Haré Krišna. Všetkým šťastnú Gaura Purnimu. Dnes je transcendentálny deň zjavenia Šrí Čaitanyu Maháprabhua, ktorý sa objavil pred 535 rokmi v Navadvípe, v Mayapure, v Západnom Bengálsku v Indii. Môžeme si trošku povedať o Jeho živote, učení a misii. Za týmto účelom si prečítame z knihy Čaitanya Čairtamrita, ktorú napísal Krišna dás Kavirádž goswámí, ktorý bol Jeho súčasník. Pre niektorých z vás tam môžu byť rôzne ťažké slová, takže toho sa neobávajte, iba sledujte ten príbeh a snažte sa z toho extrahovať esenciu.
Śrī caitanya-caritāmṛta Ādi 16.1
kṛpā-sudhā-sarid yasya
viśvam āplāvayanty api
nīca-gaiva sadā bhāti
taṁ caitanya-prabhuṁ bhaje
Uctívám Pána Śrī Caitanyu Mahāprabhua, jehož nektarová milost teče jako velká řeka a zaplavuje celý vesmír. Stejně jako řeka teče směrem dolů, je i Pán Caitanya zvláště nakloněný
pokleslým.
Význam
Śrīla Narottama dāsa Ṭhākura zpíval: śrī-kṛṣṇa-caitanya prabhu dayā kara more. Modlí se o milost Pána Caitanyi, který je inkarnací milosti a zjevil se zvláště proto, aby pozvedl pokleslé
duše. Čím více je kdo pokleslý, tím větší má nárok na přízeň Pána Śrī Caitanyi Mahāprabhua. Musí být jen velice upřímný a mít vážný zájem. Může být znečištěný všemi špatnými vlastnostmi této Kali-yugy, ale pokud se odevzdá lotosovým nohám Śrī Caitanyi Mahāprabhua, Pán ho zcela jistě osvobodí. Nejlepším příkladem jsou Jagāi a Mādhāi. V tomto věku Kali je prakticky každý jako Jagāi a Mādhāi, ale saṅkīrtanové hnutí zavedené Pánem Caitanyou Mahāprabhuem stále proudí jako velká řeka, která zaplavuje celý svět, a Mezinárodní
společnost pro vědomí Kṛṣṇy tak úspěšně pozvedá všechny pokleslé duše, aby je zbavila jejich znečištění.
Seminár
Aká je naša kvalifikácia? Našou kvalifikáciou je, že nemáme žiadnu kvalifikáciu. Preto Čaitanya Maháprabhu prišiel, aby udelil dar tým najpoklesnutejším. Inými slovami, keď sami
seba považujeme za niečo špeciálne alebo výnimočné, tak nie sme kvalifikovaní pre túto milosť. Tá kvalifikácia je pokora. Toto je veľmi vzácna komodita a kvalita v tomto veku. Každý žobrák je pyšný aj na tú jednu mincu, ktorú vlastní. Aj keď jazdíš na Lade tak si môžeš myslieť, že si kráľom dediny. Ladu môžete vymeniť za Fiat, Škodu, VW, za čo chcete (smiech). V tomto výklade Śríla Prabhupáda vysvetľuje, že Čaitanya Maháprabhu prišiel aby oslovil každého, ale špeciálne tých, ktorí sú najmenej kvalifikovaní. Udáva sa príklad Jagaia a Madhaia.
Pred tým ako sa dostanem k príbehu o Jagaiovi a Madhaiovi, tak poviem, že Čaitanya Maháprabhu sa objavil v Západnom Bengálsku na brehu Gangy asi 3 hodiny severne od Kalkaty, aby som vám zhruba objasnil tú geografickú perspektívu. V Bhagavad-gíte Krišna vysvetľuje, že sa objavuje, aby spravil dve veci. Aby ustanovil princípy náboženstva a ochránil svojich oddaných. Časťou tejto ochrany je zabíjanie démonov, ale to je len taký vedľajší efekt. V tomto veku Kali prichádza ako Čaitanya Maháprabhu. Je kombinovanou osobou Rádharáni a Krišnu v jednej osobe. Takže keď Krišna prijme tú podobu alebo farbu Šrímatí Rádharáni, tak sa stáva zlatým. Krišna je Shyama a je tmavý, ale Šrímatí Rádharáni je zlatá, takej svetlej pokožky. Takže z toho externého uhla pohľadu bola Jeho misia ustanoviť dharmu a ochraňovať oddaných, ale z toho vnútorného pohľadu zo srdca chcel prežívať lásku, ktorú prežíva Šrímatí Rádharáni k Nemu. Pretože On keď vidí ako Jeho oddaní a gopie, špeciálne Šrímatí Rádharáni prežívajú tú lásku, tak je z toho užasnutý. A keď si chce vychutnať Rádha bhávu, ktorá je vrcholom extázy lásky k Bohu, objaví sa v tejto nálade.
