Narodenie

Objavil sa na tejto Zemi 2. septembra 1929 (Tento deň je zároveň tým istým dňom, v ktorom sa Jeho Božská Milosť Šríla Bhaktivinoda Ṭhākura narodil na tomto svete 91 rokov nazad v roku 1838) pod menom Bradžabandhu Manik v dedine Džagannáthpur, okres Balasur, Odisha, India.

Narodil sa vo vaišnavskej rodine preslávenej jedinečným štýlom kírtanu a vyrastal v duchovne priaznivej atmosfére, ktorej stredobodom bola oddaná služba Božstvám jeho vaišnavských predkov – Šrí Rádha-Gopaldžiu. Od útleho veku si pestoval nadšené sklony k duchovnému životu a oddanej láske ku Krišnovi. Pri spomienke na svoje detstvo Šríla Gour Góvinda swámi povedal: „…Prvá vec, ktorú si pamätám je, že ako dieťa som spieval piesne Šríla Narottam dãsa Thákura.” Z jeho matkinej strany boli všetci jeho predkovia čistí oddaní.

S jednoduchým a čistým srdcom neustále spieval a pripomínal si sväté mená Krišnu. Študoval a hlbšie si osvojil najhlbší význam posvätných textov Bhagavad-gíty, Šrímad-Bhágavatamu, Šrí Čaitanya-čaritámrity a Rámájany. Od 2 rokov ho učil spievať sväté meno jeho vážený starý otec Bauri Bandhu Giri, ktorý bol od narodenia čistý vaišnava a slávny kírtanista. V miestnom okolí ho všetci obyvatelia vnímali ako mahá-bhagavatu, vysoko pokročilého oddaného, ktorý nemá hmotný pohľad a ako paramahamsu – veľkú ‘labutiu’ osobnosť, ktorá vie všetko zapojiť do služby Pánovi.

Odmalička sa učil všetky hlavné gaudíya vaišnavské bhadžany. Šrímad-Bhágavatamu ho od 6 rokov učil jeho vážený vaišnavský otec Išvara Manik dás. Od 8 rokov sprevádzal svojich strýkov na kírtane po miestnych dedinách a niekedy kírtan trval aj 24 hodín. Od 12 rokov ho strýkovia Gopinatha Giri a Jagannatha Gin učili Šrí Čaitanya-čaritamritu.

V 17 rokoch začal systematicky študovať 4 Védy, 108 upanišád a 18 purán; v tomto štúdiu pokračoval od tohto veku až do chvíle, keď vo veku 44 rokov opustil rodinný život. Aby mohol pokračovať v tomto programe štúdia šástier, obmedzil dĺžku svojho spánku.

Naučil sa naspamäť celú Gítu. Dôkladne ovládal všetky šástry. Každý deň spieval jednu kapitolu Gíty a na Ékádaší sa celý deň postil a spieval celých osemnásť kapitol Gíty. Je dôležité poznamenať, že toto všetko robil ešte pred vstupom do ISKCON-u.

Po ukončení univerzitných štúdií Šrí Šrímad Šríla Gour Góvinda maharádž prijal vznešené povolanie stredoškolského učiteľa.

Život grihastu

S manželkou sa zoznámil v deň sobáša, predtým s ňou nebol v kontakte a na svadobnom obrade ju videl prvýkrát v živote. Jeho rodičia a rodičia jeho budúcej manželky mu dohodli védske manželstvo. Ako grihasta pracoval celý deň ako učiteľ a študoval šástry do neskorých nočných hodín, pričom každú noc spal len dve alebo tri hodiny.

Ako grihasta mal zoznam sľubov, ktoré skladal každý deň a ktoré si viedol vo forme otázok v denníku.

Nižšie uvádzame niekoľko z nich:

a. Koľko hodín si spal ?
b. O ktorej hodine si vstal z postele?
c. Koľko japa maly si dnes spieval ?
d. Koľko šlok Bhagavad-gíty si dnes prečítal alebo sa naučil naspamäť?
e. Ako dlho ste dnes strávili v spoločnosti sádhuov ?
f. Koľko mantier si dnes napísal?
g. Ako dlho si dnes strávil štúdiom náboženských kníh?

Počas svojho pôsobenia ako ženatý muž a otec vykonával svoje domáce povinnosti ideálne v súlade s vaišnavským učením.

Štádium odriekania

Šríla Gour Góvinda swámi mal 44 rokov, keď opustil rodinný život. To bol jeho stredný vek.

