akým priestupkom voči Menu by sme sa mali vyvarovať a prečo bránia duchovnému pokroku.
• Prečo je dôležitejší obsah než forma a prečo je teda lepšie poznať a byť si vedomý svojej úrovne a zároveň neprepaľovať svoju myseľ. 
• Očakávania sú na mieste. No treba chápať, aké sú správne očakávania, ktoré nás posunú ďalej.
• Stručné a praktické informácie čo s japa malou (ne)robiť. Aké zmeny môžem očakávať?
• Čo má na základe tohto článku spraviť úprimný nasledovník Prabhupádu a parampary? Som úprimný? 
• Presné významy sanskritských slov obsiahnuté v tomto článku.
• Mnoho ďalších užitočných informácií.

 

 

Najdôležitejšie procesy čo sa týka chantovania (čítaj čentovania), sú šrávanam (načúvanie), kīrtanam (ospevovanie).

 

MAHĀ-MANTRA :

HARÉ KRIŠNA HARÉ KRIŠNA  

KRIŠNA KRIŠNA HARÉ HARÉ

HARÉ RÁMA HARÉ RÁMA

RÁMA RÁMA HARÉ HARÉ 

 

VÝZNAM MAHĀ-MANTRY : 

• HARÉ – Rádhe je celková energia Krišnu, je to genitív od Hará – meno Šrímatí Rádharáni.
• KRIŠNA – znamená doslova „najpríťažlivejší”, meno Najvyššej Božskej Osoby, ktorá vlastní všetky energie.
• RÁMA – znamená „blažený” označuje prvú expanziu Krišnu, Krišnovho brata – Pána Balaráma.

Ak niekto jednoducho spieva Haré Krišna, treba to chápať tak, že vykonáva všetky druhy yajñy (obetí), pretože v našom videní nie je nič iné ako Haré (energia Krišnu) a Krišna. Medzi Krišnom a Jeho energiou nie je žiadny rozdiel, ale zároveň je. Obe sú Absolútne, no je to ačintya, nepochopiteľné. 

Keďže je teda všetko prejavom Jeho energie, treba to chápať tak, že všetko je Krišna (Krišnova energia). Človek jednoducho musí všetko prijať vo vedomí Krišnu (uvedomiť si, že všetko patrí Krišnovi), následne tak konať a bude oslobodený. 

Človek by nemal nesprávne pochopiť, že keďže všetko je Kṛṣṇa, Kṛṣṇa nemá osobnú identitu. Kṛṣṇa je taký úplný, že napriek tomu, že je všetkým, zároveň sa svojou energiou od všetkého oddeľuje. To je potvrdené v Bhagavad-gíte (9. kapitola). 

 

 Táto filozofia sa nazýva Ačintya-Bheda-Abheda tattva, a vyjavil ju Pán Čaitanya. 

Śrī caitanya-caritāmṛta Ādi 17.22

kali-kāle nāma-rūpe kṛṣṇa-avatāra

nāma haite haya sarva-džagat-nistāra

„V tomto veku Kali sa Pán Krišna inkarnuje v podobe Svojho svätého mena, Haré Krišna Mahā-mantry. Jednoduchým spievaním svätého mena sa človek priamo spája s Pánom. Každý, kto to robí, je určite oslobodený.“

 

Keď oddaný realizuje, že sväté meno Pána sa od Najvyššej Osoby nelíši, stáva sa plne spôsobilým spievať sväté meno.

 

Aký je rozdiel medzi chantovaním (japou) a spievaním (kírtanom) ?

Skupinové spievanie Mahá-mantry sa nazýva kírtan. Samotného Krišnu veľmi teší, keď sa Jeho oddaní spoločne zídu a nahlas spievajú Jeho extatické mená, ktoré sa od Neho nelíšia. 

No tiché či hlasnejšie prednášanie Mahá-mantry v súkromí je rovnaké, pre niekoho častokrát intímnejšie a osobnejšie. Tempo a rýchlosť si udávate vy sami. Niekto sa lepšie sústredí, keď Mahá-mantru doslova rýchlo „rapoce”, inému vyhovuje pomalé odriekanie, či spievanie. 

Každý je individuálny, dôležité je sa s láskou a snahou sústrediť na Jeho Mená a snažiť sa Ho potešiť. Účelom Mahá-mantry je udržať si Krišnu stále vo vedomí, vo svojom srdci. 

 

Smartavyah satatam Krsnah – Vismartavyo na jatucit.

“Stále mysli na Krišnu a nikdy na Neho nezabudni.”

 

Japa je teda viac osobná záležitosť. A aj keď ju niekedy robíte v skupine s inými ľuďmi, napr. na rannom programe v chráme, môžete si dokonca cez tvár prehodiť čadar, aby nikto nevidel vaše emócie. Japa je váš vlastný vzťah k Rádhe a Krišnovi.

Človek tak môže slobodne nechať plynúť svoje srdce a vyjadriť svoju túžbu po večnej láskyplnej službe Svätému menu spôsobom, ktorý nie je možné vykonať vo verejnom zhromaždení. 

Japa však nie je len záležitosťou osobného vzťahu človeka k Rádhe a Krišnovi. Spievaním Mahá-mantry sa tiež inšpirujeme k tomu, aby sme sa o svoju oddanosť Rádhe a Krišnovi podelili s ostatnými vo forme sankírtanu. Týmto spôsobom nie je japa nikdy sebeckou záležitosťou. 

Japu teda môžeme spievať buď pre uspokojenie Rádhy a Krišnu, a zároveň, aby sme dosiahli duchovnú skúsenosť potrebnú pre skutočný súcit s druhými. V oboch prípadoch nie je cieľom nikdy sebectvo.”. – Aindra Prabhu

 

Japa v praxi krok za krokom

 

Ako správne držať japu?

 

Japa mala (ruženec) sa drží v pravej ruke a v špeciálnom vrecku, ktoré sa volá japa bag. Guličiek na ruženci je 108 – na každej guličke sa vysloví 1x Mahá-mantra a posunie sa na ďalšiu. Jedno celé kolo Mahá-mantry je teda zložené zo 108 opakovaní Mahá-mantry. 

Všetky guličky dopĺňa jedna špeciálna gulička (takže spolu ich je 109), ktorá má na konci strapčeky. Na nej sa Mahá-mantra neodrieka, už len z úcty pretože reprezentuje samotného Krišnu, Najvyššiu autoritu, ako počiatočný a koncový bod recitácie.

Guličky sa nedržia ukazovákom, pretože sa považuje za nečistý prst. Z tohto dôvodu má japa vrecko aj otvor, aby ukazovák ostal mimo ruženca. Nečistý preto, že týmto prstom zvykneme nepekne poukazovať na iných ľudí. Japa sa drží prostredníkom a palcom. Ľavú ruku celú považujú Védy za nečistú pretože sa používa na nečisté veci (napr. osobná hygiena). Preto teda používame iba pravú ruku, a konkrétne jej palec a prostredník.

 

Prečo by sa malo používať vrecko?

 

Pretože japa mala sa taktiež od Krišnu nelíši a je to čistý predmet určený na Jeho uctievanie. Japa mala by nemala byť vidieť, pokojne môžete nosiť vrecko okolo krku, alebo ho mať položené na oltáriku, tak ho nikdy nikde nezabudnete. 

Japa mala by sa nemala pokladať na nečisté miesta, ako sú kúpeľňa, wc, zem, posteľ (rovnako aj knihy od Šrílu Prabhupádu, Bhagavad Gíta a Šrímad Bhágavatam). K týmto predmetom sa treba správať s patričnou úctou. Ak sa chystáte chantovať na ruženci, mali by ste tak robiť s čistými rukami a ústami, aby sa korálky neznečistili a Krišna mohol s „radosťou tancovať na vašom jazyku”. Krišna je najčistejšia Osobnosť a treba sa k Nemu teda tak aj vzťahovať. Netreba si pred japou (napr. v strede dňa) umývať zuby, stačí opláchnuť ústa.

 

Koľko kôl by ste mali denne odchantovať?

 

Zo širšieho hľadiska by sme mali mať sväté mená Boha neustále v srdci, v mysli i na jazyku. Keďže nie sme čistí oddaní, ktorých láskyplné výmeny s Krišnom sú večné a blažené, nepôjde to lusknutím prsta. 

Preto Šríla Prabhupáda odporučil minimálne 16 kôl denne. Samozrejme, netreba hneď do toho skočiť bezhlavo mechanicky a zabudnúť rovno na celý význam a cieľ spievania, lebo môžete sa síce hecnúť, dať 16 kôl, ale takýmto spôsobom si akurát tak túto duchovnú činnosť znechutíte a to určite nie je váš cieľ. 