Čiže Šrímatí Rádharáni je tá, ktorá robí Krišnu oddaným, pretože Gauranga alebo Šrí Čaitanya Maháprabhu je vrcholový oddaný. Takže kvôli nej sa Krišna objavil ako Šrí Čaitanya Maháprabhu, ako oddaný.
V dnešnej dobe veľa ľudí hovorí, že „ja som spravil toho oddaným a toho, že prišli cezo mňa, tak ja som ich spravil oddanými…“ Ale Šrímatí Rádharáni spravila z Krišnu oddaného. Dnes oslavujeme zjavenie Čaitanyu Maháprabhua, pretože na tieto dni zjavení máme k nim priamy prístup stretnúť tieto osobnosti a môžeme sa s Nimi spojiť a prijať od nich požehnania. Tak ako keď máte narodeniny a práve je ten deň a máte dobrú náladu a príde k vám niekto a niečo od vás chce, tak poviete „okej jasné, dám ti to.“ Využite tieto dni zjavení a zoberte si z toho ten benefit.
Keď sa Šrí Čaitanya Máhaprabhu zjavil a bol malý, tak Ho volali menom Nimai. Bol expertom v písmach, v argumentovaní a v porážaní svojich oponentov a všetkých, ktorí s Ním chceli diskutovať. V tej dobe práve boli najväčším športom a najväčšou zábavou takéto debaty. Bolo to vrcholovou disciplínou, bolo to väčšie ako nejaký wrestling či iný šport. Nimai bol takým
expertom, že dokázal poraziť svojich nepriateľov a potom dokonca porazil svoj vlastný argument a potom znova zaviedol svoj pôvodný argument. Ľudia boli zmätení, že ako môže byť
niekto tak briliantný, tak učený. A neskôr keď stretol svojho duchovného učiteľa Išvara Puriho v Gayi, začal so sankírtánovým hnutím. Započal spoločné spievanie Haré Krišna mahá-mantry. Aj keď tá mantra bola známa vo Védach na viacerých miestach, ľudia tomu spievaniu nedávali dôraz a úsilie. Vedeli, že ja tam nejaká prax, ale neriešili to. Radšej študovali rôzne staré suché knihy a boli zamestnaní v materialistických rituáloch. A celá trieda kňazov mala na to ako keby monopol na tú celú oddanosť a uctievanie Božstiev a cítili sa, že oni sú jediní, ktorí to môžu riešiť a nikto iný (podobnosť s dnešným ISKCNom celkom „náhodná“, pozn. red.).
A Čaitanya Maháprabhu, vtedy známy ako Nimai Pandit, zobral spievanie tejto mantry von a spravil to verejným a povedal, že každý by mal mať možnosť spievať tieto mantry. Vďaka tomu sme vlastne šťastliví, že môžeme spievať Haré Krišna dnes. V inom prípade by to bolo schopných robiť iba zopár kňazov. Samozrejme, že mal aj veľa rôznej opozície a veľa ľudí bolo
na Neho nahnevaných a chceli ho zastaviť. Videli, že to nejak narúša ich biznis. Pretože bol ale Nimai Pandit veľmi učený, tak ho nedokázali poraziť. Zároveň veľa ľudí ho nepočúvalo, pretože bol pre nich taký obyčajný učenec, ktorý má ženu, žije doma a že to robí iba ako nejaký biznis ako ostatní učenci. Nimai Pandit mal veľa kontaktov a priateľov a špeciálne to boli,
Nityánanda, Advaita, Haridás Thákur, Šrívas, ale boli tam ďalšie stovky a stovky oddaných. Keď chcete zistiť kto boli tie osoby, musíte si prečítať Čaitanya Čaritamritu (smiech). Je dostupná v českom jazyku. V tomto životopise Čaintanyu je veľa úžasných príbehov.
Jedného dňa išiel Pán Nityánanda a Haridás Thákur distribuovať Haré Krišna mantru a stretli dvoch ožranov, Jagaia a Madhaia. Neboli len ožrani a lovci žien, ale boli aj vrahovia a znásilňovači. Každý sa ich bál, ale Nityánanda a Haridás Thákur si povedali, že „ak zmeníme týchto dvoch na oddaných Krišnu, tak potom každý nám začne venovať svoju pozornosť.“ Keď ľudia hovorili, že nechoďte tam, sú to zlí ľudia, tak oni aj tak za nimi išli. Keď tam prišli, tak Jagai a Madhai ich začali naháňať a chceli ich zbiť. Nityánanda a Haridás utekali ako o život a pri tom sa smiali a smiali. Haridás povedal Nityánandovi, že pozri sa, náš Pán Nimai nás poslal distribuovať sväté meno a teraz kvôli tomu máme problémy. Obidvaja utekali a smiali sa. Jagai a Madhai boli veľkí a tuční a nemohli rýchlo utekať a preto sa našim dvom podarilo utiecť.