V roku 1974 pocítil neodolateľnú silu hľadať vhodného duchovného učiteľa na dosiahnutie najvyššieho cieľa života. Sám cestoval ďaleko a znášal všetky okolnosti a v pravý čas sa stretol so svojím večným duchovným učiteľom. V tom roku 1974 prijal cestu čistej oddanej služby tým, že sa stal riadne zasväteným a poslušným žiakom svojho cteného duchovného učiteľa, Jeho Božskej Milosti A.C. Bhaktivedántu swámiho Prabhupádu, zakladateľa/ačáryu medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu (ISKCON).

Šrí Šrímad Gour Góvinda maharádž je všeobecne uznávaný ako praktizujúci učiteľ a učenec gaudiya vaišnavizmu. Bol obdarený veľmi hlbokou a zrelou realizáciou poznania všetkých gaudíya-vaišnavských tattiev (kategórii), základných právd, ako sú guru-tattva, bhagavata-tattva, vaišnava-tattva, nama-tattva, jiva-tattva, gaura-tattva a préma-bhakti-tattva. Svojich žiakov a ostatných ľudí vždy povzbudzoval, aby pestovali svoju driemajúcu lásku a oddanosť k Najvyššiemu Pánovi Krišnovi tým, že im ukazoval, ako sa úplne uchýliť k lotosovým nohám Šrí Čaitanyu Maháprabhua, aby dosiahli najvyššiu úroveň duchovnej dokonalosti, vraja-premu.

Jeho pôsobenie v ISKCONe a jeho vzťah so Šrílom Prabhupádom

Keď sa pripojil k hnutiu ISKCON, neprišiel do zriadeného chrámu, ale na stavenisko v Ráman Reti vo Vrindaváne pod vedením a v priamom spojení so Šrílou A. C. Bhaktivedantom swámim Prabhupádom.

Životná túžba Šrílu Gour Góvindu swámiho sa naplnila, keď mu jeho vlastný ctený duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda udelil sannyás v Šrí Vrindavan dháme pri príležitosti slávnosti Ráma-navami v roku 1975. Po tom, čo Šríla Gour Góvinda swámi prijal rád sannyás, sa viacerí GBC a starší nasledovníci Šrílu Prabhupádu sťažovali: „Prečo ste mu dali sannyás? Je to nový človek.“ Šríla Prabhupáda na túto kritiku odpovedal slovami: „On nie je nový človek, vy všetci ste noví ľudia, Gour Góvinda je oddaný od narodenia!“

Onedlho ho Prabhupáda poslal do odľahlej džungle v Orisse, aby tam postavil a otvoril chrám. V tejto oblasti sa ešte stále voľne potulovali tigre, slony a medvede. Krajina bola tiež zamorená hadmi a škorpiónmi. Gunarnava prabhu tiež povedal, že Šríla Gour Góvinda swámi bol prvý na mangala arati a nikdy ho nevidel spať ani jesť. Povedal, že to bolo, akoby nejedol ani nespal.

“Šríla Prabhupáda ma cvičil mnoho, mnoho životov…”uviedol Šríla Gour Góvinda maharádž.

Prabhupáda zas o ňom povedal: „…Ó! Gour Góvinda swámi, on je taký úprimný…“..

Tiež v jednom liste tiež napísal: „..Gour Góvinda…Je veľmi dobrý kazateľ a ideálny vaišnava…“
(List z 30. júla 1977, ACBSP)

Šríla Prabhupáda povedal, že ho poslal Krišna. [hovoril vo Vrindávane v januári 1977]

Pokyny Šrílu Prabhupádu Gour Góvindovi

Nikdy neopustil službu, ktorú od neho žiadal jeho duchovný učiteľ:

1. Preložiť knihy Šrílu Prabhupádu do órijského jazyka. Šríla Gour Góvinda swámi nejedol, kým každý deň nepreložil aspoň jeden verš a význam zo Šrímad-Bhágavatamu, čo niekedy znamenalo, že na cestách až do večera vôbec nejedol.

2. Postaviť chrám Krišna-Balaráma v Bhubanesvári. Chrám bol dokončený v deň zjavenia Šrí Nityánandu Thákura v roku 1991.

3. Vychovávať a vytrénovať žiakov, čo robil až do svojho posledného výdychu na tomto svete.

„Preto každý, kto vážne túži po skutočnom šťastí, musí vyhľadať bona fide duchovného učiteľa a prijať od neho zasvätenie. Kvalifikácia bona fide gurua spočíva v tom, že si po úvahe uvedomil závery písiem a dokáže o nich presvedčiť aj ostatných. Takéto veľké osobnosti, ktoré prijali útočisko u Najvyššieho a zanechali všetky hmotné úvahy, treba chápať ako bona fide duchovných učiteľov.“ (Šrímad-Bhágavatam 11.3.21)

Podľa osobných pokynov Šrílu Prabhupádu toleroval a spolupracoval s tými, ktorí boli nespravodliví, bezohľadní a ktorí sa snažili pracovať proti nemu, zatiaľ čo on neúnavne pracoval na napravení ich padlej mentality.