Japa je váš vyhradený čas s Krišnom pre Krišnu, máte sa k Jeho menu vracať s láskou, chuťou a nadšením. Nie so zaťatými zubami odrepovať 16 kôl, nebodaj si popri tom ešte scrollovať na Instagrame a potom vydýchnuť, že konečne je po tom a ísť sa s radosťou venovať máyi (ilúzii). V takomto prípade nemôžeme hovoriť o chantovaní a meditácii nad Krišnom, ale nad máyou. 

Neprinesie to teda priaznivé výsledky, aké by človek možno chcel, na rozdiel od človeka, ktorý pozná svoje limity, úroveň a dal si reálny cieľ. Napríklad 2 úprimné kolá každý deň s plným sústredením na Krišnu. 

Lepšie sú malé kroky a realizácie ako veľké skoky a následné vyhorenie mysle, keďže jednáme neprirodzene, ako keby sme boli na úrovni na ktorej nie sme. Tomuto sa treba čo najviac vyhýbať, poznať svoju úroveň a na základe nej aj konať a postupne zvyšovať svoje štandardy, pretože vyhorenie mysle je vo výsledku deprimujúce a pokrok v duchovnej sebarealizácii sa zastaví. Číslo „16″ je formalita, no a viac kôl je pre tých, ktorí dokážu už vlastnú myseľ pozorovať a kontrolovať a nedávajú si viac, než zvládnu. Keď si aj po čase uvedomíte, že množstvo kôl, ktoré ste si určili je priveľké, neviete to dodržiavať pravidelne, alebo to robíte už mechanicky, odporúča sa znížiť počet kôl a robiť ich sústredene a úprimne.

Čím viac Krišnu milujete a máte k Nemu bližšie, tým Ho prirodzene ospevujete viac. Chce to sádhanu (organizovanú duchovnú činnosť) a najmä Jeho milosť.

 

Čo je počítadlo a na čo slúži?

 

Vďaka nemu si môžete odsledovať, koľko kôl denne odchantujete a koľko vám ešte chýba. Existujú rôzne druhy počítadiel viď foto nižšie. 

Pokiaľ máte záujem o takýto set japy, môžete nám napísať.

 

Zaujímavosť: Chantovať sa dá aj bez japy na ruke pomocou prstov, ale tým ťažšie sa pamätajú vaše odmantrované kolá.

Návod:

 

Aký postoj by sme mali vyvinúť k chantovaniu?

 

V prvom rade je sväté meno Osoba, preto by sme sa k svätému menu mali vzťahovať ako k osobe. Nevenovať Mu pozornosť pri chantovaní, je ako nevenovať pozornosť blízkej osobe, keď nám chce povedať niečo veľmi dôležité. 

Ak to tá druhá osoba, ktorú ignorujeme, vycíti, môže nám aj takáto navonok maličkosť pokaziť pekný vzťah. Čiže keď chantujeme Krišnove sväté mená, je potrebné byť veľmi pozorný. 

V momente, keď chantujeme, združujeme sa s Krišnom, získavame fragmenty z Jeho povahy. Nalepí sa to na nás rovnako, ako keď sa združujeme s nejakým šikovným/úspešným človekom a často sa s ním rozprávame, tak získame podobnú povahu. Platí to aj opačne, ked sa združujeme s alkoholikom a je výraznejšia povaha ako my, tak je pravdepodobné, že sa staneme rovnakým alkoholikom.

Recitácia zvuku vody neuhasí náš smäd, ani volanie mena milovaného nevyvolá plnú prítomnosť milovaného. V duchovnom svete však symbol stelesňuje skutočnosť. Krišna sa sám stelesňuje vo svojom „zvukovom vtelení“, zvukovej inkarnácií, vo svojom svätom mene. V jedinom literárnom diele ktoré napísal Šrí Čaitanya Maháprabhu, osemveršovej Šikšáštake, sa Šrí Čaitanya modlí: „Môj Pane, v Tvojom svätom mene je všetko šťastie, ktoré živá bytosť potrebuje a preto máš mnoho mien, napríklad Krišna a Góvinda, ktorými sa expanduješ. Do týchto mien si vložil všetku svoju silu.“ 

 

Zaujímavosť: (Šikšáštaka —  je názov jedného diela od Pána Čaitanyu Maháprabhua. Pochádza zo sanskritských slov Śikṣā , čo znamená „návod“, a aṣṭaka , čo znamená „pozostávajúca z ôsmich častí“, tj strof. Predpokladá sa, že učenia obsiahnuté v ôsmich veršoch obsahujú podstatu všetkých učení o bhakti yoge.)

To, že Božie meno, ktoré nie je odlišné od Boha, prejavuje všetky transcendentálne sily a vlastnosti, vysvetľuje tento verš z Padma Purány:

„Krišnovo sväté meno je transcendentálne blažené. Poskytuje všetky duchovné požehnania, pretože je to sám Krišna, zdroj všetkej blaženosti. Krišnovo meno je úplné a je podobou všetkých transcendentálnych pôžitkov. Za žiadnych okolností nie je hmotným menom a nie je o nič menej mocné ako Krišna sám. (Je dokonca práveže ešte mocnejšie) Keďže Krišnovo meno nie je znečistené hmotnými kvalitami, nemožno hovoriť o tom, že by bolo spojené s máyou [ilúziou]. Krišnovo meno je vždy oslobodené a duchovné, nikdy nie je podmienené zákonmi hmotnej prírody. Je to preto, že Krišnovo meno a Krišna samotný sú totožní.“

Keďže je sväté meno zvukovou inkarnáciou Pána, nie je to teda obyčajný hmotný zvuk, je božský, transcendentálny. Božská povaha svätého mena však zostáva navždy tajomstvom pre tých, ktorých prístup k svätému menu je len empirický alebo intelektuálny. 

Śrīla Haridāsa Ṭhākura, veľký učiteľ svätého mena, pri diskusii o svätom mene so zhromaždením učencov tvrdil: „Človek nemôže pochopiť slávu svätého mena len pomocou logiky a argumentov.“ Sväté meno pochopia a zažijú len tí, ktorí sa zriekli všetkej domýšľavosti a pretvárky a priamo prijali proces spievania s pokorou, vierou a oddanosťou. Tak ako zvuk vysielaný z diaľky možno počuť len vtedy, keď ho prijíma vhodné elektronické zariadenie (napr. mobilný telefón), tak transcendentálny, duchovný zvuk môže správne počuť a osvojiť si len ten, kto je na jeho prijímanie vybavený vhodným prostriedkom: Bhágavata-prémou – láskou k Bohu.

Nechceme, aby bola japa statická, mechanická, ale úprimná a láskyplná. Najskôr treba jej zmysel čo najviac pochopiť, aby ste si k nej (a skrze ňu s Krišnom) vytvorili vzťah a úprimný priaznivý postoj. Samozrejme, nejde to hneď, Šríla Prabhupáda vylepšoval svoju japu 40 rokov. 

Nie sme teda na pretekoch, ale treba si neustále pripomínať, prečo to vlastne robíme a konštantne udržiavať chuť – čítaním Bhagavad Gíty a Šrímad Bhágavatamu či stretávaním sa s oddanými. Cieľom je potešiť Najvyššieho Pána. Jeho mená sú sladké, neustále nové a dynamické. Načúvaním a ospevovaním sa duchovný život ešte len začína.

Začiatky sú ťažké už len čo sa týka pozornosti, a hľadanie ideálnej externej formy lepšieho sústredenia, napr. ospevovanie so zavretými očami a sústredenie sa v mysli na mená, pozeranie na obrázky Rádháraní a Krišnu, pozerať na mená, načúvať menám (Prabhupádové chantovanie), sústrediť sa hmatom na japa malu – korálky, prechádzanie sa pri chantovaní či pozerať sa na oltárik. 

U každého je to individuálne, každému pomáha niečo iné. Najdôležitejšie je, zapojiť čo najviac zmyslov. Zrak, sluch, jazyk, hmat, myseľ. Ak sa ti opakovane nedá sústrediť, niečo ťa vyruší alebo mantra očividne nefunguje tak, ako by si chcel, tak sa odporúča ďalej pokračovať. Väčšinou nás vyrušujú myšlienky, preto netreba mať materiálne očakávania, či ísť do japy s  vidinou materiálneho zisku. 