Ďalší deň za nimi ale znova prišiel Pán Nityánanda a povedal, že prosím spievajte Haré Krišna. Jagai zobral hlinenú nádobu a hodil ju do hlavy Nitaia a začala mu tiecť krv. Potom to nejak pochopil Nimai, ktorý ich tam poslal a zrazu sa tam objavil vo forme Višnua so svojou čakrou a chcel ich zabiť tým, že im odsekne hlavy. Madhai povedal Jagaiovi, že nemal by si na neho útočiť lebo on je avadhuta, svätá osoba, tak teda ten Madhai povedal niečo dobré. Potom sa otočil Nitai na Nimaia a povedal, že prečo chceš zabiť týchto dvoch, ty si sa v tejto inkarnácii nezjavil, aby si zabíjal démonov, ale prišiel si dávať najväčší dar v podobe Harinám Sankírtanu, sladké spievanie Tvojho svätého mena. Okrem toho ten Madhai myslel na mňa, snažil sa ma ochrániť, prosím tak ich nezabíjaj. Nimai keď to počul, tak objal Madhaia a poďakoval, že ochraňoval Nitaia. Ako ho Pán Čaitanya objal, tak Madhai pocítil extázu tej najväčšej lásky vo svojom srdci a začal sa triasť a váľať sa v extáze po zemi. Keď Jagai videl trasnformáciu Madhaia, tak povedal, že aj on chce mať túto zmenu ako má on. Pán Čaitanya povedal, že „nie, nemôžeš to dostať, ty si napadol Nitaia, zranil si Ho, budeš kvôli tomu potrestaný.“ Jagai povedal – „my sme ten istý, všetko sme robili spolu s Madhaiom a to vlastne ukazuje, že neplatí nejaká pravdovravnosť v týchto kruhoch. Nimai Pandit povedal, že keď ti Nityánanda odpustí, tak ti aj ja odpustím. Jagai sa hodil na zem, vzdal poklony a vypýtal si ospravedlnenie od Pána Nityánandu za to, čo spravil. Potom Pán Nimai objal aj Jagaia a tiež dosiahol tú extázu lásky k Bohu a začal preukazovať tie rôzne symptómy. Ale Nimai mu povedal, že od tejto doby už nemôžeš spraviť žiadne priestupky a musíš žiť úplne čistým životom.
Týmto spôsobom úplne zmenili svoj životný štýl a charakter, milosťou Šrí Čaitanyu Maháprabhua. Niekedy sa oddaní čudujú, že ako mohla nastať takáto transformácia, keďže oni boli
takí darebáci a teraz sú čistí oddaní Pána. Nimai Pandit povedal, že absorboval všetky ich hriešne reakcie. Aby to dokázal, tak zrazu zmenil farbu na čiernu, aj keď normálne býva zlatý. Spýtal sa Nityánandu „ako vyzerám?“ A on povedal, „Ó, vyzeráš ako Krišna, si tmavý, je to veľmi krásne.“
Neskôr Nimai Pandit videl, že stále je veľa ľudí, ktorí nepočúvajú Jeho odkaz. „Čo máme spraviť, keď nemáme pozornosť nášho publika? Musíme spraviť niečo drastické.“ Ako dnes vidíme, že ľudia na sociálnych médiách robia rôzne typy tých extrémnych vecí, aby získali pozornosť svojich nasledovníkov. Ale Nimai Pandit spravil tú najdrastickejšiu
vec, akú si môžeme predstaviť. Prijal sannyás. Aj keď pred tým mal milujúcu manželku, rodinu, dlhé krásne vlasy, bol známym učencom, vzdal sa tohto všetkého a prijal stav odriekania. Pretože v tej dobe, keď niekto bol sannyásí, tak bol považovaný za toho najpokročilejšieho a najrešpektovanejšieho človeka a každý mu načúval. Aj keď je Nimai, Šrí Čaitanya Maháprabhu, samotný Krišna, vlastní všetko bohatstvo, tak aby pomohol svojej misií sa šíriť, tak sa všetkého materiálneho vzdal. To vlastne dokazuje ten bod, že pokiaľ chcete niečo dosiahnuť, nejaký svoj cieľ, tak by ste mali byť ochotní obetovať niečo vo svojom živote, aby ste to dosiahli.