V roku 1991 dokončil stavbu chrámu Šrí Šrí Krišna-Balaráma a nainštaloval Božstvá pre posledný 108. založený chrám, ktorý založil Šríla A.C. Bhaktivedanta swámi Prabhupáda.

Gour Góvindove pokyny

Neustále hovoril o potrebe sádhu-sangy. Takmer neprestajne naliehal na všetkých, že je nevyhnutné neustále prijímať sádhu-sangu. Svojim poslucháčom vštepoval, že sádhu-sanga je nevyhnutná, nie voliteľná.

Neustále hovoril o potrebe šikša-gurua.

Tiež stále hovoril o:

1. priti-asraya – príbytok lásky. Ktoré sú všetky gópí na čele so Šrímatí Rádhikou.

2. priti-visája – objekt lásky. Ktorým je Srí Krsna Sám.

3. priti-dharma – láska a náklonnosť k jednému a všetkým! Čo je nálada a proces Šrí Gaurangu Maháprabhua.

Jeho kázanie

Bol autorom mnohých výskumných prác o siddhante Gaudiya vaišnavov. Do orijského jazyka preložil takmer každú knihu, ktorú napísal jeho duchovný učiteľ. Pri prekladaní sa nepoužívala žiadna technika, všetko sa robilo ručne perom a papierom. To je samo o sebe úžasný výkon.

Celý čas žil v malej slamenej chatrči, pričom zbieral dary na stavbu a neskôr aj na údržbu obrovského chrámu Krišna-Balaráma. Predniesol desať až pätnásťtisíc hodín prednášok [najmenej!] v orijčine a angličtine a niekedy aj v hindčine.

Viac ako 23x opustil Indiu, aby cestoval po svete a kázal. Bol zosobnenou pokorou. Ako popredný Maháprabhuov nasledovník stelesňoval tento verš:

trnad api sunicena taror iva sahisnuna amanina manadena kirtaniyah sada harih

„Človek by mal spievať sväté meno Pána v pokornom stave mysle a myslieť si, že je nižší ako tráva na ulici. Mal by byť znášanlivejší ako strom, zbavený akéhokoľvek pocitu falošnej prestíže a pripravený preukazovať ostatným všetku úctu. V takomto stave mysle môže človek neustále spievať sväté meno Pána.“ (Cc. Adi. 17.31)

Keď sedel na vyásasane, hovoril ako lev, zatiaľ čo inokedy bol jednoduchý ako dieťa. Pri mnohých príležitostiach oddaní dosvedčili, že dokázal čítať ich myšlienky, napríklad keď hovoril Hari-katha, odpovedal ľuďom na otázky, ktoré si v duchu formulovali, a skôr, ako stihli svoju otázku predložiť ústne, už na ňu odpovedal. Zvláštnosťou jeho kázania bolo, že uprostred svojich prednášok často spieval verše zo Šrí Čaitanya-čaritámrty, Šrí Čaitanya Bhágavaty, piesne Šrílu Bhaktivinóda Thakuru a Šrílu Narottamu-dásu Thákuru.

Predtým, ako začal hovoriť Šrímad-Bhágavatam, dvadsať až tridsať minút oslavoval Šrímad-Bhágavatam a potom začal svoju prednášku.

Šrí Čaitanya-čaritámritu nazval postgraduálnym štúdiom a že je určená pre pokročilých študentov. Predtým, ako by o nej začal hovoriť, dvadsať až tridsať minút velebil toto veľké dielo a potom začal svoju prednášku.

O Hari-kathe naraz hovoril dve až päť hodín.