Japa nie je biznis s Krišnom ale nesebecká snaha si na Neho spraviť čas, a zároveň opakovaním Jeho mien Ho prosiť, nech ti umožní viac času na Neho a nie na nepraktické zbytočnosti. S praktizovaním Mahá-mantry príde automaticky veľa vedľajších výhod a benefitov od úľav z hmotnej existencie, ako sú úzkosti, depresie, smútok cez možné splnenia hmotných túžob po žiadanú lásku ku Krišnovi. Čo v poslednom prípade je cieľ Mahá-mantry. Pravidelným, každodenným a hlavne čistým spievaním Krišnových mien sa po smrti tvojho hmotného tela už nikdy nevrátiš do tohto hmotného sveta, ale pokračuješ so službou vo večnom duchovnom svete. 

Nech sa deje čokoľvek a kedykoľvek, nájdi Krišnovi miesto v tvojom dni, čo i len v mysli keď máš toho veľa, pretože opakovanie Mahá-mantry, čas na Krišnu, je tvoj právoplatný večný nárok. 

A nezabúdaj, trpezlivosť Krišnu prináša. Samotnú snahu o to potešiť Krišnu, si osobne Krišna najviac cení. Nemusíš sa báť, že nasledujúce body nebudeš dokonale spĺňať, aktívne praktizovanie vedie k dokonalosti. Ide o úprimnosť, nie mechanicky všetko dodržať a pointa japy utečie. Dôležitý je obsah, nie forma. Ak sa bojíš, že nerobíš veľký progres, taký ako chceš či očakávaš, tak nezúfaj a pokračuj, radšej sa obávať toho, že by si sa zasekol na jednom mieste bez snahy.. 

 

Stačí len táto mantra?

Mahá-mantra je najmocnejšia mantra, pretože je to zvuková inkarnácia Krišnu. Keď povieme „vietor”-  nič sa nedeje, neprivoláš si vietor. Ale akonáhle vyslovíš meno Krišnu, či už zo srandy alebo v hneve (no najlepšie z lásky), Krišna je automaticky prítomný. To, že to ty nevieš zachytiť svojími nedokonalými zmyslami, ktoré sa snažia nájsť skutočné šťastie v dočasnom svete, ešte neznamená, že to tak nie je. Duchovný pokrok je večný a skôr či neskôr sa prejaví, stačí pokračovať a postupne to zrealizuješ. 

K Mahá-mantre treba pristupovať čo najúctivejšie a teda pri japa male sa odporúčajú dve, taktiež veľmi úctivé mantry, ku ktorým sa pristupuje s rešpektom. Slúžia ako „očista” pred tou hlavnou mantrou. 

 

Śrīla Prabhupáda pranáma mantra:

náma óm višnu-padáya,

krišna-preštháya bhú-talé,

šrímaté bhaktivédanta-svámin iti náminé 

namas té sarasvaté déve gaura-váni-pračáriné,

nirvišéša-šunyávadí paščátya-déša-tariné.

PREKLAD: 

„S úctou vzdávam poklonu Jeho Božskej Milosti A.C. Bhaktivedantovi Svámimu Prabhupádovi, ktorý je veľmi drahý Pánovi Krišnovi a prijal útočisko pri Jeho lotosových nohách. Naše úctivé poklony patria tebe, ó duchovný majstre, služobník Bhaktisiddhantu Sarasvati Gósvámiho. Láskavo hlásaš posolstvo Pána Čaitanyu a vyslobodzuješ západné krajiny, ktoré sú plné impersonalizmu a ateizmu.“

 

Najdôležitejšie je vedieť, prečo robíš, to čo robíš a prečo teda vzdávaš úctu Prabhupádovi. Veľmi odporúčame si o Ňom prečítať, napr. je knižka ‘Šríla Prabhupáda’,  kde sa opisuje Jeho život a ako nám priniesol Jeho Meno na Západ na pokyn Jeho duchovného učiteľa. Presne tak ako to Čaitanya Mahāprabhu (najmilosrdnejšia inkarnácia Krišnu) chcel. Pretože bez neho by ani tento článok nebol.

 

Panča Tattva mantra

džaya šrí-krišna-čeitanya prabhú nityánanda,

šrí-adveita gadadhár šrívásádi-góra-bhakta-vrinda

PREKLAD:

„Vzdávam poklony Šrí Krišnovi Čaitanyovi, Prabhu Nityanandovi, Šrí Advaitovi, Gadadhárovi, Šrívasovi a všetkým ostatným oddaným Čaitanyu Maháprabhua.“

 

Pred spievaním Haré Krišna Mahā-mantry je veľmi prospešné spievať mená śrī-kṛṣṇa-caitanya prabhu-nityānanda, pretože spievanie týchto dvoch svätých mien śrī-kṛṣṇa-caitanya prabhu-nityānanda vyvoláva extázu, a keď potom človek spieva Haré Kṛṣṇa mahā-mantru, oslobodí sa od priestupkov. 

O Čaitanyovi Mahāprabhu si môžeš prečítať v knižke ‘Zlatý Avatar’, ktorú napísal Śrīla Prabhupáda. No taktiež sa o Ňom, Jeho živote a Jeho spoločníkoch dozvieš aj v historickom diele s názvom ‘Čaitanya Čaritamrita’. To sa odporúča, až keď človek prečíta Bhagavad-Gītu a Šrímad Bhágavatam.

Śrī Čaitanyu Mahāprabhua neustále sprevádza Jeho úplná expanzia Śrī Nityānanda Prabhu, Jeho inkarnácia Śrī Advaita Prabhu, Jeho vnútorná energia Śrī Gadādhara Prabhu a Jeho okrajová energia Śrīvāsa Prabhu. V ich strede stojí On ako Najvyššia Osobnosť Božstva. Je treba vedieť, že Śrī Čaitanyu Mahāprabhua vždy sprevádzajú tieto ďalšie tattvy. Naše poklony Pánovi Čaitanyovi Mahāprabhuovi sú preto úplné, keď vyslovíme śrī-kṛṣṇa- caitanya prabhu-nityānanda śrī-advaita gadādhara śrīvāsādi-gaura-bhakta-vṛnda. 

 

Ako kazatelia hnutia pre vedomie Kṛṣṇu sa najprv klaniame Śrī Čaitanyovi Mahāprabhuovi recitovaním tejto Pañca-tattva mantry, a po nej prednášame HARÉ KṚṢṆA, HARÉ KṚṢṆA, KṚṢṆA KṚṢṆA, HARÉ HARÉ / HARÉ RĀMA, HARÉ RĀMA, RĀMA RĀMA, HARÉ HARÉ. 

Pri spievaní Haré Kṛṣṇa mahā-mantry existuje desať priestupkov ktorým by sme sa mali vyhnúť. Tie však pri spievaní Pañca-tattva mantry: śrī-kṛṣṇa-caitanya prabhu-nityānanda śrī-advaita gadādhara śrīvāsādi-gaura-bhakta-vṛnda NIE SÚ BRANÉ DO ÚVAHY. 

PANČA TATTVA JE TAKÁ MILOSTIVÁ, ŽE PRI NEJ NIE JE MOŽNÉ SPRAVIŤ PRIESTUPOK. Samozrejme, ale ani to netreba brať na ľahkú váhu a treba byť úctivý.

Śrī Čaitanya Mahāprabhu je známy ako mahā-vadānyāvatāra a teda najmilostivejšia inkarnácia, pretože nebere do úvahy priestupky podmienených duší. Aby sme preto získali z prednášania Mahā-mantry úplný prospech, musíme najprv prijať útočisko u Śrī Čaitanyu Mahāprabhua, naučiť sa Pañca-tattva mahā-mantru, a až potom spievať Haré Kṛṣṇa mahā-mantru. To bude veľmi účinné.

Ak však vezmeme do úvahy postavenie ľudí tohto veku, je podstatnejšie spievanie svätého mena Śrī Čaitanyu Mahāprabhua než Haré Kṛṣṇa mahā-mantry, pretože Śrī Čaitanya Mahāprabhu je nejveľkodušnejšou inkarnáciou a Jeho milosť sa dá získať veľmi ľahko. Najprv preto musíme prijať útočisko u Śrī Čaitanyu Mahāprabhua tým, že budeme spievať śrī-kṛṣṇa-caitanya prabhu-nityānanda śrī-advaita gadādhara śrīvāsādi-gaura-bhakta-vṛnda.