Tak vlastne odišiel z Mayapuru do Jagannath Puri a potom začal cestovať po celej Indii. Z toho historického hľadiska bol 24 rokov v Navadvípe, potom 6 rokov cestoval a zvyšných 18 rokov strávil v Jagannath Puri spievaním Haré Krišna. Keď chcete spoznať rôzne príbehy, ktoré sa udiali keď cestoval, tak teraz vám dám takú malú ochutnávku, keď navštívil les Jarikhanda. Takže aby ste mali tú predstavu, tak pred 535 rokmi to cestovanie neznamenalo to, čo dnes, že si online objednáte letenku, zoberie vás Uber na letisko a potom vás odtiaľ niekto vyzdvihne, ale znamenalo to, že museli ste chodiť pešo.
V tej džungli, ktorou prechádzal boli tigre, levy, slony a rôzne druhy iných zvierat, aj divé svine. Ale bol nebojácny, pretože prijal Krišnu do svojho srdca, bol odovzdaný svätému menu a vedel, že keď Krišna sídli v srdci všetkých, tak nikto Mu nemôže ublížiť. Išiel sa okúpať v tom lese pri nejakom jazere, prešiel okolo divých slonov a keď ho tie slony uvideli, tak mu začali robiť sprchu s chobotmi. Tiež blízko boli jelene a levy a On keď začal spievať Mahá-mantru, tak začali tancovať a tiež sa objímať, boli z toho vzrušení a zabudli, že sú vlastne tigre a jelene a dokonca sa aj bozkávali. To sú poznatky a priame svedectvá ľudí, ktorí cestovali s Ním a zapisovali všetko čo sa dialo. Keď chcete poznať všetky tieto príbehy tak musíte čítať Čaitanya Čaritamritu.
Pred tým bol známy ako Nimai Pandit, ale neskôr ako prijal sannyás bol známy ako Čaitanya Maháprabhu. Čaitanya znamená životná sila. Mahá znamená veľký a prabhu znamená pán, čiže On je veľký majster alebo pán transcendentálnej životnej sily.
Neskôr sa presťahoval do Jagannath Puri a tam prežíval rôzne svoje zábavy. Oddaní, ktorí boli z Navadvípu Ho chodili každý rok navštevovať a tiež chodili pešo a trvalo im to niekedy aj 3 týždne, lebo to bolo stovky míľ a potom tam s Ním trávili čas po obdobie keď sa koná Ratha yatra festival. Ratha yatra je taký úžasný veľký festival, kde sú Božstvá Krišnu s Jeho bratom Balarámom a sestrou Subhadrou a oni raz ročne vyjdu von z chrámu, aby ich mohli všetci vidieť, vzdávať Im poklony a mať s nimi daršan.
Takže počas 3 mesiacov so svojimi oddanými v Puri len spieval a tancoval a mali hostiny. A do tohto úžasného sankírtanového spievania Haré Krišna sa pridali rôzni oddaní, aj kráľ Pratiparudra, aj jeho spoločník Sarvabhauma Bhattacharya. To vlastne ukazuje, že skutočná rovnosť všetkých existuje iba na duchovnej úrovni, nie na hmotnej. Tým, že boli všetci oddaní, tak spolupracovali spolu na misii Harinám sankírtan. Po tom ako to skončilo, tak sa všetci vrátili k svojim povinnostiam, kráľ sa stal zas kráľom, niektorí boli doktori, iní mali zas nejaké obyčajné povolania.
My tu dnes sme vďaka Čaitanyovi Maháprabhuovi. Keby nebolo Šrí Čaitanyu Maháprabhua tak by sme nemali toto hnutie. Keď išiel do Vrindavanu, tak videl, že všetky sväté miesta boli časom zabudnuté, nevedeli kde sa nachádzajú. Tak poslal svojich blízkych spolupracovníkov Rúpu, Sanátanu a Ďžívu Goswámího do Vrindavanu, aby znovu objavili tie miesta a aby písali transcendentálnu literatúru. Môžete sa opýtať, že ako to súvisí so mnou, keď teraz sedím na Slovensku? Keby nebolo Čaitanyu Maháprabhua, tak by sme boli teraz niekde vonku a robili niečo iné. Z mnohých pohľadov je to, čo robili Jagai a Madhai to, čo dnes robí veľa ľudí. O čom je dnes väčšina filmov a videohier a piesní? Je to o sexe, drogách a násilí. Môžeme byť radi a šťastliví, že Śríla Prabhupáda priniesol toto hnutie na západ a je prístupné každému.