Šrílovi Gour Góvinda swámimu najviac záležalo na blahu jeho žiakov a nasledovníkov. Veľmi sa staral aj o tých, ktorí neboli jeho žiakmi a nasledovníkmi, a o celú misiu (ISKCON) svojho guru maharádža. Jeho poslaním bolo podporovať a dopĺňať poslanie svojho vlastného gurua, a to 3 spôsobmi:

1. Kázať kazateľom. Veľmi ho bolelo, keď videl, ako oddaní padajú a odchádzajú. (Mnohí napríklad opustili misiu, keď videli, že ich takzvaní guruovia poklesli a stratili v ňu vieru)

2. Chcel ukázať, ako je úplne všetko, čo oddaní potrebujú, v knihách Šrílu Prabhupádu, pretože sa našli ľudia, ktorí tvrdili, že Šríla Prabhupáda dal len A-B-C duchovných učení. Šrílovi Gour Góvinda maharádžovi to spôsobilo veľkú bolesť v srdci, keď to počul. Chcel im odhaliť, že to nie je pravda, a umlčať ich.

3. Chcel ukázať, ako je všetko (celá tattva-siddhanta) dostupná v učení Šrílu Prabhupádu a že oddaní nemusia chodiť po vyššie učenia inde.

https://youtu.be/ifTBMQ5ZRiE?si=DCszGqTtk_y85Ajk

Svojou sladkou a pohlcujúcou Hari-kathou dokázal roztopiť aj tie najtvrdšie srdcia. Nikdy nikoho priamo nekritizoval, dokonca ani tých, ktorí ho kritizovali, ani tých, ktorí neboli jeho priaznivcami. Nikdy si pre seba nekupoval žiadne luxusné predmety. Všetky peniaze, ktoré vyzbieral, išli na stavbu chrámu a tlač kníh jeho duchovného učiteľa.

V roku 1995 postavil v Bhubanešvári nádherný Lotosový chrám (doslova vyzerá ako lotos) venovaný Šrílovi Prabhupádovi.

Oddaní o Gour Govindovi

“…Potom som sa samozrejme prvýkrát stretol s Jeho svätosťou Gour Góvindom maharádžom. Okamžite som mohol oceniť, že tu je pravý vaišnava. Celé jeho vystupovanie, jeho pokora, tón hlasu, všetko, čo s ním súviselo, vo mne vyvolávalo pocit úľavy a šťastia, že som v jeho spoločnosti. Nebol ako ostatní sannyasíni z ISKCON-u…“ (Devadharma dāsa ACBSP, prvý oddaný, ktorý prišiel do Bhubanešváru pomáhať s projektom).

„Bol som v Bhubanešvári so Šrílom Gour Góvindom swámim a počas šiestich mesiacov som ho nevidel spať, stále slúžil.“ (Abhinandana dãsa – ACBSP)

“Všetci sme boli Prabhupádovi vojaci, všetci sme pochádzali z rodín mleccha [jedáci mäsa]. Boli sme zo Západu, brali sme drogy, viete, boli sme naozaj mimo ľudia. Vždy vidím môj vzťah s Prabhupádom: Vždy budem jeho vojakom. To robia vojaci: tvrdo pracujú, ale Šríla Gour Góvinda swámi nebol pešiak, bol výnimočný, mal zvláštne spojenie s Prabhupádom.“ (Z rozhovoru s Gunarnava dãsom)

„Šríla Gour Góvinda swámi bol skutočne kvalifikovaný na to, aby prijímal žiakov z celého sveta. Bol duchovne kvalifikovaný na to, aby nás viedol po odchode Šrílu Prabhupádu. Podľa našich najlepších vedomostí bol najpokročilejší a najrealizovanejší zo všetkých oddaných ISKCON-u, ale v tom čase ho zanedbávali.“ (Z rozhovoru s Tamohara dãsom v Bhubanesvári, Orissa, India, v roku 1997)

Šríla Gour Góvinda swámi bol dokonalým žiakom Šrílu Prabhupádu. Bol gaudíjským levom, ktorý silno kázal čistú bhakti v náladách našich áčaryjov. Vrcholne ochraňoval poslanie a učenie Šrílu Prabhupádu. Urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby usmernil inteligenciu vedenia ISKCON-u a sannyasínov, aby nasledovali a hlboko študovali vaišnavskú siddhantu a līlu, najmä tú o Pánovi Čaitanyovi a náladách Šrílu Prabhupádu k Nemu.“ (Citované podľa Rupa M. Cameron, Vyãsa-puja, 08.09.2021)

https://youtu.be/ifTBMQ5ZRiE?si=DCszGqTtk_y85Ajk

Zaujímavosti

– Zábavu, televíziu, film a médiá prirovnal k neobmedzenému utrpeniu

– Šríla Gour Góvinda swámi nikdy nebol v kine, aby sledoval svetské filmy.