A prečo? Pretože Krišnu viac teší keď sa vzdáva úcta Jeho oddanému ako Jemu samotnému. Jeho oddaní sú Mu drahší ako Jeho život. Ku Krišnovi sa dostáva cez oddaných, keďže aj milosť ktorú si už dostal, (pretože možnosť mať japa malu a vedieť o Krišnovi nie je len tak), si dostal cez oddaného od Krišnu. Krišna nikdy nedáva milosť priamo, ale cez oddaného.

 

 Śrīmad-bhāgavatam 9.4.63

„Jsem zcela ovládaný svými oddanými. Nejsem v žádném případě nezávislý. Jelikož jsou Moji oddaní prosti veškerých hmotných tužeb, sídlím výhradně v jejich srdcích. Nejen Můj oddaný, ale i oddaní Mého oddaného jsou Mi velice drazí.”

Śrīmad-bhāgavatam 9.4.68

„Čistý oddaný je stále v Mém srdci a Já jsem stále v srdci čistého oddaného. Moji oddaní neznají nic než Mě a Já neznám nikoho jiného než je.”

Obe mantry sa symbolicky opakujú 3x pred chantovaním Keď dokončíš kolo na korálikoch, zopakuješ raz Panča Tattva mantru a ideš ďalšie kolo Mahá mantry.

Bhagavad-gíta. 18.69

Na tomto svete niet služobníka, ktorý by Mi bol drahší než on, a ani Mi nikto nikdy drahší nebude.

 

Keď chantujem, môžem očakávať nejaké zmeny?

 

Áno. Spievaním svätého Božieho mena sa spájaš s Bohom. Boh je absolútny, nelíši sa od svojho mena. Takže keď spievaš Božie meno, znamená to, že sa s Ním okamžite dostaneš do kontaktu. A tým, že spievaš viac a viac, tvoje spojenie sa stáva čoraz dôvernejším. Potom sa ti všetko odhalí. 

Preto neustále spievanie znamená neustále spájanie sa s Krišnom. Potom sa automaticky očisťujeme. Spievanie nám veľmi uľahčí celý proces. Pretože v tomto veku sú ľudia nešťastní, žijú krátko a priťahujú ich falošné veci, ktoré neposkytujú skutočný pôžitok, sú veľmi pomalí a neberú život veľmi vážne. 

Skúškou skutočnej zmeny v srdci, ku ktorej dôjde pri spievaní Haré Kṛṣṇa Mahā-mantry, je odpútanosť od hmotného pôžitku. To je skutočná zmena. Bhaktiḥ pareśānubhavo viraktir anyatra ca (Bhāg. 11.2.42). Pokiaľ robíme v duchovnom živote skutočný pokrok, musíme sa do veľkej miery odpútať od zmyslového pôžitku. Kaniṣṭha-adhikārī (začínajúci oddaný) máva niekedy v očiach falošné slzy, keď spieva Haré Kṛṣṇa mantru, ale je stále veľmi pripútaný k hmotným veciam. To znamená, že sa jeho srdce ešte nezmenilo. Zmena sa musí prejaviť v jeho skutkoch.

Každý môže spievať. Každý, dokonca aj dieťa môže spievať, starý človek môže spievať, hlupák môže spievať, inteligent môže spievať, bohatý môže spievať, chudobný môže spievať. Takže spievanie je spoločné a pre každého, preto sa stáva úspešným. Krišnove meno a Krišna sa od seba nelíšia. 

„Šrí Harinam nie je závislý na našom jazyku, aby sa mohlo božsky prejaviť. Sväté meno sa nemusí zjaviť len artikuláciou slabík týmto mäsitým jazykom. Sväté meno je nezávislé rovnako, ako je nezávislý Krišna.” – Aindra Prabhu 

 

Čo (ne)robiť? + Priestupky pri mene

 

Aby toto spievanie bolo kvalitné, musí byť bez priestupkov. Mechanické spievanie svätého mena nie je tak kvalitné ako spievanie bez priestupkov.

• Nepozorné chantovanie. Prejav závisti ku Krišnovi, je to naša povinnosť. Je to náš dlh ku Krišnovi a ku všetkým živým bytostiam, ktorým vo výsledku niečo dlžíme. Pozorná japa je najlepšie splnená práca a nepozorná je zle spravená práca. Ak si myslíme: „Nepozorne chantujem a aký je problém? Nikto predsa pozorne nechantuje.“ No v skutočnosti je to prejav určitej formy závisti.

– Harmónia oddanej služby –Surdas prabhu

 

• S vašou japa malou by nikto nemal chantovať a teda nikomu ju nemožno požičiavať či dávať svoju japu ako darček.
• Neodporúča sa mantrovať v ľahu pretože môžete zaspať, a to práve nie je cieľ mantry. Samozrejme, ak sa lepšie sústredíte keď ležíte, kľudne si k tomu ľahnite.
• Ak počas japy kýchate, zívate, kašlete alebo „uvoľňujete plyny”, považuje sa to za nečistotu a mali by ste opäť odrieknuť mantru na guličke, na ktorej ste sa nechtiac dopustili priestupku. Už len z úcty.
• Vrecko môžete pravidelne prať, guľôčky z dreva tulasī by sa prať, umývať či mydliť nemali pretože sa poškodia. 

 

V Indii si ju oddaní symbolicky namáčajú do posvätných riek, ako je Ganga či Yamuna.

• Ak sa guľôčky či počítadlo zlomia, poškodia či prasknú alebo sa roztrhne šnúrka či vrecko, treba to opraviť alebo následne vymeniť. Poškodené veci z japy si môžete symbolicky odložiť na oltárik. Nevyhadzujú sa do koša.
• Najpriaznivejší čas na meditáciu japy je Brahma-muhurta. Čas skoro ráno, hodinu a pol pred východom slnka do 6 hodiny rána, sa nazýva brāhma-muhūrta. Počas nej sa odporúčajú vykonávať naše duchovné činnosti. Sadhana. Uvedený počet kôl + čítanie z Véd, samozrejme aj počas dňa, ale duchovné aktivity vykonávané skoro ráno majú väčší účinok ako v ktorejkoľvek inej časti dňa. 

Keďže ráno prevláda kvalita dobra a celý váš deň bude vyzerať inak, respektíve budete nad vecou a mať nadhľad, určite sa to oplatí byť ranným vtáčaťom. No so včasným vstávaním je to ako hneď chcieť chantovať 16 kôl i keď nie sme na tej úrovni (aj keď si môžeme nahovárať, že sme). ten istý princíp a riziko vyhorenia mysle, čiže vo výsledku dosť demotivujúci stav, a nie duchovný pokrok. Budíky si nastavte s pochopením vašej úrovne a postupne zvyšujte štandard.

• Odriekanie mantry sa robí najlepšie v kľude. V nerušenom prostredí, kde neotravujú vašu sústredenosť žiadne vonkajšie vplyvy. (V tichej miestnosti, pri oltári, pri brehu rieky atď.)
• Nájdite tempo, ktoré zapojí vašu pozornosť. Príliš pomalé opakovanie mantry spôsobí nudu a príliš rýchle opakovanie rozptýli vašu pozornosť. Keď myseľ blúdi, upravte tempo, aby ste sa opäť sústredili. Možno vám pomôže prepojiť opakovanie japy s rytmom dychu.
• Mohli by vám pomôcť afirmácie na zlepšenie vašej japy. Pre inšpiráciu nahliadnite na naše afirmácie na webe Yogapit http://japa.yogapit.sk/

 

Pán Čaitanya hovorí:

„Ten, kto sa považuje za nižšieho ako tráva, kto je tolerantnejší ako strom a kto neočakáva osobnú poctu, rešpekt, ale je vždy pripravený vzdať ostatným všetku úctu, môže veľmi ľahko vždy spievať sväté meno Pána.” Čaitanya Čaritamrita Ādi 17.31

tṛṇād api su-nīcena

taror iva sahiṣṇunā

amāninā māna-dena

kīrtanīyaḥ sadā hariḥ

Pri spievaní Haré Krišna Mahā-mantry sa človek môže spočiatku dopustiť mnohých priestupkov, ktoré sa nazývajú nāmābhāsa a nāma-aparādha. Na tejto úrovni spievaním Haré Kṛṣṇa Mahā-mantry nemožno dosiahnuť dokonalú lásku ku Kṛṣṇovi. Preto je potrebné spievať Haré Kṛṣṇa Mahā-mantru podľa zásad uvedených vo vyššie uvedenom verši: tṛṇād api su-nīcena taror iva sahiṣṇunā. 