Pred pár rokmi som bol rozdávať knihy na bicykli, taký bicyklový sankírtan v Puri na ceste pri pláži, lebo tam je veľa turistov pri tých hoteloch a tam som rozdával tie knihy. Stretol som
jedného chlapca z Česka. Keď som ho oslovil a dal mu knihu, tak povedal niečo zaujímavé. Povedal, že „narodil som sa v najväčšej temnote nevedomosti, ale milosťou duchovného učiteľa teraz môžem vidieť pravdu.“ On vlastne preložil ten známy verš a opýtal som sa ho ako je možné, že to pozná? On povedal, že jeho sestra je oddaná. Takže knihy sú tam vonku, aj to sväté meno tam je a ľudia sú tým ovplyvňovaní.
Čaitanya Maháprabhu bol revolucionár. Šiel proti prúdu spoločnosti. Rušil svetské zásady a ustanovil náboženské zásady, tú skutočnú dharmu. Ale zároveň si vychutnával Krišna vedomie, bol veľmi hlboko v tej duchovnej praxi a každý deň počúval od Gadadhára Pandita príbeh zo Šrímad Bhagavatamu v Tota Gopináth chráme o Dhruvovi, Prahládovi atď. Kázal nám aj vlastným príkladom, mal 5 hlavných diskusií a sú popísané v knihe Učenia Pána Čaitanyu. Keď to rozdelíme na kapitoly, tak v prvej hovorí Rúpovi Goswámímu, v druhej Sanátanovi Goswámímu, potom Prakashanandovi Saraswatímu, potom Sarvabhauma Bhattacharyovi a nakoniec Rámananda Rayovi. Boli to učenci, vtedy to bola vtedajšia inteligencia. Ale čo sa týka bežnej verejnosti, tak pre nich stále spieval na verejnosti mantru a usporadúval veľké hostiny s prasádamom. Takže rozumel tomu publiku a dal im to, čo dokázali oceniť.
Takže nabudúce, keď budete chcieť dávať nejakú veľkú prednášku, tak sa sami seba spýtajte, či to dokáže publikum vstrebať, alebo či im nedáte radšej takú jednoduchšiu prednášku, zaspievate Haré Krišna a dáte im trochu prasádam. Toto sankírtanové hnutie začalo v Navadvípe a potom vďaka Prabhupádovi sa rozšírilo do celého sveta ako uvádza vo význame k tomu veršu. Každý chce byť súčasťou víťazného tímu. Je veľmi málo ľudí, ktorí by chceli byť tými porazenými. Ak teda chcete byť súčasťou toho víťazného tímu, tak sa pridajte k hnutiu Šrí Čaitanyu Maháprabhua, čo je spievanie Haré Krišna. On v tej svojej básni zo Šikšaštakam, v poslednom riadku prvého verša povedal, že toto hnutie či táto misia bude úspešná.
Maháprabhu znamená tiež veľký učiteľ, učí svojim vlastným príkladom. Bol vždy plný rešpektu voči ženám, nikdy neprekročil hranice a nikdy sa nechoval neprístojne. Sám napísal iba 8 veršov, ale inštruoval mnohých svojich žiakov, aby písali množstvo transcendentálnej literatúry. Čo ukazuje na ďalší bod je, že keď chcete, aby sa veci spravili, tak nesnažte sa to robiť sami, ale vybudujte si tím a cez tento tím sa spraví toho oveľa viac. Každý s kým bol Maháprabhu v kontakte, tak bol zmenený a pomáhal ďalej šíriť a expandovať to spievanie.
Poviem príbeh o jednom oddanom, ktorý išiel do južnej Indie. Vždy ráno vyšiel tento oddaný v južnej Indii zo svojho domu so sankírtan skupinou, od studne kde začal, a pol hodinu išiel skrz všetky tie domy a potom sa vrátil späť. Potom sa môj priateľ spýtal, že ako to je možné, kto to celé začal. On odpovedal, že toto robili naši rodičia, ich rodičia atď. a v skutočnosti tá história bola taká, že pred 500 rokmi prišiel nejaký svätec, ktorý sa volal Čaitanya do ich dediny a povedal im, že by mali každý deň spievať Mahá-mantru a oni to robia do dnešného dňa.
Keď sa niekedy ocitnete tak, že tancujete alebo spievate vo svojej izbe alebo v kúpeľni, v kuchyni alebo v robote, či idete len tak po ulici a napadne vám melódia a začnete si spievať takýmto spôsobom, tak si nemyslite, že ste sa zbláznili, ale to je tá sila Mahá-mantry. Sme deti večnosti. Každý krok by mal byť tancom, každé slovo piesňou. Nemali by sme žiť ako nejaké šváby alebo prasatá atď., ale mali by sme žiť šťastné a blažené životy.