– Šríla Gour Góvinda swámi nepozeral televíziu. V jednej prednáške spomenul nasledovné: „..Čo je to vlastne za svet? Zdá sa, že je to ako predstavenie s čarovnými lampášmi, ktoré som videl na karnevale, kde toľko tieňov a optických ilúzií magicky tancuje pred očami. Človek si môže myslieť: „Cítim veľkú náklonnosť a stotožnenie sa s takýmto svetom.“ A tak deň za dňom plynie bezvýsledne, bez akéhokoľvek cieľa. Aký druh samsáry doslova znamená hmotný svet, ktorým je? Je to len televízne predstavenie, len filmové predstavenie, len tiene a vy ste si vytvorili vzťah k tieňom, vytvorili ste si pripútanosť k tieňom, k tomu, čo je nereálne a dočasné. Dôsledkom toho je neobmedzené utrpenie a plytvanie drahocenným časom v tomto ľudskom zrodení…“ (Šrímad-Bhágavatam 8.24.4-5, 24. marca 1993, Bhubaneswar)

– Šríla Gour Góvinda swámi tento verš mnohokrát citoval, aby to ilustroval: Ye hi samsparsa-ja bhoga duhkha-yonaya eva te ady-antavantah kaunteya na tesu ramate budhah

„Inteligentný človek sa nepodieľa na zdrojoch utrpenia, ktoré sú spôsobené kontaktom s hmotnými zmyslami. Ó, syn Kunti, takéto pôžitky majú začiatok a koniec, a preto sa v nich múdry človek nevyžíva.“ (Šrímad Bhagavad-gíta 5.22)

– Nepočúval rádio.

– Nečítal svetské noviny a časopisy, až kým sa nestretol so Šrílom Prabhupádom, ktorý mu dal pokyn, aby čítal noviny, aby bol informovaný o tom, čo sa deje v spoločnosti, a potom ich čítal denne.

– Nikdy nevstúpil do baru alebo hotela, aby pil alkohol alebo sa opíjal akýmkoľvek druhom omamných látok. Nikdy neprijal žiadnu formu opojenia.

– Šrí Ráma-návami, bol pre Šrílu Áčáryu Thákura Gour Góvindu swámiho veľmi výnimočný deň, pretože:

1. Šríla Gour Góvinda swámi opustil rodinný život 1. apríla 1974 na Ráma-návami.

2. Šríla Gour Góvinda swámi formálne prijal sannyás na slávnosti Ráma-návami v roku 1975.

3. Šríla Gour Góvinda swámi sa na pozemok ISKCON-u v Bhubanešvári presťahoval na Ráma-návami 1976, do chatrče, kde žil a vykonával bhadžan.

4. Šríla Gour Góvinda swámi prvýkrát zasvätil žiakov na Ráma-návami v roku 1985.

5. Božstvá Šrí Sri Rádha-Gopinátha boli inštalované na Ráma-návami v roku 1995 Šrílom Gour Góvindom v Lotosovom chráme ISKCON Bhubanešvár.

Odchod Gour Góvindu

Šríla Gour Góvinda swámi opustil tento svet na posvätnom mieste Šrídhám Mayapur (9. februára 1996, v deň božského zjavenia Šrílu Bhaktisiddhantu Sarasvatího Thákura Prabhupádu), keď predniesol najhlbšiu Hari-kathu. Po rozprávaní o spojení Rádhy a Krišnu povedal: „Prosím, ospravedlňte ma, už nemôžem hovoriť.“ Potom si ľahol na posteľ, pričom sa pozeral na obraz svojho milovaného Božstva Gopala Jiu a poučoval svojich žiakov: „Nama koro, nama koro!
– majte kírtan, majte kírtan!“ Keď Jeho Božská Milosť Šríla Gour Góvinda swámi opustil tento svet, prejavili sa nasledujúce tri symptómy:

(1) Jeho telo žiarilo.
(2) Vydávalo sladkú vôňu.
(3) Zostalo bezvládne, mäkké a bez akejkoľvek váhy .
Toto nie sú príznaky podmienenej duše. Sú to príznaky mahá-bhágavata.

Bol to svätec ISKCON-u a bol svätcom aj pred vstupom do ISKCON-u.

Jeho posledné vyslovené slová boli jedenapolhodinová prednáška o tom, prečo Maháprabhu zostal v Purí, a potom opustil tento svet. Jeho učenie a príkladný život naďalej inšpirujú stále väčší počet ľudí na celom svete pri hľadaní Pravdy a vzťahu, ktorý nás všetkých spája s Bohom, Najvyššou Božskou Osobnosťou, Krišnom.

https://youtube.com/@nectareankatha?si=Air5r9nzXOBdnnZ0