V tejto súvislosti treba poznamenať, že spievanie zahŕňa pohyby hornej a dolnej časti pier a jazyka. Tie všetky musia byť zapojené do spievania Haré Kṛṣṇa Mahā-mantry. Slová „Haré Kṛṣṇa“ by sa mali vyslovovať a počuť veľmi jasne. Niekedy sa namiesto spievania so správnou výslovnosťou perami a jazykom iba mechanicky vydávajú syčivé zvuky. (har, har, šnek, šnek,šnek, krš, krš, ram, ram), čo nie je zďaleka správne. Spievanie je veľmi jednoduché, ale malo by sa praktizovať zodpovedne.

 

„Ak chce človek neustále spievať sväté meno, musí byť pokornejší ako tráva na ulici a zbavený akejkoľvek túžby po osobnom uznaní. Ostatným by však mal vzdávať všetku úctu.“

„Oddaný, ktorý spieva sväté meno, by mal praktizovať znášanlivosť, ktorá charakterizuje strom. Dokonca aj keď je pokarhaný alebo potrestaný, nemal by na oplátku nič hovoriť iným.“

„Strom neprotestuje, ani keď ho niekto karhá, a aj keď uschne a odumrie, nikoho nežiada o vodu.“

„Mal by prísne dodržiavať sľub neustáleho spievania svätého mena a mal by sa uspokojiť s tým, čo môže ľahko získať. Takéto oddané správanie posilní jeho oddanú službu.“

 

Čaitanya Čaritamrita Ādi-líla 17. 32 

Zdvíham ruky a vyhlasujem: „Všetci ma, prosím, počúvajte! Navlečte si tento verš na šnúrku svätého mena a noste ho na krku, aby ste naň ani na chvíľu nezabudli.“

 

Každý musí prísne dodržiavať zásady, ktoré Pán Čaitanya Mahāprabhu v tomto verši uvádza. 

Ak niekto spieva sväté meno Pána, nemal by túžiť po hmotnom pokroku, ktorý predstavuje zbožnosť, hospodársky rozvoj, zmyslové uspokojenie a napokon oslobodenie z tohto hmotného sveta. Ako povedal Śrī Čaitanya Mahāprabhu, najvyššou dokonalosťou života je rozvíjať lásku ku Kṛṣṇovi (premā pum-artho mahān śrī-caitanya-mahāprabhor matam idam).

Pri spievaní svätého Pánovho mena si musíme dávať pozor na to, aby sme sa vyhli desiatim priestupkom. Zo Sanat-kumāry sa dozvedáme, že aj ten, kto sa dopustil mnohých vážnych priestupkov, sa zbaví svojho nedôstojného spôsobu života, ak sa uchýli k Pánovmu svätému menu. 

Dokonca aj človek, ktorý je ako dvojnohé zviera, bude oslobodený, ak prijme útočisko Pánovho svätého mena. Preto by sme si mali dávať veľký pozor, aby sme sa nedopustili priestupkov voči lotosovým nohám Pánovho svätého mena. Tieto priestupky sú opísané nasledovne : 

 

1. OHOVÁRAŤ ČISTÝCH ODDANÝCH, KTORÍ ZASVÄTILI SVOJE ŽIVOTY ŠÍRENIU SVÄTÉHO MENA PÁNA

Kto je sádhu? Ten, kto je úplne odovzdaný Krišnovým lotosovým nohám, je sádhu. Ten, kto zasvätil svoj život hlásaniu tohto posolstva Bhagavána, Krišnu a Jeho svätého mena po celom svete. Je vaišnava, je sādhu. Takémuto sādhuovi by sa človek nemal rúhať. Je to veľmi vážny priestupok. Najmä tí, ktorí prijímajú prístrešie tohto svätého mena alebo prijímajú toto sväté meno od bona fide gurua, by mali byť veľmi, veľmi opatrní, aby sa nedopustili tohto priestupku. V Nāma-kaumudí sa odporúča, aby sa človek, ak sa previní proti lotosovým nohám vaiṣṇavu, pokorne poklonil pred týmto vaiṣṇavom, a tak žiadal a  získal od neho odpustenie.

 

2. POVAŽOVAŤ MENÁ POLOBOHOV, AKO SÚ ŠIVA A BRAHMÁ ZA ROVNOCENNÉ ALEBO NEZÁVISLÉ OD MENA PÁNA VIŠNUA

Považovať ostatných polobohov za Bhagavána je priestupok voči svätému menu. Tiež si myslieť, že meno, podoba, vlastnosti a zábavy Krišnu sú odlišné od Krišnu. Ak si niekto myslí, že Šiva a Brahma sú tiež Bhagaván, je to priestupok. Ak si niekto myslí, že mená Šivu a Brahmu či iných polobohov sa tiež rovnajú menám Pána Višnua alebo Krišnu, alebo že spievaním mena Šivu alebo Brahmu sa vyrovná spievaniu „Haré Krišna“, je to priestupok. Vaišnavský oddaný by nemal znevažovať žiadneho poloboha, skôr mu vzdávať úctu, no neuctievať ho.

 

3. NENÁSLEDOVAŤ POKYNY PRAVÉHO DUCHOVNÉHO UČITEĽA

Človek by mal poznať áčarju ako seba samého a nikdy ho neznevažovať. Človek by mu NEMAL závidieť a myslieť si o ňom, že je obyčajným človekom, pretože je predstaviteľom všetkých polobohov.

 

4. OHOVÁRAŤ VÉDSKU LITERATÚRU ALEBO LITERATÚRU V SÚLADE S VÉDSKYMI ZÁVERMI

Podmienená duša nemôže oživiť svoje vedomie Krišnu vlastným úsilím. Pán Krišna však z bezpríčinnej milosti zostavil védsku literatúru a jej doplnky, Purány.

Hovorí sa, že podmienená duša zabudla na Krišnu, takže z bezpríčinnej milosti dal Krišna podmieneným bytostiam védsku literatúru. Človek by sa nemal rúhať takejto literatúre, šástre. Priestupky voči védskej literatúre sú napríklad aj: nepozorné čítanie; pokladanie kníh, ktoré sú Krišnova inkarnácia na nečisté miesta, napr. posteľ (čítanie na posteli je ok); poberať písma po svojom podľa vlastného rozmaru a nie také, aké sú; znevažovanie písiem, že „to určite nie je také, ako sa píše.“; slabá šrádha – viera, dôvera v písma, atď.

 

5. POVAŽOVAŤ SLÁVU SPIEVANIA ZA VÝPLOD PREDSTAVIVOSTI

Niektorí tiež hovoria, že: „V šástre je uvedená sláva harinámu, ale to je len zveličovanie, preháňanie. V šástrach je daná len určitá príťažlivosť, určitá chuť k harinámathu, ale v skutočnosti to nie je pravda. Je to len zveličovanie.” Takže toto je urážka. Tí, ktorí si vyvinuli nejaké pochybnosti, samsayatma vo svätom mene, automaticky sa dopúšťajú urážky. Človek by nemal pestovať žiadne pochybnosti vo svätom mene.

 

6. PODÁVAŤ ŠPEKULATÍVNE VÝKLADY K SVÄTÉMU MENU

Dávať zlý výklad svätého mena. Napríklad ten, kto je páchateľom, môže povedať, že Krišna znamená čierny. V abhidhane, slovníku, je tento význam uvedený. To je urážka. Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť, Absolútna Pravda. Človek by si ho nemal vykladať rôznymi spôsobmi po svojom alebo mu dávať rôzne významy. To je urážka.

 

7. VYKONÁVAŤ HRIEŠNE ČINNOSTI S VEDOMÍM, ŽE NÁS SILA SPIEVANIA  SVÄTÉHO MENA PÁNA OČISTÍ 

Ak niekto povie alebo si myslí: „Táto náma je veľmi dobrá zbraň, ktorú mám. Budem spievať Haré Krišna, aby som zničil všetky svoje hriešne reakcie, potom spácham nejaké nové hriechy, potom opäť budem spievať Haré Krišna a zničím to opäť.“ Táto mentalita je nama-bale papa-buddhih, čo znamená páchanie hriechov na základe spievania harináma. Toto je priestupok. Človek by nemal rozvíjať takúto mentalitu, lebo je to vážny priestupok.

 

8. POVAŽOVAŤ SPIEVANIE HARÉ KRIŠNA ZA JEDEN Z PRIAZNIVÝCH RITUALISITCKÝCH ČINNOSTÍ POPISOVANÝCH V KARMA-KHANDSKEJ ČASTI VÉD 

Jednoducho povedané, neopisujte dôverne Meno do hĺbky, ľuďom ktorí nechápu základ filozofie a nechcú ďalej o tom počúvať. Nehádžte perly sviniam.