Takže dnes je deň zjavenia Šrí Čaitanyu Maháprabhua, tak by sme sa mali k Nemu modliť a snažiť sa Ho potešiť tým, že pre Neho niečo spravíme. Je veľmi skromný, je taký jednoduchý. Advaitacharya keď sa modlil, aby zostúpil Čaitanya Maháprabhu na Zem, tak Ho uctieval len vodou z Gangy a lístkami Tulasí a potom Čaitanya povedal, že „Ja som spal vo forme Mahá Višnua na Ananta-Šéšovi a ty si ma zobudil z tohto vesmírneho sna svojim hlasitým volaním.“ Vy to môžete spraviť tiež, tým, že sa k Nemu budete modliť, uctievať Ho, myslieť na Neho úprimne, tak sa môže zjaviť aj na Slovensku, vo vašom živote, záleží od vašej oddanosti.
Pred pár dňami som distribuoval knihy v Santa Cruz na farmárskom trhu. Vždy je tam nejaká veľká excentrická osoba, bola tam aj minule, keď som mu dal knihu. Keď ma stretol, tak si ľahol na zem v strede trhoviska a vzdal úctivé poklony, že si ľahol na zem a začal opakovať verše a mantry, ktoré si zapamätal a to bolo pre mňa také, že som sa cítil zahanbene. Samozrejme, je to Kalifornia, Santa Cruz a sú tam rôzni šibnutí ľudia, ale toto už bolo trošku dosť, že v strede dňa nejaký muž leží predo mnou a opakuje nejaké mantry (smiech). Tak či onak, nikto nebol kvôli tomu naštvaný, ani sa necítil urazene, a povedali si, že no tento človek asi musí byť šťastný a musí prežívať niečo zaujímavé. Tak vždy keď ma stretne si odo mňa zoberie jednu knihu a prispeje jeden dolár. Takže môžete zažívať túto silu Mahá-mantry vo vašej každodennej praxi, keď spievate túto mantru. Garantujem vám, že keby ste začali spievať čo i len jedno kolo, štyri alebo šestnásť, to je jedno, nejaký počet svojich predpísaných kôl, tak uvidíte, že keď to budete robiť nejakú dobu, tak už povedzme po mesiaci môžete vidieť veľmi pozitívne výsledky. Pretože Krišna a Jeho meno sa nelíšia. Takže keď spievame Haré Krišna, Krišna sa z milosti objaví na našom jazyku. Tak prosím spievajte Haré Krišna a buďte šťastní. A keď chcete ešte viac urýchliť duchovný pokrok, tak zdieľajte to, čo zažívate, vaše skúsenosti a šťastie s ostatnými a uvidíte, že to funguje. Čaitanya Maháprabhu povedal, že ak budete pokračovať a spievať Haré Krišna a nebudete robiť priestupky a ohovárať čistých oddaných a budete na ľudí milí, tak potom môžete dosiahnuť ten najväčší dar lásky k Bohu.
Ospravedlňujem sa, že som možno dlhšie hovoril a nechal sa tým možno uniesť, buď to je tou extázou alebo spánkovou depriváciou, pretože nejak sa mi podarilo vstať 23:30 v noci a neuvedomil som si to a už som začal svoj deň sprchou a začal som chantovať, takže trochu skoro som dnes začal (smiech). To sa môže stať aj vám, že v istom bode zabudnete spať, jesť a piť alebo, že ste v materiálnom svete, pretože to sa deje, keď dostanete štipku náznaku toho, čo prežíva Čaitanya Maháprabhu.
Okej, máme čas na nejaké otázky. Kto chce môže pozrieť kedy vychádza Mesiac, lebo to je čas kedy sa Čaitanya Maháprabhu zjavil, tak môžete si čítať alebo chantovať intenzívnejšie a tak sa do toho ponoriť a Mu niečo obetovať. To sa volá samádhi, silná meditácia alebo to ponorenie sa a aj keby to trvalo len jeden moment, tak ten moment je veľmi silný a bude trvať ako keby celú večnosť. Ja som dnes zažíval takú samádhi, keď som bol ráno v kuchyni a pripravoval som 15 tácní pečených zemiakov (smiech).
Otázka: Možno mimo tému, ale chcel by som sa opýtať prečo má Pán Jagannath také veľké oči?
Odpoveď: Toto je z historického hľadiska o tom, že nejaké kráľovny rozprávali spolu o Krišnovi a akým spôsobom vyhral ich ruky na sobáš. Tieto kráľovny rozprávali iba tak medzi sebou vo svojich kruhoch. V jednom bode išiel Krišna popri a počul o čom sa rozprávajú a tak Ho to uchvátilo, že Jeho oči sa extrémne zväčšili. Potom išiel okolo aj Pán Balaráma, videl Krišnu a tiež počul ten rozhovor tých kráľovien a tiež sa dostal do extázy, akoby strnul a tiež sa Jeho oči stali veľkými. To isté sa stalo Subhadre, Ich sestre. V týchto podobách sú veľmi milostiví a extatickí. Sú aj iné popisy, že veľké oči má preto, aby videl všetkých svojich oddaných lebo ich má veľa, tak je vždy viac variant vysvetlení tých príbehov.
Keď Pán Čaitanya Mahaprabhu prišiel do chrámu Pána Jagannatha a videl tie Jeho veľké oči, dostal extázu a odpadol. Keď sa to stalo viac krát, tak si povedal, že nebude chodiť tak
blízko k Božstvám a bude stáť len tak ďalej. V jednom bode keď sledoval Pána Jagannatha, tak prišla vidiecká žena a chcela vyliezť na stĺp Garudu, tak stúpla na rameno Pána Čaitanyu, ktorý bol sannyási. Jeho služobník videl tú ženu a zakričal – „Poď dole, kto si myslíš že si?“ Ona to uvidela, zišla dole a povedala, že „Ó nevedela som, že si to ty a poklonila sa
Mu.“ On začal kritizovať svojho služobníka, Govindu – „Čo si to spravil? Ja by som tiež chcel mať takú oddanosť akú má ona, chcem tiež takú dychtivosť pre Pána.“ To znamená, že
Pán je najviac všetkého a zároveň je teda aj najviac pokorný.
Otázka: Je dobre chantovat a pokračovať aj keď je to pre myseľ trochu ťažké niekedy a takto ju trénovať?
Odpoveď: Áno, určite. Keď sa nejaké veci stávajú tvrdé a ťažšie, tak tvrdí ľudia pokračujú, nenechaj sa tým odradiť. Vy máte takú náturu, že sa nevzdávate ľahko. Keď vám myseľ povie,
že „Dám sa len pod deku a budem spať“, mali by sme dať taký silný prísľub, že „vydržím a chcem sa stať Krišna vedomím.“ Tá disciplína neznamená, že budete na ostatných veľmi tvrdý a
na seba mäkší, ale práve naopak a Čaitanya Maháprabhu bol tým príkladom, že tie Jeho zásady boli veľmi prísne, ale k ostatným bol nežný a súcitný. Takže si vyberte nejaký čas dňa, ideálne skoro ráno, keď vstanete, dáte si sprchu a čisté oblečenie, tak toto sa volá sádhana a takto si vytvoríte rutinu a stane sa to súčasťou vášho žitia. Nemali by ste stále iba tak rozmýšľať, že čo teraz budem robiť, čo teraz budem robiť, čo nasleduje, pretože tá myseľ si povie, že čo keby si si sadol na kreslo, pozeral Netflix a jedol zmrzlinu. Maya si robí svoju prácu a vy by ste si mali robiť svoju prácu. Môžete očakávať, že keď sa budete viac snažiť a robiť pokrok, tak sa môžu objaviť nejaké prekážky a odpor maye, tej materiálnej energie, a môže vám robiť problém vaša myseľ a iní ľudia a rôzne situácie. Ale niečo čo vyzerá z toho hmotného hľadiska veľmi náročne, z duchovného hľadiska môže byť taký priaznivý posun vo vašom živote. Ako Sokrates raz povedal: „Keď sa oženíte s dobrou ženou tak budete veľmi šťastní. Keď si zoberiete zlú ženu a vznikne z toho zlá situácia, tak sa stanete veľkým filozofom.“ Myslím, že to hovorím z vlastnej realizácie (smiech).
Aj držíte všetci dnes pôst? Keď k tomu pridáte nejaké to špeciálne snaženie, že skoro vstanete a budete držať pôst atď., je to niečo, čo vás dokáže v tom celom udržať, budete mať väčšiu
skúsenosť a zážitok z toho sviatku. Pamätáte si čas vo vašom živote kedy ste boli z niečoho tak vzrušení, že ste zabudli jesť, spať a piť? Takýto bod si pamätajte a uchovávajte s láskou, lebo to je niečo, čo vám vydrží na celý život. Jasne, myseľ vám povie, že ak nepôjdeš teraz spať, tak zomrieš. Už vám to niekedy hovorila myseľ? Určite áno, ja mám tiež myseľ a viem aké veci hovorí. Keď to vyskúšaš a nebudeš počúvať myseľ tak zistíš, že nezomrieš. Tak si vybuduj tieto malé víťazstvá nad svojou mysľou a takýmto spôsobom sa ti vybuduje sila a realizácie. Častokrát sa stáva, že keď spravíš opak toho, čo vraví myseľ, tak si bližšie k tej pravde.
Otázka: Čo robiť, aby sa nestalo moje chantovanie len o tom, aby som to dokončil a také mechanické?