 

9. VYSVETĽOVAŤ BEZBOŽNEJ OSOBE DÔVERNÉ SLÁVY SVÄTÉHO MENA

„I kdyby člověk rozdal při zatmění slunce jako milodary deset miliónů krav, žil po milióny let u soutoku Gangy s Jamunou nebo obětoval horu zlata brāhmaṇům, nezíská tím ani setinu prospěchu ze zpívání Hare Kṛṣṇa.“ Inými slovami, ten, kto považuje spievanie Haré Krišna za nejakú zbožnú činnosť, sa mýli. Samozrejme, je to zbožná činnosť, ale faktom zostáva, že Kṛṣṇa a Jeho meno sú transcendentálne, a preto stoja vysoko nad všetkými svetskými zbožnými činnosťami. Zbožné činnosti sú na hmotnej platforme, zatiaľ čo spievanie svätého mena Kṛṣṇu je úplne na duchovnej úrovni.

 

10. NEMAŤ ÚPLNÚ VIERU V SPIEVANIE SVÄTÉHO MENA A ZACHOVÁVAŤ SI HMOTNÉ PRIPÚTANOSTI AJ PO TOM, AKO SME POROZUMELI MNOŽSTVU INŠTRUKCIÍ NA TÚTO TÉMU. [„JA A MOJE“ MENTALITA] 

Z názvu priestupku je to dosť jasné. Nič, o čom môžem povedať, že je moje alebo ‚ja a moje‘. Som večný Krišnov služobník, patrím Krišnovi. Ja nepatrím sebe. Patrím Krišnovi. Moje telo, moja myseľ, moja reč, všetko, o čom môžem povedať ‚moje‘, patrí Krišnovi, amara‘ bolite prabhu! Are kiču nai. Neexistuje nič, o čom by som mohol povedať „moje“.

 

11. NEPOZORNÉ SPIEVANIE

Myseľ kolíše, chodí sem a tam. Spievanie ide na jednu stranu, myseľ ide na druhú stranu; to je urážka. Človek by to nemal robiť. Na kolísavú myseľ je priaznivé odchantovať si predpísané kolá v najkľudnejšom čase v dni, a to v brahma muhurte.

 

 

Ten, kto je zaťažený desiatimi priestupkami proti spievaniu Haré Kṛṣṇa Mahā-mantry, nedosiahne lásku k Bohu, ktorá je konečným cieľom spievania svätého mena, ani po mnohých životoch takéhoto úsilia. 

Výsledkom spievania Haré Kṛṣṇa Mahā-mantry je taký veľký duchovný pokrok, že ukončí našu hmotnú existenciu a zároveň získame lásku k Bohu. Sväté meno Kṛṣṇu je také mocné, že aj keď Ho spievame len raz, ľahko sa dostaneme k tomuto transcendentálnemu bohatstvu. Ak niekto opakovane spieva toto vznešené sväté meno Pána, ale jeho láska k Najvyššiemu sa nerozvíja a v očiach nemá slzy, je jasné, že kvôli priestupkom pri spievaní semienko svätého mena Kṛṣṇu nevyklíčilo.

Pokiaľ sa človek neuchýli k svätému menu správnym spôsobom, nemôže sa zbaviť priestupkov zo spievania svätého mena. Spievaním Haré Kṛṣṇa Mahā-mantry bez priestupkov sa človek môže zbaviť všetkých jemných a hrubých hmotných pripútaností.

Odporúča sa, aby človek pokračoval v spievaní svätého mena, aj keď sa dopúšťa priestupkov. Inými slovami, samotné spievanie svätého mena zbavuje človeka priestupkov. 

O priestupkoch sa dočítate viac v knihe Nektár Oddanosti a na stránke www.japa.yogapit.sk

 

Som úprimný?

 

V Bhakti-rasāmṛta-sindhu sa jasne uvádza – sevonmukhe hi jihvādau svayam eva sphuraty adaḥ. Sväté meno sa prejaví, keď Mu budeme slúžiť. Táto pokorná služba sa začína jazykom.

„Teraz ste povedali, že ste hrdinovia, lebo spievate sväté meno. A čo je hrdinské v našom spievaní svätého mena? Musíme pochopiť, že celá západná filozofia je prešpikovaná impersonalizmom. Impersonalista si povie: „Ja už spievam sväté meno, čo odo mňa ešte chcete?“ Personalista sa bude snažiť spievať sväté meno lepšie a pozornejšie, lebo toto je logika osobnosti.” – Surdas das prabhu

Japa je proces, pri ktorom sa snažíte oslovovať sväté meno – Krišnu. Čo najúprimnejšie a z lásky. Ruka v ruke s chantovaním a zlepšovaním kôl (či ste len teraz začali, alebo to robíte, rok, dva, päť, desať) sa vyvíja práca na vašich hmotných a jemnohmotných pripútanostiach (anarthách), závislostiach a nechcených vlastnostiach. Ako už bolo spomenuté, treba čítať Védy , združovať sa s oddanými a snažiť sa všetko, čo len ide, zamestnať v službe pre Krišnu.  

Ale japa – spievanie či recitovanie si Mahá mantry – je dôležitá činnosť na ceste sádhana bhakti. Tento proces oddanej služby, ktorý začína spievaním a načúvaním, sa nazýva sādhana-bhakti. Slovo sādhana-bhakti má len jeden význam – vykonávanie oddanej služby podľa regulatívnych zásad.  

Niekto sa môže spýtať, že ak stačí chcieť, načo je potom potrebné dodržiavať nejaké pravidlá a predpisy a ďalšie veci, ktoré patria do sādhana bhakti? Odpoveďou je, že sa nachádzame v stave neochoty. Podmienený stav znamená neochota. 

Teraz nám nie je po chuti dodržiavať pravidlá, pretože sme zmätení, popletení a zahalení toľkými vplyvmi mysle. Takže sādhana znamená zaujať stanovisko v rámci ochrany Kṛṣṇu a prijať prístrešie Kṛṣṇu. Sādhana bhakti sa v skutočnosti nachádza v štádiu zvanom bhajana kriya.

Najprv musíme mať určitú vieru (ādau śraddha), potom prídeme do spoločnosti oddaných (sādhu saṅga), potom začneme praktizovať (bhajana kriya). Táto prax sa nazýva sādhana. Tento praktizujúci život nás udrží v spojení s vytúženým predmetom, vytúženým cieľom, a udrží nás v bezpečnej vzdialenosti od māye.

Podobne ako pri sadení stromu je potrebné nejaké malé chránené prostredie, v ktorom sa semienko zasialo, polieva a potom rastlina začne rásť. Takto ju treba udržiavať dlhý čas. Keď je rastlina nechránená, zožerú ju osly, ovce a iné zvieratá, ktoré sa pohybujú na štyroch nohách. 

Nutnosťou praxe je teda chrániť našu oddanosť. Bez praktizujúceho života je vedomie Kṛṣṇu veľmi zriedka úspešné. Je takmer nemožné, aby sa v človeku jednoducho prebudila silná túžba byť si vedomý Kṛṣṇu.

„Zomierajúci, vystrašený človek sa rmúti na posteli. Hoci mu zlyháva hlas a takmer si neuvedomuje, čo hovorí, môže sa zbaviť následkov svojich plodonosných činov a dosiahnuť najvyšší cieľ, ak vysloví sväté meno Najvyššieho Pána. Ľudia v Kali-yuge však Najvyššieho Pána uctievať nebudú.” – Šrímad Bhágavatam 10. spev 

Koňa môžete priviesť k vode, ale nemôžete ho prinútiť piť.

 

Máya nás neustále skúša

 

Skúša, či to s Krišnom a duchovným procesom myslíme naozaj vážne, a to tým, že nám pod nohy v rôznych podobách hádže polená. Preto Šríla Prabhupáda neustále odporúča vo svojich významoch v Bhagavad Gíte a Šrímad Bhāgavatame obklopiť sa ľuďmi, ktorí majú ten istý cieľ.  

„Vďaka spojeniu s oddanými sa špinavé veci v srdci materialistického človeka postupne odplavujú milosťou Najvyššej Božskej Osobnosti a čím viac spieva, tým viac sa jeho špinavé veci v srdci očisťujú a on koná v službe Krišnovi.“ – Šríla Prabhupáda

 „V každom meste a dedine bude počuť spievanie Môjho mena.“ (Caitanya-bhāgavata, Antya 4.126)

„Po stopách Śrī Caitanyu Mahāprabhu sa snažíme šíriť Jeho posolstvo po celom svete. Vďaka Jeho milosti ľudia berú toto hnutie veľmi vážne. Naše knihy sa skutočne vo veľkom šíria v západných krajinách, najmä v Amerike a Európe. 

Dokonca aj cirkevné rády v týchto krajinách oceňujú hodnotu hnutia pre vedomie Kṛṣṇu a sú pripravené spojiť sa pre najvyšší prospech ľudskej spoločnosti. Nasledovníci Śrī Caitanyu Mahāprabhu môžu preto brať toto hnutie vážne a šíriť ho do celého sveta, od dediny k dedine a od mesta k mestu, tak ako to robil sám Śrī Caitanya Mahāprabhu.“ 

– Śrīla Prabhupáda 

 

Zaujímavosť: Tí, ktorí sú bona fide služobníkmi Śrī Čaitanyu Maháprabhua, musia s plnou vážnosťou šíriť toto hnutie po celom svete, aby priniesli čo najväčší úžitok ľudskej spoločnosti. Samozrejme, zvieratá a iné nižšie druhy života nebudú schopné pochopiť toto hnutie, ale ak ho aj malý počet ľudských bytostí vezme vážne, ich hlasné spievanie prinesie úžitok všetkým živým tvorom vrátane stromov, zvierat a iných nižších druhov života. Keď sa Śrī Čaitanya Mahāprabhu opýtal Śrī Haridāsa Ṭhākura, ako chce prospieť živým bytostiam, ktoré nemajú ľudské telá, Śrīla Haridāsa Ṭhākura odpovedal, že Haré Kṛṣṇa Mahā-mantra je taká mocná, že ak sa bude spievať nahlas, prospeje všetkým, vrátane nižších druhov života.

 

Na záver poďme nahliadnuť do šástier (autoritatívnych zdrojov), ktoré proces chantovania dokonale popisujú, a potom sa vrhneme na tipy z praxe. Prosím, čítajte ich čo najviac pozorne, pretože od tohto všetkého sa bude odvíjať aj kvalita vašej japy. 

Šrímad Bhágavatam 7.5.23

„Prahlāda Mahārāja řekl: Naslouchání a zpívání o transcendentálním svatém jménu, podobě, vlastnostech a zábavách Pána Viṣṇua, jakož i o všem, co k Němu patří, vzpomínání na ně, sloužení Pánovým lotosovým nohám, uctívání Pána šestnácti předměty, modlení se k Němu, jednání v roli Jeho služebníka, považování Pána za svého nejlepšího přítele a odevzdání všeho Jemu (neboli sloužení tělem, myslí a slovy)—těchto devět procesů je uznáváno za čistou oddanou službu. Ten, kdo zasvětil svůj život službě Kṛṣṇovi těmito devíti metodami, je nejučenější ze všech, neboť si osvojil úplné poznání.“

 

Výklad k veršu podáva Śrīla Prabhupáda nasledovne

(1) Śravaṇam. Naslouchání svatému jménu Pána (śravaṇam) je počátkem oddané služby. Kterýkoliv z devíti procesů je sám o sobě postačující, ale v chronologickém pořadí stojí naslouchání svatému jménu Pána na prvním místě. Je skutečně nezbytné. Pán Śrī Caitanya Mahāprabhu prohlásil: ceto-darpana-mārjanam — zpíváním svatého jména se člověk očistí od hmotného pojetí života, jehož podstatou jsou nečisté kvality hmotné přírody. Když je odstraněna špína z našeho srdce, můžeme poznat podobu Nejvyšší Osobnosti Božství — īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ sac-cid-ānanda-vigrahaḥ. Prostřednictvím naslouchání svatému jménu Pána dosáhneme realizace Pánovy osobní podoby. Poté můžeme poznat Pánovy transcendentální vlastnosti a následně Pánovy společníky. S tím, jak oddaný zažívá realizaci Pánova svatého jména, transcendentální podoby, vlastností a všeho, co k Němu patří, postupně spěje k úplnému poznání Pána. Chronologický postup je tedy śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ.

Naslouchat četbě ze Śrīmad-Bhāgavatamu je považováno za nejdůležitější naslouchání. Śrīmad-Bhāgavatam je plný transcendentálního opěvování svatého jména, a recitace a naslouchání Śrīmad-Bhāgavatamu jsou proto plné různých transcendentálních nálad. Transcendentální svaté jméno Pána lze poslouchat a zpívat podle toho, co oddaného přitahuje. 

Můžeme zpívat svaté jméno Pána Kṛṣṇy, nebo svaté jméno Pána Rāmy či svaté jméno Nṛsiṁhadeva (rāmādi-mūrtiṣu kalā-niyamena tiṣṭhan). Pán má nesčetně mnoho podob a jmen a oddaný může meditovat o určité podobě a zpívat svaté jméno, ke kterému je přitahován. 

Nejlépe je naslouchat o svatém jménu, podobě atd. od čistého oddaného, jenž má stejné duchovní zaměření jako my. Jinými slovy, osoba poutaná ke Kṛṣṇovi má zpívat a naslouchat od jiných čistých oddaných, kteří jsou také poutáni ke Kṛṣṇovi. 

Tentýž princip platí pro oddané, jež přitahuje Pán Rāma, Pán Nṛsiṁha a další podoby Pána. Svrchovanou podobou Pána je Śrī Kṛṣṇa (kṛṣṇas tu bhagavān svayam), a proto je nejlepší naslouchat o Kṛṣṇově jménu, podobě a zábavách od realizovaného oddaného, jehož zvláště přitahuje podoba Pána Kṛṣṇy. 

Velcí oddaní, jako je Śukadeva Gosvāmī, popisují ve Śrīmad-Bhāgavatamu Kṛṣṇovo svaté jméno, podobu a vlastnosti. Dokud neslyšíme o Pánovu svatém jménu, podobě a vlastnostech, nemůžeme ostatním procesům oddané služby jasně porozumět. 

Śrī Caitanya Mahāprabhu proto doporučuje zpívat svaté jméno Kṛṣṇy — paraṁ vijayate śrī-kṛṣṇa-saṅkīrtanam. Má-li někdo to štěstí, že může naslouchat realizovaným oddaným, dosáhne na cestě oddané služby snadno úspěchu. Naslouchání o svatém jménu, podobě a vlastnostech Pána je tedy nezbytné.

 

(2) Kīrtanam. Naslouchání svatému jménu bylo popsáno výše a nyní se snažme porozumět zpívání svatého jména, které je na druhém místě v pořadí. 

Transcendentálnímu zpívání se může snadno věnovat kdokoliv. I pro toho, kdo je po tělesné stránce nezpůsobilý, řazený do nižší třídy než ostatní, nemá žádné hmotné předpoklady či zásluhy za zbožné činy, je zpívání svatého jména prospěšné. Vznešený původ, odborné vzdělání, krása těla, bohatství a podobné výsledky zbožných činností nejsou k duchovnímu pokroku zapotřebí; stačí pouhé zpívání svatého jména. Z autoritativního zdroje — védské literatury — víme, že zvláště v tomto věku (Kali-yuze) mají lidé obvykle krátký život, nesmírně špatné návyky a sklony přijímat falešné metody oddané služby. Navíc jsou neustále sužováni hmotnými vlivy a neštěstím. Následování jiných procesů, jako je yajña, dāna, tapaḥ a kriyā (oběti, rozdávání milodarů a tak dále) je za těchto okolností nemožné. Proto je doporučeno:

harer nāma harer nāma

harer nāmaiva kevalam

kalau nāsty eva nāsty eva

nāsty eva gatir anyathā

“V tomto věku hádek a pokrytectví je jediným prostředkem k osvobození zpívání svatého jména Pána. Není žádná jiná cesta. Není žádná jiná cesta. Není žádná jiná cesta.”

 

OSOBNOSTI – ĀÇARYOVIA O MENE

 

 Šríla Bhaktisidhanta Saraswati Ṭhākura

„Nezaoberajte sa konečným výsledkom spievania. Skôr neustále spievajte meno Krsna s trpezlivosťou a toleranciou, zhovievavosťou. Pán určite nebude ticho sedieť a nič nerobiť. Gaurahari určite odmení každého praktizujúceho podľa povahy jeho praxe.“

„Všetka priazeň pochádza z pravidelného spievania pevného počtu svätých mien. Mám veľkú radosť, keď viem, že ste to pochopili. Neprestávajte len preto, že vás počas spievania svätého mena vyrušujú rôzne svetské myšlienky. Takéto neužitočné myšlienky v dôsledku spievania postupne zmiznú, preto sa kvôli nim nerozčuľujte. Výsledky predčasného spievania nemôžete získať. Keď vás sväté meno veľmi priťahuje, pôvab svetských myšlienok sa zmenší. Ak nemáme veľké nadšenie pre spievanie, ako sa vôbec zbavíme takýchto myšlienok?” Ak budeme slúžiť svätému menu svojím telom, mysľou a dušou, potom nám Menovaný zjaví Svoju všemocnú podobu.