Odpoveď: Áno, to je taká začiatočnícka úroveň. Snaž sa chantovať viac. Odlož mobil a ostatné veci, môžeš si dať značku na dvere, že nevyrušujte ma a skús sa plne absorbovať do toho. Keď máš bohaté duchovné skúsenosti alebo zážitky, tak už sa nestrachuješ o to, čo si ostatní myslia a o čas. Krišna je v srdci všetkých, tak On im povie, že „to je v pohode, on sa len
modlí a je šťastný.“ Takže nerob to teda mechanicky, ale je lepšie to robiť mechanicky ako vôbec, ale postupne by sa to malo dostať do takej spontánnej úrovne, viac s oddanosťou a keď budeš viac chantovať tak to bude plynúť viac prirodzene. Možno si nejaký mechanický inžinier a si zvyknutý chantovať nejakým sekaným spôsobom, ale keď to začneš robiť viac spontánne a vlastným rytmom, melódiou a viac dávať do toho svoje srdce, robiť to viac v rámci toho vzťahu, tak zistíš, že je to viac osobné s Krišnom. Skús do toho vložiť svoje srdce a uvidíš aký rozdiel to spraví. Nie je to len také rozbíjanie kameňov kladivom. Alebo ako niektoré náboženstvá zvyknú vravieť, že človek by sa mal sám nejak trestať a trpieť, ale Krišna nie je takýto typ sadistu. Vyskúšaj ako to funguje a som presvedčený, že pocítiš ako to funguje a že to vie prebudiť tvoje duchovno. Je to ako sa hovorí v jednom verši, že keď ješ tak zároveň máš výživu, aj si najedený a aj uspokojenie to prináša. Čiže podobným spôsobom tým uctievaním Krišnu, že čím viac sa pripútavaš ku Krišnovi, tak zároveň sa v tebe kultivuje odpútanosť od všetkých materiálnych činností a cítiš z toho veľké šťastie. Ale keď sme ešte stále na tej platforme, že si povieme, že mám rád Krišnu, ale aj máyu dosť, tak len pokračuj v chantovaní. Je to zaujímavý experiment, hádaj kto vyhrá. To všetko záleží na tom, ako hráme tú hru a ako žijeme svoje životy. Krišna odpovedá na modlitby svojich oddaných. Je to ako na tom obrázku, ktorý som pridal včera večer, Čaitanya Maháprabhu hovorí, že ber si to, ber, ber, ber. To rozhodnutie je na nás, či si to budeme chcieť zobrať, alebo sa tomu budeme chcieť vyhnúť.
Tak prajem vám šťastnú Gaura Purnimu, šťastný nový rok ako keby týmto spôsobom, je dôvod oslavovať. Udržujte čistotu. A skúste prísť s nejakým plánom ako môžeme získať viac
požehnaní od Čaitanyu Maháprabhua do nášho života. Dám vám taký návod. Spievajte Haré Krišna a distribuujte Haré Krišna. Môžete napiecť nejaké koláčiky, obetovať ich Krišnovi a potom ich rozdávať komukoľvek koho stretnete a ľudia keď vás uvidia, tak si povedia, že wow, čo to je, čo to znamená? L a O, láska a oddanosť. Pamätajte, Čaitanya Maháprabhu rozšíril svoje hnutie len spievaním a distribúciou prasádam. Filozofia tam bola pre tých, ktorí ju boli schopní oceniť.
Tak ďakujem, že som s vami mohol osláviť tento najpriaznivejší festival, deň zjavenia Pána Šrí Čaitanyu Maháprabhua. Dnes je aj purnima, čo znamená spln, takže je to dobrý deň na to, aby sme si vytvorili nejaké nové predsavzatia, veci ktoré chcem robiť, alebo ktoré chceme prestať robiť, je to taký dobrý deň na dávanie si predsavzatí. Z historického hľadiska veľa oddaných prijalo zasvätenie na purnima deň. Ja som tiež prijal zasvätenie pred 35 rokmi v Mayapure presne na tento deň. Bolo tam veľmi teplo, veľa ľudí tam prijalo zasvätenie a celá tá ceremónia trvala veľa hodín, ale bolo to celé veľmi blažené. Takže ak budete spievať Haré Krišna, tak čas bude mať iný zmysel a vplyv na váš život. Čaitanya Maháprabhu je najmilostivejší, On neodmietne nikoho. Jediné čomu by sme sa mali vyhýbať je robenie priestupkov. Potom tie rôzne malé nedostatky a problémy budú ľahko prekonané a odpustené. Ešte raz šťastnú Gaura Purnimu, šťastný nový rok, happy, happy, Haré Krišna. Idem teraz do kuchyne, aby sa na mňa nenahnevali, ako sa hovorí, že rozprávanie je lacné, dôležité sú činy. Haré Krišna.
Zatiaľ žiadne komentáre.