 

Narottama dãsa Ṭhākura  

„Zomrel som bez uctievania Gaurangu. Celý život som sa usiloval o veci bez akejkoľvek hodnoty a nevyvinul som žiadne úsilie, aby som dosiahol skutočnú hodnotu!“

 

Harinama-cintamani Šrilu Bhaktivinodu Ṭhākuru, kapitola 12 

„Oddaný by mal pravidelne tráviť trochu času osamote na tichom mieste a hlboko sa sústrediť na sväté meno. Meno by mal zreteľne vyslovovať a počuť. Je nemožné, aby sa podmienená duša sama vyhla ilúzii rozptýlenia a prekonala ju. Vďaka Pánovej milosti sa to však dá dosiahnuť s ľahkosťou. Preto je nevyhnutné s veľkou pokorou modlitebne prosiť o Pánovu milosť, pretože to je jediný prostriedok na vyslobodenie z tohto pohoršenia.”

„Tí, ktorí sa pokúšajú venovať oddanej službe na základe svojej individuálnej inteligencie a mentálnych znalostí, zistia, že všetko ich úsilie je bezvýsledné. Milosť Pána Krišnu je hlavnou príčinou všetkej úspešnej práce. Ten, kto sa nesnaží získať Pánovu milosť, je skutočne veľmi nešťastná duša.“

„Keby sa bohatstvo alebo poznanie mnohých miliónov vesmírov spojilo dokopy, sotva by sa vyrovnalo malému zlomku slávy Krišnovho svätého mena. Krišnovo sväté meno je môj život. Je to cieľ môjho života. Je to prostriedok, ktorý použijem na dosiahnutie cieľa svojho života.“

 

Šrila Rupa Gosvámi

„Topím sa v bolestivom, bezodnom víre opakovaného zrodenia a smrti, ó, Pane. Ó priateľ tých ktorí nemajú prístrešie, ó žiarivý mesiac milosrdenstva, tentoraz rýchlo vystri Svoju ruku, aby si ma zachránil.“

 

Šrí Išvara Purí

„Tento mangovník vo Vrindávane je teraz ohromený spomienkou na Teba. Tancuje a pohybuje svojimi konármi vo vetre. Spieva v podobe týchto bzučiacích včiel. Prelieva slzy v podobe týchto mnohých kvapiek medu. Jeho vlasy stoja vzpriamene v extáze v podobe týchto nových výhonkov. Ó, Mukunda, drahý mi ako môj vlastný život, prečo je strom naplnený takou láskou k Tebe? Prečo som taký zatvrdnutý, že ani Tvoje meno nevstúpi do môjho srdca?“

 

Šrí Autkala

„Ó, Pane Hari, ó, podoba milosrdenstva, Ty si rýchlo zachránil Draupadi aj Gajendru. Čo sa stalo s týmto rýchlym činom, keď teraz tak veľmi trpím?“

 

Šrí Džagannath Sena

„Ó, Pane Yadavendra, padol som. Keď si spomeniem na Tvoje meno Dina-bandhu (priateľ padlých), povzbudí ma to, a keď počujem, že miluješ svojich oddaných, moje srdce sa zachveje.“

 

 

VÝZNAMY SLOV ZO SANSKRITU – NAJSTARŠIEHO JAZYKA

 

JAPA-MALA – je girlanda (ruženec na recitovanie) vyrobená z korálikov, konkrétne z dreva posvätnej rastlinky Tulasī. Podľa sanskritu je JAPA modlitba zahŕňajúca recitáciu mantier a MALA znamená „girlanda“.

MAHĀ-MANTRA – mahā znamená „veľký“, man znamená „myslieť“ a tra znamená „nástroj“. Mantra je teda „nástroj myslenia“, „to, čo vyslobodzuje človeka z hmotného sveta“, a na to je určená výhradne Mahá-mantra, najväčšia a najmocnejšia mantra.

CHANTOVANIE – (čentovanie) opakované ospevovanie a recitovanie niečoho. Od anglického “chant” = spievať, recitovať.

SÁDHANA – prijatie a praktizovanie disciplíny, každodenné usmerňujúce zásady.

MĀYA – Durgā, Kali – oddaná služobníčka Krišnu, ktorá má na starosti ilúziu materiálneho sveta.

KĪRTAN —spievanie / šírenie svätého Mena 

SANKĪRTAN – spoločné ospevovanie Svätého Mena Haré Krišna.

SĀDHU SAṄGA – spoločnosť vaišnavov, oddaných Šrí Krišnovi.

BHAKTI – oddaná služba Šrí Krišnovi. Bhakti yoga sa môže spájať výhradne iba s Krišnom

YOGA – znamená zo sanskritu doslova „spojenie”, a teda sústrediť myseľ na Najvyššieho ovládaním neustále znepokojujúcich zmyslov. Spojenie sa netýka straty našej individuality ale naopak, získať správne pochopenie a následne konanie z nášho prirodzeného služobníckeho postavenia voči Bohu v našom večnom individuálnom vzťahu s Ním.

VÉDY/ ŚĀSTRA (šástra) –  najposvätnejšie písmo, Védy. Veda znamená poznanie. Védske poznanie je tak dokonalé, že čokoľvek chcete, či už hmotné alebo duchovné, dostanete vďaka Védam, ktoré boli vyjavené Krišnom, dokonalé poznanie. To je Veda.

YAJÑA – obeta, odriekanie. Yajña sa vykonáva výhradne pre potešenie Višnua. Ak je Višnu potešený s našou prácou pre Neho, vtedy sa hovorí o yajñi. Obeť určená pre tento vek Kali-yuga je sankírtana yajna – spoločné spievanie svätých Mien Pána.

ANÁRTHY – nechcené zlozvyky a vlastnosti.

PRAHLĀDA MAHĀRĀJA – čistý oddaný Šrí Krišnu, dočítate sa o ňom v Šrímad Bhágavatame v 7. speve. Prahlāda znamená vždy radostný, Mahárádž znamená mahānt „veľký,“ a rádž, „kráľ, vodca.“ 

ŠRÍLA PRABHUPÁDA – duchovný učiteľ, guru z Parampary (postupnosť duchovných učiteľov, ktorá začala priamo od Šrí Krišnu).

BHAGAVAD-GĪTĀ – v doslovnom preklade spev Najvyššieho. Poznanie, ktoré Krišna     OPÄŤ vyjavil Arjunovi pred 5 000 rokmi. 

ŠRÍMAD-BHÁGAVATAM – opisy Krišnových zábav s Jeho oddanými a opis povahy všetkého vo vzťahu s Krišnom. 

VIṢṆU – znamená „všadeprítomný a ten, kto je všade/vo všetkom“. Úplná expanzia Najvyššej Božskej Osobnosti, Šrí Krišnu. 

ŚRĪ CAITANYA MAHĀPRABHU – Inkarnácia Šrí Krišnu, ktorá sa zjavila pred vyše 500 rokmi. Zaviedol jediný proces duchovného pokroku pre tento vek Kali, spievanie Haré Krišna mantry. Harinám sankírtan.

RĀMA – znamená blaženosť, šťastie. Inkarnácia Šrí Krišnu v Treta yuge. Viac sa dočítate v historickom príbehu „Rāmayana” alebo v 9. speve Šrímad Bhágavatamu. 

NṚSIṀHADEVA – čítajte Nrisimha/Narasimha/Nrisinga. Nṛsiṁha znamená napoly lev a napoly človek a túto podobu na seba Pán vzal, aby zabil Hiraṇyakaśipua, otca Prahlāda Maharaja. Dočítate sa v 7. speve Šrímad Bhágavatamu. 

ŚUKADEVA GOSVĀMĪ – predniesol za 7 dní na brehu Gangy celý Šrímad Bhágavatam Maharadžovi Parikšitovi, ktorý bol prekliaty brāhmanskym chlapcom, že za 7 dní zomrie.

KALI-YUGA – aktuálny materialistický vek, Kali sa vyznačuje väčším materializmom, bezbožnosťou a degradovaním spoločnosti.

 

Máme aj samostatnú stránku venovanú iba svätému menu a nájdete ju na tu –  Japa web